6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za otázku. Úlohou ministerstva životného prostredia je vytvárať podmienky na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja a kvalitného života obyvateľov Slovenskej republiky. Súčasne má však ministerstvo povinnosť podieľať sa v rámci svojich kompetencií na plnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii vo vzťahu k energetickej bezpečnosti. Využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov predstavuje environmentálne najprijateľnejší spôsob získavania elektrickej energie, takzvanej zelenej energie. Vedie k znižovaniu emisií skleníkov plynov a škodlivín a prispieva k diverzifikácii energetických zdrojov v Slovenskej republike. Slovenská republika má aj záväzok v Európskej únii zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 24 % v roku 2020, aby sa znížilo napríklad využívanie uhlia alebo iných fosílnych palív.
Podmienky na výstavbu vodných stavieb, teda aj malých vodných elektrární sú zadefinované priamo v zákone o vodách, ktorý ustanovuje, že pri povoľovaní výstavby a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov.
Ministerstvo životného prostredia vypracovalo návrh Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, a to na základe schváleného uznesenia vlády. V tomto návrhu je identifikovaných 375 profilov, ktoré disponujú technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom. V žiadnom prípade to však neznamená, že vo všetkých týchto profiloch majú byť malé vodné elektrárne postavené. Ich skutočný počet je výrazne limitovaný viacerými kritériami, ako aj záujmami Štátnej ochrany prírody, správcu vodného toku, rybármi, zadefinovanými referenčnými lokalitami, ekonomickou efektívnosťou a v neposlednom rade stavom daného vodného útvaru. Po zohľadnení všetkých týchto obmedzujúcich podmienok bude možné skutočne postaviť malých vodných elektrární výrazne menej, ako teoreticky určuje vodný potenciál. Napriek tomu, že sa k dokumentu uskutočnilo viacero odborných diskusií s verejnosťou, s mimovládnymi organizáciami a občianskymi združeniami, nepodarilo sa odstrániť všetky rozpory a námietky. V záujme dosiahnutia vzájomnej zhody preto ministerstvo životného prostredia považovalo za dôležité pokračovať v ďalších rokovaniach a diskusiách k danej problematike. Ministerstvo preto zriadilo pracovnú skupinu na dopracovanie návrhov tohto strategického dokumentu. Rokovalo v tomto roku trikrát, naposledy minulý mesiac. Zazneli aj nové a často protichodné pripomienky a požiadavky, čo neumožňovalo dospieť ku konsenzu. Relevantné návrhy na zmeny a doplnenie dokumentu a podnety členov pracovnej skupiny sú do návrhu Aktualizácie Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030 zapracované a takto oprávnený návrh bude predložený do ďalšieho schvaľovacieho procesu.
Rešpektujeme úlohu odbornej i laickej verejnosti pri ochrane vôd, usilujeme sa o korektné vzťahy, sme otvorení konštruktívnym rokovaniam, treba však pri nich akceptovať základný fakt, že zodpovednosť za vodnú politiku a za ochranu pod povodňami nesie štát.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem sa opýtať, pani poslankyňa, či chcete mať doplňujúcu otázku. (Reakcia z pléna.) No ale musíte zatlačiť ten gombík, trojku. (Reakcia z pléna.) Nie, jaj, ďakujem pekne. Takže pani poslankyňa je spokojná.
Druhú otázku položil pán poslanec Miroslav Beblavý, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Petrovi Plavčanovi. Znenie je nasledovné: „Rodič sa pýta: V Rožňave končí v júni 2016 bežnú základnú školu moje dieťa so špeciálnym výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré nevyhnutne potrebuje asistenta učiteľa. Je prijaté na strednú odbornú školu. Avšak od septembra mu škola nevie asistenta učiteľa zabezpečiť. To sa vraj podarí až v druhom polroku a ani to nie je vraj zaručené. Ako majú rodičia riešiť tento problém?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Predpokladám, že rodič, ktorý je spomínaný, využil pri výbere konkrétnej strednej odbornej školy právo vybrať pre svoje dieťa školu, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti. Právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať podľa možnosti výchovno-vzdelávacej sústavy.
Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania na výkon povolania. Zriaďovateľ strednej odbornej školy, ktorým je samosprávny kraj, utvára podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Finančné prostriedky na zabezpečenie asistenta učiteľa pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami si zabezpečuje škola z vlastného rozpočtu. Riaditeľ školy môže požiadať na začiatku školského roka o dotáciu na pridelenie finančných prostriedkov na asistenta učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením svojho zriaďovateľa, ktorý predkladá žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov na mzdy a platy asistentov učiteľa ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu prostredníctvom príslušného okresného úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. V prípade ak nie je príslušnej škole vyhovené, na základe viaczdrojového financovania škôl môže na činnosť asistenta učiteľa škole prispievať aj zriaďovateľ školy.
K tomu chcem doplniť, že v ostatnom čase som dostal viacero podnetov odbornej verejnosti, učiteľov škôl, takisto aj dám a pánov poslancov. Napríklad v ostatnej dobe asi pred dvoma týždňami bola u mňa napríklad aj pani poslankyňa Európskeho parlamentu pani Žitňanská. Tej som dal istý prísľub. A momentálne je situácia taká, že bol by som veľmi rád a dávam taký prísľub, že do jedného mesiaca by sme dali výzvu, na ktorú sa môžu školy prihlásiť do projektu ako pokračovania toho, čo bolo, Škola otvorená všetkým, a dal som aj pokyn, aby táto výzva bola s ohľadom aj na veľký záujem verejnosti, aj poslancov zvýšená z pôvodne uvažovaných 30 mil. eur na 50 mil. eur, lebo sa domnievam, že toto budú správne použité finančné prostriedky. A táto výzva by sa teda mala týkať nielen asistentov učiteľov, ale aj špeciálnych pedagógov a terénnych pracovníkov. Takže predpokladám a urobím všetko pre to, aby do jedného mesiaca vyšla výzva, na ktorú sa školy môžu prihlásiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať, pán poslanec Beblavý, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister. V prvom rade dovoľte mi oceniť, že ste naozaj odpovedali na tú otázku. Dovoľte mi, zároveň povedať, že keď ste v tej druhej polovici odpovede odpovedali spontánne a osobne, bola to podľa mňa oveľa lepšia odpoveď ako tie úradnícke veci, ktoré vám tam napísali na začiatok. Takže chcem to naozaj oceniť, je to skutočná diskusia, taká, aká má v parlamente byť.
Dovoľte mi možno aj vysvetlenie, prečo je tá otázka, a potom predsa len to doplniť ešte v jednej veci. Táto otázka ako aj ďalšie, ktoré som si vám dnes dovolil s kolegyňami položiť, vyplýva naozaj z presvedčenia, že aj pohľady a problémy občanov, ak majú nejaký systémový charakter, by sa sem mali dostať. A my sme sa rozhodli takto využiť dnes túto hodinu otázok vo vzťahu k školstvu a sme rodičov požiadali, aby nám dali takéto problémy. Túto otázku sme vybrali preto, a potvrdilo sa to aj na včerajšom stretnutí zástupcov školského výboru so zástupcami rodičov, kde boli aj vaši kolegovia, napríklad pani poslankyňa Smolíková, že tento problém, ktorý aj tu riešime, je problém systémový, teda naozaj nejde o nejakú výnimočnú situáciu, a je to situácia, keď rodič dieťaťa so zdravotným postihnutím, ktorý ho naozaj vypiple vo veľmi ťažkých podmienkach, kde tento štát ani spoločnosť neposkytujú nejakú významnejšiu podporu v takejto ťažkej životnej situácii, ho dokáže natoľko vypiplať, že sa dostane na strednú školu a zrazu po tom, čo sa podarilo horko-ťažko vybrať asistentov počas toho primárneho, a teda nižšieho sekundárneho vzdelávania, zrazu ten asistent znovu chýba.
Ja úplne chápem to, čo ste povedali s tou výzvou. A teraz to nemyslím nejak v zlom voči vám. Ja si aj cením, že idete do toho. Ale obidvaja vieme, že nie je to systémové riešenie. To systémové riešenie je naozaj zmeniť ten normatívny systém financovania tak, aby všetky tieto veci boli štandardnou súčasťou vzdelávania pre tie deti, ktoré to potrebujú. A chcem sa vás tu preto spýtať, že či počítate s tým, že počas vášho mandátu dospejeme k takejto situácii, keď vás budeme kontrolovať teda pri ukončení činnosti tejto vlády, že máte ambíciu, aby už takéto veci nemuseli byť riešené mimoriadnymi výzvami ani ničím iným a boli štandardnou súčasťou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, nech sa páči, máte päť minút.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, máte úplne pravdu. Zabudol som spomenúť aj ďalších pánov poslancov a pani poslankyne, s ktorými sme o tom hovorili, sú to napríklad pán Sopko a ďalší. A tam som aj povedal, že je potrebné pretransformovať ten model, aby v tých školách bolo viacej špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľov a terénnych pracovníkov z akéhosi extra financovania z eurofondov, z prostriedkov štátneho rozpočtu. A práve spolieham sa na to, že práve pri príprave Koncepcie ďalšieho rozvoja výchovy a vzdelávania, možno sa to podarí aj pri príprave zákona o financovaní regionálneho školstva, urobiť mechanizmus, aby ak budú ubúdať finančné prostriedky z eurofondov na tento účel, plynule ako keby sa dofinancovávali práve tieto kategórie zamestnancov, ktorí napomáhajú vo výučbe v jednotlivých školách zo štátneho rozpočtu. Viem, že podobný model majú v Českej republike. Tak pred dvoma týždňami aj preto sme sa stretli s pani ministerkou školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky, aby som získal poznatky o tom, akým spôsobom to robia a ako je to možné nastaviť. Takže, áno, v budúcnosti by som chcel, keďže už bolo povedané, že v rámci reformy treba problém výučby akosi lepšie nastaviť potrebám žiakov, tak aby aj tento model bol funkčný a sa nespoľahol len na finančné prostriedky z eurofondov, ktoré nakoniec nebudú stále a ktoré v priebehu niekoľkých rokov aj na tento účel skončia.

Ďakujem pekne. Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú ale položila pani poslankyňa Cigániková zo SaS, ktorá tu nie je. Nevidím ju, takže nebudeme odpovedať na otázku.
Štvrtú otázku položil znovu pán poslanec Beblavý, je ale iná ako tá predchádzajúca, takže bude sa na to odpovedať, tiež ministrovi školstva. Znenie je nasledovné: „Rodič sa pýta: Prečo predpisy ministerstva školstva, ktoré riešia vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím, neriešia aj podmienky pobytu týchto detí v školskom klube a ich účasť na mimovyučovacích aktivitách a popoludňajších krúžkoch? V praxi to potom vyzerá tak, že deti so zdravotným postihnutím sa takýchto aktivít vôbec nemôžu zúčastniť, lebo asistent, ktorého má dieťa dopoludnia na vyučovaní, s ním už nemôže byť popoludní.“Pán minister, nech sa páči, môžte odpovedať.

Tak pozerám na čas, v zásade, dobre, treba to upraviť. Stačí taká odpoveď, pán poslanec?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No, pán minister, nech sa páči.

Plavčan, Peter, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Právne predpisy upravujúce výchovu a vzdelávanie riešia aj podmienky výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré majú právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú ich potrebám a na utvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Všetky deti a žiaci majú podľa školského zákona právo na individuálny prístup rešpektujúci ich schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav. Toto sa vzťahuje tak na prostredie školy, ako aj na prostredie školského zariadenia.
Pedagogický asistent sa podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu materskej školy, základnej školy, školy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, špeciálnej školy alebo výchovného programu pre deti a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky najmä utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní na prekonávanie architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. Pedagogický asistent môže pôsobiť aj v stredných školách, ak ide o zabezpečenie vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím.
Podľa kategórie pedagogického zamestnanca, pre ktorého pedagogický asistent vykonáva asistenciu, sa pedagogický asistent zaraďuje do jednotlivých podkategórií, ktoré sú známe ako asistent učiteľa, asistent vychovávateľa a asistent majstra odbornej výchovy.
Tak ako bolo uverejnené v programovom vyhlásení vlády a čiastočne aj v rozpracovaní úloh programového vyhlásenia vlády na tento rok, tak jednou zo základných tém rozpracovania reformy je aj táto oblasť. A predpokladám, že príslušná pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať práve touto témou, navrhne aj riešenia, ktoré by dokázali upraviť tento stav.
Ja sa domnievam, že pripomienka rodiča je správna a treba to v právnych predpisoch v tomto duchu, ako je to v otázke nastolené alebo ponúknuté ako riešenie, upraviť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Beblavý, chcete mať doplňujúcu otázku?