9. schôdza

Doplňujúca otázka, pani poslankyňa? Poprosím, zapnite pani poslankyňu Macháčkovú.

Ďakujem pekne, pán minister. Ja by som sa chcela ešte konkrétne spýtať, že teda, keďže tá prevencia je lacnejšia, teda tým pádom výhodnejšia, aké konkrétne kroky plánujete ako ministerstvo urobiť pre to teda, aby sa tá prevencia zvýšila alebo zlepšila.

Aj v rámci predsedníctva sme si dali niektoré témy, ktoré súvisia s tzv. neprenosnými ochoreniami, celosvetovo neprenosné ochorenia, teda ochorenia onkologického charakteru, kardiovaskulárne ochorenia, diabetes, predstavujú viac ako 80 % všetkých ochorení a zhruba viažu 83 % aj všetkých výdajov. Mnohé z týchto ochorení majú riziká, ktoré súvisia aj v oblasti zdravého životného štýlu, nadváha a tak ďalej. Voči všetkým týmto rizikám sa viaže otázka možnej prevencie, to znamená významného zníženia vzniku týchto rizík, a v tomto ohľade aj v rámci predsedníctva si určujeme niektoré aj zámery, ktoré v spolupráci aj s ministerkou pôdohospodárstva chceme ďalej diskutovať v rámci našich partnerov, to je zníženie napríklad počtu alebo základný rámec pre trvalé znižovanie počtu niektorých prvkov v potravinách, ako je nadmerný podiel soli, cukrov, nasýtených mastných kyselín, takisto sú to otázky, ktoré sa týkajú znižovania tabaku, alkoholu, užívanie tabakových a alkoholových produktov. To znamená, tú prevenciu nemôžme vnímať dnes len veľmi skratkovito, a to znamená, že len tým, či sa niekto zaočkuje, alebo nie, aj keď to je tiež súčasťou prevencie.
Oblasti, do ktorých treba sa zamerať, alebo na ktoré sa treba zamerať v oblasti prevencie, si vyžaduje skutočne spoluprácu asi všetkých krajín a budú si vyžadovať aj nejaký programový rámec možno na niekoľko rokov, možno dve dekády dopredu, ako trvalo udržateľným spôsobom budeme znižovať niektoré skupiny rizikové, či už potravín, v oblasti životného prostredia, disruptory a tak ďalej a tak ďalej.

Ďakujem.
Otázka č. 4, pán poslanec Beblavý opäť pre pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera: "Martin z Prievidze sa pýta: Plánujete zadefinovať základnú zdravotnú starostlivosť tak, aby sa vedelo, čo je základ financovaný štátnym zdravotným poistením a čo už je nadštandard, ktorý by si mohli ľudia priplatiť v zdravotných poisťovniach, čím by sa podporilo konkurenčné prostredie? Existuje na Slovensku priestor pre zadefinovanie tzv. základnej zdravotnej starostlivosti?"

Ide o pomerne veľmi, veľmi citlivú tému, my evidujeme oblasti zdravotnej starostlivosti, kde existuje doplnkové alebo viaczdrojové financovanie aj v oblasti stomatológie, aj v oblasti liekov.
V rámci programového vyhlásenia vlády sme sa zaviazali v jednom bode, že chceme analyzovať vôbec možnosti posúdenia, či dokážeme vytvoriť taký systém, ktorý okrem verejných prostriedkov bude postavený aj na báze doplnkového financovania, predtým ale budeme musieť určiť niečo, čo my nazývame základný rozsah zdravotnej starostlivosti, tak, aby pre každého poistenca a pacienta existovala poskytovaná zdravotná starostlivosť bezodplatne na základe verejného zdravotného poistenia. My dnes máme oblasti, ktoré nám odoberajú finančné prostriedky a považujeme ich povedzme za overtreatment alebo za zneužívanie systému, či už ide v oblasti rádiodiagnostiky, záchrannej zdravotnej službe a podobne. Takisto môžeme uvažovať o oblasti kategorizácie liekov, kde máme definovaný tzv. QALY parameter v rámci farmakoekonomického posudzovania účinkov liečby každého kategorizovaného lieku. A pokiaľ isté lieky nedosiahnu alebo presiahnu, pardon, tento QALY index, ktorý je, myslím, 34-násobok priemernej mzdy v hospodárstve, tak takýto kategorizovaný liek nie je možné uhrádzať v plnej miere z verejného zdravotného poistenia.
To sú všetko oblasti, ktoré vytvárajú istý priestor na diskusiu o tom, či dokážeme vytvoriť diagnosticko-liečebné postupy v prvom rade preto, aby sme definovali istotu pre každého poistenca a pacienta, že mu bude poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia bezplatne, aby sme mohli určiť aj parametre, kedy a za akých podmienok vôbec môžme uvažovať o tom, či priniesť nejaké viaczdrojové financovanie.

Doplňujúca otázka, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku. V prvom rade, pán minister, ďakujem za vecné odpovede aj na otázky mojich kolegýň. Tie otázky, ktoré sme vám položili, sú naozaj otázky, ktoré máme od občanov. My sme ich okrem nejakých miernych formulačných úprav nijako nemenili, takže to sú veci, ktoré sa nás ľudia pýtali, keď sme hovorili, že je možnosť hovoriť o nich aj s vami. A ďakujem aj ešte raz za vaše vecné odpovede, ale dovoľte mi doplniť túto otázku práve vo väzbe na to, čo ste sám spomínali, vo väzbe na lieky, lebo ste hovorili o tom, že to je jedna z tých oblastí aj vo väzbe na práve QALY.
No a chcem sa teraz spýtať na dve konkrétne témy, ktoré dosť rezonujú. Jedna je téma toho, že na vašom ministerstve došlo, pokiaľ viem, k výmene najvyššieho predstaveného úradníka vo vzťahu k liekovej politike a zároveň došlo teda v médiách k informáciám, že či už to súvisí, alebo nesúvisí a zároveň teda, že práve pri mnohých liekoch chýbajú tieto štúdie, resp. sú nedostatočne vypracované a je tu podozrenie z toho, že vlastne štát nehospodárne nakladá s prostriedkami a prípadne dochádzalo či k lobingu, alebo k nejakým iným javom tak, aby aj lieky, ktoré by sa nemali dostať, sa dostali do zoznamu hradených. Chcem sa spýtať, že či je toto pravda, alebo čo je na tom pravdy.
A druhá doplňujúca otázka moja súvisí s tým, že pokiaľ viem, ste v súdnom spore s niektorými zdravotnými poisťovňami ohľadne niektorých konkrétnych liekov, kde ony práve tvrdia tiež, že sa tieto parametre nedodržiavajú a že teda sa hradia lieky, ktoré nespĺňajú tie parametre a nemajú ten pomer cena - výkon, aký zo zákona je. Chcem sa spýtať, aký je teda váš názor na túto vec a ako sa k týmto sporom mienite postaviť?
Ďakujem veľmi pekne.

Čo sa týka prvej otázky, doplňujúcej otázky, mne ťažko hodnotiť, či dochádzalo, alebo nedochádzalo k nejakému konaniu z nedbanlivosti, úmyslu, akokoľvek, nebol dodržiavaný zákon v istých prípadoch, kedy mala byť vykonaná farmakoekonomická analýza a posúdenie na QALY index. Z tohto titulu sme podali podnet orgánom činným v trestnom konaní, aby preverili, či sú tam nie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali niektorým skutkovým podstatám trestných činov. A my si počkáme na výsledky tohto šetrenia, a napriek tomu budeme musieť bez ohľadu na to v týchto oblastiach znovu spustiť rekategorizačný proces a posúdiť efektivitu zavedenia niektorých liekov.
Čo sa týka tej druhej otázky, možno, asi je úplne určitá, čo sa týka kategorizácie liekov, Vargatef, to je jeden tiež obdobný prípad, kedy farmakoekonomické posúdenie nebolo, podľa môjho názoru a názoru ľudí, ktorí sú dnes na ministerstve, v súlade so zákonom a s presným postupom, pretože bol vypočítaný, efektívna hodnota nižšia, ako mala byť vypočítaná. Dôvod, prečo to tak bolo alebo nebolo, mi rovnako ako asi neprináleží posudzovať. To znamená, že toto je tiež subsumované v rámci tohto podania.
Čo sa týka výrazu, že sa súdime so zdravotnými poisťovňami, len ja by som to chcel spresniť, že v zmysle konania v tomto prípade súdy preskúmavajú rozhodnutia orgánov štátnej správy, to znamená, že nejde o nejaký typ konania alebo žaloby, ide o preskúmanie tohto rozhodnutia.

Ďakujem.
Otázka č. 5, pani poslankyňa Katarína Macháčková pre pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Slovenskej republiky Tomáša Druckera: "Gabriela z Bratislavy sa pýta: Som vyštudovaná zdravotná sestra pracujúca v zahraničí. Pracujem na oddelení anestézie, ako aj u nás, aj tam si sestry musia dopĺňať vzdelanie špecializáciou. Túto špecializáciu som si chcela spraviť na svojej alma mater Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Odpoveď univerzity bola nie, pretože pracujem v zahraničí. Takúto odpoveď som dostala aj na univerzite v Košiciach a vlastne všade, kde sa dá špecializačné štúdium absolvovať. Ako je to možné? V právnych normách, napr. nariadenie vlády č. 296/2010 Z. z., § 69 až § 78, nie je napísané, že sestra si musí vykonávať odbornú prax na Slovensku. Dokonca tak nie je uvedené ani v podmienkach prijatia na špecializačné štúdium danej univerzity. Tak ako je to možné? Takto štát a všetci trestajú sestry, ktoré odišli pracovať do zahraničia? Som rozhorčená. Načo máme Európsku úniu a otvorený pracovný trh? Dokonca aj európske smernice uvádzajú odseky o uznávaní praxe na odbornú spôsobilosť získanú v hostiteľskej krajine. Pán minister, rada by som od vás počula a vedela ten dôvod, prečo si slovenské sestry pracujúce v zahraničí nemôžu dopĺňať vzdelanie na Slovensku?"

Ďakujem pekne. Ponúknem dve odpovede.
Prvá odpoveď je. V zmysle súčasného platného zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych noriem nariadenie vlády č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializovaných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností ustanovuje podmienky na získanie špecializácie na území Slovenskej republiky. Podľa § 70 ods. 2 predmetného nariadenia vlády žiadosť o zaradenie do špecializačného štúdia podáva zamestnávateľ, u ktorého sestra je v pracovnom pomere. V zmysle ustanovenia § 69 ods. 4 predmetného nariadenia praktickú časť špecializačného štúdia absolvuje sestra v rozsahu stanoveného pracovného času pod vedením zdravotníckeho pracovníka s príslušnou odbornou spôsobilosťou na výkon špecializačných pracovných činností, t. j. školiteľa. Sestry so špecializáciou anestéziológia a intenzívna medicína, ktorá je školiteľkou vzdelávacej ustanovizne a s akreditáciou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
V zmysle § 40 zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, v zmysle uvedeného menovaná nenapĺňa podmienky právnych predpisov Slovenskej republiky pre zaradenie a absolvovanie špeciálneho štúdia. Sestra má možnosť získať špecializáciu aj v zahraničí, ako sa uvádza v otázke, ktorú ministerstvo zdravotníctva po predložení príslušných dokladov uzná na výkon špecializačných pracovných činností na území Slovenskej republiky.
Čo sa týka špecializácií, skutočne ide o špecializáciu, ktorú podáva zamestnávateľ, a tá musí byť v súlade s pracovnou činnosťou na danom pracovisku. Preto je potrebné a preto sa vykonáva len v rámci Slovenskej republiky a nie sme schopní v rámci Európskej únie uznať všetky špecializované pracovné činnosti.
Tu treba ešte podotknúť, že aj rokujeme s Komorou sestier a pôrodných asistentiek o nedostatku niektorých špecialistiek. Len pre vašu informáciu, v niektorých odboroch, ako je povedzme pediatria, neonatológia, nám ročne vyštudováva štyri až päť špecialistov, čo nám, samozrejme, vytvára obrovský problém v tej chvíli na veľmi zúžený počet špecializácií. V tejto oblasti sme sa dohodli, alebo spoločne sme sa zhodli s Komorou sestier a pôrodných asistentiek, že budeme zlučovať niektoré odborné činnosti tak, aby vznikla v príbuzných odboroch a špecializáciách univerzálnosť a zameniteľnosť.