9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Keďže si ctím rokovací poriadok, tak budem reagovať na pána Galeka, hoci by si aj pán Simon zaslúžil nejakú tú reakciu.
A vám, pán Galek, chcem poďakovať, že ste nám prečítali nejaké literárne diela. A v tom vašom vystúpení, ktoré sa týkalo konkrétne k tomuto návrhu, som zachytil iba jednu vec, ktorá vám v tom vadí, a to sú tie vizuály, ktoré by tu nebolo možné predkladať. To vaše porovnanie alebo to vaše zobrazenie, že ako chcete na A trojke zobraziť veľkosť elektrárne veternej, to fakt neviem, že ako by ste nám to vedeli ukázať, že v akej veľkosti to je. Ale ak naozaj predpokladám, že ste členom nejakého výboru, kde sa o veciach bavíte a tam môžete si ukazovať čokoľvek, aj tie vaše elektrárne. A myslím si, že naši kolegovia, ktorí sú v tom výbore, nám povedia, že aká veľkosť tých elektrární je.
Ďakujem.

Pán Baláž, najprv by som teda zareagoval za vás. Pokiaľ to neprejde parlamentom, tak ťažko ja môžem na výbore ukazovať.
Druhá vec, ako znázorniť porovnanie veľkosti. No tak veľmi jednoducho, vedľa tej veternej elektrárne postavím niečo, čo človek dobre pozná, človeka, auto, dom, čokoľvek. Takže ja si myslím, z tohto dôvodu, kým my sa dostaneme na výbory, mali by sme každý jeden zákon do detailu poznať a oboznámiť sa s ním predovšetkým v parlamente, každý jeden z nás.
A potom, pán Galko, už tu nie je, á, je tu, pardon, ja iba dúfam, že nikto nepríde s takým pozmeňovacím návrhom, aby nám tu niekto uťahoval slučku na krku.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, slovenské príslovie hovorí: "Prázdny sud najviac duní." Pán podpredseda (pozn. red.: správne "predseda") Danko sa vyjadril, že tento parlament má byť chrámom slova. Naozaj? Naozaj pán predseda Danko vie, o čom hovorí? Pretože chrám je priestor, v ktorom sa má vzdávať úcta Bohu, v ktorom sa má Boh chváliť, má to byť miesto, ktoré je istým spôsobom posvätné.
Nemajú dnes ľudia náhodou pocit, že tento parlament nie je chrámom, ale skôr pelechom lotrovským?! A ako, keď sme pri biblických podobenstvách, ako dopadol, dopadla tá historka o chráme, ktorý nazval Ježiš pelechom lotrovským? Že jednoducho tých podvodníkov, peňazomencov, obchodníkov, poprevracal im stoly a bičom ich z toho chrámu vyhnal.
Pýtam sa, pán predseda Danko, ideme z tohto parlamentu urobiť chrám? Ideme vyhnať tým bičom z toho pelechu lotrovského tých, ktorí tam nepatria?
Ak pán predseda Danko hovorí, že chce urobiť z tohto, z tohto miesta chrám slova, tak ja mu celkom neverím, pretože na základe toho, ako sa správa, aj na základe predloženia tohto rokovacieho poriadku, ktorého bol iniciátorom, som presvedčený, že chce urobiť z tohto parlamentu skôr cintorín slova, kde tí, ktorí by nebodaj chceli protestovať alebo mali iné návrhy, majú iba pietne stáť mlčky a počúvať jeho patetické prejavy. Vy v skutočnosti chcete urobiť zo zvolených zástupcov slovenského národa iba tých vojačikov čestnej stráže, ktorých ste sem doviedli, ktorí tu majú stáť, nepohnúť sa a mlčky kukať na to, čo sa tu deje.
Vy si naozaj myslíte, že ako zvolení zástupcovia slovenského národa, ktorými sme rovnako ako vy, tu budeme mlčky stáť a kukať sa na to, čo tu vyvádzate?! Nikdy, pán predseda Danko, nikdy tu nebudeme mlčky stáť a iba sa dívať, vždy budeme hovoriť, čo si myslíme, pretože zvolili nás tu sem naši voliči a voči ním máme zodpovednosť. Nebudeme ticho! Nenecháme si zviazať ústa!
Hovorí vám niečo rytierska česť, pán predseda Danko? Ja verím, že Slovensko a Európa sú dnes v kríze aj preto, že tí naši predstavitelia mužského pohlavia, ktorí by sa mali správať ako chlapi, sa častokrát správajú ako baby. Ako baby! Ak chlap sa tvári, že má na to, s prepáčením, gule, že je veľký a že rozdáva údery všade okolo seba, kde príde, poučuje všetkých okolo sveta, ako veci majú byť, tak potom má mať, s prepáčením, gule aj na to, aby zniesol nejakú kritiku, aby niečo vydržal. Veď predsa aj boxer, keď ide do ringu, po tom, čo zistí, že ale ten protivník, ten super mu občas aj jednu-dve vyvalí naspäť, tak nemení pravidlá boxu a nežiada, aby toho súpera priviazali o povrazy do rohu a aby tam musel iba držať. Veď to nie je férová súťaž!
Kde je nejaké proste chlapstvo, niečo, že proste keď rozdávam údery, tak musím aj niečo zniesť?! Takto sa správa chlap, ktorý má, s prepáčením, gule?!
Myslím si, že moji kolegovia vedia, tí, ktorí sú so mnou vo výbore pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že úplne otvorene hovorím svoje názory a hovorím aj to, keď s nimi nesúhlasím. Ale myslím, že mi potvrdia aj to, že v živote ma ani nenapadlo, že by som sa im snažil zavrieť ústa, a nikdy to ani neurobím z dvoch dôvodov.
Po prvé preto, lebo som presvedčený, že ten, kto má sebavedomie, tak verí, že skôr alebo neskôr dokáže argumentami presvedčiť toho druhého o svojej pravde, pretože to je ten štýl, akým sa o to máme pokúšať.
A po druhé, som presvedčený, že každý má právo povedať svoj názor. A ja mám povinnosť ho zniesť, aj keď s ním nesúhlasím, už len kvôli tomu, že aj vás, aj nás volili tí istí občania Slovenskej republiky, ktorí majú právo, aby ich zástupcovia v parlamente hovorili.
Vážené dámy a páni, prázdny sud dymí najviac. A ja sa obávam, že parlament pod vedením tohto predsedu sa nestáva chrámom slova, ale iba duní: "Tomtom, tomtom." (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, trošku ste ma, pán kolega, priznám sa, sklamali tými poslednými slovami. Pravdepodobne, neviem, či vás je to celkom dôstojné, ako vás poznám, ale veď už je to na vás.
Ja by som len vám dal všetkým, kolegyne, kolegovia, po tom, jak som vás počúval, že teda ste hovorili o tom, že ako teda to právo na ten slobodný názor nemôže byť ničím obmedzené. Viete, máme čl. 19 ústavy a pre všetkých normálnych ľudí toto je biblia, ak hovoríme ten prímer k tomu zákonu, a tam sa píše: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. A každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov o sebe."
A keď si pozriete ten oddiel a výkladové pravidlo základné, tak sa dozviete, že tieto základné práva sú neodňateľné, nescuditeľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Naozaj právo vyjadriť slobodný názor nepotrebuje mať nejaké limity? A ktoré sú dané obyčajnou ľudskou slušnosťou? Naozaj sa nedá vyjadriť názor tak, aby ste do krvi neurážali všelijakými bandami zlodejskými, hrubokrkými a neviem čo všetko? Dokonca pani Nicholsonová s veľkou chuťou verejne publikuje o svojich politických súperoch. Naozaj politická kultúra nepatrí k tomu, o čo sa máme usilovať, čo máme kultivovať?
Ak niekto chce vedieť o Slovákoch, o našom národe, o občanoch niečo, nemal by sa mať možnosť dozvedieť sa aj z rokovania parlamentu, ako u nás vyzerá obyčajná ľudská kultúra, ako vyzerá právo na dôstojnosť každého jedného človeka? A že či nemáme dostatok ľudí, ktorí vedia viesť aj tvrdý politický dialóg slušne a ľudsky?
Naozaj potrebujeme hovoriť o nejakých chlapskostiach?
Neviem povedať, že niečo robíte zle, pán kolega, že vám to poviem slušne a pritom dôrazne a pritom naozaj s dostatočným poznaním skutočností a prezentovaním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Krajniak, no, vďaka za váš príhovor, len by som vás chcel hneď na začiatok upozorniť, že ste sa obracali na pána Danka, ale on tu nie je. Hej, čiže aj keby tu mal byť, tak tu nie je, čiže neviem, či vôbec si vypočuje to, čo ste hovorili, možnože o tej piatej, keď budeme hlasovať o tom procedurálnom návrhu, tak odhlasujeme, aby tu sedel, lebo slušnosť to káže.
Myslím si, že ste to veľmi správne pomenovali a asi to tu aj málo zaznieva, to je ten obrovský strach a zbabelosť u vládnych a koaličných poslancov, preto nám chcú zavrieť ústa, aby sme tu čo najmenej mohli rozprávať o tom, čo táto vládna koalícia vyvádza. Dehonestujú protesty, na ktoré chodíme, teraz nám chcú zavrieť ústa aj tam, kde by sme práve rozprávať mali, v Národnej rade Slovenskej republiky. To je ten obrovský strach a obrovská zbabelosť.
Ale je tam ešte jeden dôvod a na ten by som chcel upriamiť pozornosť občanov Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru sú vládni koaliční poslanci leniví. Sú leniví! Pretože keď nás takýmto spôsobom obmedzia, výrazne menej budeme zasadať. Už dnes končíme skorej, ako sú naplánované jednotlivé schôdze, a teraz budeme zasadať ešte menej a oni budú môcť chodiť po drahých dovolenkách, budú môcť oddychovať. Sú leniví pracovať, to je druhý dôvod. 
A tretí dôvod, treba sa pozrieť na to, že kto to tu vlastne predkladá a kto to tu obhajuje medzi tými poslancami. Pán Číž to tu obhajuje, čo tu vyvreskuje a ziape pomaly po každom z tej lavice, keď niečo hovorí, on tu obhajuje rokovací poriadok, ktorý má postihovať nedisciplinovaných poslancov. To je sen toto! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
132.
Pán kolega, na pána Číža by ste nemali reagovať, dobre viete, zas ste porušili rokovací poriadok.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
133.
Neporušil.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánu poslancovi Krajniakovi za jeho vystúpenie. Mňa zvlášť zaujal ten športový príklad s tým boxom, o tom, ako niekto si predstavuje, že bude len rozdávať rany a nebude ich prijímať, a preto chce zviazať v rohu toho svojho protivníka.
Mne v súvislosti s tým len prišiel na um iný športový príklad, ktorý mi zo začiatku, ako som tu bol v parlamente, prichádzal na um, keď som spozoroval politiku SMER-u a Roberta Fica, že ich politická súťaž, tá tzv. férová alebo neviem aká, slušná, kultúrna, je v tom, že snažíme sa to zariadiť tak, aby sme hrali presilovku 5 na 3, a vyhrávame. Nesmieme dopustiť, aby to bolo 5 na 5, lebo vtedy to už nie je také isté. Vtedy, vtedy už robíme pod tlakom chyby a dostávame góly.
Takže zabezpečme si presilovku v tomto prípade, aby sme to aplikovali na tento rokovací poriadok. Zabezpečme, aby ministri mohli vystupovať, aby tu mohli nakladať, a zavrime opozičným poslancom ústa. Pretože povedzme si úprimne, v tej konfrontácii medzi vládou a parlamentom vystupujú najmä opoziční poslanci, koaliční sú buď ticho, alebo tu nie sú prítomní, tak ako napríklad pán predseda Danko, pre ktorého je tento rokovací poriadok taký kľúčový, taký dôležitý, a vôbec tu nie je, neviem, čo má prednosť, ale ako predseda parlamentu, je to jeho psia povinnosť, aby tu bol, a nie je tu.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste prirovnali tu v rokovacej sále mužov k babám, možnože k ženám by som teda, ale ja to tak vnímam, že, že, že tu ženy znesú niekedy oveľa viac ako muži. Veď pred chvíľočkou tu bola moja kolegyňa Jurinová nazvaná, že je klamárka od pána poslanca. Takže toto je tá slušnosť? To len keď my povieme nejaké takéto slovo a poukážeme na zlo, ktoré sa koná, tak vtedy je to neslušné, dehonestujúce? Ale keď z tej strany sa povie na ženu, že je klamárka, tak je to v poriadku, to je slušnosť a ten chrám, ktorý tu máme vytvoriť?

Ďakujem pekne. Pán kolega, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie a možnože také odporúčanie pre vás aj vo vzťahu k vystúpeniu, k pánovi Čížovi, by som povedal, že, áno, tá ústava platí. Ale ústavný činiteľ, ten, ktorý sa rozhodne, že sadne si do týchto lavíc, musí zniesť väčšiu mieru zásahov do jeho súkromia. To je za prvé.
Za druhé. Musím povedať, že ak, alebo doplniť vás, ak vládna koalícia, ktorá nevystupuje a hlasuje a valcuje podľa toho, či sa ukáže palec hore alebo palec dole, tak je treba povedať, že keď tá diskusia nebude tu, tá bude medzi ľuďmi na uliciach a tá bude oveľa, oveľa nepríjemnejšia. Strpel to Mečiar, strpeli to i ostatní, strpeli to komunisti, dnes je to nepríjemné preto, lebo sa diskutuje o tom, ako sa táto krajina rozkráda, aká je skorumpovaná, a o tých kauzách, ktoré vyprodukovali predchádzajúce vlády Roberta Fica.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Viete, ja v tomto parlamente nie som prvé volebné obdobie, som tu druhé volebné obdobie a mal som možnosť so štvorročnou prestávkou sa pohybovať medzi ľuďmi, ktorí nemajú možnosť sedieť na takýchto miestach, ako sedíme my. Poznám ich názor a viem, čo hovoria a o čom hovoria. Však oni sú zhrození z toho, čo sa tu deje, čo sa tu odohráva, to, čo tuná opozícia vystrája.
Vážení páni, vážené dámy, či sa vám to páči, alebo nie, choďte medzi ľudí, otvorte si uši, oči a budete vidieť, aký majú názor na to, čo tu stvárate v tejto miestnosti, ktorá má byť podľa mňa posvätná miestnosť, pretože tu sa prijímajú zákony, legislatívne procesy, a tu by sme mali tomuto národu ukázať určitý stupeň slušnosti.
Čiže nie je pravda, tak ako tuná zaznelo, že tuná sa prijíma voľakýsi zákon na základe toho, že chceme umlčať opozíciu. Absolútne nie, páni! To je len váš výmysel. Tu je potrebné a pán predseda Danko, si myslím, že veľmi správne urobil, že predložil novelizáciu tohto rokovacieho poriadku, pretože treba voľakým spôsobom zaviesť do tejto miestnosti poriadok. Viete, je to bežná prax, ktorá je zaužívaná v Európskej únii.
A aby som vám povedal aj fakty, vám najväčším tŕňom v oku je časový limit ohraničenia vášho vystúpenia. Nuž tak vám poviem, ja som si dal tú robotu, koľko ste vystupovali a čo napádate:
- pani Jurinová: 15,27,
- pán Galek: 8,32,
- pán Krajniak: 5,20;
15 minút ste nehali, niektorí 10 minút ste nehali bez povšimnutia, mohli ste vystupovať a rozprávať. Pýtam sa, prečo ste nevystupovali a nerozprávali?

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, naozaj vám nikto nechce zatvárať ústa, u vás som zvyknutý konštruktívnejšiu rozpravu, lebo teraz to bolo naozaj také duté. Dutá bola aj tá vaša rozprava. Lebo ja si myslím, že keď niekto má 20 minút na to, aby vysvetlil, o čom chce hovoriť, na to je dostatok času. Plus spravodajca má neobmedzený čas, takisto navrhovateľ. A ak navrhovatelia, keď ich je viacej a jeden ide predložiť návrh zákona, veď to je správne, nemusia sa všetci piati-šiesti vyjadrovať k tomu a o tom istom. To je len zefektívnenie nášho času. Lebo ja si nemyslím, že sme tu tí, ktorí chceme utekať odtiaľto. Je nás tu 150, tak nech sa aj opozícia, keď im bude 20 minút, myslím si, že úplne stačiť k tomu, aby sa vyjadrovali, takže môžu byť aj oni efektívni.
Takisto myslím si, že v návrhu je veľmi správne, veď aj ja, niekedy sa mi stane, že poruším, že telefonujem, je to správne, že nemôžme, že budeme obmedzení, že sa tu nebude jesť, nebude sa piť, to je v poriadku, nosenie zbraní, veď to patrí k tomu, aby sme to naozaj mali v zákone, aby sme to schválili.
Predsa nie je normálne, ak niekto chodí na rokovanie Národnej rady ako na čunder, oblečený katastrofálne, pomaly v roztrhaných rifliach. Je to normálne? A keď to ľudia pozorujú, tak ako keby sme boli taký menší cirkus. Veď to musí každého normálneho človeka, slušného, bolieť, ak nemá niekto v sebe kultiváciu a nevie sa ani obliecť do Národnej rady, tak je to veľmi smutné.