9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Rajtár, nemôžme na predkladateľa. Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Marčekovi.
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému zákonu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu, ale zároveň by som vás poprosil, aby som sa mohol ako prvý prihlásiť do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa teraz ako poslanec a člen výboru pre kultúru a médiá vyjadril v rozprave už v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorý sa zmenil a dopĺňa zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OĽANO kolega Viskupič.
V rámci zmeny systému financovania verejno-právneho vysielania na Slovensku je cieľom predkladaného návrhu zákona zrušenie dvoch súčasných príjmov Rozhlasu a televízie Slovenska a ich nahradenie novým príjmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu. A tu je koreň problému. Zmena nejde dopredu, ale dozadu. Systémovo podľa financovania, čo je asi kľúčový vzťah, nás tento návrh vracia do obdobia štátneho vysielania spred roku 1989, ale tí starší si pamätajú, že tzv. koncesionárske poplatky sa uhrádzali aj za socializmu.

Pán poslanec, prepáčte, ospravedlňujem sa, dal som vám slovo, ale nie je to v súlade s rokovacím poriadkom. Ako spravodajca sa môžete takto prihlásiť prvý ústne. Ďakujem, pán poslanec, že ste ma na to upozornil, takže potom v ústnej rozprave.
Takže otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal, a tu je tiež problém, dostal som dve písomné prihlášky, môžem uznať len jednu, pretože obidve pani poslankyne sa prihlásili ako poverené členky poslaneckého klubu za ten istý klub SaS, to znamená, dávam slovo pani Jane Kiššovej, ktorá bola prihlásená ako prvá a pani Renáta Kaščáková, keďže nebola písomne prihlásená ako normálny rečník, tak sa môže prihlásiť potom v ústnej rozprave. To znamená, písomne prihlásenú považujem len za klub SaS pani poslankyňu Kiššovú.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, koncesionárske poplatky považujem za nenáležitý, nesprávny a nespravodlivý a dokonca nesociálny odvod štátu. Je to jeden z mnohých spôsobov, akým štát finančne zaťažuje nielen občanov, ale aj podnikateľov, a to bez ohľadu na to, či služby verejnoprávnych médií využívajú, dokonca bez ohľadu na to, do akej príjmovej skupiny títo ľudia patria a aj bez ohľadu na to, či vôbec doma alebo na prevádzke firmy majú zariadenie, ktoré by im sledovanie verejnoprávneho vysielania vôbec umožnilo.
Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, a na tom sa zrejme zhodneme - aj keď to je tiež na diskusiu, lebo môžeme sa baviť o tom, či ako verejnoprávne médium v takejto forme a podobe potrebujeme televíziu, rozhlas alebo nejaké verejnoprávne sociálne siete alebo možno nejaké tlačoviny, toto všetko je na diskusiu, že čo by tam malo spadať, ale je to na inú diskusiu a vrátim sa teda k tomu, že sa spoločensky zhodneme -, že je to verejný statok, tak som presvedčená, že má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom, ktorý sa nazýva koncesionársky poplatok.
Koncesionársky poplatok totižto tak, ako je nastavený, nie je ani koncesionársky a ani poplatok. Je to obyčajná, skrytá, dodatočná daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. Ak by totiž išlo o poplatok, mal by byť spolu s dodávaním, resp. využívaním nejakej konkrétnej služby. V tomto prípade ale ide o platbu, kedy vôbec nie je isté, že k využívaniu nejakých služieb dochádza, obzvlášť vo firmách, kde zamestnávatelia zamestnávajú ľudí na niečo úplne iné, ako na to, aby v práci počas pracovnej doby sledovali televíziu alebo rozhlas. A to, že poplatok nie je viazaný na využívanie žiadnych služieb, je jasné už len z toho, že domácnosti ho musia platiť vtedy, ak majú do domácnosti zavedenú elektrinu a zamestnávatelia vtedy, ak zamestnávajú určitý počet ľudí. Čiže je viazaný na zástrčku a viazaný na konkrétny počet ľudí. Neviem, či tu nevidíte nejakú spojitosť s využívaním služieb, ale ja ju teda pri všetkej úcte nevidím.
Dovolím si ešte zopár argumentov, pre ktoré sme koncesionárske poplatky počas našej vlády zrušili v roku 2012, tie však boli ešte skôr, ako bolo možné ich zaviesť do života, opäť súčasnou vládou navrátené, resp. predchádzajúcou vládou Roberta Fica. A tie argumenty sú, ako som už povedala, je to dodatočné, nenáležité, nespravodlivé, nesociálne odvádzanie nejakého poplatku a nejakej dodatočnej dane štátu.
V prípade podnikateľov je komická ešte jedna vec, že firma ako taká, ako podnikateľský subjekt ani nemá ako využívať žiadne verejnoprávne médiá. Ak už ich niekto má šancu, aspoň teoretickú, využívať, tak sú to len fyzické osoby. A tieto fyzické osoby už platia poplatky ako domácnosti a preto je tu úplne nezmyselná duplicita.
Ďalej som presvedčená, že nedostatok financií v určitých rezortoch nemá byť riešený vyrubením nejakého dodatočného poplatku alebo zvýšením nejakého existujúceho, ideálne samozrejme na ťarchu podnikateľov, lebo tak sme si už zvykli, že tí podnikatelia všetko znesú. Výber koncesionárskych poplatkov je navyše veľmi nákladný. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur, a to je čistá strata, to je len proste, že sa z bodu A tie peniaze dostanú do bodu B, tak na ceste sa proste spotrebuje administratívne milión eur. To nie je 5 korún a to sú proste významné peniaze, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť, či toto je efektívny spôsob.
Výber koncesionárskych poplatkov okrem toho, že je nákladný, nie je ani efektívny z iného dôvodu. Poplatky platí okolo 1,2 milióna domácností a okolo 200-tisíc domácností tieto poplatky neplatí, sú vymáhané. To vymáhanie, samozrejme, tiež stojí nejaké peniaze, a to je jedna vec, kde dochádza k neefektivite. A druhý moment, kedy dochádza k neefektivite, je aj to, že ide o relatívne nízku mesačnú sumu. To znamená, každá domácnosť alebo podnikateľ musí mesačne odviesť relatívne nízku sumu, ale s tým sú spojené nejaké administratívne náklady, poplatky a toto je opäť proste absolútne nezmyselné.
V tejto súvislosti Podnikateľská aliancia Slovenska už navrhovala, aby ak už vláda nechce pristúpiť k zrušeniu teda týchto koncesionárskych poplatkov, nech aspoň zavedie možnosť ročnej platby, čo možno niektorí by uvítali, možno niektorí nie. Ale aspoň tam by k nejakému parciálnemu zlepšeniu a zníženiu tej administratívnej záťaže došlo.
Ďalší argument, príjmy z koncesionárskych poplatkov nie sú dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu. Toto tiež nie je malými, zanedbateľnými sumami.
Čiže toľko možno naozaj veľmi stručne, veľmi vecne k mojim argumentom, prečo si myslím, že verejnoprávne médiá by nemali byť týmto spôsobom platené, ale mali by byť platené zo štátneho rozpočtu.
A možno už len na záver takú pikošku. To, že koncesionárske poplatky sú nezmysel a sú byrokratická záťaž, netvrdím len ja. O tom, aký je ten nezmysel, svedčí aj fakt, že tieto koncesionárske poplatky obsadili v roku 2015 tretiu priečku v ankete o byrokratický nezmysel roka. Verím, že nechcú útočiť na popredné priečky tejto súťaže aj naďalej a preto prosím ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľavážená pani poslankyňa, už som to tu raz v tejto sále povedal a zopakujem to ešte raz, možno už to viackrát nebudem rozprávať. Existuje jedno staré latinské porekadlo "si taceas, philosophus mansisses", keby ste boli mlčali, boli by ste zostali filozofom.
Viete, ono sa to jednoducho povie takto alebo takto, ale to, aby televízia mohla fungovať aspoň elementárne nezávisle a dnes vidíme, ako nezávisle, až nepríjemne nezávisle, tak musí mať aj nezávislé zdroje. Dávam to do, od štátneho rozpočtu, to je jednoducho nezmysel. A tak isto vlastne tú štátnu televíziu ak chceme, tak ju potom budeme mať, ale štátnu so všetkým, čo k tomu patrí. Nielen to, že štát ju bude platiť a Soros bude diktovať, čo v tej televízie bude. Takú televíziu my nechceme a takú televíziu nechcú ani tí poplatníci, ktorí píšu, teda platia poplatky, ale to je iná vec. Ale zbaviť televíziu nezávislého príjmu je jednoducho nezmysel.

Pán poslanec Rajtár.

Ďakujem kolegyni Kiššovej za popísanie tohto nezmyslu, tejto nespravodlivej de facto dane, ktorú sme za našej vlády zrušili ako teda absolútny nezmysel. Ak sa chce Slovensko niekam dostať, tak musíme odstrániť rôzne takéto finančné nezmyselné bariéry a záťaže, ale nielen také, ale samozrejme aj ďalšie byrokratické záťaže. Tak ako sme napríklad navrhovali na tej prvej riadnej schôdzi za SaS aj spolu s klubom OĽANO, keď sme 40 zákonov predložili, ktoré odstraňujú rôzne, rôzne bariéry a to boli dokonca také, čo by štát ani nič nestáli a potom sú, samozrejme, desiatky a stovky takých, čo treba odstrániť, aj keby štát niečo stáli, lebo v konečnom dôsledku sa zlepší nielen podnikateľské prostredie, ale samozrejme životná úroveň ľudí a v tomto prípade, v prípade týchto koncesionárskych poplatkov dokonca dôchodcov, pretože to je taká forma de facto dane, ktorá jednoducho zaťažuje, zaťažuje dôchodcu rovnakou čiastkou ako milionára, čiže tá najhoršia možná forma poplatku alebo dane, aká môže byť.
A keď teda poodstraňujeme všetky tieto nezmyselné bariéry, tak vtedy má Slovensko šancu, aby aj tí investori, čo sú tu, aby sme neboli iba výrobňou, kde niekto príde, za čo najnižšie náklady tu niečo vyrobí a kapitál si zoberie preč, ale aby sme sa stali krajinou, kde sa bude oplácať ten kapitál aj dlhodobo držať, reinvestovať a mať ho tu uložený dokonca aj vtedy, keď nepracuje v nejakom priamom takomto podnikateľskom procese, ako je to v krajinách typu Singapur, Hongkong a ďalšie. Čiže poďme tou cestou odstraňovať tieto bariéry a staňme sa čo najlepšou krajinou pre život a pre podnikanie.
Ďakujem.