9. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Droba, nech sa páči.

Pán kolega Boris, v tvojich slovách som sa našiel, alebo aspoň myslím, že som sa našiel, a chcem ťa poprosiť týmto verejne a oficiálne, aby si neuvádzal tento príklad, lebo ja som povedal nejaký výrok a ty dobre vieš, ako som ho myslel. Nebolo to o tom, že si musíme na niečo zvykať, bolo to myslené tak, že islamský terorizmus tu jednoducho je a bude s nami, či sa ti to páči, alebo nie, a akokoľvek militantný budeš, tak do roku ho nevyhubíme.
Takže iba hovorím, že nezatvárajme oči pred realitou, tento problém tu, bohužiaľ, v Európe bude dlhé roky a musíme vedieť sa tomu prispôsobiť a je lepšie to očakávať, ako byť prekvapený, keď sa niečo stane. Nehovorím, aby sme nebojovali, bojujme.
Zvyšok tvojho príspevku, samozrejme, viem sa pod neho podpísať a dokonca zvažujem, že zahlasujem za váš návrh.

Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Pán poslanec Droba, ja som vás nespomínal. Hovoril som v mojom príspevku o politikovi, o starostovi Londýna, ktorý toto vyjadrenie povedal v New Yorku, že sa musíme prispôsobiť, a hovoril to v súvislosti s terorizmom.
Skutočne som ťa nespomenul a neviem, prečo si to otvoril, teraz to všetci vedia, že niečo asi takéto podobné si povedal, ale skutočne som hovoril o starostovi Londýna. A ešte zatiaľ starosta Londýna nie si.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajniak.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, tento zákon má trochu širšiu súvislosť ako len tú, že rieši nejaký problém neprispôsobivých občanov. On má totižto aj čosi v pozadí.
Analytici si kládli otázky po voľbách, ako je možné, že Kotleba je v parlamente, ako je možné, že Kollár je v parlamente, prečo to tak vlastne je. Napísali o tom milióny slov analýz a tie analýzy stáli za, viete čo, ako sa spieva v známej pesničke. Boris tu nie je preto v parlamente, že je celebrita. Celebrity skúšali kandidovať do parlamentu už veľakrát a neboli úspešné. Marian Kotleba nie je v parlamente preto, že my Slováci alebo nejaká časť Slovákov máme sklony k fašizmu. To je idiotský názor niektorých intelektuálov. Marian Kotleba tu nie je preto, že má rád Jozefa Tisa. Marian Kotleba je tu napriek tomu, že má rád Jozefa Tisa. Pretože neviem, či to viete, ale 70 % voličov pána Kotlebu považuje SNP za významnú udalosť našich dejín, ku ktorej sa hlásia, na ktorú sú hrdí. To znamená, ťažko tých 70 % jeho voličov asi možno obviňovať z toho, že chcú podporovať fašizmus.
Dobre, tak prečo teda som v parlamente ja, prečo je v parlamente Boris Kollár, prečo je v parlamente Marian Kotleba? Poviem vám to na príklade tohto zákona.
Pretože, bohužiaľ, v tomto štáte sa stalo štandardom, že tí, ktorí porušujú pravidlá hry, tí sa nemusia ničoho báť. Pokiaľ sa to týkalo privatizácie, nebolo to úplne zrejmé, pretože kto z nás niečo sprivatizoval, koľko ľudí niečo sprivatizovalo a vedelo posúdiť, či je to pod cenu, neni to nad cenu, to bežný človek posúdiť nevie. Pokiaľ sa to týkalo štátnych zákazok, rovnako normálny človek ako posúdi? Bol ten tender zmanipulovaný, nebol zmanipulovaný a ešte aj vtedy si môže povedať, že aj tak všetci kradnú rovnako, je to jedno.
Lenže za tých 27 rokov veci došli tak ďaleko, že niektoré veci sú, bohužiaľ, očividné, že je to zrejmé aj 10-ročnému dieťaťu. Ukážem to na príklade Oskara Dobrovodského.
O Oskarovi Dobrovodskom médiá napísali toho strašne veľa, ale skúsim vám povedať niečo, čo ste možno nevedeli. Oskar je človek, ktorý celý život pracuje, nenatŕča ruku, nepýtal si nikdy nič od štátu. Oskar sa vôbec nezaujímal o politiku. Na politiku sa díval do istého času, ako sa normálne dívame na futbal, že sleduje, kto vyhráva, kto prehráva, keď mu je niekto sympatický, tak mu fandí. Lenže pred siedmimi-ôsmimi rokmi sa k Oskarovi prisťahovali do susedstva rómske rodiny. Ani to ho neprekvapilo, pretože už predtým tam bývali Rómovia, s ktorými nemal žiaden problém. Tí sa odsťahovali, prišli noví. A viete, ako na to Oskar zareagoval? Ako Angela Merkelová: privítal ich, pomáhal im, keď si potrebovali čokoľvek požičať, ja neviem, pracovné nástroje, tak požičal im. Ako typický slniečkar, tak by sme dnes povedali. Takto privítal svojich rómskych susedov.
A čo sa stalo do roka? Najskôr si musel postaviť pletivový plot, potom si musel postaviť murovaný plot. Ani to nestačilo. Stal sa obeťou trestnej činnosti, krádeží, ničenia majetku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Zhruba vtedy, bolo to v roku 2010, som do jeho príbehu vstúpil ja. Pracoval som na ministerstve vnútra, mal som na starosti rómsku kriminalitu, prišiel som sa s ním normálne porozprávať aj s ľuďmi na Družstevnej, že teda ako je ten problém vypuklý. Nainštalovali sme tam kamery, najskôr ako skryté kamery, potom sme tam poslali policajné hliadky, podarilo sa nám vykonať to, že sa tam prestalo kradnúť. A tí ľudia na Družstevnej mali pokoj s tou trestnou činnosťou, pretože už sa proste nediala. Ale nepodarilo sa vyriešiť tú základnú vec, že to, čo sa tam dennodenne deje, a to, čo on musí zažívať, je narúšanie dobrého susedského spolunažívania, čo je porušenie zákona, ale nie je to trestný čin alebo len veľmi ťažko dokázateľný trestný čin.
Keď som vtedy pôsobil na ministerstve vnútra, dve veci boli pre mňa úplne citlivé: problém Žehry a problém Oskara Dobrovodského. Čo sa týka Žehry, pripravili sme návrh zákona, ktorý ten problém mohol vyriešiť a táto snemovňa o ňom ani nehlasovala, odsunula ho do ďalšieho volebného obdobia a potom sa k tomu nevrátila. Keď som to oznamoval ľuďom zo Žehry, ktorí v to dúfali, viete, čo som cítil? Hanbu. Hanbu za to, že tento štát im nevie pomôcť. Už vtedy v roku 2009, 2010, môžete si to nájsť na internete, som hovoril, že máme poslednú šancu, aby týmto ľuďom pomohol štát, pretože inak budú voliť Kotlebu. Môžte si to nájsť. V 2009 som to hovoril prvýkrát. Ale tá šanca bola premrhaná, pretože tí, ktorí predstavovali v tých rokoch štát, jednoducho tým ľuďom nedokázali pomôcť.
Po roku 2012 som tento problém nevedel riešiť, nevedel som ho ovplyvniť, ale dnes viem urobiť aspoň to spolu so svojimi kolegami, že dávame tento návrh zákona, ktorý umožní obnoviť aspoň čiastočne dôveru u ľudí, ktorí sú obeťami takejto činnosti, obnoviť u nich dôveru v štát. A to si myslím, že by malo byť záujmom všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
S touto nádejou sa na vás obraciam a prípadne vás žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca jediná faktická, končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Kollár.

Ja by som chcel len doplniť, že skutočne tento zákon neni absolútne rasistický, my tunák nebojujeme proti konkrétnej nejakej rase, nejakému vierovyznaniu alebo čomukoľvek, my sa bavíme len o neprispôsobivých občanoch, ktorí môžu byť rovnako, môžu to byť moslimovia, môžu to byť Rómovia, môžu to byť kľudne po mojom, Cigáni, môžu to byť bieli, to je jedno, proste keď je raz niekto neprispôsobivý a neviete si s tým pomôcť, tak treba pred takýmito ľuďmi ochrániť ľudí slušných, ktorí naozaj vytvárajú tie hodnoty, ktorí tvoria chrbticu a absolútne tvoria chrbticu tohto štátu, na ktorých tento štát a toto zriadenie stojí, ktorí odvádzajú prácu, ktorí sú slušní, dodržiavajú zákony, a títo ľudia musia byť chránení pred neprispôsobivými ľuďmi.
Aj mne je úplne jedno, akú majú farbu pleti. Takže bol by som veľmi rád, keby niekto toto nedával do kontextu veľmi zlého, lebo on naozaj má chrániť tých slušných a poctivých ľudí. Nič iné, nič viac, nič menej.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajniak, nech sa páči, reakcia.

Ďakujem pánovi poslancovi Kollárovi za doplnenie. Príklad Oskara Dobrovodského som použil iba preto, lebo si ho každý vie predstaviť, lebo je známy, samozrejme, že nám je úplne jedno, kto je neprispôsobivým občanom, nás zaujíma to, aby tí, ktorí dodržiavajú pravidlá hry, boli chránení pred tými, ktorí pravidlá hry nedodržiavajú. Ďakujem.