9. schôdza

Ďakujem vám za slovo.
Chcem sa vám poďakovať v prvom rade za to, čo ste hovorili o tých vlakoch. Ja sám som si precestoval veľmi veľa na trati Poprad – Stará Ľubovňa a môžem sa k tomu objektívne vyjadriť, k tomu, aká situácia v tom vlaku je. A že keby tam neboli naši chlapci v zelených tričkách, tak tí ľudia by sa tam normálne do toho vlaku báli nastúpiť.
Pani Žitňanská má rada veľké vyhlásenia o tom, ako naše hliadky zakáže, ako proti urobí neviem čo všetko preto, aby nás z vlakov dostala. Samozrejme, všetko je to zbytočné, ale ako ste vy povedali, doteraz sa nikto z vlády, nikto z ministrov, nikto, kto môže objektívne situáciu posúdiť a povedať nám, čo chcú robiť, nepovedal, ako chce vláda, ako chce ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ktokoľvek, riešiť situáciu bezpečnosti nielen v tomto vlaku, ktorá je naozaj katastrofálna. Každý deň prepady, nadávky, pľuvance, jednoducho oplzlé poznámky, mladé dievčatá sa tam cez leto báli cestovať, pretože asociáli, ktorí nastúpili v Huncovciach do vlaku v obrovských počtoch, im vykrikovali, nadávali im, oplzlo ich obchytkávali, jednoducho, no, peklo na svete, neviete si to predstaviť. A táto vláda svojou nečinnosťou, aj všetky minulé, spôsobili, že sa z cestovania na Slovensku stala činnosť na vlastné riziko.
A preto ja sa pýtam, ako chcete riešiť bezpečnosť vo vlakoch. Lebo ak tú bezpečnosť vyriešite, potom sa nemusíte starať o to, ako dostať naše hliadky z vlakov, pretože tam nebudú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dá sa povedať, že pán kolega Mazurek to povedal asi celé aj za mňa. Ja takisto chcem povedať jeden moment, ktorý tunak kvôli nejakej politickej korektnosti nie sme ochotní akceptovať. Tunak pomaly chránime každého Cigáňa, aj keď je agresor, aj keď prepadáva ľudí, aj keď niekoho napadne, proste je Cigáň, tak ho ideme chrániť a ideme sa tunak úplne zblázniť z toho, že všetci sme teraz zrazu nejakí extrémisti. Vôbec nie. Rovnako súhlasím s tým, že ľudí posudzujem iba podľa toho, či sú dobrí alebo zlí, a je mi úplne jedno, akú farbu pleti majú. A keď sú raz neprispôsobiví ľudia Cigánmi, cigánskeho etnika, no tak budem proti nim rovnako ako proti neprispôsobivým bielym.
Teraz čo sa týka tých vlakov. Mne osobne žiadne hliadky vo vlaku neprekážajú, mne skôr prekáža, skutočne prekáža to, že keď cestujete, ale vy to všetci nepoznáte, preto lebo my sa tu vozíme v limuzínach a v autách a máme veľké platy. Ale tí ľudia, je vypravovaných tisíce vlakov denne. Tí ľudia sa boja do toho vlaku nastúpiť. Keď tam nie sú pomaly znásilňovaní alebo obchytkávaní alebo proste nejakým spôsobom napádaní, tak minimálne, keď zaspia, tak ho okradnú. Ja sa pýtam, prečo tento štát v prvom rade nerieši bezpečnosť ľudí a až potom niekoho, kto vlastne niekoho ide chrániť. Skutočne ja som presvedčený o tom, že ani hliadka v zelených tričkách by nevznikla, keby sme mali bezpečné vlaky. Toto treba riešiť v prvom momente a nie napádať všetkých ostatných len kvôli tomu, že niekto chce v niečom pomôcť. To je všetko.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem.
S poslankyňou Jurinovou aj Gaborčákovou sme vydali tlačovú správu, ktorú sme nazvali, že ak by si minister vnútra plnil svoje úlohy, tak kotlebovci by sa mohli prestať hrať na ochrancov ľudí. A naozaj, naozaj vieme o tom osobne, z vlastných skúseností, že naozaj, ako si spomenula, existujú rizikové úseky na železničných tratiach a práve o tom sme hovorili, že kde si tu štát plní úlohu, pretože cestujúci, ak to takto bude pokračovať s hliadkami a nebude si štát plniť úlohu, teda ministerstvo vnútra, tak cestujúci budú ešte viac naozaj nenávidieť Rómov, ale nezabudnú velebiť tých, ktorí ich ochraňujú. Teda ako si polícia plní svoju úlohu?
Ale my máme aj riešenie a prišiel s ním Peter Pollák, ktorý je dnes expertom hnutia pre menšinovú politiku a ja vám ho skúsim aj prečítať. "Ukázalo sa, že zapojenie Rómov do zaistenia bezpečnosti v minulosti v projekte sa postupne mnohonásobne vracia všetkým občanom, väčšine aj menšine. Kriminálnikov či vagabundov nie je až tak veľa, no ich činy kazia meno úplne všetkým členom komunity. A teda hovoríme o tom, že podobné rómske občianske hliadky, ako tu už boli predstavené v minulosti, by mohli pracovať napríklad aj vo vlakoch. Poznajú prostredie i problémy, poznajú svojich ľudí a vedia ako na nich. V tomto majú určitý náskok i pred políciou, preto vedia páchaniu priestupkov či trestných činov účinne zabrániť. Rómske občianske hliadky už dokázali, že vedia spolupracovať s políciou, kontrolovať nočný pokoj, predchádzať konfliktom a naozaj spolupracovať s bezpečnostnými zložkami." Takže máme aj návod, ako zapojiť túto menšinu práve do riešenia problémov, ktoré niektorí členovia z ich komunity robia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne za všetky reakcie. Ja len podčiarknem, že v žiadnom prípade nechceme, aby chodili po vlakoch zelené hliadky alebo teda chlapci v zelených tričkách, ako to nazval náš kolega. Naozaj urobme všetko preto, aby sa bezpečnosť vo vlakoch zlepšila a nech štát použije nástroj, ktorý už tunak Hanka Verešová predstavila, napríklad. Oficiálny nástroj. Nie, aby si niekto naozaj uzurpoval to, že on ako osoba, súkromná osoba, dokáže ochrániť dostatok. Alebo potom vzdelávajme ľudí tak, aby sa každý zaujímal o toho, koho máme vedľa seba. Možnože v tom prípade by nebolo treba zelené hliadky, ani chlapcov v zelených tričkách, ani nejaké špeciálne hliadky po vlakoch, možno by stačilo, že by zapracovala u každého nejaká občianska statočnosť.
Ale ja by som ešte raz chcela pani ministerku požiadať, keby mi dala vedieť, že či naozaj prijatím takejto novely v podstate trestného zákona dôjde k zlepšeniu, ja neviem, podávania žalôb alebo či sa budú ľahšie vyšetrovať alebo aj či bude dochádzať k odsúdeniu, k jednoduchšiemu vyhodnoteniu tých prejavov extrémistických. Naozaj, že či tá sloboda slova, o ktorej hovoril Daniel Lipšic, nebude príliš spätá.
Ďakujem pekne. Spiata. Ďakujem.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? (Reakcia ministerky Žitňanskej.)
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam.
Ja som na úvod môjho vystúpenia naschvál spomenula niektoré veci. Za prvé, čo tento zákon nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť. A povedala som slovo "naschvál", pretože sú výhrady, ktoré som, samozrejme, očakávala, a dôsledné naplnenie princípu rovnosti pred zákonom je, samozrejme, to, čo vyrieši veľa toho, s čím sme dnes nespokojní. A nepopieram aj to, že tá nespokojnosť aj prameniaca z tohto dôvodu môže viesť až k podpore extrémizmu. Ja ale som presvedčená, že aj cez túto právnu normu k rovnosti pred zákonom sa môžte priblížiť a je to proste ďalší krok.
Dovolím si možno povedať v tomto vystúpení najskôr pár slov k niektorým tým technickým otázkam, možno nielen úplne technickým, ale ktoré otvoril pán poslanec Lipšic, a potom asi k dvom zásadným otázkam, ktoré tu najviac rezonovali, a to je téma slobody slova a potom by som sa ešte tých hliadok dotkla.
V prvom rade, áno, ja si uvedomujem, že v novele trestných kódexov riešime viac otázok, aj otázky, ktoré nesúvisia úplne bezprostredne s tým, čo je predmetom článku I tohto zákona. Na druhej strane v dôsledku článku I sme museli novelizovať aj Trestný zákon, Trestný poriadok a v tomto balíku alebo v tejto novele zároveň implementujeme niekoľko noriem Európskej únie, v dôsledku čoho Trestný zákon a Trestný poriadok otvorené jednoducho boli. A časť z toho, čo implementuje, sa týka aj témy extrémizmu, tak priznám sa, vyhodnotili sme to tak, že proste je tu jedna hodnota, naozaj v nasledujúcich článkoch riešiť len tie bezprostredné otázky, ktoré bezprostredne nadväzujú na to, čo riešime v článku I, alebo aj druhá hodnota, aby sme trestné kódexy neotvárali naozaj každý mesiac alebo každé dva mesiace. Čiže snažili sme sa aj nejakú legislatívnu efektívnosť do toho vniesť, ale nemyslím si, že to bola základná výhrada.
Áno, pokiaľ ide o rozhodovanie trestných činov extrémizmu, navrhujem, aby túto kompetenciu výlučne mal Špecializovaný trestný súd. Ja som naozaj presvedčená, že je to agenda, ktorá vyžaduje špecializáciu, pretože síce ten počet prípadov je relatívne malý, ale na druhej strane tie rozhodnutia, kvalita týchto rozhodnutí ovplyvňuje spätne alebo má veľký spoločenský dopad a zároveň to, akým spôsobom dokážu sa súdy vysporiadať s rozhodovaním týchto vecí, má preto pre celú spoločnosť veľký význam. Čiže špecializácia, možnože sa na tom zhodneme, na túto oblasť význam má.
Tá úvaha, prečo Špecializovaný trestný súd. Nie som si istá, že či aj pri rozhodovaní v týchto veciach nejaké väzby nenájdeme, ale tá úvaha bola hlavne vedená tým, že ja som dnes naozaj presvedčená o tom, že Špecializovaný trestný súd má najlepšiu kapacitu posilniť, najlepšiu kapacitu posilniť svoju kapacitu aj v tejto oblasti takým spôsobom, aby tie rozhodnutia boli kvalitné a dobré. Čiže týmto bola vedená táto úvaha, ja to mám odkonzultované s predsedom Špecializovaného trestného súdu, ten to akceptoval a myslím si, že je to vhodné riešenie.
Viem, že vyzerá ako keby v kontradikcii s týmto to riešenie, ktoré prinášam pre Bratislavu a Košice, pokiaľ ide o okresné súdy v sídle kraja. A týka sa to naozaj len Bratislavy a Košíc a je to praktická otázka alebo praktické riešenie súčasnej situácie. Hovorím to otvorene. Je to v tejto časti veľmi praktické riešenie existujúcej situácie, čo nič nemení na tom, že aj Bratislava I, aj košické súdy treba riešiť aj inak, kapacitne, a posilniť trestné grémiá a že sú to proste súdy, či už bratislavské a košické, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. A teda nielen v oblasti rozhodovania v trestných veciach. Čiže áno, je to praktické a pragmatické riešenie, ktoré vychádza z komunikácie s týmito súdmi. Pokiaľ prinesie riešenie alebo prinesie výsledky toto riešenie, tak ja budem naozaj rada. A som rada, že sa zhodneme v tom, že rozšíriť trestnú zodpovednosť právnických osôb treba.
K otázke slobody prejavu. Ja som aj na túto vec reagovala vlastne vopred vo svojom úvodnom slove, pretože som očakávala túto diskusiu a hlavne považujem túto diskusiu za absolútne legitímnu diskusiu na pôdu parlamentu. Priznám sa, že ja zdieľam trošičku iný pohľad a pri tej navrhovanej právnej úprave sme vychádzali aj z toho, ako dnes vyzerá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, kde z tejto judikatúry už dnes vyplýva test primeranosti zásahu do slobody prejavu. A ja vidím ten test v štyroch bodoch.
V prvom rade, že k tomu zásahu do slobody prejavu musí dôjsť, samozrejme, na základe zákona a v jeho medziach, to je zrejmé. Musí existovať nejaký legitímny cieľ tohto obmedzenia. Cieľom v tomto prípade je ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd iných osôb, ktoré takéto prejavy narúšajú, a ohrozenie základov demokratického ústavného štátu. To som hovorila aj v mojom úvodnom slove. Že proste tu niekde vidíme tú hranicu, kedy už dochádza k ohrozeniu základného demokratického ústavného štátu. Samozrejme, to obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu. To znamená, k obmedzeniu dôjde, iba ak dôjde k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a zároveň bude spoločenská nebezpečnosť tohto konania väčšia ako nepatrná. Hovorím stále o teste primeranosti zásahu do slobody prejavu, ktorý sa dá vyčítať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. No a po štvrté je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že extrémizmus aj formálne delikty extrémizmu za určitých okolností útočia na samotné základy demokratického právneho štátu a majú za cieľ odstrániť alebo obmedziť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Za týchto podmienok potom aj obmedzenie prejavu možno považovať za legitímne. Je to otázka konceptu, je to otázka prístupu, je to otázka legitímnej debaty.
Ja som sa snažila naznačiť, z čoho sme vychádzali, keď sme predkladali túto novelu. A aj si naozaj myslím, že tá hranica, a síce ohrozenie demokratických základov tohto štátu, proste je niekde tou hranicou, ktorá nemôže byť prekročiteľná.
Možno malú poznámku k tomu, čo povedal vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Budaj. No, ja by som nehlasovala spolu s kolegami Kotlebovej strany a nehlasoval ani MOST – HÍD.
Pani poslankyňa Jurinová, ale ja to spojím aj s pani poslankyňou Verešovou. V prvom rade, my sme sa už na tú tému bavili, pani poslankyňa Jurinová. Áno, tá téma novej právnej úpravy, pokiaľ ide o obete trestných činov, je na stole. Čiže teraz predpokladám, už sme si rozdávali úlohu, že sa aktivizuje pracovná skupina, ktorá má túto novelu pripraviť, pokiaľ viem, aj vaša asistentka je členkou, takže teraz v septembri počítam s tým, že začne tá pracovná skupina pracovať. Tak ja verím, že v priebehu nasledujúceho roka budeme mať tú právnu úpravu v parlamente.
Pokiaľ ide o hliadky, ja som presvedčená, že všetko musí mať svoje pravidlá a nikdy by som si nedovolila obmedzovať občianske aktivity. Poznáme rôzne hliadky, nielen rómske hliadky, poznáme rôzne zelené hliadky a tieto občianske aktivity určite prinášajú všeobecný verejný prospech. Spravidla tie, ktoré ja poznám, pracujú presne tak, ako ste to pomenovali, pani poslankyňa Verešová, v spolupráci so samosprávou alebo v spolupráci s políciou alebo s inštitúciami štátu cielene. Je na otázku, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Doteraz sme proste tomuto problému nečelili a naozaj je na úvahu, či by to nemalo mať nejaký právny rámec.
Ja si myslím, že tam, kde ide naozaj o ochranu verejného záujmu, tak je úplne normálne a prirodzené, že dochádza k takejto symbióze – štát, občianska spoločnosť, alebo samospráva a občianska spoločnosť. A má to naozaj dobré výsledky. Ale tváriť sa, že nahrádzam štát, a cez to si zbieram politické body, to je už o inom a ja si myslím, že toto jednoducho štát opustiť nemôže. Preto súčasťou tohto balíka je aj tá novela, ktorá sa týka hliadok vo vlakoch. A samozrejme, že odpoveď štátu, odpovedám, pani poslankyňa Jurinová, musí byť, že proste musí dokázať vlastnými kapacitami proste bezpečnosť a poriadok aj vo vlakoch zariadiť, a očakávam, že sa tak aj stane. Máme kompetentných ministrov, musia sa o to postarať.
Takže toľko k tejto právnej úprave. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu a v druhom čítaní – tak ako pri iných zákonoch – som otvorená ďalšej diskusii a prípadným vylepšeniam. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pani ministerky sedem faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.