9. schôdza

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády sa zaviazalo, že pripraví zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov, a na tejto úlohe v súčasnosti pracujeme, predpokladáme, že do konca tohto roka budeme mať aj pripravený návrh riešenia tejto problematiky.
Podľa súčasného znenia zákona lekár nesmie podmieňovať vyšetrenie úhradou zo strany pacienta. Za súčasť vyšetrenia sa považuje aj to, ak pacient sa objedná na konkrétny deň a hodinu. Každý lekár si svojich pacientov môže riadiť alebo zamanažovať tak, ako sám považuje za vhodné a správne. Vychádza sa z toho, že on sám najlepšie vie, ako si efektívne zorganizuje svoj pracovný čas.
A čo sa týka samotnej možnosti v budúcnosti objednávania, z prieskumu, ktorý sme realizovali na vzorke 5-tisíc respondentov, a teda pacientov, nám vychádza, že 85 % ľudí by privítalo objednávanie na vybraný termín aj za poplatok. My chceme zanalyzovať aj súčasné alebo súčasnú aplikačnú prax, dodržiavanie zákona a nájdenie spôsobov tak, aby, opakujem, neboli zavedené poplatky tam, kde poplatky nemajú byť, a aby sme urobili alebo vyšli v ústrety aj tým, ktorí očakávajú možno nejakú doplnkovú činnosť alebo službu, nie nad rámec toho, aby tým trpeli ostatní pacienti, ktorí si nechcú takúto službu priplatiť.

V zásade áno, ale aj nezužoval by som túto odpoveď len na časť otázky, ktorá sa týka, aby reflektovala len na prirodzené geografické regióny. My potrebujeme zvažovať viaceré činnosti. V súčasnej dobe pripravujeme optimalizovanú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde mapujeme na jednej strane aj nemocnice, aj špecializovanú ambulantnú sieť pohotovostí na základe reálneho dopytu a nie administratívneho delenia tak, aby sa reflektovalo aj reálne a súčasné aj budúce potreby obyvateľov.
Veľmi dôležité pre nás sú aj nejaké výstupy práve z oblasti DRG, pretože práve systém DRG dokáže nám poskytnúť viaceré informácie, ktorými v súčasnosti nedisponujeme, a to je kvalita alebo náročnosť pacientov, náročnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, v ktorých oblastiach nám títo pacienti, alebo u ktorých poskytovateľov sú liečení.
Upozorňujem na to, že nejde o žiadny veľký tresk, ani si to netreba predstavovať, že sa budú zatvárať nejaké nemocnice. Cieľom je, aby sme racionalizovali oddelenia u poskytovateľov s cieľom špecializácie do tých oblastí, v ktorých aj z pohľadu diagnosticko-liečebných postupov sú z hľadiska dostupnosti postačujúce, a zároveň, aby sa zabezpečila bezpečnosť pacienta. To znamená, aby sa nerealizovali niektoré zložitejšie výkony v minimálnych počtoch u niektorých poskytovateľov a podobne.

Ja by som sa chcela spýtať, pán minister, že kedy budete mať konkrétne nejaké výstupy z tej optimalizácie alebo kedy predpokladáte, že budete mať nejaké výsledky, na základe ktorej začnete aj konkrétne teda konať. To je prvá časť otázky.
A potom, ako to bude so zmluvami s poisťovňami, že teda keď zistíte, že kde sú vhodné, ktoré typy, alebo kde chýbajú, ako zabezpečíte potom to prezmluvnenie alebo zazmluvnenie týchto vzťahov?

Odpoveď na tú prvú doplňujúcu otázku je, že máme spustený tzv. program zmien, ktorý obsahuje asi dvadsaťšesť projektov, jeden z týchto projektov sa nazýva Optimalizácia siete. Pre nás prioritou je v súčasnosti zadefinovať systém pohotovostí a urgentných príjmov a prepojenia so záchrannou zdravotnou službou, či už ide o RLP, RZP alebo dopravnú zdravotnú službu. Je to nevyhnutné preto, aby pacienti mali zabezpečenú dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Toto je pre nás absolútne najkľúčovejšie.
Dnes pacienti chodia na pohotovosti do nemocníc napriek tomu, že takéto pohotovosti by mali držať praktickí lekári cez lekársku službu prvej pomoci, ktoré sú financované z tzv. kapitácie. Chceme, aby v budúcnosti pohotovosti držali predovšetkým práve tie ich poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí majú vybudovaný urgent. Budú za to aj odmeňovaní, to je tiež veľmi dôležité v oblasti optimalizácie siete.
A ešte doplním v tejto časti, že nejde ani tak, alebo teda keď hovoríme o termíne, očakávam, keďže som povedal, že potrebujeme mať dáta z DRG, to znamená, potrebujeme vidieť, aký typ pacienta kam chodí, očakávame, že možno koncom roka budeme mať nejaký návrh. Ale skôr, ako pôjdeme do akejkoľvek realizácie, my budeme veľmi dôsledne hodnotiť to, akým spôsobom máme zabezpečenú práve tú prvú časť, to znamená systém dostupnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Tu nie je cieľom, znova poviem, uzatvárať nemocnice, ale je naším cieľom, aby sme zlučovali buď oddelenia, čo sa týka poisťovní, alebo tej druhej otázky, akým spôsobom zabezpečíme poisťovne. Tak znova je to princíp DRG. Akonáhle pacient buď dostane poskytovanú zdravotnú starostlivosť, táto bude nacenená cez tzv. diagnostické skupiny, to znamená, že vyjde nejaký index obtiažnosti tohto úkonu aj na základe parametrov pacienta a výkonu, ktorý mu bol poskytnutý. Ak poskytovateľ bude vykazovať, a znova použijem ten anglický výraz, sa ospravedlňujem, case mix index, to znamená nejaký priemerný index nižší, tým pádom bude dostávať aj menej peňazí a spadne do inej skupiny poskytovateľov. To je prirodzený mechanizmus do budúcna toho, akým spôsobom sa budú čistiť aj činnosti, ktoré nebudú dlhodobo vykazovať ziskovosť, a tým pádom budú aj motivačné pre samotných poskytovateľov, aby ich neposkytovali.

Skúsim to opäť rozdeliť na dve veci. Úlohou zdravotnej poisťovne v zmysle platnej legislatívy je zabezpečiť dostupnosť a prefinancovanie zdravotnej starostlivosti pre všetkých, ktorí to potrebujú, na princípe solidarity. Voľnočasové aktivity vedúce k zdravému životnému štýlu podporuje Všeobecná zdravotná poisťovňa v rámci podporných, či už marketingu aktivitou, aktivít z vlastnej iniciatívy, resp. po dohode s partnerským subjektom. Zmluvu s plavárňou v Nitre Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá päť rokov, pretože k uzavretiu zmluvy je potrebná dohoda oboch zmluvných strán ohľadne podmienok zmluvy, k čomu, žiaľ, k dnešnému dňu stále nedošlo.
Čo sa týka spoluzodpovednosti, my máme systém zavedený na verejnom zdravotnom poistení postavený na solidárnom princípe. Existujú aj zásluhové poistné princípy, kde je možno zohľadňovať isté malusy a bonusy. Častokrát sa pýtajú, prečo povedzme požívanie alkoholu alebo tabakových produktov nie je zohľadnené v nejakom riziku. Ja tu len spomeniem, že oba tieto produkty sú alebo znášajú zrážkovú daň, to znamená, už konzument, ktorý si ich kupuje, platí vyššie prostriedky. Otázka je, koľko z tých prostriedkov, samozrejme, ide do zdravotného poistenia, ale štát tieto peniaze dostáva za tieto tovary alebo produkty.

Takže dovoľte mi doplniť tú otázku. Pán minister, vy ste v predchádzajúcej odpovedi hovorili, v jednej z tých predchádzajúcich, o tom, že práve naopak, už dneska existujú mechanizmy, ako dávať hradiť liečbu, keď dôjde k chorobe, k zavineniu. Ale práve ten systém je veľmi zvláštny. Pokiaľ ho chápem správne, ak dnes niekto opitý spôsobí nehodu a úplne vlastnou vinou spôsobí škodu aj sebe, tak to má kompletne hradené. Ale keď pred pár rokmi môj syn omylom zjedol otravu na krysy, a preto sme ho museli hospitalizovať, tak sme tú hospitalizáciu museli zaplatiť my z dôvodu čistej nedbanlivosti, takže sme nedávali pozor. Ja som teda nemal problém s tým zaplatením, len teda preto to spomínam, že sa mi zdajú, že tie pravidlá, že čo je zavinenie a čo teda sa dáva hradiť, sú veľmi zvláštne. Lebo teda aj úmyselné trestné činy, pri nich ako keby to nedochádza, a nedbanlivosť stačí, tak to ako možno otázku na vás, že či by aj toto nebolo na zváženie.
Ale chcem sa spýtať podstatnejšiu vec, lebo, a to je tá, že aj vy, aj zdravotné poisťovne hovoria najmä o zdražovaní. Hovoria o tom, že nemôžme chcieť za tieto peniaze väčší výkon, že teda treba ísť na pripoistenie, ak teda niekto chce tú zdravotnú starostlivosť lepšiu. Ale ako hovorí aj tento občan, poznáme aj, naopak, systémy zľavové. Teda netreba stále uvažovať o tom, ako by zdravotné poisťovne mohli na ľuďoch viac zarábať, ale teda otázka, či im neumožniť konkurovať aj cenou, čo dneska umožnené nie je.
Chcem sa preto spýtať na váš názor na to, aby sa zdravotným poisťovniam umožnilo konkurovať si cenou, či už teda plošne, že by dávali zľavy z poistného, alebo teda potom aj na základe nejakých pacientskych charakteristík typu zdravšieho životného štýlu.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem. Ja by som si dovolil len spresniť, že určite nehovoríme o tom, že je potrebné viac peňazí z titulu, že súčasná zdravotná starostlivosť je nákladná. Nehovoríme o účelnosti vynakladania súčasných finančných prostriedkov, že v niektorej oblasti sa vynakladajú prostriedky tam, kde by sa nemuseli a, naopak, tým pádom odoberajú tieto finančné prostriedky pre tých, ktorí by ju nevyhnutne potrebovali.
A znova len zopakujem, že v súčasnosti máme stále jediný systém postavený na verejnom zdravotnom poistení, čisto solidárny princíp a nezohľadňujeme v ňom ani poistné riziko, individuálne poistné riziko poistenca.
Ale zároveň som aj odpovedal v tých predchádzajúcich otázkach, že je tu záväzok v programovom vyhlásení vlády skúmať možnosti viaczdrojového financovania, určiť možnosti toho, kedy, za akých podmienok a pre koho by mohlo existovať viaczdrojové financovanie s prísnou podmienkou toho, že by nemalo dôjsť k žiadnej diskriminácii tých, ktorí budú postavení len na verejnom zdravotnom poistení.

Otázka č. 9, pani poslankyňa Simona Petrík opäť pre ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera: "Martin z Košíc sa pýta: Ako chcete riešiť predražené nákupy zdravotníckych zariadení a systémové rozkrádanie v zdravotníctve?"

Nie je mi asi úplne dané, aby som hodnotil otázky, ale systémové rozkrádanie v zdravotníctve je skôr mediálny pojem a ja sa musím aj tu vyhraniť, lebo určite sú prípady, o ktorých diskutujeme, aj voči ktorým sú podané niektoré či už trestné oznámenia, alebo podnety orgánom činným v trestnom konaní. Ale nepaušalizoval by som, že celé zdravotníctvo je rozkrádané.
Budem odpovedať teraz k tej konkrétnej otázke, akým spôsobom chceme riešiť nákupy. Ministerstvo zdravotníctva zriadilo k 15. júnu tohto roka Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorého primárnou úlohou je koordinácia riadenia jednotlivých podriadených organizácií. Treba si predstaviť tento úrad, je riadnou sekciou na ministerstve zdravotníctva, s cieľom dosahovať maximum synergických efektov, a teda úspor všade tam, kde to je a bude možné. Pod ministerstvo zdravotníctva patrí viac ako 100 podriadených organizácií, ktoré práve prostredníctvom tohto úradu začíname riadiť na spôsob tzv. holdingu. Úlohou úradu je preverovať a posudzovať aj požiadavky jednotlivých nemocníc na nákupy a obstarávania, následne vyhodnocovať ich opodstatnenosť a takisto predpokladajú výšku finančného plnenia, á, predpokladáme, pardon, výšku finančného...
Okrem toho má úrad na starosti aj centrálnu kontrolu finančného výkazníctva nemocníc či implementácie projektov, ako je povedzme projekt eHealth, DRG a podobne. Už dnes realizujeme projekt takzvaného, alebo projekt centrálneho obstarávania CT prístrojov pre viacero nemocníc, kde očakávame významnú úsporu finančných prostriedkov. My predpokladáme túto finančnú úsporu najmenej 20 a viac percent. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ďalej na základe rokovaní s dodávateľmi s účinnosťou od 1. júla 2016 znížilo cenu špecializovaného kardiologického materiálu o 20 až 30 %, čo znamená úsporu do konca roka 2016 vo výške takmer 5 mil. eur.
V súčasnosti prebiehajú rokovania, ktorých výsledkom bude ďalšie znižovanie cien aj v iných kategóriách špeciálneho zdravotného materiálu. Aj v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou očakávame zníženie v budúcom roku náklady v oblasti aj špeciálneho zdravotného materiálu o sumu 20, 30 mil. eur. Uvidíme, ako sa nám podarí ešte niektoré.
V súčasnosti môžem upozorniť, že Česká republika už začala zverejňovať aj faktúry za dodávky niektorých špeciálnych zdravotných materiálov, ktoré poukazujú na to, že ceny, za ktoré sa nakupujú v Českej republike, sú výrazne nižšie, ako nakupujeme my. Ja som včera dal pokyn, aby sme okamžite spustili jednostranné rokovania aj na úrovni Všeobecnej zdravotnej poisťovne s dodávateľmi s cieľom znížiť tieto ceny k úrovni Českej republiky. Samozrejme, vždy to závisí od počtu objemu jednotlivých, á, špeciálneho zdravotného materiálu.
V súčasnosti je ukončený benchmarking cien a vo fáze vysokej rozpracovanosti je, á, cien liekov a vysoké rozpracovanie je teda aj samotný benchmarking cien špeciálneho zdravotného materiálu. Do 31. 10. 2016 bude tento proces kompletne vyhodnotený.
V súčasnosti realizujeme aj benchmarking medzi nemocnicami, kde porovnávame jednotlivé druhy pracovísk, vyhodnocujeme ich efektivitu. Po ukončení benchmarkingu začne ministerstvo zdravotníctva nastavovať procesy, ktoré umožnia identifikovanie a následne obmedzenie prípadnej nadspotreby liekov, ŠZM na minimum. V oblasti benchmarkingu spolupracujeme aj s tretím sektorom a budeme poskytovať tieto dáta aj verejnosti.

Doplňujúca otázka, pani poslankyňa, nech sa páči.