9. schôdza

Takže dovoľte mi doplniť tú otázku. Pán minister, vy ste v predchádzajúcej odpovedi hovorili, v jednej z tých predchádzajúcich, o tom, že práve naopak, už dneska existujú mechanizmy, ako dávať hradiť liečbu, keď dôjde k chorobe, k zavineniu. Ale práve ten systém je veľmi zvláštny. Pokiaľ ho chápem správne, ak dnes niekto opitý spôsobí nehodu a úplne vlastnou vinou spôsobí škodu aj sebe, tak to má kompletne hradené. Ale keď pred pár rokmi môj syn omylom zjedol otravu na krysy, a preto sme ho museli hospitalizovať, tak sme tú hospitalizáciu museli zaplatiť my z dôvodu čistej nedbanlivosti, takže sme nedávali pozor. Ja som teda nemal problém s tým zaplatením, len teda preto to spomínam, že sa mi zdajú, že tie pravidlá, že čo je zavinenie a čo teda sa dáva hradiť, sú veľmi zvláštne. Lebo teda aj úmyselné trestné činy, pri nich ako keby to nedochádza, a nedbanlivosť stačí, tak to ako možno otázku na vás, že či by aj toto nebolo na zváženie.
Ale chcem sa spýtať podstatnejšiu vec, lebo, a to je tá, že aj vy, aj zdravotné poisťovne hovoria najmä o zdražovaní. Hovoria o tom, že nemôžme chcieť za tieto peniaze väčší výkon, že teda treba ísť na pripoistenie, ak teda niekto chce tú zdravotnú starostlivosť lepšiu. Ale ako hovorí aj tento občan, poznáme aj, naopak, systémy zľavové. Teda netreba stále uvažovať o tom, ako by zdravotné poisťovne mohli na ľuďoch viac zarábať, ale teda otázka, či im neumožniť konkurovať aj cenou, čo dneska umožnené nie je.
Chcem sa preto spýtať na váš názor na to, aby sa zdravotným poisťovniam umožnilo konkurovať si cenou, či už teda plošne, že by dávali zľavy z poistného, alebo teda potom aj na základe nejakých pacientskych charakteristík typu zdravšieho životného štýlu.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem. Ja by som si dovolil len spresniť, že určite nehovoríme o tom, že je potrebné viac peňazí z titulu, že súčasná zdravotná starostlivosť je nákladná. Nehovoríme o účelnosti vynakladania súčasných finančných prostriedkov, že v niektorej oblasti sa vynakladajú prostriedky tam, kde by sa nemuseli a, naopak, tým pádom odoberajú tieto finančné prostriedky pre tých, ktorí by ju nevyhnutne potrebovali.
A znova len zopakujem, že v súčasnosti máme stále jediný systém postavený na verejnom zdravotnom poistení, čisto solidárny princíp a nezohľadňujeme v ňom ani poistné riziko, individuálne poistné riziko poistenca.
Ale zároveň som aj odpovedal v tých predchádzajúcich otázkach, že je tu záväzok v programovom vyhlásení vlády skúmať možnosti viaczdrojového financovania, určiť možnosti toho, kedy, za akých podmienok a pre koho by mohlo existovať viaczdrojové financovanie s prísnou podmienkou toho, že by nemalo dôjsť k žiadnej diskriminácii tých, ktorí budú postavení len na verejnom zdravotnom poistení.

Otázka č. 9, pani poslankyňa Simona Petrík opäť pre ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera: "Martin z Košíc sa pýta: Ako chcete riešiť predražené nákupy zdravotníckych zariadení a systémové rozkrádanie v zdravotníctve?"

Nie je mi asi úplne dané, aby som hodnotil otázky, ale systémové rozkrádanie v zdravotníctve je skôr mediálny pojem a ja sa musím aj tu vyhraniť, lebo určite sú prípady, o ktorých diskutujeme, aj voči ktorým sú podané niektoré či už trestné oznámenia, alebo podnety orgánom činným v trestnom konaní. Ale nepaušalizoval by som, že celé zdravotníctvo je rozkrádané.
Budem odpovedať teraz k tej konkrétnej otázke, akým spôsobom chceme riešiť nákupy. Ministerstvo zdravotníctva zriadilo k 15. júnu tohto roka Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorého primárnou úlohou je koordinácia riadenia jednotlivých podriadených organizácií. Treba si predstaviť tento úrad, je riadnou sekciou na ministerstve zdravotníctva, s cieľom dosahovať maximum synergických efektov, a teda úspor všade tam, kde to je a bude možné. Pod ministerstvo zdravotníctva patrí viac ako 100 podriadených organizácií, ktoré práve prostredníctvom tohto úradu začíname riadiť na spôsob tzv. holdingu. Úlohou úradu je preverovať a posudzovať aj požiadavky jednotlivých nemocníc na nákupy a obstarávania, následne vyhodnocovať ich opodstatnenosť a takisto predpokladajú výšku finančného plnenia, á, predpokladáme, pardon, výšku finančného...
Okrem toho má úrad na starosti aj centrálnu kontrolu finančného výkazníctva nemocníc či implementácie projektov, ako je povedzme projekt eHealth, DRG a podobne. Už dnes realizujeme projekt takzvaného, alebo projekt centrálneho obstarávania CT prístrojov pre viacero nemocníc, kde očakávame významnú úsporu finančných prostriedkov. My predpokladáme túto finančnú úsporu najmenej 20 a viac percent. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ďalej na základe rokovaní s dodávateľmi s účinnosťou od 1. júla 2016 znížilo cenu špecializovaného kardiologického materiálu o 20 až 30 %, čo znamená úsporu do konca roka 2016 vo výške takmer 5 mil. eur.
V súčasnosti prebiehajú rokovania, ktorých výsledkom bude ďalšie znižovanie cien aj v iných kategóriách špeciálneho zdravotného materiálu. Aj v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou očakávame zníženie v budúcom roku náklady v oblasti aj špeciálneho zdravotného materiálu o sumu 20, 30 mil. eur. Uvidíme, ako sa nám podarí ešte niektoré.
V súčasnosti môžem upozorniť, že Česká republika už začala zverejňovať aj faktúry za dodávky niektorých špeciálnych zdravotných materiálov, ktoré poukazujú na to, že ceny, za ktoré sa nakupujú v Českej republike, sú výrazne nižšie, ako nakupujeme my. Ja som včera dal pokyn, aby sme okamžite spustili jednostranné rokovania aj na úrovni Všeobecnej zdravotnej poisťovne s dodávateľmi s cieľom znížiť tieto ceny k úrovni Českej republiky. Samozrejme, vždy to závisí od počtu objemu jednotlivých, á, špeciálneho zdravotného materiálu.
V súčasnosti je ukončený benchmarking cien a vo fáze vysokej rozpracovanosti je, á, cien liekov a vysoké rozpracovanie je teda aj samotný benchmarking cien špeciálneho zdravotného materiálu. Do 31. 10. 2016 bude tento proces kompletne vyhodnotený.
V súčasnosti realizujeme aj benchmarking medzi nemocnicami, kde porovnávame jednotlivé druhy pracovísk, vyhodnocujeme ich efektivitu. Po ukončení benchmarkingu začne ministerstvo zdravotníctva nastavovať procesy, ktoré umožnia identifikovanie a následne obmedzenie prípadnej nadspotreby liekov, ŠZM na minimum. V oblasti benchmarkingu spolupracujeme aj s tretím sektorom a budeme poskytovať tieto dáta aj verejnosti.

Doplňujúca otázka, pani poslankyňa, nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som sa teda chcela spýtať, keď ste hovorili o tom zverejňovaní faktúr. Prečo teda Národný ústav srdcovocievnych chorôb stále nezverejnil tie faktúry, ktoré sľúbil zverejniť? Ďakujem.

Asi viete, že v Čechách platí zákon o povinnosti zverejňovania. Tie dôvody, na ktoré som sa aj ja pýtam a informoval, súvisia s tým, s čím máme, ale nechcem to nejako veľa ospravedlňovať, ale, žiaľ, v oblasti liekov, špeciálneho zdravotného materiálu panuje nielen asi v Európe, ale všade vo svete veľké ticho a skrývanie cien. Pre špeciálny zdravotný materiál existuje jediný jeden oficiálny cenník belgický kompletný, kde je uverejňovaný. V niektorých prípadoch majú zverejnené niečo Francúzi. A to isté platí o liekoch, kde farmaceutické spoločnosti nie sú ochotné zverejňovať cenníky ani ceny, ktoré majú zazmluvnené s jednotlivými krajinami. To znamená, že tie dohody boli urobené individuálne s požiadavkou, aby neboli robené dodatky k zmluvám, ale aby boli iba realizované objemami roku vždy ako keby ad hoc s ponúknutou zľavou.
Už sme prijali niektoré opatrenia a požiadal som aj tento náš úrad, aby pripravil analýzu legislatívnu a aby sme sa zaoberali otázkou toho, že budeme požadovať, aby všetky takého veci tým, že budeme benchmarkovať, aby sa zároveň aj všetky faktúry postupne zverejňovali.

Otázka č. 10, pán poslanec Branislav Gröhling pre ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Petra Plavčana: "Vážený pán minister, v súvislosti so zvyšovaním platov pedagogických zamestnancov by som sa vás rád opýtal, či v budúcnosti plánujete aj zvýšenie platov nepedagogických zamestnancov v školách?"

Dámy a páni, vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o pedagogických a odborných zamestnancoch v regionálnom školstve a o vysokoškolských učiteľoch. Pokiaľ viem, tak na Úrade vlády pracuje pracovná komisia zo zástupcov z jednotlivých rezortov, ktorá sa zaoberá aj platmi nepedagogických zamestnancov, a nielen v rezorte školstva, ale naprieč všetkými rezortami. Takže výsledky práce tejto komisie neviem.
V každom prípade mojou ambíciou je naplniť prísľuby programového vyhlásenia vlády, ktoré sú uvedené v jednotlivých programových vyhláseniach vlády v časti Školstvo, a to navyšovanie platov k 1. 1. 2018, ´19 a ´20. A takisto, ako som už uviedol nedávno aj v médiách, že máme otvorené rokovanie s ministrom financií, či bude možné zvyšovanie platov v týchto kategóriách aj v roku 2017. Tieto rokovania sme začali pred, na prelome júna a júla a budeme v nich pokračovať v najbližšej dobe.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, doplňujúca otázka? Pán poslanec Gröhling, nech sa páči, zapnite pána poslanca Gröhlinga.