12. schôdza

Pán poslanec Kamenický, nech sa páči.

Ďakujem pekne. V podstate chcel som, zareagujem na to, čo ste hovorili. Pán poslanec, takisto musím povedať, že našťastie sa tá výška minimálnej mzdy odráža od tej priemernej mzdy, to znamená, že nie je to naopak a to je podstatné. Samozrejme, vy hľadáte nejaký vzťah medzi minimálnou mzdou a tým, že či to má vplyv na zamestnanosť. No, samozrejme, nemôže byť minimálna mzda na úrovni priemernej mzdy, vtedy by to malo, samozrejme, vplyv, ale musí byť primerane nastavená tak, aby, aby v podstate bolo motivačné pracovať.
Hovorili ste o tom, že by ste si priali znižovať daňové a sociálne odvody. Opäť a zase prídem na koniec vášho vystúpenia, kde ste hovorili o reformách a vôbec o tom, čo sa tu ide diať. No, poviem otvorene. Mne absolútne absentuje nejaká vízia, že vlastne kde tento štát za tých pár rokov má po tých reformách skončiť. Lebo my tu stále veľmi, by som povedal, individuálne hovoríme o niektorých opatreniach, ale veľmi dôležité je, že štát má nejaké daňové príjmy a potom daňové výdavky a celý ten systém musí fungovať. Nemôžme úplne znížiť všetky dane a, samozrejme, niekde musíte aj vedieť financovať. Čiže daňový mix určuje, určuje spôsob financovania štátu. A, samozrejme, ten daňový mix určuje aj to, či budeme financovaní ako napríklad v Spojených štátoch alebo Británii, alebo Škandinávii. Či tu bude prevaha vlastníctva štátu verzus súkromného vlastníctva, či tu bude viac solidarity, alebo elitárstvo, alebo či tu bude štátne vlastníctvo, alebo privatizácia. Čiže to si musíme vybrať.
A ja hovorím, individuálne hovoriť o tom, že tu by sme mohli znížiť, všade by všetci len znižovali dane, ale na druhej strane ja hovorím, že práve rovná daň zaviedla nespravodlivosť na Slovensku. Tu je dôležité, aby tí, čo; a súhlasím, dalo by sa nastaviť aj systém tak, že tí najmenej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Ferenčák, nech sa páči.

Pán minister, kolegyne, kolegovia, zvyšovanie minimálnej mzdy je výrazný nástroj na zvyšovanie životnej úrovne občanov a tu si treba povedať, že na Slovensku tá životná úroveň je rôzna. Čím ideme viac na východ, tým viac ľudí poberá minimálnu mzdu a tým pádom cez tento nástroj vieme zvyšovať ich životnú úroveň. To, že sa vláda vybrala tou ľahšou cestou, ale pre seba, nezvýšiť minimálnu mzdu na dostatočnú úroveň, to znamená, nie je jej podstatou zvýšiť životnú úroveň ľudí a vysporiadať sa s týmto zvýšením, ale vybrala si tú cestu nie zvýšiť dostatočne a tak pokojne prečkať toto vládnutie. Ale prioritou vlády má byť v prvom rade pracovať pre ľudí, zvyšovať životnú úroveň na Slovensku, aby sa lepšie žilo a nie, aby sa lepšie vládlo. Týmto svoju úlohu nesplnila.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za všetky tri príspevky. Vážený pán Kamenický, ja práve preto som inicioval; teda také rozčarovanie, že prečo sme ako opozícia zatiaľ neboli vypočutí, že k tomuto strategickému rozvoju Slovenska by sme sa mali aj my mať možnosť tu vyjadriť, pretože každý z nás nejaký mandát od skupiny voličov má, aby sme to slovo vedeli povedať. Takže v tomto si myslím, že medzi nami je zhoda.
Pokiaľ, pán Blaha, spomínate minimálnu mzdu, veď ja som nikde v príspevku svojom nepovedal, že 60 % minimálnej mzdy k výške priemernej mzdy je na Slovensku likvidačných, ja som povedal, že existuje v istom momente hranica medzi výškou minimálnej mzdy a zamestnanosťou. To ja som toto hovoril, ale nepovedal som tento termín.
A pokiaľ ide o ten keynesianizmus, tak áno, je taká logika, že keď je kríza a viac sa vydáva peňazí, tak malo by to naštartovať spotrebu. Len my od roku 2008 v Európskej únii tlačíme, tlačíme peniaze, v podstate celý ekonomický rast je spôsobovaný tým, že nie je málo peňazí, peňazí je dosť v obehu a ten ekonomický rast v celej Európskej únii neprichádza. A to znamená, že niečo tu prestáva fungovať. A iba od marca natlačila Európska centrálna banka jednu tretinu ďalších peňazí v obehu, takže Európa je zaplavená peniazmi a podľa správnosti by to malo spôsobiť extrémny dopyt, lenže ten dopyt nechodí a to práve preto, pretože ekonomický rast vždy je spôsobovaný inováciou, produktivitou a nie tlačením peňazí. Takže pokiaľ sa budú míňať peniaze, ktoré sa tlačia, tak tie len spôsobujú infláciu, ale nie ekonomický rast.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Taraba bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokúsim sa aspoň v stručnosti zareagovať pokiaľ možno na všetky podnety, pripomienky z tejto debaty. Myslím si, že aj do budúcnosti budeme mať ešte v legislatívnom procese dostatok priestoru si tieto veci vydiskutovať.
Chcel by som na úvod povedať také dve zásadné pripomienky. Prvá je tá, že nechcem polemizovať v tejto sále s nikým, pretože myslím si, že na to ľudia nie sú zvedaví. Ľudia sú zvedaví na to, aspoň podľa môjho názoru, čo môžu očakávať v tejto situácii, ktorá je veľmi ťažká, hospodárska situácia na celom svete sa síce trošku vylepšila, ale ako bude prebiehať druhá vlna pandémie, o tom asi nikto si netrúfa predpovedať. Ľudí zaujíma podľa môjho názoru, že s čím môžu počítať, ako k tomu vláda bude pristupovať, aké opatrenia máme pripravené a čo to pre nich konkrétne bude znamenať. Aspoň tak sa ja dívam na všetky opatrenia, ktoré doteraz vláda robila a bude robiť.
Moja druhá poznámka je, že možno si ľudia všimli, ak náhodou pozerajú túto rozpravu, že všetci vystupujúci vrátane pána podpredsedu, vrátane kolegov poslancov, vrátane mňa máme rúška. Lebo až asi na dvoch kolegov poslancov, ktorí vystupovali, nepočul som, že by zmienili, že sa nachádzame uprostred najhoršej krízy od druhej svetovej vojny. A tá predsa len asi trošku situáciu v celom svete, ale aj na Slovensku ovplyvnila.
Chcel by som sa vyjadriť na úvod k takému argumentu, ktorý tu často padal, že stačí dodržiavať platné zákony a všetko by bolo v poriadku. Nuž, ako sa to vezme. Ak by sme v čase COVID krízy dodržiavali platné zákony, aktuálne platné pred tým, než prišla COVID kríza, nepredĺžili by sme pomoc v nezamestnanosti, vďaka čomu sme pomohli tisícom a tisícom ľudí, ktorí si v čase COVID-u nemohli nájsť prácu; a my sme ju predĺžili opakovane. Každému z tých nezamestnaných, ktorí si nemohli nájsť prácu, sme predĺžili pomoc a na to sme museli zmeniť zákon.
Rovnako, ak by sme dodržiavali platný zákon, lebo to bolo také unisono z väčšiny názorov z opozície, ktorú som tu počul, tak by sme nezaviedli pandemickú OČR, ktorou sme pomohli státisícom ľudí, ktorých deti museli zostať doma. A ja si myslím, že je dobré, že sme zmenili tento zákon vzhľadom na pandémiu a že sme vyplatili týmto rodičom viac ako 127 mil. eur. Myslím si, že bolo veľmi dobré, že sme vzhľadom na pandémiu tento zákon zmenili.
Ak by sme trvali v čase pandémie, najväčšej ekonomickej krízy od druhej svetovej vojny, na platnosti existujúcich zákonov, potom by sme nepredĺžili rodičovský príspevok a nevyplatili by sme najmä mamičkám, ktoré v čase pandémie nemohli dať deti do škôlok, aby nastúpili do zamestnania, našli si novú prácu, a my sme zmenili ten zákon, aby sme im pomohli a vyplatili sme im viac ako triti... 3 mil. 500-tisíc eur. Ja si myslím, že je to dobré, že sme netrvali na platnosti toho zákona, ale že sme ho zlepšili, aby sme ľuďom pomohli.
Ak by sme trvali na platnom zákone, ak to by malo byť to striktné, čo nás v kríze zachráni, tak by sme nezaviedli SOS dotáciu, kde sme tisícom a tisícom ľuďom pomohli, ktorí sa nachádzali v katastrofálnej osobnej ekonomickej a sociálnej situácii a nevyplatili by sme im viac ako 10 mil. eur. Ja si myslím, že je dobré, že sme tento platný zákon zmenili, pretože sme veľa týmto ľuďom pomohli.
Myslím si, že je dobré, že sme zmenili platný zákon a umožnili sme poskytovať zdarma zo štátnych hmotných rezerv ochranné pomôcky a ďalšiu pomoc zariadeniam sociálnych služieb vo výške viac ako 10 mil. eur; išlo to najmä na ochranné pomôcky, čo doteraz nebolo možné, a my sme platný zákon zmenili, aby sme týmto ľuďom pomohli. Vďaka tomu má Slovensko najnižšiu úmrtnosť na jeden milión obyvateľov v zariadeniach sociálnych služieb spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Myslím si, že bolo dobré, že sme netrvali v čase pandémie iba striktne na tom, že treba ísť podľa platného zákona, lebo tak je to najlepšie. Ak by sme trvali na platnom zákone, nikdy by sme nezavádzali bezplatnú MHD a prímestské autobusy pre deti, pre študentov, pre dôchodcov, pre vozíčkarov. A ja si myslím, že je dobré, že tento platný zákon meníme, pretože práve uprostred pandémie týmto ľuďom potrebujeme pomôcť a my im chceme pomôcť, a preto to robíme.
Myslím si, že je dobré, že sme netrvali na platnom zákone a rozhodli sme sa pomôcť dôchodcom, deťom do šesť rokov a ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodli sme sa zmeniť platný zákon a zrušiť doplatky za lieky. Myslím si, že je veľmi dobré, že sme netrvali na striktnej platnosti tohto zákona aj v čase pandémie. Myslím si, že je veľmi dobré, že tento zákon meníme.
Myslím, že je rovnako dobré, že sme netrvali na platnosti existujúceho zákona, ale zmenili sme zákon tak, že sme viac ako pol milióna zamestnancom a SZČO vyplatili doteraz 559 mil. eur na tzv. prvej pomoci, v rôznych kategóriách, a tým sme ochránili viac ako pol milióna pracovných miest. A vďaka tomu, dámy a páni, vám s potešením môžem oznámiť, že nezamestnanosť prvýkrát od začiatku pandémie za mesiac august klesla. To znamená všetky tie opatrenia, ktoré sme väčšinou spolu urobili, čo ja oceňujem bez ohľadu na to, či to bola opozícia, alebo koalícia, že tieto opatrenia pomohli a dosahujeme tým najdôležitejší cieľ, aby ľudia mali prácu, aby sa nemuseli obávať, že o zamestnanie prídu.
Teraz sa dostávame k druhej téme, ako vieme zabezpečiť, aby ľudia mali na Slovensku čo najvyššie platy. Mimochodom, spomínali sme, že minimálna mzda by sa mala odvíjať od priemernej mzdy, tak sa to bežne stanovuje. Viete, ako rástla priemerná mzda na Slovensku od roku 2012 do roku 2020? Lebo od nej odvíjame minimálnu mzdu. Najmenej zo všetkých okolitých krajín, dámy a páni, najmenej zo všetkých okolitých krajín, myslím tým členov Európskej únie. Ale to nie je naša hanba, za to my naozaj nemôžeme. Ak chceme stanoviť férovú minimálnu mzdu, a ja si myslím, na rozdiel možno od niektorých kolegov, že minimálnu mzdu treba stanoviť a je správne, ak je minimálna mzda určená, garantovaná štátom, ak je, pokiaľ možno, čo najvyššia, tak sa môžme popozerať do okolitých krajín, ako stanovujú výšku minimálnej mzdy porovnateľné krajiny okolo nás. V Poľsku je to 55 % priemernej mzdy, v Česku je to ešte menej, o Maďarsku ani nehovorím.
A keď tu pán poslanec Richter spomínal sociálneho demokrata pána Hubertusa Heila, nemeckého ministra práce a sociálnych vecí, ktorého si vážim, je to rešpektovaný odborník a, povedal by som, džentlmen starej školy, tak neviem, či by som si mal brať, pán poslanec Richter, v tom, čo ste argumentovali, príklad práve z Nemecka. Hoci, ešte raz, pána ministra Heila si veľmi vážim. Aby ste vedeli, minimálna mzda v Nemecku je stanovená momentálne na úrovni 37 % priemernej mzdy. My sme ju stanovili na úroveň 57 % priemernej mzdy. Pán poslanec Richter správne povedal, že v Nemecku v najbližších dvoch rokoch zvyšujú minimálnu mzdu o 12 percent. Dvanásť percent, to znamená dvakrát 6 %, zjednodušene povedané. Ale my minimálnu mzdu zvyšujeme o 7,4 percenta. Bolo by dobré, keby sme išli na tú nemeckú úroveň? Nielen v podiele k priemernej mzde, ale aj v tempe rastu minimálnej mzdy navrhujeme vyšší rast ako Nemecko, na ktoré sa odvolávate, pán poslanec Richter.
Veľmi ma zaujalo, pán poslanec Richter, že ste zaregistrovali náš programový materiál Starostlivý štát, na ktorý som veľmi hrdý, pretože som jeho hlavným autorom, samozrejme, aj s ďalšími kolegami. Ak vás tak zaujal, pán poslanec Richter, to je zaujímavé, že ste z neho prakticky nič za zostávajúce tri roky vašej vlády nezrealizovali, čo ma mrzí, pretože väčšinu z tých návrhov, ktoré v tom materiáli, v tom programovom dokumente boli zverejnené, sme predložili vo forme poslaneckých návrhov v parlamente. A, žiaľ, ani jeden nebol akceptovaný.
Ako ste správne povedali, v tomto materiáli sa píše, že Slovensko má na vyššiu minimálnu mzdu, akú v tom čase Slovensko malo. A ja som o tom presvedčený, že má na vyššiu minimálnu mzdu. Práve preto pri tých rokovaniach s odbormi a so zamestnávateľmi, keď ste to tak pomenovali, že pripomenulo vám to Marxa, a zase niektorí vaši kolegovia hovorili, že neoliberalizmus 19. storočia; to sú podľa mňa extrémy, ktorým sa máme vyhnúť. Práve v takejto krízovej situácii máme hľadať zlatú strednú cestu. Ako pán poslanec Taraba správne povedal, nesmieme stavať jednu skupinu obyvateľstva proti druhej. Nesmieme obetovať jednu skupinu obyvateľstva kvôli tomu, aby sme preferovali inú. V takejto ťažkej krízovej situácii má byť naším hlavným cieľom, aby sme sa podržali a aby sme prežili všetci ako spoločnosť a ako štát. A pokiaľ možno, ja budem vždy preferovať, aby to bolo po dohode všetkých zložiek spoločnosti, všetkých ekonomických segmentov, po dohode zamestnávateľov aj zástupcov zamestnancov, tak aby sme dokázali prejsť touto ekonomickou krízou čo najrýchlejšie.
Viacerí z vás povedali, a správne povedali, že sme tu mali dve stanoviská. Na jednej strane boli zástupcova KOZ, ktorí navrhovali 656 ako minimálnu mzdu. Na druhej strane sme mali zástupcov zamestnávateľov, rovnako aj ekonomických analytikov, predstaviteľov rôznych oficiálnych ekonomických inštitúcií, tých istých ľudí, ktorí tam pracovali za vás, vážená opozícia, čiže to neboli stanoviská, ktoré by som si ja alebo kolegovia vo vláde vymysleli, ktorí trvali na zmrazení minimálnej mzdy na úrovni 580 eur. Ale toto pre nás nebolo prijateľné práve kvôli tomu, čo tu viacerí z vás správne pomenovali, že práve v takejto ťažkej situácii štát musí oceniť tých najmenej zarábajúcich, oceniť to, že to nevzdali, nerezignovali, nie sú doma, ale napriek tomu pracujú a z tejto, hoci minimálnej mzdy platia odvody, platia dane. To je niečo, čo si zaslúži úctu, a preto sme od začiatku presadzovali, že minimálna mzda musí vzrásť. O koľko by mala vzrásť? Lebo keby človek, ktorý by – nepoznajúc realitu – počúval túto rozpravu, tak by mal pocit z toho, čo hovoríte, že budúci rok nebude minimálna mzda 580 eur, ale minimálna mzda bude 545 eur, lebo počúval som tu, že minimálna mzda klesne o 35 eur. Jak počítam, tak počítam, každý človek, ktorý bude pracovať v budúcom roku za minimálnu mzdu, bude mať vyšší príjem o viac ako 30 eur v čistom, to znamená zhruba, približne za rok o 380 eur v čistom. A to si myslím, že je suma, ktorá pomôže každému človeku. Určite je to lepšie, ako keby bola minimálna mzda zmrazená. Čo nebude, chvalabohu.
Rovnako platí, že napriek tejto kríze budú alikvotne k minimálnej mzde zvýšené aj príplatky, všetky príplatky, aj za nočné, aj za sviatky, aj za nedele. Príplatky budú budúci rok zvýšené. Keby niekto neznalý situácie počúval túto rozpravu, možno by nadobudol dojem, že tak ako sa tu hovorí o znížení minimálnej mzdy na 545 eur, sa znižujú aj príplatky. To, samozrejme, nie je pravda. Aj príplatky sa zvyšujú, adekvátne k zvýšeniu minimálnej mzdy. A verte mi, nebol to malý tlak na zmrazenie minimálnej mzdy. Ale napriek tomu si myslím, že je dobré, že sme sa rozhodli, keby sme mali ísť tou zlatou strednou cestou, 656, 580, pokiaľ mi moje počty ešte fungujú, tak by sme zvýšili tú minimálnu mzdu na 618 eur. Zvýšili sme ju na 623 eur a som tomu rád. To znamená, sme síce niekde v strede, ale na tej strane zamestnancov, nie na strane zamestnávateľov. Tých si zase vážim za to, že boli ochotní o takomto riešení diskutovať napriek tomu, že ich pôvodné stanovisko bolo, že požadujú zmrazenie minimálnej mzdy.
Myslím, že to bol pán poslanec Richter, ktorý spomínal, že bolo z mojej strany chybou, že som prerušil sociálny dialóg. Len pre vašu informáciu, možno to bolo nedorozumenie, sociálny dialóg prerušil niekto iný. Ja som sa so zástupcami zamestnávateľov aj zamestnancov stretol od volieb na rôznych rokovaniach. Na väčšine z nich sme debatovali aj o minimálnej mzde, minimálne desaťkrát na spoločných rokovaniach a niekoľkokrát osve so zamestnávateľmi aj s odborármi.
Veľakrát sme diskutovali aj o výške minimálnej mzdy. A nech mi je odpustené, nemôžem sa ubrániť dojmu, že stanovisko KOZ možno istým spôsobom ovplyvnilo aj to, že v novembri sa v KOZ chystajú voľby nového prezidenta KOZ. A že dvaja kandidáti, o ktorých vieme, že sa uchádzajú o túto funkciu, istým spôsobom sú v stave volebnej kampane, čo je pochopiteľné, ale za to ja nemôžem, že KOZ má v novembri volebný zjazd.
Každopádne som pripravený rokovať s kýmkoľvek kedykoľvek o ktorejkoľvek otázke, pretože pevne verím tomu a som o tom hlboko presvedčený, že hľadanie kompromisu a hľadanie nejakého spoločného návrhu, ktorý dokáže zahrnúť čo najširšiu časť spoločnosti, je v čase takejto krízy to najlepšie. Už ste to zažili so mnou v parlamente, že som nikdy nemal problém vypočuť si a akceptovať návrh, pozmeňujúci návrh, doplnok od ktoréhokoľvek poslanca bez ohľadu na to, či je z opozície, alebo koalície, dokonca bez ohľadu na to, či nejakú pripomienku v legislatívnom procese, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, na ekonomickom krízovom štábe alebo priamo na tripartite, či nejakú pripomienku predložil zástupca zamestnancov alebo zástupca zamestnávateľov. V tomto zmysle je mi to úplne jedno, lebo mám pocit, že to nesmieme robiť pre seba a vytĺkať z toho nejaké politické body.
To, čo by sme mali mať na zreteli, je, aby sme nestavali jednu skupinu obyvateľstva proti druhej, aby sme nestavali zamestnancov proti zamestnávateľom, aby sme nestavali mladých ľudí proti penzistom, aby sme nestavali ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím voči nezamestnaným. Každý z týchto skupín obyvateľov si zaslúži čo najväčšiu pomoc štátu. Podľa mňa je našou povinnosťou na lekárnických vážkach vážiť každé euro, aby sme ho spravodlivo v čase tejto krízy použili na pomoc týmto najohrozenejším skupinám ľudí, aby sme im vylepšili tú ťažkú pozíciu, ktorú majú. A myslím si, že to sa nám darí. Nikomu z týchto skupín obyvateľstva sa situácia nezhoršuje. Naopak, možno menej, než by sme si mohli dovoliť v čase mimo COVID-u. Ale predsa každej z týchto ohrozených situácií; ohrozených skupín obyvateľstva sa sociálna situácia vylepšuje. A som rád, že napriek takejto veľkej kríze sa nám to darí a každému v rôznych oblastiach pomáhame.
Pomoc nie je len v tom, že navýšime nejakú, povedal by som, priamu kešovú platbu, ktorá príde na účet. Pomoc je aj v tom, že odbúrame náklady, ktoré tí ľudia majú. A myslím si, že najmä na vidieku ľudia veľmi ocenia, že budú môcť cestovať do okresného mesta, keď budú potrebovať ísť k lekárovi, keď budú potrebovať ísť niečo vybaviť na úrady, keď budú môcť cestovať zadarmo mamičky s deťmi, študenti, dôchodcovia, vozíčkari. Aj tam, kde nemajú možnosť ísť vlakom, lebo dobre vieme, že železnica nie je v každom regióne Slovenska, najmä v tých častokrát najviac zabudnutých. Aj na týchto ľudí musíme myslieť. Ani na týchto ľudí sa nesmieme vykašľať.
Ja by som milerád v Sociálnej poisťovni našiel stámilióny a stámilióny eur, aby sme navýšili pomoc pre každú skupinu obyvateľstva. Ale nikdy neurobím to, že niekoho obetujem. A keď všetci vieme, že sme museli prispieť zvýšenou mierou na karanténne péenky a óčeerky, ja sa na tých ľudí nevykašlem iba preto, aby som tú pomoc poslal iba nezamestnaným alebo iba dôchodcom. Každému musíme pomôcť, koľko môžeme, aspoň o kúsok. Ale práve teraz v tejto ťažkej kríze sa nesmieme vykašľať na nikoho. To táto vláda nikdy neurobí.
Pán poslanec Mazurek, tam ma zaujala vaša téza, že možno tú ekonomickú krízu spôsobilo to, že vláda prehnala tie opatrenia voči korone. Ponúkam vám jeden zaujímavý argument. Ako príklad krajiny, ktorá údajne najliberálnejšie alebo najprogresívnejšie postupovala proti korone v zmysle asi vašich predstáv, bolo udávané Švédsko, ktoré, síce sa tvrdilo, že áno, bude museť zniesť vyššie riziko COVID-u, ale zase to pomôže švédskej ekonomike. Viete, čo je zaujímavé? Podľa posledných výsledkov bol prepad ekonomiky na Slovensku a vo Švédsku presne rovnaký. Akurát Švédi majú oveľa viac mŕtvych ako my. Nemyslím si, že vládne opatrenia voči korone spôsobili nejaké zvláštne ekonomické problémy nad rámec toho, čo sa deje všade okolo nás. Naše ekonomiky sú totiž spojené. My nie sme ostrov uprostred mora. A ako sa ukázalo, ani ten švédsky prístup nijako nezaručil, že ekonomika Švédska je na tom lepšie ako naša. Práve naopak. Akurát, ešte raz opakujem, majú viacej mŕtvych ako my.
Pán poslanec Šimko, ktorý tu nie je, ale nevadí, úplne s vami súhlasím. Prečo sa kúpili stíhačky za 2,5 mld. eur? Úplne s vami súhlasím, ale na to sa musíte opýtať vašich kolegov v opozícii. Nehodili by sa nám tie peniaze teraz?
Na záver by som sa chcel vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Tarabu, ktoré sa mi zdalo byť veľmi vecné a zmysluplné. S mnohými vecami z neho súhlasím. Napríklad jeho ekonomická analýza funkčnosti minimálnej mzdy, s tou v zásade na 90 % súhlasím. Chcem len upozorniť na jeden argument, ktorý použil. Áno, slovenská ekonomika z dlhodobého hľadiska unesie približovanie sa minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej mzdy. Faktom ale je, že ešte aj toľko spomínané Nemecko, ktoré v tomto čase predsedá Európskej únii, chce zaviesť takú, povedal by som, líniu platnú v celej Európskej únii, že minimálna mzda by mala byť na úrovni 60 % mediánu priemernej mzdy. Viete, koľko je to dnes v prepočte na Slovensko? 607 eur. Ten náš návrh ide vysoko nad tých 60 % mediánu.
Vážené dámy a páni, pozorne som počúval túto debatu, pretože nemyslím si, že vládny politik musí mať vždy patent na rozum, a ja som pripravený vždy si vypočuť aj názory kritické, oponujúce, som pripravený na ne reagovať. Nevylučujem ani to, že v druhom čítaní, ak tento zákon prejde prvým čítaním, môžme diskutovať, či sa niektoré veci v tomto zákone nedajú vylepšiť, ale som úprimne presvedčený, že zvýšenie minimálnej mzdy o 43 eur v čase najhoršej krízy od druhej svetovej vojny je dobrým počinom, ktorý pomôže tým najmenej zarábajúcim na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
Chcem sa spýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca. Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento návrh zákona máte pod tlačou 202. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 193.
Opäť poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Krajniaka, aby vládny návrh zákona uviedol. (Krátky rozhovor predsedajúceho s ministrom mimo mikrofónu.)

Pán podpredseda sa ma pýtal, že či nepotrebujem nejaký čaj. Na vysvetlenie, som nachladnutý, ale našťastie testom som prešiel a dostal som pozitívnu správu, že som negatívny. Aj na takéto paradoxy si musíme v dnešnej dobe zvykať.
Vážený pán podpredseda, dámy a páni, v minulom roku bolo na vyplatenie tzv. vianočných príspevkov vyčlenených približne 150 mil. eur. V tomto roku na zákon o 13. dôchodku vláda vyčlenila 307 mil. eur. Je to viac ako zdvojnásobenie objemu finančných prostriedkov toho, čo bolo pred Vianocami alebo na konci roka vyplatené ako mimoriadne dôchodky v histórii Slovenskej republiky.
Samozrejme, že by sme boli veľmi radi, aby sme si mohli dovoliť vyplatiť oveľa vyššiu sumu. Znovu platí to isté, čo som povedal v diskusii o predchádzajúcom návrhu zákona. Nechceme obetovať, aspoň tak sa ja na to dívam, žiadnu skupinu obyvateľstva. A snažíme sa tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii, na lekárnických váhach poskytnúť tým ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú. Za najohrozenejšie skupiny obyvateľstva ja považujem rodiny s malými deťmi, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, dôchodcov a tých, ktorí prišli o prácu alebo ju nemajú.
Darí sa nám, chvalabohu, urobiť to, že ten vývoj nezamestnanosti sa nám podarilo obrátiť, ale ešte sme nevyhrali, pretože v septembri a v ďalších mesiacoch, samozrejme, prídu do evidencie absolventi, absolventi stredných škôl a budeme musieť sa popasovať aj s touto výzvou. Ale som rád, že za tých prvých päť mesiacov sa nám podarilo ochrániť viac ako pol milióna pracovných miest. Budeme v tom pokračovať aj naďalej.
A všetky tieto opatrenia v čase tejto krízy musíme robiť takým spôsobom, aby sme nikoho nepoškodili a, pokiaľ možno, každému pomohli. Možno o trošku menej, ako by sme vedeli pomáhať, ak by sme boli v čase ekonomického rastu. Ale až na dvoch poslancov z klubu ĽSNS vidím, že všetci máme rúška. Ťažšie sa s nimi dýcha, ale pomáha to, aby sme sa navzájom chránili. Žijeme v dobe, v ktorej, dúfam, už nikdy nebudeme musieť žiť. Takáto epidémia sa deje raz za sto rokov. Musíme sa snažiť spoločne cez ňu prejsť tak, aby sme nikoho neobetovali, aby sme ňou prešli spoločne.
Práve preto sme pripravili nielen vyplácanie 13. dôchodkov, čo znamená v porovnaní s minulým rokom, že dôchodca s priemerným dôchodkom na rozdiel od minulého roku, keď dostal približne 80 eur, tento rok dostane približne 205 eur, čo je 2,5-násobok, ale pripravili sme aj ďalšie opatrenia, ktoré som už spomínal, a to je zrušenie doplatkov za lieky, bezplatné MHD a bezplatné prímestské autobusy, čo sú znovu položky, ktoré v rodinnom rozpočte dôchodcov určite pomôžu.
Verím, že v budúcich rokoch budeme môcť pristúpiť k zvyšovaniu 13. dôchodkov, ale som rád, že sa aj v tejto ťažkej situácii podarilo nájsť v štátnom rozpočte viac ako dvojnásobok peňazí, ktoré boli určené na výplatu mimoriadnych dôchodkov v minulom roku. Preto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem.