18. schôdza

Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď. Ja len na dovysvetlenie. Táto otázka vystala aj z minulotýždňového vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora, keďže dobre vieme, že súdna mapa bude kopírovať aj mapu okresných a krajských prokuratúr. Keďže z ôsmich krajských prokuratúr nám ostanú, predpokladám, že tri, samotní kandidáti hovorili, že určite to nebude na sto percent prebiehať tak, ako to videli v tom prvotnom návrhu, a vyvstávajú otázky, že akým spôsobom budú riešené tie personálne, resp. materiálne otázky. Ja som aj napríklad mal otázku na pána JUDr. Žilinku, ktorý bol okresný prokurátor v Piešťanoch, a sám hovoril, že okresný súd z Piešťan má ísť pod okres Nové Mesto nad Váhom, čo je už aj v inom kraji, čo sa týka z administratívneho hľadiska členenia.
Čiže sú tu aj takéto otázky, že nám budú prechádzať okresy z jedných krajov do druhých krajov a akým spôsobom, akým spôsobom je to domyslené, lebo čítal som aj dôvodovú správu, čítal som tieto dovysvetlenia ako, alebo odôvodnenia z rezortu, zo strany rezortu. A práve preto aj vystali otázky. A nekladiem si to len ja, kládli si to aj kandidáti na generálneho prokurátora a pomaly nám už aj prichádzajú také kvázi stanoviská zo sudcovských rád z jednotlivých okresných súdov na ústavnoprávny výbor, čiže určite to bude téma aj v najbližšie týždne a verím, že bude aj otvorená diskusia, keďže máme teraz diskusiu aj v rámci otvoreného NPK, aby sa prihlasovali jednotlivé pripomienky. Čiže predpokladám, že asi bude určite viacero stretnutí k tomuto. Čiže otázka ani nie, kvázi len dovysvetlenie, prečo som to položil.
Ďakujem.

Môžem ešte na to reagovať?

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ak chcete, nech sa páči, pani ministerka.

Materiál zatiaľ nie je v medzirezortnom pripo..., v medzirezortnom pripomienkovom konaní, to znamená, že samostatný materiál, ktorý bude súvisieť s tým, ako sa bude implementovať súdna mapa, ešte len pôjde do legislatívneho procesu. Plánujeme to urobiť v najbližších dňoch. Samozrejme, že celý proces diskusie, ktorý súvisí s tým, že takýto materiál pôjde ďalej do, do procesu, bude zachovaný. Ja, samozrejme, rátam s tým, že aj ktorýkoľvek poslanecký klub sa chce dozvedieť viac o súdnej mape, ja som pripravená sa o tom rozprávať už teraz.
Smerom k prokuratúre by som povedala, že áno, ja som odsledovala tieto otázky aj odpovede, myslím, že je to veľa nedorozumení, ktoré, ktoré boli aj v tých odpovediach, čo nás, samozrejme, mrzí, že sformovali odpovede bez toho možno, aby bola úplná znalosť aj toho návrhu. Takže treba povedať, že určite asi nemožno očakávať, že súdy, ktoré nebudú sídelné, že to prijmú s podporou. Ako to, to ako (ruch v sále a zaznievanie gongu) samé, si myslím, že je jasné.
To, čo jasné je, že tá špecializácia sudcov, či už na prvej, alebo na druhej úrovni súdov vyžaduje zväčšenie obvodov, je jednoznačná. To znamená, že bez toho, aby sme tu mali súdy, ktoré už nebudú tými sídelnými, sa reforma urobiť nedá, a nemôžme posunúť justíciu ďalej. To tak jednoducho je. Ja si, samozrejme, všetky vyjadrenia z tých súdov, ktoré nebudú sídelné, budem, dôsledne ich vyhodnotím, ale bez toho to, jednoducho sa tá reforma udiať nedá.
Čo sa týka prokuratúr, tak prokuratúry samotné, tak ako sú organizované, sú v rukách generálneho prokurátora, takže bude na generálnom prokurátorovi, čo uzná za vhodné, akým spôsobom bude potrebné reagovať potom na zmeny.
Treba povedať, že my zachovávame aj pracoviská súčasných krajských súdov, takže tam je obrovský priestor do budúcna aj v rámci tej efektívnosti, prípadných, prípadnej potreby pojednávaní, napríklad na tých odvolacích súdoch, keď sa bavíme o tých troch. Ale to, že by sme mali mať väčšie obvody pre odvolacie súdy, to je tiež jednoznačné. Ako to nie je, akože v tomto to nie je nejaký, nejaká nová informácia pre nikoho, kto proste pracuje v súdnictve, že tie odvolacie súdy musia mať väčšie obvody. Takže prokuratúra, bude na nej, akým spôsobom na to zareaguje, tá organizácia je absolútne v rukách generálneho prokurátora, ja to nechávam na ňom. A keďže generálneho prokurátora zatiaľ nemáme, nemám s kým o tom rokovať.
Takže ja, samozrejme, veľmi rada, by som s ním mala čo najskôr stretnutie a bližšie sme sa rozprávali o podrobnostiach, každopádne tá právna úprava implementácie, to nechá v úplnosti v rukách generálneho prokurátora. Takže ako bude chcieť on zorganizovať prokuratúru, bude úplne na ňom.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Treba povedať, že vychádzame pri legislatíve na tento rok z programového vyhlásenia vlády. Je pravdou, že nedá sa a ani sme neboli schopní dať do plánov všetky záväzky, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády, to znamená, že v tomto roku sa sústreďujeme na tie opatrenia, ktoré sú zásadné pre reformu justície.
Čo sa týka tohto opatrenia, ktoré je v programovom vyhlásení vlády, rátame, že sa mu budeme venovať v najbližšom roku. A vôbec, plánujeme otvoriť aj Trestný poriadok, máme tam ďalšie inštitúty, ktoré sú zrejmé z programového vyhlásenia vlády, že ich budeme prehodnocovať, ktoré sú v Trestnom poriadku, takže nejakým spôsobom sme to neopomenuli, a práve v oblasti domáceho násilia práve rátame s tým, že takýto nový inštitút by mohol byť nápomocný.

Vážený pán poslanec, nielenže prechádzajú školeniami, ale prechádza..., sú pripravované neustále metodické usmernenia v tom zmysle, aby každému, kto spĺňa zákonné nároky, bolo, bola, bola poskytnutá pomoc na to, aby tú pomoc aj dostal. To znamená, že úradníci úradov práce majú pokyn, aby pomohli tým ľuďom aktívne, v prípade, ak je tam nejaká formálna nezrovnalosť, aby mu pomohli odstrániť, aby ich na ňu upozornili a aby mohli prípadne doplniť svoju žiadosť alebo výkaz tak, aby pomoc dostali.
Podľa skúseností, ktoré mám na základe podnetov od občanov, na 90, ja neviem, 97-98 % sú skúsenosti také, že samotní žiadatelia veľmi kladne hodnotia práve ten ľudský prístup zamestnancov úradov práce, teda najmä zamestnankýň úradu práce. Dokonca tam vznikli už také situácie, že väčšina úradov práce to rieši takým spôsobom, že keď raz toho žiadateľa mala vo svojej agende niektorá pracovníčka alebo pracovník, tak si ho ponechala v tej agende celý ten čas, takže majú na seba priamo telefónne číslo, vybavujú veci už tak, že pošle echo ten žiadateľ, že teda poslal som žiadosť, prosím vás, je to v poriadku, dostane odpoveď, je to v poriadku, už je to v procese, čiže môžete počítať s tým, že o pár dní máte peniaze na účte.
Samozrejme, že ide o viac ako 100-tisíc žiadateľov, čiže môže sa stať, že niektorý žiadateľ oprávnene, ale niekedy niektorí žiadatelia aj neoprávnene majú pocit, že ten úradník by mohol byť ústretovejší alebo že by mohol byť promptnejší, to sa môže stať a takéto podnety preverujeme. Ale to, čo mňa osobne teší, že oveľa viac je tých podnetov ďakovných, kde samotní tí žiadatelia chcú poďakovať aj priamo, že napíšu mne alebo napíšu na ministerstvo, že boli s tým prístupom aj z toho ľudského hľadiska spokojní.
Pre vašu informáciu, ešte, aby ste si vedeli predstaviť, za tú Prvú pomoc plus, nazvime to prvú vlnu, bolo približne 126-tisíc žiadateľov zaevidovaných v systéme. A teraz pred Prvou pomocou plus my sme vlastne všetky tie, tých žiadateľov akoby preverili v tom zmysle, že niektorí žiadali opakovane o pomoc. Požiadali iba niektoré mesiace a potom znovu požiadali.
Takže máme 109-tisíc, nazvime to, aktívnych, aktívnych žiadateľov, ktorým boli doručované dodatky, aby podpísali dodatky na tú Prvú pomoc plus, aby mohli čerpať peniaze vo vyššej výške, a k dnešnému dňu približne 95-tisíc týchto žiadateľov je preverených už v zmysle, že spĺňajú všetky formálne náležitosti, tak aby ich, im mohli peniaze dôjsť na účet.
Takže verím, že nielen z toho metodického hľadiska, ale aj z toho ľudského hľadiska sa mi zdá, že v tom ohromnom pracovnom vypätí naozaj si zaslúžia pracovníci a pracovníčky úradov práce poďakovanie za to, že ako túto agendu zvládajú.

Ďakujem za vašu odpoveď. Ja som sa to pýtal hlavne preto, pretože ma oslovili podnikatelia, ktorí komunikovali so zamestnancom, im schválili príspevok, príspevok im prišiel a potom ten príspevok museli už naspäť vrátiť. Ďakujem.

Dobre, rozumiem, to znamená, teraz vám ide o to, že o postup pri kontrole. Dobre.
Takže chcem vám povedať, že na základe pravidiel Európskej únie musí prichádzať k spätnej kontrole jednotlivých vyplatených príspevkov. Je to, samozrejme, kontrola v istom zmysle námatková, sú tam nejaké smerné čísla, že koľko žiadostí a na aký objem peňazí musí byť preverený.
To, čo som veľmi rád, je, že na 99 % nedochádzalo k úmyselným podvodom. To znamená, že nestávalo sa, lebo len veľmi zriedka máme aj také prípady, aj polícia, chvalabohu, tú situáciu monitoruje, že boli tam nejaké pokusy, ale nedoch..., nezachytili sme nejaké masívne zneužívanie tej pomoci. Ako napríklad to vyzerá, že v Českej republike asi to tak bolo. To znamená, tam je to pomerne masová záležitosť. U nás sú to skôr jednotlivé prípady a tá celková suma je veľmi nízka, kde sa prišlo na nejaké nezrovnalosti. A teraz sú dve možnosti, buď ten žiadateľ urobil chybu, neuvedomil si, že kvôli nejakej podmienke nemal nárok o pomoc, alebo ju požiadal aj na niečo, na čo nárok nemal.
V takom prípade, žiaľ, tú pomoc musí vrátiť. Ale snažíme sa pristupovať k tomu ľudsky, v prípade, ak by sa tak udialo, tak aby mal nejaký splátkový kalendár na to, aby ho to nepoložilo, to znamená rozložiť mu to nejako v čase.
Ale stávajú sa aj prípady a boli, boli aj také, že ten žiadateľ zjavne mal nárok na pomoc, ale požiadal zo zlej schémy. To znamená išlo o nejakú, nazval by som to, že administratívnu chybu, ale zjavne ten žiadateľ ako si chcel oprávnene uplatniť svoj nárok. Tak tam dokonca robíme takú vec, že on tú pomoc síce musí vrátiť, pretože urobil chybu, ale snažíme sa z prostriedkov štátneho rozpočtu mu pomôcť a máme vytvorenú takú paralelnú schému, že aby sme týmto ľuďom, ktorí zjavne nárok mali, len urobili chybu a vyplnili to zle, aby sme im to vedeli preplatiť zo štátneho rozpočtu.
Skončil som, pán podpredseda.

Uvažovali sme o tom, pán poslanec, neustále, ako tú pomoc nastaviť, prípadne prehodnotiť, ktoré kritéria uvoľniť, ktoré sprísniť. Úplne od začiatku vracali sme sa k tomu prakticky z týždňa na týždeň. Hovorili sme o tom aj na ekonomickom krízovom štábe, kde sú teda zastúpení zástupcovia aj zamestnávateľov, zamestnancov, ekonomickí analytici a tak ďalej. Po viacerých diskusiách sme ten spôsob, ktorý čiastočne použili v niektorých krajinách, tzv. helicopter money, sme zavrhli s tým, že radšej budeme dávať viacej peňazí adresnejšie, než aby sme to uvoľnili takpovediac celoplošne.
Ja by som si predstavoval, samozrejme, a bol by som rád, ale aj ktokoľvek z vlády, keby tá pomoc mohla byť ešte vyššia. Ale myslím si, že, a tie prvé odozvy sú také, že v tejto druhej vlne tú Prvú pomoc plus sa nám podarilo nastaviť na takú úroveň, že by mohla aspoň z toho najhoršieho pomôcť tým podnikateľom to preklenúť.
Veľmi častou otázkou, ktorú, ktorú dostávame, je, že či je pomoc pre gastro a pre cestovný ruch dostatočná. Nuž otvorene vám poviem, že v takých problémoch, v akých sa nachádza gastro a cestovný ruch kvôli korone v celej Európe, nielen u nás, tá pomoc nikdy nemôže byť dostatočná, ale to, čo ma teší, a ešte teda aby som to, aby som to aktualizoval, možno ste zachytili, že asi pred dvomi dňami taliansky premiér Conte - a teraz sa k nemu pridala aj nemecká kancelárka Merkelová, vyjadrili takú predstavu, že by mala byť zrušená lyžiarska sezóna v celej Európe dohodou všetkých európskych krajín, keďže minulý rok sa to ukázalo ako veľké epidemiologické riziko, a to bol vlastne štartér tej prvej vlny.
Tak napriek týmto proste nepriaznivým správam, to, čo ma teší, je, že Slovenská republika v rámci Európskych krajín je na 3. mieste v tom, že zamestnanosť v gastre a cestovnom ruchu poklesla najmenej v porovnaní so všetkými krajinami Európskej únie. Čiže také krajiny ako Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, to znamená V4, plus v Rakúsku, ale aj Nemecko a ďalšie krajiny, sú na tom výrazne horšie v tom, že o koľko poklesla zamestnanosť v gastre a cestovnom ruchu.
Vybral som si iba dve také čísla. Slovensko, tam bol necelých 10 % pokles, čo je významná vec. Naozaj sa to týka tisícov a tisícov ľudí, ktorým sa snažíme pomôcť aspoň zastabilizovať to tými projektami na nové pracovné miesta alebo dotácie pri otvorení novej živnosti, čiže tam sa snažíme nejakým spôsobom to kompenzovať, ale v Česku to bolo mínus 17 %, a dokonca v Rakúsku, ktoré teda je mekka cestovného ruchu, tam nikto nepochybuje, že je to pre nich kľúčové, je to 29 % pokles zamestnanosti v cestovnom ruchu.
Nie je dobrá situácia v týchto segmentoch, ale aj v porovnaní s tými ostatnými krajinami Európskej únie naozaj robíme všetko, čo vieme a čo nám možnosti štátneho rozpočtu aspoň z nášho rezortu umožňujú.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo financií Slovenskej republiky je pripravené na základe verifikovaných údajov okamžite uvoľniť potrebné rozpočtové zdroje na kompenzáciu výdavkov v súvislosti s plošným testovaním obyvateľstva na COVID-19, a to na základe žiadosti o vykonanie rozpočtového opatrenia zaslaných dotknutými rezortami.
V prípade prostriedkov pre mestá a obce sa v pôsobnosti ministerstva vnútra sumarizujú údaje z okresných úradov, ktoré sústreďujú a vykonávajú kontrolu podkladov preukazujúcich vynaložené náklady obcí a miest. Práve rezort vnútra má k dispozícii zákonný rámec na kompenzáciu nákladov v takýchto výnimočných situáciách. Ministerstvo financií celú situáciu monitoruje a v celom procese finančného zabezpečenia len poskytujú zdrojové krytie pre dotknuté ministerstvá. Ak teda ministerstvo financií nemá oficiálnu žiadosť na uvoľnenie prostriedkov z týchto rezortov, nevie uvoľniť zdroje.
Zároveň platí, že prostriedky ani nebudú smerovať priamo mestám a obciam, ale na účet ministerstva vnútra, ktoré ich následne bude dotknutým samosprávam zasielať. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ministerstvo financií čaká aj na žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov z ministerstva obrany. V tomto prípade ide o finančné prostriedky určené pre lekársky personál, ktorý sa na testovaní zúčastnil.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister, za prečítanie odpovede pána ministra financií.
A keďže rovnakú otázku som kládol aj vám, tak sa chcem teraz spýtať, že v akom je to stave a či možno, možno očakávať, že budú tie prostriedky čo najskôr preplatené, lebo, lebo naozaj niektoré obce začínajú byť už v kritickej situácii za to, že v podstate pomohli zrealizovať celoplošné testovanie, a bez ich obrovského nasadenia by sa to, by sa to určite nepodarilo takto zvládnuť. A teraz podľa tých informácií, ktoré sú medializované, nemajú prostriedky na svoju bežnú činnosť, na mzdy a podobne, takže myslím si, že by malo byť vo vrcholnom záujme štátu, aby tento dlh, ktorý má štát voči občanom, bol čo najskôr splatený.
Ďakujem.

Mikulec, Roman, minister vnútra SR
No určite áno. Neviem, môžem prečítať aj moje stanovisko, ktoré mám pripravené aj k otázke č. 13, ak teda..., ale:
„Uznesením vlády Slovenskej republiky z 18. októbra bola v bode B3 uložená úloha ministrovi vnútra v spolupráci s ministrom financií vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa finančné prostriedky na plnenie úloh spojených s prípravou a vykonaním ďalšieho testovania obyvateľstva na území Slovenskej republiky v čase núdzového stavu.
Ministerstvo vnútra vypracovalo metodické usmernenie pre okresné úrady k určeniu postupu obcí a miest pri uplatňovaní si nákladov spojených s týmto testovaním. Na základe toho usmernenia oslovili okresné úrady obce a mestá o zaslanie výkazu o úhrade výdavkov spojených s celoštátnym testovaním vrátane účtovných dokladov, zmlúv, zmlúv o dobrovoľníckej činnosti vydaných pre administratívnych pracovníkov v stanovenom termíne do 20. novembra. Bolo na rozhodnutí obce a mesta, či pošle výkaz o úhrade výdavkov za každý termín celoštátneho testovania samostatne, alebo spoločne po uskutočnení plošného testovania. Následne okresný úrad posúdil oprávnenosť predložených výdavkov spojených s testovaním. Verifikované údaje boli v termíne do 24. novembra zaslané na krajské centrá podpory podľa územnej príslušnosti na úhradu. Ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom financií vyčlenilo na úhradu výdavkov na celoštátne testovanie obyvateľstva na území Slovenskej republiky finančné prostriedky v sume 8,9 mil. eur, ktoré boli ku dňu 25. novembra poskytnuté a rozpísané na príslušné okresné úrady a tie postupne dávajú finančné prostriedky na úhradu mestám a obciam.
V priebehu uplynulých dvoch týždňov vyčlenilo ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom financií aj výdavky pre mestá a obce spojené s prvou vlnou v sume 7,86 mil. eur, ktorých úhrada tiež prebieha prostredníctvom okresných úradov v sídle kraja. Spolu za prvú vlnu a spoločné celoštátne testovanie bude mestám a obciam vyplatená suma 16,76 mil. eur.“
Ďakujem pekne, skončil som.