18. schôdza

Ja chcem veľmi poďakovať pánovi predsedovi Ústavného súdu, že máme možnosť takejto legitímnej diskusie, ale chcem k tomu povedať, myslím si, že je veľmi zložité tu porovnávať u nás právnu úpravu s Francúzskom, s Nemeckom. Jednoducho je nejaká hierarchia noriem, ktoré riešia ústavné princípy štátu. Je veľmi zložité to porovnávať s Nemeckom, kde máme hierarchiu základných zásad ústavy, ústavu, ústavné zákony. Ústavu s ústavnými zákonmi neporovnával Ústavný súd v Nemecku. To znamená, že tu sa, tu porovnávame jednoducho systémy, ktoré nie sú takto porovnateľné. My z ústavy sme mali doteraz jednoznačné a nespochybniteľné, že Ústavný súd mal kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou, nie ústavných zákonov s ústavou. To znamená, zobral si niečo, čo mu nepatrí. Pre orgány štátu predsa vyplýva, že majú konať v zmysle zákona.
To znamená, aj Ústavný súd je predsa viazaný ústavou, ale nad rámec svojej kompetencie sa rozhodol v jednom prípade a nieto, že by sme sa teraz rozhodli tu kabinetne, že ideme teraz rozvíjať nejakú diskusiu o probléme, ktorý sme si vymysleli. Diskusia ohľadom predmetného nálezu je dlhodobá. To znamená, vyšli k tomu publikácie, ktoré sa tomu venovali. Nie to, že my by sme sa zrazu rozhodli, že ideme riešiť niečo, čo by tu nebolo. My jednoducho riešime tému, ktorá bola problematická. A nebolo to kabinetné. Bolo to v rámci riadneho pripomienkového konania. Ja už som povedala. Bol tu riadny návrh, bol začiatkom leta. Čo sa týka zmeny ústavy a následne v rámci riadneho pripomienkového konania ešte kým išiel návrh zmeny ústavy na vládu, jednoducho toto bola zásadná pripomienka na doplnenie. Takže to ešte bolo ďalej predmetom riadnej verejnej diskusie až poteraz. To znamená, máme teraz december, ale vlastne prinajmenšom od jesene, ako diskutujeme vlastne o tejto právnej úprave, je tým konfrontovaný, samozrejme, aj Ústavný súd a vzájomne vedieme legitímnu debatu k tomu a máme zato, že ako ústavodarca jednoducho môžeme povedať, že tie limity sú nasledovné. A môžme sa baviť o tom, keď si zadefinujeme, čo je tým materiálnym jadrom, čo sú tie základné zásady, ktoré má teda posudzovať potenciálne Ústavný súd. A potom si môžme povedať, že mu dávame túto kompetenciu. Ale takto to dnes povedané nemáme, takže je namieste v tomto momente len sa vrátiť, to, čo ústavodarca chcel, a povedať: Ústavný súd má kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou. Ale nie ústavných zákonov a nie súlad ústavy. Veď hádam ústavodarca je ten, ktorý povie, čo je ústava. Je tu nato Ústavný súd, aby nám hovoril, čo je ústava? Ja si myslím, že nie. Na to je predsa ústavodarca. Ten určuje, čo má byť obsahom ústavy.
Takže myslím si, že v tomto ani sme nepreskočili diskusiu, len sme nadviazali na to, čo už tu bolo predmetom odbornej verejnej diskusie dlhodobo a to riešime. Rozumiem, že je k tomu nesúlad s predstaviteľmi Ústavného súdu, ale je absolútne legitímne, že sme túto otázku položili na stôl a chceme ju takto riešiť.
K ďalším témam, ktoré tu zazneli, a k otázke riadneho legislatívneho procesu. No buď spochybníme, že poslanci majú právo dávať pozmeňovacie návrhy aj v pléne, alebo to berieme, že je to ich legitímne právo a potom sa jednoducho vysporadúvame aj s tým, že aj v rámci ústavy, ktorá je v riadnom legislatívnom procese a diskutujeme o nej od leta, to znamená, máme ju vlastne takmer pol roka na stole, jednoducho máme pozmeňovací návrh, s ktorým sa vysporadúvame v rámci riadneho čítania v parlamente. Tak si potom povedzme, že pozmeňovacie návrhy poslanci dávať nebudú.
Ja témy, ktoré, ktorým čelím na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov, nie sú témy, ktoré by boli nové, to znamená, o prokuratúre dlhodobo diskutujeme, o nálezoch, ktoré sa týkajú prokuratúry a o ich postavení. Samozrejme, že sme tomu čelili aj v rámci koalície a máme zato, že zásadne len hovoríme, že prokuratúra v rámci vymedzenia orgánu, to je vlastne ten pozmeňovací návrh, tak mu aspoň rozumiem, od pána poslanca Baránika, je to pozmeňovací návrh, ktorý definuje prokuratúru. Definuje ju spôsobom, že dáva tu priestor pre verejnú kontrolu pre parlament a pre vládu, ale fakticky parlament dnes tú kontrolu má v rámci správ, ktoré dáva špeciálny prokurátor a generálny prokurátor. Myslím si, že potenciálne aj do budúcna môžme uvažovať o tom, že môžu byť napríklad podávané disciplinárne návrhy aj voči prokurátorom od iných zložiek moci, ako len z prokuratúry, hej? Toto je ten priestor, ktorý sa tu núka v rámci novej právnej úpravy.
Čo sa týka sociálnych práv, prekvapuje ma, že z lavíc, ktoré máme teraz neobsadené, zaznieva nedodržiavanie legislatívneho procesu. Môžme sa pozrieť, akým spôsobom bola prijatá právna úprava k dôchodkovému stropu. Skúsme si to porovnať, akým riadnym legislatívnym procesom sme sa zaoberali s týmto návrhom, ako sme sa vážne zaoberali dopadom na verejný rozpočet. V súvislosti s touto právnou úpravou si treba všimnúť, že je tu práve aj riešenie udržateľnosti a verejné financie. A myslím, že z tohto pohľadu si myslím, že skôr zodpovednejšie je k tomu pristupované z pohľadu tohto poslaneckého návrhu.
Toľko len k legislatívnemu procesu.
Ja ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani ministerka, za vystúpenie. Ja tiež oceňujem, že je tu s nami pán predseda Ústavného súdu a že vystúpil a keby sa v takom tóne, v akom vystupoval on, niesla debata väčšiny rečníkov, tak asi by sme boli niekde inde. Aj v tej téme preskúmateľnosti súladu ústavných zákonov s ústavou, ktorú nikto z nás nespochybňuje, že je to legitímna téma na debatu. Len je otázka, kde je ten bod nula, z ktorého sa má tá debata začať. Či je tým bodom nula znenie ústavy tak, ako bola myslená, teda že Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, alebo je tým bodom nula minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým si túto právomoc, teda môžme to povedať pekne, že odvodil alebo škaredo prisvojil, alebo privlastnil. Ale jednoducho právomoc, ktorá mu nebola daná ústavou, odvtedy Ústavný súd ňou disponuje.
Druhýkrát ju už nepoužil, čiže to je fajn, ale dobre. Poďme sa o tom baviť, akým spôsobom nastaviť ochranu základných princípov ústavnosti aj proti možnému zneužitiu ústavných zákonov, ale kým nedôjdeme k nejakým záverom, ako má byť definované alebo vyložené materiálne jadro a akým spôsobom má byť definovaná právomoc Ústavného súdu, tak ostaňme v tom pôvodnom zadefinovaní právomocí Ústavného súdu, ako to bolo myslené pri schvaľovaní ústavy.

111.
Dámy a páni, veľmi som si so záujmom vypočul predsedu Ústavného súdu a napriek tomu, že ste na neho reagovali, tak ste sa nevyjadrili k jeho hlavnej obave, že to, že idete zobrať Ústavnému súdu právo vyjadrovať sa k ústavným zákonom, vytvára predpoklad pre prijímanie zákonov, ktoré budú predstavovať demontáž demokracie na Slovensku. A myslím si, že to nie je len také konštatovanie na ulici, keď to povie predseda Ústavného súdu.
Zároveň je tu pani prezidentka, ktorá apeluje, že meniť ústavu spôsobom, ako to robíte, že tu v skrátených konaniach dohadzujete také zmeny ako napríklad rekonštrukciu Ústavného súdu s novými dátumami funkčného obdobia ústavných sudcov do roku 2041 a 2045, a to za podmienky, kedy aj Benátska komisia hovorí, že meniť Ústavu v čase núdzového stavu sa neodporúča, resp. je neprípustné, tak to je jednoducho obrovským obrazom toho, že tu nejde o žiadnu ústavnosť, ale o politiku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Len v stručnosti, že so súhlasom 4 poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, SaS, ZA ĽUDÍ dávame procedurálny návrh o tom, aby NR SR prerokovala návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 350) v utorok 8. 12. 2020 o 9.00 ráno.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 3. 12. 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 147 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo za 48 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený pán poslanec Marian Kotleba.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré sa konalo dňa 3. 12. 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia NR SR spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné.
Zo 147 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Eduarda Kočiša za predsedu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny hlasovalo za 43 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 38 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny zvolený pán Eduard Kočiš.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 3. decembra 2020.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 147 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za kandidáta Jozefa Čentéša hlasovalo za 0, proti 30, zdržalo sa 117 poslancov,
- za kandidáta Tomáša Honza hlasovalo za 15 poslancov, proti 40, zdržalo sa 92 poslancov,
- za kandidáta Juraja Klimenta hlasovalo za 0 poslancov, proti 45, zdržalo sa 102 poslancov,
- za kandidáta Rastislava Remetu hlasovalo za 0 poslancov, proti 30, zdržalo sa 117 poslancov,
- za kandidáta Jána Šantu hlasovalo za 0 poslancov, proti 32, zdržalo sa 115 poslancov,
- za kandidáta Maroša Žilinku hlasovalo za 132 poslancov (potlesk), proti 8, zdržalo sa 7 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky zvolený doktor Maroš Žilinka. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, svojím spôsobom vám chcem aj vzdať uznanie, pretože si myslím, že ste ten člen vlády, ktorý asi najrýchlejším tempom presadzuje svoje programové priority. Nie je mi úplne jasné, že prečo je až do takej miery to konzervatívne spektrum koalície ochotné schvaľovať všetky návrhy, s ktorými prichádzate v tempe, ktoré sa týkajú alebo vyvolávajú veľmi veľké otázky ohľadom toho, ako silno Slovensko ako právny štát a demokratický štát bude ukotvený.
Práve sme počuli predsedu Ústavného súdu, ktorý v podstate z celej tej plejády reforiem, ktoré ste predniesli, sa hlavne dotkol tej časti, kde odoberáte Ústavnému súdu právo vykladať ústavné zákony. Ja zo svojho pohľadu chcem povedať, že myslím si, že, áno, parlament ako zákonodarný orgán by mal mať autonómiu, pretože dostal, všetci poslanci dostali právo od ľudí prijímať zákony.
Nemyslím si, že Ústavný súd by naozaj mal dať úplnú bezbrehú voľnosť akýkoľvek zákon, a teda ústavný zákon napadnúť a povedať, že síce bol prijatý legitímne, ale na druhej strane pár sudcov na Ústavnom súde si povie, že oni ho neuznávajú, nakoľko nie je to v duchu nejakej materiálnej stránky toho, ako oni vnímajú ústavu. Myslím si, že táto časť sa týka aj konzervatívnych poslancov, pretože dnešná realita je taká, že keby bol prijatý aj zákon napríklad na ochranu života počatých detí, tak mohol by Ústavný súd povedať, že sa necíti byť viazaný týmto ústavným zákonom, pretože by definovali svoj nejaký pohľad na túto problematiku, takže by ten ústavný zákon zrušili.
To znamená, nevnímam to úplne tak extrémne, že definovanie určitých jasných právomocí Ústavnému súdu v tejto oblasti by mal byť problém. Lenže tak, ako je to definované vo vašom návrhu, vlastne vytvára úplne bezbrehú voľnosť Národnej rade, aby ustanovila čokoľvek a Ústavný súd by nedokázal zabrániť tomu, aby ktokoľvek v budúcnosti zneužil na ustanovenie nejakých právnych noriem, ktoré by síce boli v ústave, ale na druhej strane by napádali právny štát.
A práve preto ja som rád, že kolega Ján Podmanický dal návrh, s ktorým podľa mňa by nemal mať nikto problém, že Ústavný súd by mal mať naďalej právo vyjadrovať sa k takým ústavným zákonom, ktoré sa týkajú právneho štátu a ktoré sa týkajú demokratického zriadenia. Ja si myslím, že ak naozaj nemá byť logikou týchto zmien, ktoré prednášate, to, že teraz vytvorená nejaká politická formácia, ktorá má ústavnú väčšinu, dokáže ustanoviť na Slovensku právny systém, ktorý bude potláčať ľudské práva a slobody cez rôzne pandemické zákony, cez rôzne núdzové stavy a tak ďalej. Pretože nemôžete nám mať za zlé, že tá skúsenosť odkedy ste prišli k moci, tieto otázky vyvoláva. Jednoducho vyvoláva to.
Jeden z prvých zákonov, ktorý ste do pléna Národnej rady priniesli, mal byť o tej povestnej nejakej zdravotníckej aplikácii, ktorú síce dodnes nikto nevidel, nepoužíva sa, ale na druhej strane ten zákon mal a dal vlastne právo špicľovať ľudí. To, že ho zastavil až Ústavný súd, tak to je v tej inkriminovanej časti. Jednoducho to je realita. Rovnako je realita, že Slováci boli nútení znášať rôzne karantény, ktoré boli vydané spôsobom, ktorý v septembri Generálna prokuratúra nazvala, že boli vydané vecným nepríslušným orgánom. To znamená, že v podstate mohli byť správne, ale na druhej strane neboli vydané tým, kým mali. To znamená, že boli nulitné. Takže toto všetko vyvoláva otázku, že čo je týmto cieľom a myslím si, že je logické, keď minister spravodlivosti chce, aby reforma, ktorú presadzuje, prešla.
Ale na druhej strane my ako opozícia úplne logicky musíme vylúčiť všetky obavy, ktoré s týmto z pohľadu ľudí sú. A tie skúsenosti za týchto 6 mesiacov toho chaosu, právneho chaosu, kedy vy samy ste novelizovali veci, ktoré ste si prijali. Potom ste potrebovali dať do súladu rozhodnutia s nálezmi Generálnej prokuratúry. To znamená, že už aj tieto skúsenosti by nás mali viesť k opatrnosti. A práve preto som rád, že sa dnes ozvala aj pani prezidentka, ktorá trošku vyzvala parlament s jasnou rečou, aby spomalil prijímať ústavné zmeny v nejakých skrátených legislatívnych konaniach. Počúvať tu, že o nejakej pól piatej, ak by sa to bolo stihlo, už možno by bolo dnes aj hlasovanie, sa ide predĺžiť funkčné obdobie sudcov a ďalších v podstate na obdobie 20 - 25 rokov, ak to si dobre pamätám do roku 2041, nie 2045, čo povedal pán Grendel. Pozmeňujúci návrh nebol? Nie. Dobre, tak budem rád, ak toto mi dovysvetlíte.
No a druhú otázku, ktorú by som veľmi rád bol, keby sa prehodnotila. Je to otázka týkajúca sa možnosti, že by na čele správneho súdu mal stáť nesudca. Podľa mňa na Slovensku by sme mali ctiť tie... Vidíme aj teraz sme volili generálneho prokurátora napriek tomu, že ten zákon bol otvorený pre neprokurátorov. Myslím si, že nie sme banánová republika, kde sa nedal nájsť ani jeden jediný dobrý prokurátor. Vidíme, že nakoniec spoločne hlasmi opozície a koalície sa zvolil kvalitný kandidát a vysielať teraz signál, že my ideme zriaďovať súd na čele, ktorého môže opäť zase stáť niekto, kto je mimo tohoto stavu, že by to bol nesudca, tak to jednoducho pripomína, tak jak to tu už minulosti bolo, keď sa tu zriaďovali rôzne ľudové súdy, súčasťou ktorých boli proste nesudcovia. Buď nám teda ide o kvalitu práva, alebo potom nám ide o nejaký, nejaký predĺžený nástroj politického boja. A potom vždy tieto otázky vzniknú, ak niečo takéto sa urobí.
Takže ja si myslím, že v stave sudcov sa opäť dokáže nájsť veľmi kvalitný človek, ktorý bude požívať aj vašu dôveru. Bude to aj signál do sudcovského stavu, že má zmysel byť aj čestným sudcom, že to aj znamená, aby ľudia vedeli v sudcovskom stave mať proste kariéru.
Na druhej strane ak prejde návrh ústavného zákona v tej podobe, že bude možné zabrániť Ústavnému súdu vykladať ústavné zákony, tak už tuná existuje medzinárodný jeden precedens, pretože aj v Indii v 80. rokoch bolo takéto nutkanie, že v čase núdzového stavu sa menila ústava. Následne v spore so spoločnosťou Minerva Mills proti štátu India bolo rozhodnuté, že aj zmeny, ktoré síce boli legitímne prijaté, zmeny ústavy, neznamenajú rozklad ústavy alebo rozkopanie tej celej ústavy.
To znamená, otázka tu znela, že kde je ten nulový bod, hej, že či je nulový bod v tom, že Ústavný súd má úplnú svojvôľu zrušiť akýkoľvek ústavný zákon. Na druhej strane, či bod nula je to, že parlament môže prijať čokoľvek a Ústavný súd to musí rešpektovať. Potom sa dostaneme už do tých absurdít, ktoré my v dejinách sme zažili, kedy napríklad štvrtý článok ústavy, ktorý definoval vedúcu úlohu komunistickej strany, podľa tejto logiky tiež bol v súlade s ústavou a Ústavný súd by sa k tomu vyjadrovať nevedel.
Ak hľadáme tento bod nula, tak bod nula by mal byť, že nemôže byť zabránené Ústavnému súdu vykladať ústavné zákony v tej časti, ktoré sa týkajú demokratického zriadenia a právneho štátu na Slovensku. Ak tento bod prijatý nebude, tak si neviem predstaviť, že kto by mohol hlasovať za takúto ústavnú zmenu, ktorá je o to väčšmi otázna, že sa vykonáva v takto neštandardnom prostredí a období, kedy ani prezidentka s tým nie je konzultovaná, kedy prezidentka sama vyjadruje vážne pochybnosti.
Myslím si, že už viac ju ponižovať netreba. Ako vrchná veliteľka síl nevedela o testovacej akcii, vrchná veliteľka ozbrojených síl nevedela, že počas testovania tu bez súhlasu parlamentu boli pozvaní príslušníci maďarského a rakúskeho vojska, aby pomáhali, takže som za to, aby sme rešpektovali aj tú nepísanú stránku ústavy a rešpektovali najvyššie ústavné orgány a prezident Slovenskej republike medzi ne patrí.
Osobitne ďakujem pánovi predsedovi Ústavného súdu, že meral cestu, že prišiel do Národnej rady, že mal vyjadrenie také, aké mal, že bol veľmi jasný. Na druhej strane nevstúpil do sporu medzi opozíciou a koalíciou, ale tie slová, ktoré tu z jeho úst zazneli pri ochrane demokracie, boli veľmi výrazné.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Taraba, k tej vašej pochybnosti, že sa tu niekomu ide predlžovať funkčné obdobie na 24 alebo koľko rokov, zrejme ste celkom nepochopili ten návrh, ktorý pripravil pán poslanec Vetrák a predniesol ho pán poslanec Grendel a spoločne ho predkladajú.
V bode 4 sa týka rozloženia voľby alebo budúcej voľby kandidátov na ústavných sudcov v čase, aby sa neopakovala situácia, akú sme tu mali minulý rok, keď sa volilo deväť z trinástich kandidátov na alebo teda menovalo deväť z trinástich ústavných sudcov. A teda jedna vládna garnitúra to v priebehu mohla zvládnuť v jednej voľbe, ale tak nakoniec sa to rozložilo na niekoľko mesiacov, ale bolo to počas jednej vládnej garnitúry, bolo obsadené, bolo obsadené deväť z trinástich miest na Ústavnom súde, čo nie je dobré.
Lepší systém je, keď sa postupne obmieňajú ústavní sudcovia. Časť je zvolená v jednom období, časť v ďalšom období, časť v ďalšom období a ten bod 4 je práve pokusom takto rozdeliť, rozdeliť funkčné obdobie, aby, aby boli postupne obmieňaní tí budúci zvolení sudcovia. Je tam navrhnutý nejaký model a je tam ale aj poistka, že môže, môže vzniknúť nerovnaké funkčné obdobie, ale je tam poistka, že ak by malo presiahnuť funkčné obdobie 15 rokov, tak funkcia ústavného sudcu zanikne uplynutím 12 rokov, čiže žiadnych 24 rokov tam určite nehrozí.

Ďakujem za slovo. Presne tak, aby sme prijatím týchto, tohto návrhu zákona nevytvárali v našej krajine právny chaos. Myslím, že toho chaosu máme dosť, ako pán kolega si to spomínal aj v rámci rozpravy. A to sme namietali, keď tu bola ešte tá prvá vlna pandémie COVID -19, tak prijímali sa tu protiústavné zákony a nazvali sme ten zákon, sme ho pomenovali špicľovací, kde sme sledovali občanov Slovenskej republiky, kde sa pohybujú. Nehovoriac o tom a sú veľmi zlé a negatívne skúsenosti ešte z tej prvej vlny COVID-u, kde v podstate hlavne naši občania, ktorí sa vracali zo zahraničia, tak nemohli sa dostať domov. Nikoho nezaujímalo na hranici, že kam máš nasmerované, ale kde najbližšie to bolo, ale veľakrát to nebolo, kde najbližšie, tak si išiel do toho lágeru, lebo ja to nepoviem ani, že to bolo nejaké karanténne miesto, ale boli to novodobé lágery, lebo nikoho vtedy nezaujímalo, že či vás dajú do jednej miestnosti s pozitívnym, s pozitívnym ďalším človekom, ktorého ste vôbec nepoznali. Veľakrát to bolo nedôstojné a veľmi veľa sťažností, ktoré zaznievali zo strany občanov.
Som aj ja veľmi rád, že je tu predseda Ústavného súdu, ktorý aj má možnosť vypočuť aj tieto názory nás ako poslancov a veľakrát nás to trápi, ale keď sme poslanci v opozícii, častokrát nemáme inú voľbu len v podstate okomentovať a pripomienkovať tieto veci, ale tá vládna väčšina nás tuná takto prehlasuje. Vysoko oceňujem aj tú skutočnosť, že predseda Ústavného súdu naozaj zachoval tú apolitičnosť a naozaj sa vyjadroval k problematike vecne a nepriklonil sa ani na jednu, ani na druhú stranu.
Ďakujem.