18. schôdza

Pán poslanec Dušan Muňko.

Pán poslanec, podrobne ste opísali tie veci, ktoré boli ako v sociálnom štáte zavedené. Prekvapuje ma u pána ministra, pretože ja tiež k gastrolístkom mám určité výhrady, ale gastrolístky, či už sú, či to lístky papierové, alebo elektronické, majú jednu obrovskú výhodu. Viete akú? Že nútili ľudí, aby išli pravidelne na ten obed, aj keď tam bola určitá deformácia, že potom v bufete kupovali alebo veci, lebo to je presne to isté, že naši ľudia nie sú disciplinovaní a na ten obed nepôjdu. To je presne to isté, ako nedosiahnete v podnikoch, aby išli na zdravotné prehliadky, ktoré majú nariadené. Vyčerpajú tie dni, ktoré majú, ale na zdravotné prehliadky nešli, nejdú. Či to dáme už do zákona, tak to je presne to isté aj dneska. Čiže stopercentne poklesnú obedy, či to už bude to, čo bolo vo verejných reštauráciách, alebo to bo..., alebo bude v závodných jedálňach, ktoré boli, kde mali gastrolístky. Keď zoberiete naše veľké firmy nadnárodné, ktoré sú tu, tak každá má svoju vlastnú reštaurá..., alebo jedáleň proste, kde jednoducho sú podľa hodín a proste podľa skupín chodia ľudia na obedy. To je jediná možnosť, ako naučiť alebo dodržiavať ten systém, ktorý je, pretože my nie, naši ľudia nie sú disciplinovaní.
Pokiaľ sa týka, to, čo ste spomínali k minimálnej mzde. Samozrejmá vec, dneska doplatili ľudia, a to hovorím otvorene, pretože to poznám v Bratislave, či to boli, či sú to profesie čašník, ale rôzne, kuchár, že boli na úrovni minimálnej mzde. Samozrejmá vec, že doplácali podnikatelia, pokiaľ sa týka, úplne iné sumy, a dneska, keď ich postihol koronavírus, čiže doplatili dvojnásobne. Dúfam, že sa títo ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Monika Kozelová.

Ja sa tiež vrátim k tým gastrolístkom. V podstate tie problémy okolo gastrolístkov naozaj sú tu roky a naozaj, naozaj roky všetci špekulujú nad tým, ako by to šlo, ako by to nešlo. Problém bol v tom, že nie všetci mali rovnaké šance a rovnaké, rovnaký prístup k tým gastrolístkom a zároveň k strave, presne tak, ako ste pred chvíľočkou povedali.
Ja si myslím, že ľudia by mali mať možnosť voľby. Či si zvolia gastrolístky, či si zvolia peniaze, je to naozaj na nich. A v podstate ešte máme jednu možnosť, aby to teda bolo férové a aby sme nekŕmili, naozaj nekŕmili firmy, ktoré tie gastrolístky a ktoré tie karty vydávajú, pretože zrazu poskočili pri tej mar.., pri tých, pri tom ziskom o 10 %, tak ešte je tu možnosť vydávania napríklad štátnych cenín a vydávania štátnych lístkov a tak ďalej, čím by sme teda tie peniaze nechali u nás. Ako tu je možností a možností.
Ja si myslím, že každý by mal mať možnosť rozhodnúť sa sám, či chce gastrolístky, či chce peniaze.

Pán poslanec Stanislav Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Richter, z vašej reči vypichnem iba jednu vec. Budem mimoriadne stručný. Vy sa čudujete, že premiér Matovič za 8 rokov zmenil názory na stravné lístky. No ja sa nečudujem, vôbec sa nečujem. Však on mení názory zo dňa na deň. Dokonca aj počas jedného dňa. Však tu je čistá anarchia. Anarchista Bakunin aj s Kropotkinom musia od radosti tancovať odzemok na onom svete. Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Monika Kavecká.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, vy tu hovoríte, aký sociálny štát. No ja sa pýtam, aký sociálny štát to bol, keď v roku 2012 prišla rozsiahla novela Zákonníka práce, ktorá bola nevymožiteľná. Nevymožiteľná u zamestnancov.
A ešte jednu otázku mám, takú jednu. Vy hovoríte, že tu nie je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, od roku 2012, od Zákonníka práce, ktorý bol uvedený teda rozsiahlou novelou, ako keby som povedala, že do praxe, vznikali mnohé odborové združenia, pretože naozaj ako zástupcovia zamestnancov mali mať na to právo, vyjednávať. Aký sociálny dialóg viedla vaša vláda s malými odborovými organizáciami, ktoré s vami nemali podpísanú tzv. zmluvu alebo úmluvu o spolupráci?
No taký bol ten sociálny dialóg, že ste nás vôbec nerešpektovali. Vôbec ste tento dialóg nebrali. Mohli sme písať, mohli sme kričať, mohli sme naozaj stáť v tých uliciach. Bol to výsmech z vašej strany a viem, o čom hovorím. Na tých námestiach som sa nastála dosť. Kto nás vtedy počúval? Kto? Vy pán Richter? Vám sme osobne písali. Vy ako minister vtedajší.
O gastrolístkoch ani nehovorím, keď v žilinskej nemocnici sa kvôli gastrolístkom podávali výpovede. Veď to bola hanba! Ale byť vami, tak som naozaj ticho teraz a vôbec sa nevyjadrujem k tejto téme.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Ján Richter.