18. schôdza

Ďakujem pekne.
Ďalší bod programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh má tlač 328, návrh na pridelenie výborom, rozhodnutie 324.
Poprosím, pán podpredseda, uveďte opäť aj tento vládny návrh zákona.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 328.)

Ďakujem pekne. Zákon č. 371/2019, to bol jeden z posledných zákonov minulej vlády, určil podmienky, ktoré museli spĺňať vlastníci detských ihrísk, ak chceli prevádzkovať detské ihrisko, ako aj subjekty, ktoré mali záujem vybudovať detské ihrisko.
Tento zákon predkladá vláda Slovenskej republiky s cieľom vyhnúť sa stavu, kedy z dôvodu nadmernej regulácie budú vlastníci detských ihrísk nútení tieto ihriská zrušiť, resp. kedy nebudú mať v podmienkach ani ďalšie subjekty záujem budovať, teda pri týchto podmienkach nebudú mať záujem budovať nové ihriská práve z dôvodu neprimerane prísnej regulácie.
No, po slovensky povedané, stovky rokov sa hrajú deti na ihriskách a myslím si, že to celkom dobre funguje, ale ten, táto regulačná zúrivosť zasiahla nakoniec aj detské ihriská. Minulý rok bol to čistý lobing jednej firmy, ktorá vyrába zariadenia a nepáčilo sa jej, že oni robia také pekné a masívnejšie a ich konkurenti sú lacnejší. Tak, samozrejme, čo sa robí v týchto prípadoch? Prelobuje sa pod rúškom niečoho pekného, samozrejme, chceme chrániť deti.
Problém s tou ohranou je taký, že, že my keď chceme naozaj chrániť ľudí, tak to niekedy preháňame, a teda keď chceme chrániť ľudí, tak to niekedy naozaj preháňame. Už veľmi na diskusiu je napríklad povinnosť nosiť helmu na bicykli a tak to, samozrejme, že platí, to nejdem teraz spochybňovať, len to už je taký hraničný prípad preto, lebo občas aj, občas aj padne škridla zo strechy a občas niekoho zabije a tam takisto by sme mohli navrhnúť, navrhnúť nosiť povinnosť helmy, nosenie povinnosti helmy, teda povinnosť nosenia helmy aj pre chodcov, lebo však jedného do roka zabije. A potom tu budeme všetci pobehovať s obandážovanými hlavami, ako raz napísal kolega Kazda, a preto jednoducho treba sa zmieriť s tým, že život občas končí smrťou a netreba všetko regulovať, lebo to stojí peniaze.
Potom sa len čudujeme, že, že rastie počet úradníkov, rastú výdavky štátu, no samozrejme, keď si navymýšľame tisícky a tisícky pravidiel, tak tak to je.
No a návrh zákona, ktorý dnes predkladám, ide práve opačným smerom, ruší, ruší práve ten zákon, ktorým boli uvedené tie regulácie, teda uzákonené regulácie, našťastie sa to nestihlo premietnuť do života, lebo k napísaniu vykonávacej vyhlášky nedošlo.
To znamená, z pohľadu občanov užívateľov ihrísk, z pohľadu detí sa nemení vôbec nič, všetko ostane po starom.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne.
Poprosím pána poslanca Tótha, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, aby nám podal správu a návrh výboru.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu zákonu, ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na zabezpečenosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 328. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa záležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. januára 2021 a v gestorskom výbore do 25. januára 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán Tóth.
Otváram rozpravu. Opäť žiadna prihláška. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Ešte raz pán poslanec Čepček. Výborne. Nikto iný okrem pána poslanca.
Takže, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, pán minister, pán predsedajúci, ja chcem pochváliť tento návrh zákona. Mám osobnú skúsenosť, keď som prevádzkoval detské ihrisko a keď som videl, aký zákon bol prijatý, ja som bol zdesený. Lebo ja som bol riaditeľom školského zariadenia, ktoré malo rozpočet na to, aby prežilo na hrane, hej, ale akonáhle som chcel detské ihrisko opraviť, kde sa vyžadovali revízie, kde sa vyžadovali iné veci, uvažoval som o tom, že toto detské ihrisko zatvorím. Buď ho zatvorím, alebo tam spravím niečo iné. To myslím vážne. Lebo tým, že my sme svojpomocne niektoré veci opravovali a snažili sme sa, aby spĺňali všetky predpoklady na bezpečnosť, nebolo možné, aby toto ihrisko bolo v budúcnosti prevádzkované bez revízie.
A povedzme si, kto tie revízie vykonával, to znamená, inštitúcia za každú revíziu chcela peniaze, inštitúcie, ktoré detské ihriská budovali, potrebovali tiež na tom zarobiť, to znamená, len tak dať majstrovi spraviť detské ihrisko, ktorý to robí celý svoj život, bolo nemožné.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem pekne.
Reagovať chce pán minister, nech sa páči. Zapnite pánovi ministrovi, prosím, mikrofón, nech sa páči.

Veľmi pekne, veľmi pekne ďakujem za tento príspevok, pán poslanec Čepček. Nevedel som presne, čo idete povedať, ale, áno, je to presne tak. Jednoducho žijeme vo svete, kedy firmy si prelobujú ľubovoľný zákon a potom na tom zarábajú, ja to nazývam štátom organizovaný biznis. Ideálny príklad je, sú, teda sú tie pokladne, elektronické pokladne, ktoré musia používať podnikatelia, tam roky rokúce dochádza raz za dva, raz za rok a pol, niekedy trošku dlhšie, musia si kúpiť nový softvér, novú tlačiareň, nový modul, nový upgrade, vždy pod rúškom niečoho a takto v podstate jedna firma, to je jedna konkrétna firma, ktorá takto roky rokúce ťahá z podnikateľov peniaze kvôli tým elektronickým pokladniam.
Tu je to niečo podobné. Takisto máme ale ix ďalších vecí, kontrola originality na autách, zdravotná pracovná služba a kadečo možné, tam treba nejaké overené, overenú zápisnicu, hentam treba potvrdenie od neviem koho a takto sa to pekne zbiera, tento štátom garantovaný biznis. A potom sa všetci len čudujeme, že tí skutoční podnikatelia, ktorí súťažia na slobodnom voľnom trhu, že nestíhajú.
Mám ešte 32 sekúnd, uvediem ešte môj obľúbený príklad, takto to fungovalo roky s taxikármi. Rok čo rok si oni, sa uzatvárali, si pekne vymýšľali nové pravidlá, podmienky, aby zabránili na trh taxikárov vstupu iným, ktorí chceli len tak jazdiť a voziť autá ,tak už to ku koncu nebolo možné, už bolo aj stanovené, že koľko decimetrov kubických musí mať kufor a ďalších mnoho nezmyslov. Až prišiel UBER a potom taxikári zistili, že si strelili do kolena.
No tak ďakujem veľmi pekne ešte raz za podporu.

Ďakujem pekne. Keďže to bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Páni, chcete zaujať nejaké stanovisko ešte nad rámec? Nie.
Ďalej pokračujeme rokovaním v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona prerokúvaváme v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh má tlač 342, výsledky rokovania výborov sú v tlači 342a.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem pekne, dnes už naposledy. Dámy a páni, ctení kolegovia, kolegyne, tak o tomto zákone už bola rozprava v prvom čítaní, ide o to, že hnusoba nie a nie odísť a potrebujeme predĺžiť preplácanie nájmov, doteraz bola lehota do 30. novembra, čiže dovčera, ale naďalej máme zatvorené rôzne subjekty, ako napríklad reštaurácie. K dôvodom zatvorenia sa radšej vyjadrovať nebudem, ale každopádne treba týmto reštauráciám pomôcť. To znamená pokračovať v preplácaní nájmov.
A preto jedna z dvoch tých hlavných zmien je, že predlžujeme lehotu z 30. novembra na 31. marca, čiže štyri mesiace. A po druhé budeme preplácať aj také zmluvy, ktoré boli uzatvorené po 1. marci, doteraz totiž bolo bola podmienka, že musela byť zmluva uzatvorená do konca februára, to sme posunuli, zmluva musela byť uzatvorená po novom do konca augusta.
Dúfame teda všetci, že to už, že nebudeme musieť tretíkrát posúvať platnosť zmlúv.
A je tam jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že účinnosť nebude oddnes, lebo sme to, však si pamätáte, minulý týždeň nestihli tu schváliť v skrátenom konaní. Čiže účinnosť bude od dňa vyhlásenia.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.
Ešte na záver celková informácia, lebo sa na to aj na výbore pýtali. Doteraz bolo vybavených vyše 20-tisíc subjektov a celková suma, ktorá, ktorú dostali, je nad 25 mil. eur.
Ďakujem pekne.