18. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Tomáša Tarabu na ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a znie:
"Pán minister, oznámili ste, že prvé vakcíny budú podané už v decembri. Ide o AstraZeneca vakcínu, ktorá na vzorke 0,2 % zúčastnených potvrdila údajnú 90-percentnú efektivitu. Potvrdilo sa, že vakcína zabráni aj tomu, aby zaočkovaní boli roznášačmi vírusu? Kde to bolo, prosím, publikované? Ak ešte nebolo, ako je možné, že premiér sa už vyhráža povinným nosením rúšok u tých, ktorí sa nedali zaočkovať, aby vraj vírus neroznášali?"
Nech sa páči, prosím zastupujúceho pána, osobne pána ministra. Samozrejme, pán poslanec je tu. To by som konštatoval, pán minister, ak by tu nebol, lebo som to upozornil na začiatku. Takže môžete odpovedať na otázku pána poslanca Tomáša Tarabu.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ospravedlňujem sa, som si nevšimol, ale ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, ako prvé vakcíny budú v Európskej únii registrované vakcíny spoločnosti BioNTech a Pfizer, ktoré sa, kde sa registrácia očakáva 29. decembra a Moderna, kde sa registrácia očakáva 12. januára. Dátumy sa však môžu aj mierne posunúť. Všetko závisí od schvaľovacieho procesu Európskou liekovou agentúrou. Vakcína konzorcia AstraZeneca Oxfordská univerzita je práve v štádiu posudzovania Európskou liekovou agentúrou. Presný dátum autorizácie nie je zatiaľ známy. Predpokladáme, že prvé vakcíny by mohli byť na Slovensku použité najskôr úvodom roka, teda v januári. Cieľom štúdií bolo porovnať účinnosť vakcín ku zabráneniu vzniku klinickej formy ochorenia, ktoré spôsobujú koronavírusy SARS-CoV-2. Klinická účinnosť MMR vakcín bola 90, respektíve 94,5 %, čo v laickej reči znamená, že menej ako jeden z desiatich pacientov, ktorí v štúdii ochoreli na COVID-19, dostávalo vakcínu a deväť z desiatich pacientov, ktorí v klinickej štúdii ochoreli na COVID-19, dostávali placebo, teda neúčinnú látku. U adenovírusovej vakcíny konzorcia AstraZeneca Oxfordská univerzita je celková účinnosť vakcíny 70 %. Vami udávaná účinnosť vakcín 90 % bola dosiahnutá iba v jednom dávkovacom režime.
Priamym cieľom štúdií nemohla pochopiteľne byť analýza vplyvu vakcín na ďalšie šírenie infekcie. V súčasnosti však takéto štúdie prebiehajú. V najprestížnejšom časopise Nature bola zároveň zverejnená informácia ohľadom štúdií, ktoré predbežne poukazujú na to, že používanie vakcín môže viesť k zníženiu prenosu infekcie SARS-CoV-2 a tuná mám aj doslovný citát tejto štúdie: "Early indications are that the vaccine might have reduced the frequency of such infections, which would suggest that transmission might also be reduced." Až do zverejnenia ďalších odporúčaní je potrebné, aby neočkovaní, podobne ako aj očkovaní, nosili v súlade s odporúčaniami rúška a dodržiavali základné pravidlá ROR, teda nosiť rúško, dodržiavať odstup a hygienu rúk.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku? Udeľujem mu slovo? Musíte si stlačiť, pán poslanec, a hneď vás zapnem.

Ďakujem pekne, pán minister, aj že ste merali cestu do parlamentu. Takže ak to správne chápem, laicky povedané, ten, kto sa dá zaočkovať, má väčšiu pravdepodobnosť, že nezíska koronavírus, ale nie je zatiaľ garantované, že nebude šíriteľom koronovírusu, hej, tak to chápem. A v tejto súvislosti sa chcem spýtať, že či môžete vylúčiť, že očkovanie zdravotníckeho personálu bude na Slovensku tiež dobrovoľné, že by ste to povedali, lebo veľa, veľa pracovníkov v zdravotníckom sektore sa nás to pýta, zrejme aj vás. Ďakujem pekne.

Pán minister, môžete pokojne ostať pri pulte, lebo bude aj druhá otázka na vás. Takže teraz môžete odpovedať.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za doplňujúce otázky. Očkovanie bude dobrovoľné, rovnako aj u zdravotníckeho personálu, to môžem garantovať. A osobne sa dokonca nazdávam, že každý občan by sa mal aj rozhodnúť, ktorou vakcínou chce byť zaočkovaný. Samozrejme, budeme postupne informovať, ako tie vakcíny budú prichádzať aj, aj na náš trh.
Ako som čítal v tej odpovedi, tak zatiaľ je, s veľkou pravdepodobnosťou sa predpokladá teda, že zaočkovaní nebudú roznášači, ale nie je to ešte dokázané. Prebiehajú tie štúdie. V momente, jak tie štúdie budú známe, tak potom by sme to definitívne oznámili. Dokým tieto štúdie nebudú ukončené a teda nebudeme mať presnú a spoľahlivú informáciu, tak, ako som povedal, bude potrebné naďalej nosiť rúška. A teda v podstate tí, čo budú zaočkovaní, aj tí, čo budú nezaočkovaní, budú dodržiavať tie isté opatrenia.

Pán minister, pán poslanec položil ďalšiu otázku na vás, tak ju prečítam.
"Pán minister, prosím o zverejnenie toho, čo lekári odporúčajú rizikovým pacientom, ktorí sú PCR alebo antigénovými testami potvrdení ako pozitívni, počas pobytu v karanténe, teda ešte pred ich hospitalizáciou. Poznajú naši odborní lekári protokoly, ktoré profylakticky zlepšujú zdravotný stav nabudením imunity u pozitívnych symptomatických pacientov a nemyslím tým vakcínu? Čo sa odporúča či predpisuje takýmto pacientom?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.

Ďakujem veľmi pekne za otázku. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Lekári prvého kontaktu, všeobecní lekári pre dospelých a všeobecní lekári pre deti a dorast sú pravidelne informovaní o nových terapeutických postupoch a ich zmenách v liečbe ochorenia COVID-19. Informovaní sú prostredníctvom webovej stránky ministerstva zdravotníctva cestou odboru štandardných terapeutických postupov, ale hlavne prostredníctvom webinárov organizovaných odbornými spoločnosťami.
Vzhľadom na veľmi intenzívne sa meniace aktualizované informácie o účinnej liečbe často preberajú a modifikujú aj postupy iných krajín WHO, európskych odborných spoločností, ktorých slovenské odborné spoločnosti sú aktívnymi členmi. Odporúčania jednotlivých spoločností sú vo svojej podstate identické a líšia sa len minimálne. Terapeutické odporúčania sa líšia v závislosti od veku pacienta, ktorému sú určené, a od priebehu ochorenia u toho ktorého jednotlivca. Liečba v pred hospitalizačnej starostlivosti je vždy imunomodulačná a volená podľa zdravotného stavu a komorbidít pacienta. Zostáva vždy na aktuálnom posúdení lekára. V štandardnej iniciálnej fáze liečby sa používa: betaglukány, bioflavonoidy najmä kvercetín a resveratrol, zinok, vitamín B, C, vitamín D, antipyretiká, analgetiká, antitoxiká. Dávkovanie závisí od veku a zdravotného stavu pacienta a v prípade, že by ste mali záujem, tak mám tu aj priložených niekoľko protokolov, podľa ktorých postupujú lekári prvého kontaktu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec nemá záujem o doplňujúcu otázku. Pán minister, ďakujem vám veľmi pekne za odpovede.
Teraz budeme pokračovať odpoveďou na otázku pani poslankyne Anny Zemanovej na ministerku spravodlivosti pani Máriu Kolíkovú. Otázka znie:
"Vážená pani ministerka, Marián Kočner žaloval EUROPOL na Súdnom dvore Európskej únie za to, že pomohol slovenským orgánom rozšifrovať Threemu, keďže slovenské orgány nedisponujú potrebnou dešifrovacou technológiou a za súvisiace poškodenie jeho dobrého mena. Slovenská republika mohla v konaní podať tzv. intervenciu, ktorá však do uplynutia lehoty podaná nebola. Z akého dôvodu Slovenská republika nevyužila možnosť podať v danom konaní intervenciu? Môže zodpovedný zástupca Slovenskej republiky podať intervenciu vo veciach vysokého záujmu Slovenskej republiky aj bez odpovede, resp. stanoviska vecne príslušného rezortu?"
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, ja by som najprv povedala, že ako to, čo je vlastne predmetom žaloby a potom, aký bol presne postup a aké sú vlastne možnosti Slovenskej republiky.
Predmetom žaloby je návrh na priznanie náhrady škody na základe mimosúdnej zodpovednosti spôsobenej žalobcovi z dôvodu dvoch škodných udalostí. Prvá má spočívať v tom, že došlo k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu súdu alebo nezávislého správneho orgánu akvizíciou a extrakciou dát mobilných telefónov, ako aj únikom údajov z prostredia žalovaného. Druhá škodná udalosť má spočívať v tom, že žalovaný vypracoval oficiálnu správu, v ktorej uviedol, že žalobca je uvedený v tzv. mafiánskych zoznamoch. Žalobné dôvody podľa žalobcu boli, sú založené na tom, že tu malo dôjsť k úniku osobných údajov žalobcu z dispozície žalovaného protiprávnym konaním a ďalej samozrejme tým, že teda bol zaradený do tzv. mafiánskych zoznamov. Až toto zaradenie žalobcu je zásahom, nezákonným spracovaním osobných údajov.
K tomu možnému vstupu by som povedala takto. Slovenská republika, samozrejme, môže vstúpiť vlastne do všetkých konaní, ktoré prebiehajú pred Európskym súdnym dvorom a vždy treba zvážiť, samozrejme, či je to v záujme Slovenskej republiky. Vždy v rámci týchto konaní zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom identifikuje subjekty, ktorých sa môže dotkýňať samotný spor. Tak to urobila aj v tomto prípade. Robila to ona osobne. To znamená, kontaktovala dotknuté subjekty, z ktorých vymenujem Generálnu prokuratúru, ministerstvo vnútra, Úrad vlády, Úrad na ochranu osobných údajov. Samozrejme, istým spôsobom sa cítilo dotknuté aj ministerstvo spravodlivosti s ohľadom na povahu veci. Žiadny z týchto dotknutých orgánov nemal záujem o to, aby Slovenská republika vstúpila do tohto konania ako vedľajší účastník.
To znamená, že následne aj ja som komunikovala so zástupkyňou a riešili sme otázku, keďže žiadny nemá záujem, dokonca keďže ani v danom čase, ktorý bol, dokedy sa mali dotknuté orgány vyjadriť, dokonca od niektorých neprišla odpoveď, osobitne Generálna prokuratúra aj ministerstvo vnútra bolo dotazované, aby sme mali od nich jednoznačnú odpoveď, či majú alebo nemajú záujem vstúpiť do konania, vlastne tým výsledkom bola negatívna odpoveď. S ohľadom na to sme vyhodnocovali, že keďže je tu nezáujem priamo dotknutých vstúpiť do konania, ako by vlastne vyzerala intervencia Slovenskej republiky, keďže vlastne samotná intervencia spočíva práve v informáciách osobitne z Generálnej prokuratúry, ministerstva vnútra. Bez takejto vzájomnej súčinnosti sme si to ani veľmi nevedeli predstaviť.
Súčasne treba povedať, že ak Slovenská republika vstúpi do konaní ako vedľajší účastník, dostáva otázky, ktoré nevieme vopred predvídať. To znamená, s ohľadom na celú túto situáciu aj ja som vyhodnotila, keďže je jednoznačne zrejmé, že to súvisí s dôkazom, ktorý je kľúčový v predmetnom trestnom konaní, že je namieste v tomto momente to ponechať, jednak posúdenie tohto dôkazu nezávislým, nestranným súdom v Slovenskej republike, ako aj posúdenie celého toho sporu a toho predmetu sporu na Európskom súdnom dvore, pričom ale treba povedať, je, že z mojej strany určite budem intervenovať aj na ministerstve vnútra, aj u nového generálneho prokurátora, aby EUROPOL, ktorý je v tomto prípade žalovaný, aby dostal všetky informácie, aby bol riadne zistený skutkový stav od nás. A čo sa týka rozhodnutia v danej veci, tak potom voči tomu má Slovenská republika možnosť podať odvolanie. To znamená, bez ohľadu na to, či sme do toho vstúpili ako vedľajší účastník alebo nie, Slovenská republika môže po doručení rozhodnutia v danej veci, ak bude mať za to, že je na mieste podať odvolanie, z právnych dôvodov podať odvolanie. Môže do toho vlastne tým pádom v plnosti vstúpiť ako plný účastník. Ak by došlo k rozhodnutiu, voči ktorému by podal odvolanie ktorýkoľvek účastník, môžeme sa asi baviť osobitne o EUROPOL, rovnako Slovenská republika môže v odvolacom konaní vstúpiť ako vedľajší účastník. Takže keďže som mala a vnímala som toto portfólio v celosti, tak som mala za to, že v tomto momente je na mieste a v záujme Slovenskej republiky, aby do toho nevstupovala, ale samozrejme, že budeme sledovať celý vývoj a určite máme záujem na tom, aby skutkový stav bol riadne vyšetrený v rámci tohto sporu a ja sa budem sama usilovať o to, aby či už zo strany ministerstva vnútra aj z Generálnej prokuratúry, aby všetky informácie, ktoré potrebuje EUROPOL, aby boli doručené.