23. schôdza

Ďakujem pekne.
Reagovať chce pán poslanec Cmorej. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Rád by som reagoval na ten proces vymáhania práva v sociálnom poistení. Takže, samozrejme, keď Sociálna poisťovňa nejako rozhodne, vy máte možnosť sa odvolať generálnemu riaditeľovi, ktorý, myslím si alebo aspoň mám tú skúsenosť, že na 99 % vždy potvrdí rozhodnutie svojej pobočky, a následne sa môžte obrátiť na súd. Sami si zvážte, že koľko z vás, keby sa malo kvôli niečomu súdiť, tak do toho naozaj reálne ide. Podľa mňa je to nízke percento občanov. Nie je veľa advokátov, čo sa v sociálnych veciach a v sociálnom poistení vyzná, takže ani len napísať kvalifikovanú žalobu nie je až také jednoduché.
Len aby ste vedeli, takáto žaloba je, teda spadá pod správne súdnictvo, čo od novely Civilného mimosporového poriadku, myslím, v 2015. sa všetko rieši na okresnom, na Krajskom súde Bratislava I a keďže tam mám tiež nejaké súdne spory, tie sa tiež týkajú správneho súdnictva, ktoré už trvajú, ktoré sú triviálne a trvajú tri-štyri roky, tak na jednu sťažnosť mi teraz súdna rada odpísala, teda krajský súd mi odpísal, že všetky súdne spory správneho súdnictva na Slovensku riešia dvaja, riešia, no, teda riešili traja sudcovia, ten jeden odišiel do dôchodku, takže sú to dve sudkyne, ktoré sú zavalené stovkami sporov. Takže tak asi vyzerá reálny, reálne vymáhanie alebo domáhanie sa práva, čo sa týka aj sociálnych vecí.
A teda veľmi sa teším na zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý by konečne aj toto mal zrýchliť, ale, bohužiaľ, toto je realita posledných rokov, ako ste sa mohli domôcť spravodlivosti.

Ďakujem. To bol posledný v rozprave.
Chcete ísť do rozpravy? Nech sa páči, pán minister. Pardon, či záverečné slovo? Okej. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz o záverečné slovo požiadal pán minister. Nech sa páči.

Vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, tri poznámky by som chcel povedať.
Po prvé, máte stopercentnú pravdu v tom, že zákony sú písané spôsobom, že sa v nich ľudia nevyznajú, dokonca by som povedal, že sú písané tak, že sa v nich nevyznajú ani tí špecialisti, ktorí ich majú aplikovať. A je to tak zhruba od 13., 14. storočia, keď sa u nás zaviedol systém rímskeho práva, myslím v kontinentálnej Európe, a bolo nutné sprostredkovateľa, čiže právnika na to, aby sa niekto mohol sporiť alebo uplatňovať svoje práva na súde. Dovtedy sme mali obyčajové právo, bolo to jednoduchšie, každý mohol prísť povedať, aká vec je, a súd musel posúdiť, ako aplikuje tradície, obyčaje, prípadne nejaké písané zákony na ten daný prípad.
Pokiaľ to takto bude, pán poslanec, tak bude platiť ten americký vtip a teraz to berte, že je ráno, tak myslím to naozaj s nadľahčením, že čo to znamená sto právnikov na dne mora. Dobrý začiatok.
No, takže úplne s vami súhlasím, neviem si predstaviť, čo chceme robiť, keď len každý jeden zákon, ktorý je v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, takto bobtná každým rokom a keby sme jeden, jeden z nich mali vyčistiť, tak v podstate legislatíva, tá odborná príslušná sekcia by tak rok nerobila nič iné. A viete, v jakom sme teraz stave, pandémia a tak. Ale len chcem potvrdiť, že máte pravdu, je to tak. Rozhovor pána poslanca Viskupiča včera, kde, ktorý sa týkal toho ďalšieho bodu, o ktorom budeme rokovať, o tom svedčí, to znamená, že tri hodiny sa museli rozprávať, že čo vlastne znamená ktorý paragraf, ako, aby vôbec akože bolo jasné, že čo chceme urobiť. Čiže úplne s vami súhlasím.
Žiaľ, priznám sa, že teraz v tomto stave, pán Cmorej, nemáme kapacity na to, aby sme tie zákony čistili v zmysle, že aby boli zrozumiteľnejšie. My sme vôbec radi, že z vecného hľadiska ich dokážeme opravovať a prispôsobovať tej situácii, ktorá je.
Druhá poznámka. Tie tri podnety beriem, to znamená, môžme si ich, môžme si ich prediskutovať a ak budú prípadne aj nejaké ďalšie, tak viete, že som otvorený debatovať o každom poslaneckom návrhu. Potom ale platí, že by som chcel, aby sme sa nejako ujednotili tuto, lebo to berem, že to je vecný návrh, to neni ideologický návrh, to sa musíme dohodnúť, že či to tak má byť, alebo tak má byť, a potom to napísať, dobre? Čiže platí znovu, že určite si viem predstaviť, že v prípade, ak sa dohodneme väčšinovo, myslím teraz aj s parlamentom, s Národnou radou, tak si viem predstaviť, že to doplníme, to, na čom sa dohodneme, potom znovu tým spôsobom, že by sme to predebatovali na výbore pre sociálne veci a dali do spoločnej správy, aby to bolo niečo, že na čom panuje všeobecná zhoda.
Tretia vec. Čo sa týka fungovania Sociálnej poisťovne, pretože Sociálna poisťovňa nemá na výber v tom, či niečo považuje za rozumné, nerozumné, spravodlivé, nespravodlivé, jednoducho musí aplikovať existujúcu právnu normu. A tam sa zdá, že to, čo ste spomínali tie prípady, ja si uvedomujem ich alogickosť, ale vo väčšine prípadov my si robíme na Dozornej rade Sociálnej poisťovne takú štatistiku, že ako to vlastne je, to znamená, čo súdy hovoria na ten alebo onen výklad Sociálnej poisťovne, a zatiaľ to vychádza, že veľkú väčšinu tých súdnych sporov Sociálna poisťovňa vyhráva. To znamená, že akoby úradníci sa nepomýlili vo väčšine prípadov, potvrdzujú aj súdy, čo ale neznamená, že by sme v takom prípade nemali novelizovať zákon, ak to považujeme za absurdné. Len vravím, že asi to nebudeme môcť urobiť iba tým, že povieme Sociálnej poisťovni, prosím vás, tento paragraf vykladajte takto, lebo oni ho asi v zmysle súčasne platného zákona vykladajú dobre, no tak v takom prípade musíme zmeniť zákon, aby to bolo úplne jasné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán spravodajca chce takisto zaujať stanovisko.