23. schôdza

Pán Pellegrini, nejde o to, že koľko ľudí si to pozrelo, ale ide o to, čo bolo obsahom toho. To boli vaše zostrihané vyjadrenia, ale neboli povytrhávané z kontextu. Tam bolo presne povedané, na túto situáciu ste sa vyjadrili vtedy, keď bolo toľko a toľko nakazených, takto, a na situáciu, keď bolo rádovo väčšie množstvo nakazených, ste sa vyjadrili takto. A to nie je jediný výrok, tam tých výrokov bolo omnoho, omnoho viac.
Takže nejde o to, jak sa to šírilo a či sa to šírilo, ale ide o ten obsah. Takže obsah ste nepopreli. Áno, ako na hojdačke, ako vám vyhovuje.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, koncom minulého roka Ústavný súd rozhodol o tom, že aj dôchodcovia alebo sporitelia z II. piliera majú nárok na minimálny dôchodok, rovnako ako tí, ktorí boli celý čas iba v I. pilieri. My tento nález rešpektujeme, ale tak, ako ho Ústavný súd vykonal, by to znamenalo, že ten, kto je celý život v I. pilieri, má nárok na minimálny dôchodok, a ten, kto je v II. pilieri, bude mať nárok na to, čo si nasporil v II. pilieri plus minimálny dôchodok.
Takže navrhujeme ten nález Ústavného súdu, samozrejme, rešpektovať a zapracovať, ale takým spôsobom, aby sa dorovnali pre tých druhopilierových, to znamená, že by sa ten minimálny dôchodok dorovnal podľa toho, že koľko si nasporili v druhom pilieri, aby teda bola rovnaká úroveň minimálneho dôchodku pre ani nieže sporiteľov, ale pre tých, ktorí boli v I. pilieri, aj tých, ktorí boli v II. pilieri.
Druhú vec, ktorú navrhujeme upraviť, je, že sa pripravuje alebo už prebieha oddlženie nemocníc na Slovensku a jedným z tej podstatnej súčasti tých dlhov, malo by to byť cez 200 mil. eur, je dlh voči Sociálnej poisťovni. Na to, aby si v tom oddlžovacom systéme mohla Sociálna poisťovňa tento dlh uplatniť, potrebujeme technickú zmenu zákona, ktorá to umožní.
Takže to sú také dve veci, ktoré chceme upraviť v tejto novele zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 374. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Osobne som rád, že Ústavný súd rozhodol tak, ako rozhodol, lebo naozaj to krátenie nebolo spravodlivé. A pevne dúfam, že príde čas aj na to, kedy nájdeme peniaze v štátnej pokladni, aby sme vyriešili aj nespravodlivé krátenie dôchodkov sporiteľov v II. pilieri, ktorým je ešte aj, ešte stále nespravodlivo krátený dôchodok z I. piliera.
Zároveň som rád, že už je to skoro rok, čo sme v poslaneckých laviciach, a toto je prvá novelizácia zákona o sociálnom poistení, ak opomenieme také malé covidové zmeny, ktoré si vynútila pandémia. Teší ma to preto, lebo zákon o sociálnom poistení bol v minulosti novelizovaný aj tri-, štyrikrát ročne, čoho výsledkom je jeden ťažko zrozumiteľný zákon, ktorý by si zaslúžilo napísať odznova. S tým, žiaľ, súvisí aj množstvo chýb, ktoré zákon obsahuje a ktoré by som chcel dať dnes pánovi ministrovi do pozornosti.
Ak by sme chceli zachovať tento pekne nastolený trend nízkeho počtu noviel tohto zákona, prihováram sa, aby sme ich opravu zakomponovali ešte do tejto novely. Ide o tri chyby nespravodlivosti, kvôli ktorým sa so Sociálnou poisťovňou súdi množstvo občanov a ktoré sa nám potvrdili aj pri poslaneckom prieskume, ktorý sme nedávno uskutočnili v Sociálnej poisťovni. Podrobne sme ich rozoberali práve v správe z poslaneckého prieskumu, ktorá je verejne dostupná a rád ju každému kolegovi poskytnem. Konkrétne ide o:
1. nepriznávanie materskej niektorým oteckom;
2. nepriznávanie materskej niektorým mamičkám z dôvodu nespočítavania jednotlivých zamestnaní;
3. nepriznávanie predčasných dôchodkov, dokonca až odoberanie a zastavenie vyplácania dôchodkov osobám, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie niektorého slobodného povolania, napríklad mediátor, stavebný inžinier, lekár, lekárnik, znalec.
V každom z týchto prípadov ide o nepresný, resp. až kontroverzný výklad zákona alebo o nedokonalosť zákona. Začnem tými dôchodcami.
Predstavte si, že si požiadate o predčasný dôchodok, aj ho dostanete, neskôr prejdete na riadny starobný dôchodok a po čase vám príde list, že na predčasný dôchodok ste nemali nárok, a tak máte vrátiť 15-tisíc eur, teda dôchodok za dva roky. A dovtedy, kým to nevrátite, vám nebudú vyplácať dôchodok a je im jedno, ako sa budete živiť, to ich nezaujíma. Potom ste už riadny starobný dôchodca. To je reálny prípad, ktorý sa naozaj stal. A problém bol v tom, že tento pán bol zapísaný v komore stavebných inžinierov v momente, kedy si išiel požiadať o predčasný starobný dôchodok. Nemal z tejto činnosti žiaden príjem, mal iba oprávnenie vykonávať túto činnosť. A to Sociálna poisťovňa vyhodnocuje tak, že máte oprávnenie vykonávať slobodné povolanie, takže ste pre nich podnikateľ a posudzujú vás ako podnikateľa. Či ste z toho mali príjem, to nevedia, ale mohli ste mať, a preto keď sa vaše členstvo v komore, keď na vaše členstvo v komore po niekoľkých rokoch prídu, tak vám pošlú list, že predčasný dôchodok ste čerpali neprávom. A toto sa vám stane, aj keď ste napríklad zubný technik, znalec, lekár alebo napríklad mediátor. Jednoducho máte nejaké oprávnenie, na ktoré ste študovali, museli ste, museli ste zložiť riadne skúšky a kvôli tomuto by ste nemali mať nárok na predčasný starobný dôchodok.
Druhá absurdnosť sa týka mamičiek a nespočítavania doby nemocenského poistenia z jednotlivých zamestnaní. Predstavte si dve mamičky. Obe majú dve zamestnania a nech sa to pekne porovnáva, tak povedzme že v rovnakej firme a s rovnakým platom. Jedna podá výpoveď z oboch zamestnaní hneď, ako zistí, že je tehotná, a druhá pracuje v oboch zamestnaniach až do odchodu na materskú, teda skoro celé tehotenstvo. Predstavte si, že tá prvá, čo dala výpovede, má vyššiu materskú ako tá druhá, čo robila viac a zaplatila viac odvodov. Prečo? Lebo platí ochranná lehota pre tehotné osem mesiacov, takže keď zanikli nemocenské poistenia, tak tá prvá dostala materskú z oboch zamestnaní, lebo bola v ochrannej lehote. Lenže to už neplatilo pre tú druhú, ktorá poctivo pracovala. Lebo Sociálna poisťovňa tvrdí, že v takomto prípade sa vyžaduje podmienka 270 dní nemocenského poistenia pre každé jedno zamestnanie osobitne a keď jedno zo zamestnaní trvalo iba viac ako 90 dní, ale menej ako 270 dní, čo podľa zákona na priznanie materskej inak postačuje, tak druhé, ešte trvajúce zamestnanie sa neberie do úvahy a na mamičku sa hľadí, ako keby za posledné dva roky neodpracovala 270 dní, tak jej patrí materská iba z toho jedného zamestnania. Nič také v zákone o sociálnom poistení nie je. Ak vám to celé pripadá absurdné a komplikované, tak áno, je to absurdné a komplikované. Zaplatíte na odvodoch viac a materskú dostanete nižšiu.
Tretia absurdnosť je nepriznávanie materskej oteckom z dôvodu, že vraj neprevzali svoje dieťa do starostlivosti. No neviem ako vy, ale ja svoje dieťa nepotrebujem prevziať do starostlivosti, lebo ja ich v starostlivosti mám a príkladne sa o ne starám vždy, keď prídem domov a mám tú šancu byť s nimi. No a teraz mi Sociálna poisťovňa povie, že sa o svoje deti nestarám. No mne to osobne pripadá až celkom drzé. Skutočná príčina je, že materskú pre oteckov žiada veľa otcov bez úpravy svojho pracovného času a Sociálnej poisťovni sa to, pochopiteľne, nepáči. V poriadku, tak to opravme. Napíšme do zákona, že maximálny pracovný čas otca na materskej môže byť trebárs 30 hodín týždenne alebo polovičný úväzok. Ale odstráňme, prosím, stav, kedy si Sociálna poisťovňa vyslovene hľadá dôvody, prečo materskú oteckovi nepriznať. Zákony totiž majú byť písané tak, že každému je na prvý pohľad jasné, na čo má nárok. Zákony vytvárajú oprávnené očakávania a je veľmi nepekné, keď sa tie očakávania neplnia a stovky občanov sa potom súdia so štátnymi inštitúciami. A ďalšie možno tisícky nad tým len mávnu rukou a povedia si, že štát ma opäť sklamal.
Desiatky súdnych sporov, ktoré Sociálna poisťovňa z týchto troch dôvodov vedie, sú naozaj nepeknou vizitkou. Preto pevne dúfam, že pán minister bude súhlasiť, aby sme tieto nedostatky odstránili čo najskôr, ideálne pozmeňujúcim návrhom ešte k tejto novele zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne k tomu vystúpeniu pána poslanca. Rozdelím to do dvoch častí.
Prvá vec je tá, ktorá sa týka tých výsledkov toho poslaneckého prieskumu, kde som sa mal možnosť zúčastniť aj ja. Treba povedať jednu vec, že v tom sociálnom poistení nikdy nie je tak zákon postavený, že sa dá plošne uplatniť na všetkých žiadateľov. Každý jeden prípad je individuálny a individuálne sa musí predsa aj posudzovať, to je treba mať na mysli.
No a tie otcovské, materské; áno, problém, ktorým sme sa zaoberali aj my. Postup je taký, rozhodne pobočka Sociálnej poisťovne, odvolanie je na ústredie, ak nepochodí ani tam, je, samozrejmá vec, k dispozícii súd. Týchto rozhodnutí bolo relatívne veľmi veľa aj na súde a treba povedať, že tie výsledky toho súdu boli rozdielne. Niekde v prospech žiadateľa, niekde v neprospech žiadateľa. To znamená, že len naznačujem, že to je relatívne široký problém a nedá sa absolútne plošne povedať, že biele alebo čierne.
K tomu zákonu, čo predkladá pán minister. Samozrejme, že akceptujeme ten nález Ústavného súdu. Pre mňa je podstatné to, že v tom pätnástom roku sme zaviedli minimálny dôchodok, to veľa krajín jednoducho nemá. No, ale aj napriek tomu rozhodnutiu si dovolím povedať, že osobne si myslím, že druhý pilier nie je určený pre poberateľov minimálneho dôchodku, osobne si skôr myslím, že tí boli podvedení niekde pri nábore, ktorý robili v tom čase, keď sa zavádzal, zavádzal druhý pilier. Na druhý pilier je ideálne zarábať aspoň tisíc euro mesačne a sporiť 30 rokov a potom môže aj riskovať z hľadiska jednotlivých fondov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rád by som reagoval na ten proces vymáhania práva v sociálnom poistení. Takže, samozrejme, keď Sociálna poisťovňa nejako rozhodne, vy máte možnosť sa odvolať generálnemu riaditeľovi, ktorý, myslím si alebo aspoň mám tú skúsenosť, že na 99 % vždy potvrdí rozhodnutie svojej pobočky, a následne sa môžte obrátiť na súd. Sami si zvážte, že koľko z vás, keby sa malo kvôli niečomu súdiť, tak do toho naozaj reálne ide. Podľa mňa je to nízke percento občanov. Nie je veľa advokátov, čo sa v sociálnych veciach a v sociálnom poistení vyzná, takže ani len napísať kvalifikovanú žalobu nie je až také jednoduché.
Len aby ste vedeli, takáto žaloba je, teda spadá pod správne súdnictvo, čo od novely Civilného mimosporového poriadku, myslím, v 2015. sa všetko rieši na okresnom, na Krajskom súde Bratislava I a keďže tam mám tiež nejaké súdne spory, tie sa tiež týkajú správneho súdnictva, ktoré už trvajú, ktoré sú triviálne a trvajú tri-štyri roky, tak na jednu sťažnosť mi teraz súdna rada odpísala, teda krajský súd mi odpísal, že všetky súdne spory správneho súdnictva na Slovensku riešia dvaja, riešia, no, teda riešili traja sudcovia, ten jeden odišiel do dôchodku, takže sú to dve sudkyne, ktoré sú zavalené stovkami sporov. Takže tak asi vyzerá reálny, reálne vymáhanie alebo domáhanie sa práva, čo sa týka aj sociálnych vecí.
A teda veľmi sa teším na zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý by konečne aj toto mal zrýchliť, ale, bohužiaľ, toto je realita posledných rokov, ako ste sa mohli domôcť spravodlivosti.

Vážený pán spravodajca, vážené dámy a páni, tri poznámky by som chcel povedať.
Po prvé, máte stopercentnú pravdu v tom, že zákony sú písané spôsobom, že sa v nich ľudia nevyznajú, dokonca by som povedal, že sú písané tak, že sa v nich nevyznajú ani tí špecialisti, ktorí ich majú aplikovať. A je to tak zhruba od 13., 14. storočia, keď sa u nás zaviedol systém rímskeho práva, myslím v kontinentálnej Európe, a bolo nutné sprostredkovateľa, čiže právnika na to, aby sa niekto mohol sporiť alebo uplatňovať svoje práva na súde. Dovtedy sme mali obyčajové právo, bolo to jednoduchšie, každý mohol prísť povedať, aká vec je, a súd musel posúdiť, ako aplikuje tradície, obyčaje, prípadne nejaké písané zákony na ten daný prípad.
Pokiaľ to takto bude, pán poslanec, tak bude platiť ten americký vtip a teraz to berte, že je ráno, tak myslím to naozaj s nadľahčením, že čo to znamená sto právnikov na dne mora. Dobrý začiatok.
No, takže úplne s vami súhlasím, neviem si predstaviť, čo chceme robiť, keď len každý jeden zákon, ktorý je v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, takto bobtná každým rokom a keby sme jeden, jeden z nich mali vyčistiť, tak v podstate legislatíva, tá odborná príslušná sekcia by tak rok nerobila nič iné. A viete, v jakom sme teraz stave, pandémia a tak. Ale len chcem potvrdiť, že máte pravdu, je to tak. Rozhovor pána poslanca Viskupiča včera, kde, ktorý sa týkal toho ďalšieho bodu, o ktorom budeme rokovať, o tom svedčí, to znamená, že tri hodiny sa museli rozprávať, že čo vlastne znamená ktorý paragraf, ako, aby vôbec akože bolo jasné, že čo chceme urobiť. Čiže úplne s vami súhlasím.
Žiaľ, priznám sa, že teraz v tomto stave, pán Cmorej, nemáme kapacity na to, aby sme tie zákony čistili v zmysle, že aby boli zrozumiteľnejšie. My sme vôbec radi, že z vecného hľadiska ich dokážeme opravovať a prispôsobovať tej situácii, ktorá je.
Druhá poznámka. Tie tri podnety beriem, to znamená, môžme si ich, môžme si ich prediskutovať a ak budú prípadne aj nejaké ďalšie, tak viete, že som otvorený debatovať o každom poslaneckom návrhu. Potom ale platí, že by som chcel, aby sme sa nejako ujednotili tuto, lebo to berem, že to je vecný návrh, to neni ideologický návrh, to sa musíme dohodnúť, že či to tak má byť, alebo tak má byť, a potom to napísať, dobre? Čiže platí znovu, že určite si viem predstaviť, že v prípade, ak sa dohodneme väčšinovo, myslím teraz aj s parlamentom, s Národnou radou, tak si viem predstaviť, že to doplníme, to, na čom sa dohodneme, potom znovu tým spôsobom, že by sme to predebatovali na výbore pre sociálne veci a dali do spoločnej správy, aby to bolo niečo, že na čom panuje všeobecná zhoda.
Tretia vec. Čo sa týka fungovania Sociálnej poisťovne, pretože Sociálna poisťovňa nemá na výber v tom, či niečo považuje za rozumné, nerozumné, spravodlivé, nespravodlivé, jednoducho musí aplikovať existujúcu právnu normu. A tam sa zdá, že to, čo ste spomínali tie prípady, ja si uvedomujem ich alogickosť, ale vo väčšine prípadov my si robíme na Dozornej rade Sociálnej poisťovne takú štatistiku, že ako to vlastne je, to znamená, čo súdy hovoria na ten alebo onen výklad Sociálnej poisťovne, a zatiaľ to vychádza, že veľkú väčšinu tých súdnych sporov Sociálna poisťovňa vyhráva. To znamená, že akoby úradníci sa nepomýlili vo väčšine prípadov, potvrdzujú aj súdy, čo ale neznamená, že by sme v takom prípade nemali novelizovať zákon, ak to považujeme za absurdné. Len vravím, že asi to nebudeme môcť urobiť iba tým, že povieme Sociálnej poisťovni, prosím vás, tento paragraf vykladajte takto, lebo oni ho asi v zmysle súčasne platného zákona vykladajú dobre, no tak v takom prípade musíme zmeniť zákon, aby to bolo úplne jasné.
Ďakujem.