23. schôdza

Pán poslanec, ja som vravela, že nie, že, samozrejme, neberiem to ako niečo zásadné pri naštartovávaní gastrobiznisu. Ja som vravela, že to považujem za jeden, jeden z možných pomocných krokov. Je asi vidno, že ste nema... neriešili žiadne gastrozariadenie, ale ja som riešila gastrozariadenie a to gastrozariadenie žilo z tých lístkov, pretože ľudia, ktorí k nám prichádzali na obed, drvivou väčšinou platili práve gastrolístkami. Čiže myslím si, že... úprimne, tie gastrolístky nútili tých ľudí chodiť na tie obedy, čo teraz nebude až tak úplne pravda, lebo človek si radšej možno tie peniaze, ktoré dostane, ktoré si vyberie, použije na niečo iné a jedlo si bude nosiť z domova. V pohode, ale myslím si, že gastropriemysel nám padá na ústa, padol nám na ústa a potrebujeme ho naštartovať. Mnoho z tých prevádzok už bolo, bolo nútených zatvoriť, pretože tá pomoc štátu nie je až tak skvelá, ako, ako... ale nedokážeme to urobiť, peniaze v tejto krajine nie sú, však netvárme sa, že sú, nie sú. Ale keď by to malo trochu pomôcť, trochu pomôcť tomu gastropriemyslu, ja by som sa prikláňala k tomu, aby sme to naozaj nechali do konca roka. Ja nehovorím nastálo, hej? Do konca roka a po konci roka už od nového roka poďme do systému, ktorý je pred nami v podobe nového zákona. Čiže asi toľko k tomu.

Ďakujem.
To bola posledná poznámka v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem. Zareagujem k rozprave veľmi vecne, keďže bola veľmi vecná, tak pokúsim sa.
Pani poslankyňa Kozelová, rozumiem všetkým výhradám, ale chápete, že ja som viazaný programovým vyhlásením vlády, čiže ja tie vaše pripomienky považujem za rozumné, ale ak je vôľa, že budú mať ľudia na výber, budú mať ľudia na výber. Zatiaľ informácie z toho gastrosektora ja mám také, že tohto sa až tak neobávajú, lebo predpokladajú, že pokiaľ varia dobre a ľudia sú tam zvyknutí chodiť na obedy, budú chodiť aj naďalej, ale uvidíme, môžme to vyhodnotiť, tak ako povedal aj pán poslanec Richter, môžme, myslím to, že akým spôsobom to zasiahne ten gastrosektor. Ale rozumiem, považujem vaše pripomienky za relevantné, ale v programovom vyhlásení niečo máme a ja to berem, akože som to sľúbil tým pádom a chcem to dodržať, že budú mať ľudia na výber, hej?
Druhá vec. Presne to, čo ste spomínali, že tam bolo treba riešiť to prechodné obdobie, pretože mnohí mali nakúpené ceniny, mnohí majú nejaké zmluvy, z toho vznikol ten problém, na ktorý sa pýtal pán poslanec Tomáš, na ktorý sa pýtali, že my sme napísali ten zákon a dali ho na legislatívnu radu vlády, akurát bolo treba doriešiť prechodné ustanovenia. To znamená, že v akom režime do konca tohto roka budeme fungovať alebo čo s tým urobíme. A tá formulácia nešťastná, ktorá tam bola, ktorá umožňovala dvojitý výklad, by umožňovala aj taký výklad alebo teda niekto by sa tak na to mohol pozerať, že keď 31. decembra uzatvorím zmluvu na 10 rokov, tak ešte 10 rokov u mňa ako u zamestnávateľa musia všetci používať gastrolístky. Uvedomili sme si to a práve preto na sociálnom výbore vlastne z našej iniciatívy ako ministerstva išla tá formulácia taká, aby neumožňovala žiadne pochybnosti. A to by bolo aj protiústavné, keby sme im neumožnili dobeh tých zmlúv a vlastne uplatnenie tých cenín, teraz to tak poviem, že minutie, minutie alebo použitie, hej, tých cenín, čiže preto tam nejaké prechodné ustanovenie muselo byť a som rád, že s touto formuláciou asi už nikto nemá žiadny problém.
Čiže teraz k pánovi poslancovi Tomášovi. Ja som mu hovoril, že budem naňho reagovať, musel odísť, takže len aby vedel. Keby som si myslel, že to niekto urobil so zlým úmyslom... (reakcia z pléna), môžem, že? ... že to niekto urobil so zlým úmyslom, tak verte, že by som ho natrel. Ale myslím si, že to neurobil, že to bola chyba, pretože vtedy na legrade sa povedalo, že musíme to nejako vyriešiť, to prechodné, bolo napísané zle, opravili sme ho, všimli sme si to, čiže považujem to za v poriadku.
Teraz tie ostatné výhrady by som ja dal iba do jednej témy, že sociálny dialóg. Škoda, že máme tak málo času, to by som si rád o tomto porozprával. Dám vám len fakty. Lebo čo je to, čo je to sociálny dialóg? To je, keď sa ľudia stretnú a o niečom rozprávajú a musia sa počúvať. To je dialóg. Môžu spolu nesúhlasiť, ale musia sa stretnúť a musia sa počúvať. Dávam vám, tak ako už pol roka dávam, verejný a záväzný prísľub, že sa stretnem s ktorýmkoľvek odborovým zväzom, s ktoroukoľvek odborovou konfederáciou, ktorá prejaví záujem o stretnutie, a budem sa s ňou baviť na akúkoľvek tému, o ktorú prejavia záujem. Tak ako som sa aj stretol s každým odborovým zväzom počas svojho fungovania, ktorý prejavil záujem o stretnutie, a rovnako, pán Richter, sa stretám aj so zamestnávateľskými zväzmi, keď prejavia záujem o stretnutie, kedykoľvek sa stretnem.
Po druhé, to, čo ste citovali to spoločné vyhlásenie z toho rokovania, to nebola tripartita, ani sme to tak nevolali, akurát zamestnávatelia požiadali o stretnutie, no tak som povedal, samozrejme, pokiaľ sa chcú stretnúť, tak sa s nimi stretneme, za rovnakých podmienok sme ochotní komunikovať, spolupracovať, konzultovať s kýmkoľvek, aj s predstaviteľmi odborov.
Po tretie, ja rokujem aj s odborovými, povedal by som, organizáciami, čiže nielen s odborármi ad hoc, s tými, ktorí prejavia záujem. Veď práve tá pasáž, ktorá je tam o fungovaní odborov, bola odkonzultovaná, pán poslanec Tomáš to povedal, že zjemnená? Ja by som povedal, že vycizelovaná, aby tam neboli problémy, práve na základe rokovaní s odbormi, napríklad s lekárskym odborovým združením a ďalšími, ktorých pripomienky sme zapracovali. A teraz tá podstata. Viem vám dať presné dátumy, od septembra každý mesiac som zvolal rokovanie tripartity. Ešte raz opakujem, každý mesiac presne podľa zákona, tak aby sme prebrali tie najnovšie zákony. Ale ja neviem ovplyvniť to, že sa predstavitelia Konfederácie odborových zväzov ospravedlnia a neprídu. A práve preto, aby sa toto nemohlo opakovať, že na základe toho, že oni neprídu, nemôže prebehnúť zasadnutie tripartity, meníme tento zákon takým spôsobom, aby tripartita mohla fungovať. A predstavitelia odborov, tak ako doteraz, vždy budú na ňu pozývaní.
A to volanie po tom dialógu, ktorý akože nefunguje, pán poslanec, tak to sú len politické aktivity predstaviteľov jednej z konfederácií odborových zväzov, aj keď najväčšej, ktoré sú koordinované s vašou stranou, pán poslanec, opozičnou a s opozičnou stranou HLAS. Je to ich plné právo, budem ich pozývať na všetky rokovania, ale aby sme si vecne a fakticky povedali, že ako to je so sociálnym dialógom.
Za posledné obdobie sme rokovali s Konfederáciou odborových zväzov, oficiálne, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny o Zákonníku práce. Dali osem zásadných rozporov, štyri boli odstránené. Na základe čoho? Na základe rokovania, na základe sociálneho dialógu, pán poslanec. K Zákonníku práce Konfederácia odborových zväzov vzniesla dve zásadné pripomienky, v oboch bol rozpor odstránený. To je dialóg. Oni vzniesli nejaké požiadavky, my sme tuto pri inšpekcii, zákone o inšpektorátoch práce sme obe odstránili. Teraz rokujeme kontinuálne, naposledy štyri hodiny minulý týždeň, o ústavnom zákone o dôchodkovom systéme. Vzniesli veľa pripomienok, zatiaľ jedna bola odstránená alebo, respektíve akceptovaná. A rokujeme ďalej.
To znamená, sociálny dialóg prebieha, prebieha za štandardných, slušných okolností a za to, že z politických dôvodov niekto potom vydá vyhlásenie, že chceme rokovať, ale nerokujeme, tak mám nainštalovať online kamery, keď budeme pokračovať v týchto rokovaniach, ktoré predbiehajú, a ten sociálny... aby, aby tu nebolo Kocúrkovo? Nainštalujem tam kamery. Aby všetci videli, že sociálny dialóg prebieha, rokujeme, akceptujeme mnohé pripomienky odborov a oni potom vydajú vyhlásenie: A kedy s nami budete rokovať? Nuž, myslel som, že napríklad teraz, napríklad minulý týždeň, tuto vám hovorím presné počty tých rokovaní a pripomienok vecných. Ale to ja už ovplyvniť neviem. Lebo keď niekto chce hrať divadlo...
Ešte raz, dávam vám záväzný prísľub, kľudne príďte, pán poslanec, pozvem vás na najbližšie rokovanie, ak budete mať záujem, samozrejme, ako hosťa, mám tú možnosť, na najbližšie rokovanie tripartity, dohodneme si termín, aby ste aj vy mohli prísť a kohokoľvek z vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a zvolám to rokovanie, budete vidieť, že tam je úprimný záujem, úprimná snaha rokovať, môžme si sadnúť všetci, vyjasniť si. Nehovorím, že sa na všetkom dohodneme, ale určite záujem o rokovanie je a dávam vám záväzný prísľub, že ak budete mať vy záujem alebo ktokoľvek z vás, na najbližšie rokovanie tripatrity vás všetkých pozvem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Budeme pokračovať o štrnástej hodinou otázok. Ďakujem pekne. (Reakcia ministra: "Inšpektoráty potom po interpeláciách?") Áno. Po hodine otázok. Neviem, či sú nejaké interpelácie. Áno, sú, tak... (Reakcia z pléna.) Nie, ešte ide, vy idete všetky tie vaše tri a potom pôjde pani Kolíková. Takže inšpektorát po interpeláciách. (Reakcia ministra.) Áno. Áno, áno.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Dámy a páni položili od včera, včera nepoložili nič, do včera položili do dvanástej hodiny jednu otázku na pána predsedu vlády a 25 otázok na členov vlády.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujeme klasicky, že na otázky poslancov, ktorí tu nie sú, sa nebude odpovedať. Dostanú písomnú odpoveď, ak by náhodou neprišlo na ich otázku.
Pán predseda vlády sa ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril pána podpredsedu vlády, ministra financií Eduarda Hegera, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. A teda, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada aj vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní: Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová kvôli pracovným povinnostiam, ktorú si teda dovolím zastúpiť ja. Minister vnútra Roman Mikulec zo zdravotných dôvodov, taktiež, ak dovolíte, ho zastúpim ja. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, nie sú na ňu položené otázky. Takisto pri ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Milanovi Krajniakovi a takisto pri ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jánovi Mičovskému.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ste boli poverení pánom predsedom vlády, chcem vás poprosiť, pán podpredseda, aby ste v limite 15 minút, verím, že to zvládnete, odpovedali na otázku známeho to poslanca Miroslava Kollára, ktorý sa pýta pána premiéra nasledovne: "Pán premiér, chcem sa vás spýtať ako primátor, kedy si začne štátna správa, zodpovedná za verejné zdravie a krízové riadenie v území, plniť svoje povinnosti? Už niekoľko mesiacov ju suplujú samosprávy, ktoré sú na hranici vyčerpania a potrebujú sa venovať svojim zákonným úlohám."
Nech sa páči, pán podpredseda, priestor je váš.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne v prvom rade za túto otázku a myslím si, že aj tá otázka vyjadruje naozaj, by som povedal, náročnosť tejto doby. Myslím si, že každý z nás si uvedomuje, aký ťažký je život počas tejto pandémie a možno práve my, ktorí chodíme do práce, ktorí máme možnosť byť v kontakte s inými ľuďmi, nevieme ešte úplne doceniť ešte úplne inú skupinu ľudí, ktorí sú naozaj že zavretí doma, môžu akurát tak vybehnúť do prírody niekde v okolí bydliska, na ktorých podľa mňa táto pandémia dolieha ešte, ešte viac. Vy sám, myslím, že aj tá samotná otázka v sebe odráža tú emóciu, ktorú ste stelesnili vlastne aj v tej poslednej časti otázky.
A musím povedať, že, takú moju, môj pohľad. A tiež sa snažím byť v kontakte aj s ľuďmi zo samosprávy a práve z tohto miesta by som chcel naozaj veľmi oceniť, chcel by som veľmi oceniť a poďakovať všetkým primátorom a starostom a celým ich štábom, pretože enormne dnes cítime to, že to ťahajú s nami. Myslím si, že tak to má byť, že o tom je riadenie štátu, nie je to teda len o tom, čo urobí vláda, nie je to len o tom, čo urobí samospráva. Ja som to zvykol hovoriť už po nástupe, keď sme sa vlastne bavili aj o tom daňovom mixe, ktorý by sme aj tento rok chceli práve so samosprávami prerokovať, aj keď vidím, že práve z dôvodu pandémie aj táto téma, žiaľ, je odsúvaná a myslím si, že z objektívnych príčin, ale teším sa na tú diskusiu a hovoril som o tom, že samospráva a štát by mali ako jedny pľúca fungovať spolu, dýchať spolu.
A takto to je aj práve v tej pandémii a ja úplne, úplne chápem aj tomu, čo ste povedali, že, takej tej frustrácii, že tie samosprávy sa niekedy v tom cítia samé. Áno, nepopieram vôbec tento pocit, pretože mnohé veci dopadajú na nich a zase niekedy sa štát v tom cíti sám, a tiež nepopieram tieto emócie, lebo sa cíti, lebo tie veci dopadajú zase na štátnu správu, povedzme na okresné úrady a tak ďalej. Tu chcem len povedať, že nie ako kritiku, ale že vychádzame z nejakého stavu, ktorý sme zdedili a s tým musíme pracovať. A myslím si, že objektívne nikto sa nepripravoval na takúto pandémiu nielen na Slovensku, ale ani nikde a možno už subjektívne, že predchádzajúce vlády vôbec tú samosprávu nebudovali takým spôsobom, ako by sa patrilo. Tá decentralizácia nebola taká plnohodnotná a vy ako primátor určite by ste o tom dokázali rozprávať omnoho lepšie ako ja.
Takže z tohto miesta v prvom rade by som chcel vyjadriť takú spolu, spoluúčasť na tom vašom bremene, ktoré nesiete, a zároveň ešte raz teda oceniť, že aj primátori, starostovia, ktorí možno niekedy započujú aj tvrdé slová z úst tej vlády alebo štátu, tak je to skôr odrazom možno emócií, viac emócií ako takého vyslania signálu spolupráce, ale v konečnom dôsledku, myslím si, že potrebujeme naozaj sa dostávať do roviny, že spolupráca prináša väčšie výsledky ako vzájomné kritizovanie sa. Čiže toto je taký ten prvý naratív, ktorý by som chcel aj do odpovede tejto otázky dať.
Určite to, čo teraz poviem, prosím, berte ako nahliadnutie do toho, ako fungujú tie okresné úrady. A čaká nás tam veľa práce v reforme ich počtov, ich procesov a následne aj výsledkov. Čiže viem si predstaviť, že doplácate práve aj na to, že ešte tá reforma nezbehla a z objektívnych príčin ani nemohla. A tí ľudia zase na tých okresných úradoch, keď sme s nimi v kontakte, myslím si, že nezaháľajú, že tiež sa snažia dať svoje maximum. Môžu byť nejaké ojedinelé prípady, ale myslím si, že aj tá náročnosť doby každého prinúti, aby dal maximum, pretože robíme to pre spoločné dobro. A teda aj tie odbory krízového riadenia už naozaj niekoľko mesiacov sa snažia zabezpečovať tú logistiku testov, či už od Správy štátnych hmotných rezerv až po konečného užívateľa, po to mobilné odberové miesto. Toto, mimochodom, nie je úplne ich bežná náplň práce a tiež sú na hranici vyčerpania a rovnako aj ony majú svoje bežné zákonné úlohy, ktorým sa musia venovať.
Hovorím to aj preto, lebo myslím si, že v tomto ste opäť na jednej lodi. Pracujete tam bok po boku a ak má niektorý primátor lepšie vybudované tú svoju, svoju časť, tak, samozrejme, to zvláda lepšie. A to je to, kde by sme chceli, radi sa aj brali to know how od skúsených starostov a primátorov, ako vlastne budovať tie procesy v rámci okresných úradov tak, aby práve na tej regionálnej úrovni opäť išli ako pľúca, aby ten občan mohol pocítiť ten konečný efekt.
Takže opäť len pre ilustráciu, ten odbor krízového riadenia má v niektorých prípadoch len dvoch zamestnancov, vedúceho odboru a jedného referenta, ktorí sú zodpovední za výkon štátnej služby na tomto úseku v plnom rozsahu. Rovnako od začiatku roka regionálne úrady verejného zdravotníctva schválili 1 416 nových mobilných odberných miest, tak aby sa mohol testovať každý, kto chce. Popritom naďalej trasovali, kontrolovali dodržiavanie pravidiel, objednávali ľudí na PCR vyšetrenie, riešili lokálne ohniská a súbežne vykonávali bežnú agendu v desiatkach ďalších oblastí, ktoré nie je možné kvôli pandémii vypnúť.
A určite teda chcem povedať, že, samozrejme, nie všetko funguje ideálne, ale prosím, buďme v tomto naozaj takí spolupatriční a spravodliví. A ja chcem aj týmto ľuďom poďakovať za ich prácu a ich prácu si vážim takisto, ako aj samospráv. Čiže sú to všetko úlohy, ktoré sú kľúčové v boji s pandémiou, ale ide o procesy, ktoré navonok nie sú možno vidieť, a preto nás nesmierne mrzí, ak je táto časť neviditeľnej, ale zato nenahraditeľnej práce potom opomínaná alebo aj kritizovaná. Ale s dobrým úmyslom, budem rád, keď budeme v tomto súdržní, keď budeme v tomto súdržní aspoň prinajmenšom v koalícii.
Takže verím, že aj táto odpoveď vám ukazuje to nasadenie a tú ochotu ísť do toho, čo nás čaká spolu ďalej. A aj z hľadiska reforiem, ktoré nás čakajú, ja myslím, že ak sa nám podarí naozaj spájať sily a stavať na skúsenostiach, ktoré každý má a donesie ich za jeden stôl, tak som si istý, že vyjdeme z toho posilnení a budeme vedieť urobiť niečo dobré pre Slovensko. Tak dovoľte aspoň takto krátko pozdieľať.
Ďakujem, skončil som.

... sa opýtať. Musím povedať, pán podpredseda vlády, keď čítate tú odpoveď pána premiéra, znie to naozaj inak, nebudem vám klamať, ale, samozrejme, nebudem to nijako ďalej rozoberať. Veľmi pekne vám ďakujem, pán podpredseda.