25. schôdza

Dobre, ideme, áno. (Reakcia z pléna.) Dobrý deň. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vypočul som si pozorne príspevky pána ministra ešte minulý týždeň, ktorý tú teraz dnes nie je, ale bol tu ešte dopoludnia, takisto pána spravodajcu, teda pani spravodajkyne, pána predkladateľa, pani poslankyne Marcinkovej, tiež som čítal aj status pána podpredsedu Šeligu, a tak, jak som to postupne čítal, tak som si tak začal klásť takú otázku, že sú tu v tomto parlamente nejakí pravičiari, sú tu nejakí konzervatívci. Myslel som hlavne na to, že pravičiari, samozrejme, pravičiarov vidím. Pravičiari sú v našom klube SaS. Klasický ekonomický pravičiar vníma náklady, výnosy, neschvaľuje vopred nejaké uznesenie, ktoré za prvé nemá nejaký obsahový význam a za druhé nevieme, že či vôbec, ak by sme začali uplatňovať a predstavovať si niečo pod tým významom, tak či by sme vôbec na to mali. Čiže klasický ekonomický pravičiar, samozrejme, najprv ráta peniaze, zisťuje, do akej miery vieme tie-ktoré opatrenia uplatniť.
Takisto som si kládol otázku, že či sú tu konzervatívci. Klasický konzervatívec, predpokladám, vychádza z takého antropocentrického prístupu. To znamená, že je, je výsledkom prírody, resp. príroda bola, príroda vznikla na to, aby jeho výsledkom bol človek, ktorý sa má o tú prírodu starať, má ju využívať a má s ňou rozumne a eticky nakladať. Nie klima..., nie klíma je naším pánom, ale... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie klíma je naším pánom, ale my sme výsledkom istého evolučného vývoja a my máme sa o túto prírodu starať. A teda obávam sa, zatiaľ z týchto prvých príspevkov, že som tu nevidel konzervatívcov. Očakával som, že v klube OĽANO budú, že budú v klube možno SME RODINA, ale zatiaľ z tých príspevkov som to nejak, nejak zásadne nevybadal. Tak ale možno že sa ešte dočkáme.
Skúsim teda krátko, ale teda teraz aj vysvetliť nejako podrobnejšie. Ja si veľmi vážim angažovanosť mladých ľudí, ktorí sa starajú o globálne témy, ktorých zaujímajú globálne témy a chcú naozaj riešiť aj problém zmeny klímy. Chcel by som však zareagovať na niekoľko požiadaviek signatárov tejto petície za zmenu klímy. Tých požiadaviek, ktoré teda zazneli v tejto, v tejto výzve, v tejto petícii.
Za prvé signatári žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky, aby vyhlásila stav klimatickej núdze. Ja som si kládol otázku, že čo to vlastne tá klimatická núdza je. No je to taký veľmi nejasný pojem, je to v podstate nedostatok čohosi, nedostatok klímy, neviem. Tento pojem sa do tzv. eurospeaku, resp. do slovníka v Európskom parlamente dostal v novembri 2019, kedy Európsky parlament schválil uznesenie o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia. Tento dokument sa volal Klimatická a environmentálna núdza. Vtedy ho podporilo 429 poslancov, 225 bolo proti, resp. 225 nepodporilo, tak. V schválenom texte Európsky parlament tvrdí, že vyhlasuje stav klimatickej a environmentálnej núdze. Ani tento dokument však nedefinoval, že čo je klimatická núdza. Nijakým spôsobom to tam neodôvodňuje.
Pozrel som si jeden z najznámejších cambridgských slovníkov, ktorý tam poskytuje nejaký výklad definície, čo je klimatická núdza, climate emergency, a rozumie pod tým vážne a naliehavé problémy, ktoré sú spôsobené alebo pravdepodobne budú spôsobené zmenami svetového počasia, najmä tým, že sa svet otepľuje v dôsledku ľudskej činnosti zvyšujúcej hladinu oxidu uhličitého v atmosfére. Takisto aj slovenský oficiálny preklad spojenia climate emergency znel v doterajších dokumentoch ako riešenie naliehavých problémov v oblasti klímy. Až v tejto najnovšej deklarácii Európskeho parlamentu zaviedli nový pojem núdzový stav v oblasti klímy. Takže riadiac sa teda týmto slovníkom, ktorý považujem za veľmi prestížny, poslanci europarlamentu odhlasovali, že deklarujú vážne a naliehavé problémy spôsobené zvyšovaním CO2, teda oxidu uhličitého.
Tak som si tak položil otázku, že či my, alebo vy, my všetci či považujeme za zmysluplné deklarovať, že nám spôsobuje problémy niečo, proti čomu bojujeme už 30 rokov, už od Kjótskeho protokolu v ’92., už takmer 30 rokov o niečom, o čom má vedomie bezmála každý občan Slovenska, pretože naozaj to environmentálne vzdelávanie a to povedomie je tu naozaj veľmi vysoké, a o niečom, na čom už teraz míňame stovky mil. eur ročne, na tejto boj proti zmene klímy, takže naozaj nenašiel som odpoveď.
Vyšiel som aj von, spýtal som klímy, že čo, čo si predstavuje, že aké má potreby, nedostal som žiadnu odpoveď. Vyšiel som tam pod ten transparent, ktorý tam ešte bol minulý týždeň, kde znelo, že Klíma ťa potrebuje. Tak som sa spýtal klímy, že čo potrebuje, a klíma mi zase neodpovedala. Chcel som tým naznačiť, že naozaj tento pojem je veľmi, veľmi nejasný. Mali by sme si dávať konkrétne opatrenia, konkrétne ciele a nevymýšľať si nejaké veľmi divné, divné nové slovníky, pod ktoré vlastne ani nevieme, že čo máme pod ne, pod ne vopchať.
Naozaj by som odporúčal, aby sme, aby sme vyhlasovali núdzový stav pre merateľné ná... pre merateľné veličiny. Vieme si predstaviť, čo je napríklad núdza rozumu. Veľmi, veľmi často sa s tým, alebo aspoň občas, stretávam tu v parlamente v niektorých rozpravových príspevkoch. Viem si predstaviť núdzu, núdzu vyrovnaného rozpočtu. S tým budeme teraz po tom veľkom zadlžení spôsobenom aj - a nielen - pandémiou naozaj veľmi čeliť. Toto sú reálne merateľné veličiny.
Ďalej, ďalšou tou požiadavkou, ktorú, ktorú mali títo signatári petície, požadujú zaviazať vládu, aby podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy štátnych politík a štátnych projektov k cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku dvetisíc... v roku 2040. Súčasný stav je asi taký, že v podstate všetky členské krajiny Európskej únie sa prihlásili k uhlíkovej neutralite, ale do roku 2050. Posledné bolo, myslím, že najviac vzdorovalo, myslím, že uhoľné Poľsko najmä kvôli tomu, že teda majú naozaj takú štruktúru palivovú, energetickú.
Mám tu niekoľko bodov k tomu, prečo by sme nemali pristupovať. Ten prvý, hlavný bod je, že, opäť, nemáme to ničím podložené, nemáme žiadne, žiadne výpočty, nemáme žiadne analýzy, koľko by sme potrebovali opäť a čím zaťažiť nielen rozpočet verejných financií, ale aj, samozrejme, aj podnikateľský sektor. Pri stanovovaní takýchto ambicióznych cieľov by sme nemali zabúdať na to, že, že zavádzanie opatrení pre uhlíkovú neutralitu výrazne poškodzuje našu ekonomiku na úkor konkurencie. Spomaľuje cieľ vlád vymaniť sa ľudí, vymaniť sa z chudoby, vymaniť ľudí z chudoby. Ak to poviem na príklade, tak čím viac zvyšujeme verejné výdavky a vnucujeme súkromné výdavky na boj proti klíme, tým viac smerujeme k tomu, že všetkým ľuďom vnútime, že sa síce budú voziť v luxusnom vozidle, ale nebudú si môcť kúpiť chlieb, lebo všetko minieme na prioritu toho jedného obrovského cieľa, ktorý je síce vážny a ktorý potrebujeme riešiť, ale musíme vidieť aj to, že priorít je veľmi veľa.
Za druhé európska je... Európa je svetovým lídrom, na to nezabúdajme. Európa je svetovým lídrom boja proti emisiám skleníkových plynov. Zaťažuje priemysel obrovskými výdavkami na zakupovanie emisných kvót. Európa si už dlhodobo týmto, týmito opatreniami podkopáva svoju konkurencieschopnosť vo svete, ak sa k tejto snahe nepripoja ostatné veľké ekonomiky. V prípade napríklad obchodovania s kvótami, emisnými kvótami vieme, že naozaj v tomto je líder, takmer ojedinelý líder, aj keď niektoré krajiny už teda zvažujú tiež podobný systém. Cena emisných povoleniek už atakuje v súčasnosti nové rekordy a idú tam naozaj stámilióny až stámiliardy eur ročne práve na boj proti zmene klímy.
Takisto nezabúdajme na to, že podiel Európy na celkovom objeme skleníkových plynov vo svete je iba 9 %. Najväčšími znečisťovateľmi sú Čína, USA, Brazília, Rusko, India. Európa produkuje minimum emisií, no zároveň si kladie veľmi ambiciózne ciele. Nazdávam sa, že by sme mali v tom pokračovať, ale v tempe, ktoré bude reflektovať na to, že Čína, napr. Čína plánuje v najbližších piatich rokoch otvoriť toľko nových uhoľných elektrární, ako je v súčasnosti v prevádzke v Európe.
Tento náš príliš ambiciózny cieľ v podstate bude mať práve ten cieľ, že dosiahne práve aj to, že vyženie fabriky do týchto krajín, vzhľadom k tomu, že sa staneme naozaj nekonkurencieschopní a nedosiahne sa primárny cieľ znižovania produkcie skleníkových plynov. Dosiahne sa to, že tie fabriky sa presunú do iných krajín.
Nezabúdajme tiež na to, že Európa znižuje emisie skleníkových plynov. Robí to prakticky už posledných 30 rokov, robí to aj, takisto aj Slovensko. Znižuje od roku 1990 produkciu skleníkových plynov, čiže tieto ciele naozaj veľmi intenzívne, veľmi intenzívne pracuje na splnení, na splnení týchto cieľov v znižovaní produkcie skleníkových plynov.
Samotné Slovensko investuje stovky mil. eur ročne na boj proti zmene klímy, či už ide o výdavky na už zmieňované emisné kvóty skleníkových plynov, taktiež dotácie prostredníctvom štrukturálnych fondov, to sú desiatky mil. eur ročne, tarifa cez prevádzkovanie systému. Keď si zapnete svetlo, už platíte poplatok, ktorý ide na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, až po napríklad kvóty na podiel biopalív v pohonných hmotách. Toto sú už zavedené politiky. Tieto tu naozaj fungujú už veľa rokov, naozaj intenzívne, systematicky bojujeme proti, proti zvyšovaniu produkcie skleníkových plynov a bojujeme za to, aby sa znižovala produkcia skleníkových plynov.
No, chcem upozorniť na to, dámy a páni, že ak podľahneme tomuto vábeniu imaginárnym heslám, ak podľahneme vábeniu socialistov, prípadne nejakých populistov a schválime uhlíkovú neutralitu už v roku 2040, môže sa nám stať, že za rok príde požiadavka na rok 2038, potom na rok 2035, opäť bez žiadnej ekonomickej analýzy dopadov vplyvov.
Je tam ešte jeden, tretí cieľ, pokiaľ to stihnem. Chcel by som sa ešte dotknúť tretieho, tretieho záujmu signatárov. Požadujú, aby sme prijali ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %. Nepovažujem to za správne rozhodnutie. V strane Sloboda a Solidarita tvrdíme, že každému záväzku EÚ na zníženie emisie skleníkových plynov musí predchádzať dôkladná analýza všetkých dôsledkov tohto opatrenia, jeho dosah na národné hospodárstvo a tvorbu HDP.
Asi poznáte všetci Gretu Thunberg, známu svetovú ekologickú aktivistku práve v oblasti boja proti zmene klímy. Ona veľmi často vyčíta politikom, že namiesto toho, aby sme riešili zmenu klímy, tak jediné, o čom dokážeme hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Som presne teraz citoval. No, ja sa domnievam, že Greta Thunberg sa mýli, pretože je to spojitá nádoba. My potrebujeme rozprávať o peniazoch a hospodárskom raste, ak chceme dosiahnuť ciele v oblasti znižovania produkcie skleníkových plynov. Je to jednoducho jedna spojitá nádoba.
Dovoľte mi ešte vrátiť sa k hlasovaniu Európskeho parlamentu o klimatickej núdzi. Ako som už spomínal, vtedy ho podporilo 429 poslancov, 225 bolo proti. A vrátim sa aj teda k mojej otázke o konzervatívcoch, o pravičiaroch v poslaneckom zbore Národnej rady. Kto hlasoval za túto deklaráciu v Európskom parlamente? Hlasovalo za ni... hlasovalo za túto deklaráciu zoskupenie, to boli Zelení/EFA, to je v podstate ľavicové socialistické zoskupenie, tam všetci hlasovali za. Hlasovali za: Európska zjednotená ľavica, Severská zelená ľavica, to sú prakticky čistí viac-menej socialisti, takmer by som to mohol nazvať asi až niektorí komunisti, takisto hlasovali za, Progresívna aliancia socialistov a demokratov, ide o taký ten sociálnodemokratický prúd v Európskom parlamente, drvivá väčšina hlasovala za, iba dvaja boli proti, myslím, že 147 bolo za, zoskupenie Renew, to sú progresívci, možno by som to, nie som až tak politologicky úplne presne zdatný, ale možno že by som to niekde prirovnal k Progresívnemu Slovensku na Slov.. v slovenských pomeroch, tam bolo za 82 z 98 poslancov, europoslancov.
Kto hlasoval proti alebo nebol za túto deklaráciu, tak, samozrejme, neboli tam za populisti a nacionalisti. Tí sú vždy proti čomukoľvek, čo je v Európskej únii, takže tam nebudeme očakávať, kedy zahlasujú za čo, tak tí boli teraz proti. Ďalšia skupina, ktorá bola proti, bola skupina Európskej ľudovej strany. To sú viac-menej konzervatívci, niektorí trošku viacej ekonomicky doľava, niektorí doprava, ale myslím, že by sme mohli tak súhrnne povedať, že to sú konzervatívci, ktorí ho práve nepodporili, túto deklaráciu, tú deklaráciu, o ktorú sa opiera práve aj táto, táto petícia. A taktiež ju nepodporili európski konzervatívci a reformisti, to sú zjednodušene pravicoví konzervatívci a liberáli, členmi tohto zoskupenia je aj europoslanci za SaS.
Vážené dámy, vážení páni, zmena klímy je veľmi vážny a globálny problém, ktorému musíme čeliť. Mňa však dosť na tejto rozprave desí to, že to presvedčenie ľudí, že vláda dokáže vyriešiť každý problém, že vláda jednoducho je tu tá, ktorá ako keby spôsobila zmenu klímy, ako keby ju dokázala vyriešiť okamžite nejakými opatreniami. Trošku mi to pripomína aj vlastne celé toto obdobie posledného roka, kedy vládne nejaké presvedčenie u ľudí, že vláda dokáže zastaviť komplet celú pandémiu, čo, samozrejme, nie je pravda, lebo pandémiu jednak nespôsobila a pandémia jednoducho sa nedá úplne zastaviť. A ak sa dá zastaviť, tak len úplne hroznými, ťažkými ekonomickými opatreniami, ktoré zlikvidujú ekonomiku.
Snahu dosiahnuť extrémne prísne a ambiciózne ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov vnímam v horizonte najbližších 20 rokov takmer ako nezrealizovateľnú. Samozrejme, pokračujeme v tých opatreniach, ktoré sú. Zvyšujeme ešte výdavky, ale nevnímame ju, že tento boj bude nejak veľmi významne úspešný. Naozaj toto nie je v moci vlády a vlád, aby dokázali zvrátiť takýto obrovský globálny problém. Vieme sa však na zmenu klímy adaptovať, urobiť účinné adaptačné opatrenia. Keď na to príde, tak robme aj opatrenia typu zvyšovanie hrádzí a ďalšie a ďalšie, zelené strechy, vieme urobiť zvyšovanie zádržnosti vody v krajine.
V strednodobom opat... v strednodobom horizonte vidím tiež veľmi malé šance, ale v takom tom dlhodobom horizonte, keď hovoríme rádovo o desiatkach rokov, tak to, čo by nám najviac pomohlo a čím by sme naozaj urýchlili, urýchlili boj proti zmene klímy, tak to je uvoľniť ekonomiku, umožniť naozaj tomu pravému poctivému globálnemu kapitalizmu, aby sa uplatnil, aby sa, aby podnikatelia mohli vyvíjať nové technológie, aby si mohli vymieňať tieto technológie, aby existovali voľná výmena nielen technológií, ale aj mozgov, práce a aby naozaj slobodná výmena trhu bola tým hybným impulzom, ktorý čo najskôr vytvorí podmienky na to, aby vznikli, vznikli predpoklady, že sa budeme vedieť technologicky popasovať s bojom proti zmene klímy.
Ďakujem.

Pán poslanec Kazda, ja nemám slov. Nečakal som, že ja niekedy budem s vami súhlasiť, ale teraz možno až na dve-tri slová, ktoré mi tam vadili, nebudem to spomínať, ste povedali úplne, ale úplne pravdu. Sa čudujem, že sa tu niekto našiel taký, čo to takto otvorene povedal. Dúfam, že nebudete jediný.
Čo sa týka tej Grety, absolútne súhlas. Veď ona nevie, o čom hovorí, keď jej dajú novinári otázku takú, čo neni naučenú, tak nevie odpovedať na nič.
A čo sa týka, ešte ste spomínali, že u nás to zastupujú hlavne Progresívne Slovensko a SPOLU, tak zase len musím vám dať za pravdu. Však vidíme tých poslancov, ako hlasujú v europarlamente, čo tuná vykrikujú, ako tu obiehajú priamo v Národnej rade a ovplyvňujú poslancov a stretávajú sa na kluboch a zavádzajú. Ako klobúk dole pred tým vaším dneskajším vystúpením.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Kazda, naozaj s vaším vystúpením sa dá len súhlasiť, pretože ste pomenoval veci pravým menom, a veľmi pekne ďakujem, pretože reálny stav je taký, ako ste naozaj povedal.
Uhlíková neutralita Európy v roku 2040 - nereálne, utópia. To si všetci musíme zhodnotiť, pretože je to holý fakt. Zmena klímy je veľkým problémom, ale tak malá krajina, ako je Slovenská republika, to nemôže nielen ovplyvniť a zmeniť už vôbec nie.
Neexistujúci defini... definičný pojem ako klimatická núdza, naozaj nikto to nevie pomenovať. Sú to len nejaké frázy, vzletné frázy, ktoré naozaj nemajú pojem, nemajú zmysel. Je to neexistujúci, nepochopiteľný, neuchopiteľný, žiadny, nie empiricky podložený fakt. To, čo tuná vlastne chceme podporiť, to, čo chceme zmeniť v rámci globálnych problémov, to sa naozaj týka celosvetovej klímy, celosvetového horizontu, Slovenská republika, maličká krajina v strede Európy naozaj to nemôže ovplyvniť. V žiadnom prípade.
To, čo tu už spomínal kolega Suja, áno, Progresívne Slovensko, nazvem to ekologickými bláznami typu Hojsíka a Wiezika, proste bludy na bludy z každej svetovej strany.
Spomínal ste presun výroby ekonomík do krajín, ktoré sa stanú úplne konkurencieneschopné pre krajiny strednej, východnej možno aj západnej Európy. Čiže všetka ekonomika, všetka výrobná sila sa presunie do tých krajín, kde tieto kvóty sú mizivé, malé, možno žiadne.
Veľmi dobre spomenutá ekologická aktivistka Greta Thunberg, to nie je ekologická aktivistka, to je blázon. A tento blázon je naozaj stelesnením toho, čo ja považujem za ekologický terorizmus.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kazda, ja nesúhlasím s vami a nerozumiem tomu, na čo je to potrebné, aj tí ostatní, čo reagovali. Klíma sa týka nás všetkých. Aj klimatická kríza. Prečo je to potrebné stavať do roviny, že to je ľavicová agenda, konzervatívci a pravičiari sú proti?
Ja som poslanec za Kresťanskú úniu, som pravičiar a konzervatívec a myslím si, že je chyba pravice a konzervatívnych ľudí, keď sa nevenujú problematike životného prostredia. V mojom príspevku bolo dosť čísel, dosť čísel, môžem vám to ukázať a myslím si, že je zbytočné a kontraproduktívne stavať ekonomiku proti ekologickým opatreniam. Naopak, myslím si, že ekologické opatrenia môžu byť a sú ekonomicky efektívne a že je oveľa efektívnejšie ekonomicky vynakladať teraz už preventívne na tieto opatrenia týkajúce sa klimatickej krízy, ako potom vynakladať oveľa viac prostriedkov. A už teraz vynakladáme oveľa viac prostriedkov na následky, ktoré už teraz znášame.
A čo sa týka tej definície klimatickej núdze, áno, som za to a chcem pri tom aj pomôcť, aby sa zadefinovalo, čo to znamená klimatická núdza, aby sa zadefinovalo, kedy sa vyhlasuje, aby to bolo na slovenskej aj európskej úrovni.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Európske krajiny hovoria o núdzi, núdzi klimatickej. Je jasné, že ľudstvo produkuje nadmerné množstvá CO2 a to sa, a to ostáva na planéte.
Ale boli aj horšie obdobia v histórii ľudstva. To bol taký, to také cykly sa menili, viete. Ale ľudstvo žije na celej planéte a uvažuje sa o uhlíkovej neutralite v Európe. Je to správne, ale emisie produkujú hlavne inakší hráči, a to Čína, USA, Brazília. Tá Brazília, ktorá sa okrem iného dopúšťa aj vraždením zelených pľúc zemegule, to je brazílskeho pralesa. Európske krajiny sa pripojili. No pripojilo sa aj Francúzsko, ktoré sa hrdí najzelenejšou energiou. No ale má ju iba preto, lebo cez skorumpované vlády exploatuje urán z krajiny Sahelu a nemá bežné elektrárne. Ibi Maiga by vám o tom porozprával. Aj dva dni by vám o tom rozprával, aj by ste sa zabavili.
Čiže, pani Miriam, tomu nezabránite, aby bola neutralita uhlíková na celom svete, keď Čína a USA budú pokračovať stále vo svojom. A vy konkrétne ste proti nim nič, vy ste ako menej ako špendlíková hlavička.
Ďakujem za slovo.

Som si nevšimla, že mám príspevok a že sa reaguje na mňa, a preto budem teda na pána Kazdu.
A ďakujem veľmi pekne ináč za tento váš príspevok, lebo ja som rada, keď sa rozprávame akoby fakticky. A toto je presne ten váš príspevok. Ja ho nepokladám za nejaký útok. Ja, ja ho vnímam korektne ako ekonomický pohľad. Nakoniec ste aj z takejto strany. A ten ekonomický pohľad vždycky bude v rozpore s tým pohľadom z opačnej strany, akoby toho životného prostredia, aj keď ste sa to snažili spájať.
Ale tak, ako je korektné, keď niekto akoby preferuje a dáva dôraz na tú ekonomiku, tak je korektné aj, aj ten opačný protipól, kedy vlastne hovoríme o tom, že, že potrebujeme urobiť nejaké radikálne riešenia aj v oblasti toho životného prostredia. Viete, to máte, ako keď sme sa bavili o tom, že či sa, či máme vlka strieľať, alebo ho nemáme strieľať, hej, že skupina, ktorá hovorí, že je zákonom chránený, chceme ho mať, chceme mať nulovú kvótu, potom druhá skupina, ktorá hovorí, ale on nám likviduje stáda a tak ďalej a tak ďalej, a teda ho treba a treba. A to máte presne tie dva pohľady. A ja neviem povedať o jednom a o druhom, že ty si blázon, ako tu zaznelo, alebo že ty si blázon. Jednoducho každý to vidí z tej pozície, v ktorej je.
A vieme dobre, že, že akonáhle ideme robiť ako keby zelené riešenia, tak oni sú vždycky ekonomicky nákladné. Čiže jednoducho tie dva protipóly vždycky musia byť. Tak sa nedivne, hej. Vy zastávate viac ten napravo, alebo teda naľavo, to už neviem a zas ten druhý... Ale napriek tomu si dovolím tvrdiť, že aj tá druhá strana má korektný pohľad v tom. A prečo sa schádzajú samity? Prečo máme od klimatických až po neviem aké samity o životnom prostredí? Pretože si uvedomujeme, že sa niečo urobiť dá. Vy ste povedali skôr, vy ste to ťahali skôr smerom, že sa nedá, aj to tu ťaháte, hej, lebo kým ne... kým bude Čína na svete, tak sa nebude nič dať. Ale tým pádom nám chcete povedať čo? Že každá naša snaha je zbytočná? Podľa mňa nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka. Pán poslanec Kazda, ako je normálne, že inteligentní ľudia sa nezhodnú v tejto veci, ale chcel som podobne ako pán poslanec Szőllős zdvorilo nesúhlasiť s tou tézou, že je to proste že konzervatívna téza alebo konzervatívna verzus liberálna či progresívna vízia zelenej politiky.
Schválne som si vyhľadal, čo hovorí presne Európska ľudová strana, jedna z tých konzervatívnych strán, ktoré ste citovali vo svojom prejave, a hovorí úplne jasne o alarmujúcich dôkazoch veľmi znepokojujúceho otepľovania, hovorí o dramatickom dopade na veci ako migrácia a tak ďalej. Podporila Európska ľudová strana explicitne v roku 2019 to, aby sa do roku 2030 skrátili tie emisie až na o 50 %. Čiže je to sprísnenie, ktoré navrhla nakoniec tiež konzervatívna Ursula von der Leyen, šéfka Európskej komisie.
Áno, máte pravdu, Európska ľudová strana nepodporila stav vyhlásenia klimatickej núdze, lepšie, resp. málo jej europoslancov tak urobili. Ale takisto by väčšina poslancov Európskej ľudovej strany nesúhlasila s vaším popisom klimatickej núdze alebo, alebo z klimatického stavu ako tak, že falošná hystéria. Prepáčte, ak vás necitujem presne.
Takže pozor, toto nie je konzervatívna verzus liberálna otázka. Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí si to riadne naštudovali, zdieľajú ten pocit znepokojenia.
A ja rozumiem tomu, dovoľte ešte v krátkosti jeden bod, ja rozumiem tomu, že, že ekonomika nemôže ísť bokom, veď niečo nás, preboha, musí živiť. A áno, všetci súdni ľudia sa zhodnú v tom, že, že tie opatrenia, ktoré prijímame, musia nejakým spôsobom garantovať aj ekonomický rast. Ale veď na to sme mysleli.
Ten, tá, to riziko, že tie zahraničné firmy by mohli prevalcovať európske, pokiaľ európske sprísnia alebo Európska komisia sprísni emisné ciele, je už dávno premyslené, preto sa zavádza uhlíkové clo, presne ako spôsob kom... vynútiť si kompenzáciu a nedovoliť, aby sa naplnil ten scenár, ktorý popisujete. Takže áno, súhlasím, že tá možnosť by tu teoreticky bola, ale na to sa myslelo, aj riešenie je na stole. Vieme súčasne aj znižovať emisie, aj udržať ekonomiku zdravú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Kazda, ja v skratke len by som chcel podporiť, a teda vyzdvihnúť tento váš príspevok, pretože keď sme sa o tom začali baviť, resp. keď tu bola táto téma načatá, tak mi to pripadalo ako veľmi, veľmi taký jednostranný pohľad, preto oceňujem ten váš pohľad a to vaše vysvetlenie a skutočne si myslím, že treba nájsť nejaký taký zdravý konsenzus a riešiť túto vec s chladnou hlavou, nenaletieť a nenaskočiť okamžite na každý, na každý pekný slogan a na každú nejakú reklamu v tejto veci, hoci ja zdôrazňujem, že otázka životného prostredia, otázka zdravého Slovenska a vôbec všeobecne priestoru, v ktorom žijeme, je pre nás priorita. To je prirodzené pre každého proste Slováka na Slovensku, Rakúšana v Rakúsku a tak ďalej. To sú automatické veci, ktoré, ako ste veľmi dobre povedali, už tu prebiehajú tie, tie procesy a tie nastavenia tu predsa sú.
A teraz sa tváriť, že príde iniciatíva, ktorá dá všetkým proste rozum a povie, ako sa máme správať, ako sa máme odteraz, od tohto momentu chovať, tak mi to príde trošku pritiahnuté za vlasy a naozaj apelujem na to, aby tu bola aj diskusia o tejto veci, aby sme sa nezbláznili z každého takéhoto výstrelku alebo z nejakého výkriku a aby sme o tom diskutovali a zachovali, zachovali taký zdravý rozum aj v tých, v tých plánoch, aj v tom nastavení, ako má, ako má čo vyzerať.
Takže za mňa naozaj ďakujem veľmi pekne za tento váš príspevok v ktorom ste veľa vysvetlili a zároveň, zároveň ste v mnohom tlmočili aj teda náš názor za kolegov, tak ako tu sedíme v lavici, a dúfam, že vám to neublíži, že sme s vami takýmto spôsobom súhlasili a súhlasíme v tejto otázke.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kazda, tiež vám chcem poďakovať za takéto detailné a obšírne vysvetlenie tejto problematiky. Zmena klímy je, samozrejme, ten globálny problém, ale určite sa dotýka v mnohom aj Slovenska. Niektorí v podstate v tomto pléne aj hovorili, že Slovensko je malá krajina a že čo my, čo my zmôžeme.
Ale treba si uvedomiť jednu vec, že keď v podstate vo svete došlo za posledných sto rokov k otepleniu o jeden stupeň, tak Slovenska sa to dotklo oveľa radikálnejšie, pretože na Slovensku došlo k otepleniu o dva stupne. Takže určite je to obrovský problém, ktorý sa dotýka našej krajiny, a vieme, že zmena klímy je spôsobená hlavne činnosťou človeka a pre danú činnosť je kľúčové spaľovanie fosílnych palív, ktorým sa navyšuje koncentrácia CO2 v atmosfére, a dôsledkom je dobre nám známy skleníkový efekt.
Nuž na to, aby sme udržali globálne oteplenie pod 2 stupňami Celzia do roku 2050, určite všetci vieme, že musíme byť uhlíkovo neutrálny, a to znamená, že vypustíme do atmosféry len toľko CO2, koľko z nej dokážeme svojimi prírodnými mechanizmami zachytiť. Vieme dobre, že tu máme aj veľkých globálnych hráčov ako Čína, India, veľmi dobre vieme, ako sa zachovávajú k atmosfére, ako sa zachovajú k prírode svojou činnosťou, takže určite bude treba tlačiť aj na medzinárodnom spoločenstve do tejto témy.
A v rámci Slovenska sú určite veci, ktoré treba otvoriť aj na životnom prostredí, na pôdohospodárstve, ako riešenie inteligentného manažmentu, zelene, otvárať vodné plochy v intraviláne a riešiť prírodnejšiu štruktúru vidieckej krajiny. Čiže sú tu určité opatre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kazda, odhliadnuc od vášho úvodu, kde ste spomínali konzervativizmus, antropcentrizmus a pravicu, oceňujem, že ste predniesli aj taký iný pohľad na túto problematiku. Nedávno tu bol pán minister Budaj, v podstate hovoril k téme ohľadom pripravovaných legislatívnych úloh na zmiernenie klimatických dopadov. Vy ste boli taký jediný aj s vašou kolegyňou Zemanovou, ktorí ste v tej rozprave asi stáli nohami na zemi. Vidím, že túto líniu si držíte aj doteraz. Aj vtedy ste tam predniesli nejaké čísla, teraz nejaké fakty a skutočnosti.
Naozaj Slovensko nie je v tej produkcii tých skleníkových plynov na tom až tak zle, že by sme sa tu museli teraz nejako extra biť do pŕs a prijímať nejaké drastické opatrenia, lebo chceme sa tu pred niekým ukázať.
Ďakujem.