32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, verím, že vaše obavy, aj keď chápem, že také obavy môžu vnikať, budú liché a my financie, ktoré máme, vyčerpáme.
Na Slovensku evidujeme 1 200 environmentálnych záťaží, na ktorých sanáciu by bolo treba miliardy, miliardy eur. Celkove ich máme, aby som bol presný, 1 817, z toho je ale 932 zatiaľ iba predpokladaných, čiže tzv. pravdepodobných, 310 potvrdených, 808 je už sanovaných, resp. rekultivovaných lokalít.
To znamená teda, ako som povedal, že by, keď hráme s takýmito hrubými číslami, mohlo ísť, mohli by sme povedať, že ostáva ešte vyriešiť 1 200 záťaží, ktoré sú evidované v informačnom systéme environmentálnych záťaží. Ten je, ako iste viete, rozdelený do štyroch častí, kde v áčku sú pravdepodobné, v béčku potvrdené, v céčku sanované, resp. kultivované a v déčku sú vyradené lokality environmentálnych záťaží. Tento register stále beží a podľa neho, keďže ide často o viacročné projekty, sa aj odstraňujú environmentálne záťaže. Samozrejme, najviac ich nájdeme tam, kde bola priemyselná výroba.
Keď sa pozrieme na záťaže s vysokou prioritou, tak naozaj predstavuje priemyselná výroba radovo pol miliardy eur očakávaných nákladov. Doprava 83 mil., poľnohospodárska výroba to je veľmi taký jemný odhad dvesto, 23 mil. Sklady, kde sa často nachádza, nachádza environmentálna záťaž alebo priestory, kde prebiehala v minulosti distribúcia tovarov 162 mil. Stavebná výroba 3 mil. evidovaných environmentálnych záťaží. Ťažba nerastných surovín 12, vojenské základne ešte stále 31 mil. A potom zariadenia, ktoré boli kedysi zariadeniami na nakladanie s odpadmi, je pol miliarda záťaží. To sú rôzneho druhu odkaliská. Za bývalého režimu obľúbené vlastne koncové miesta, kde komunisti sa domnievali, že tým je už odpad vyriešený. Tak nám spravidla zanechali časované bomby.
Po tomto prehľade by som ešte chcel k vašej otázke povedať, že sanácia environmentálnych záťaží je na ministerstve naozaj považovaná za jeden z prioritných programov, tak ju stavia aj PVV, programové vyhlásenie vlády. Zdôrazňujeme princíp, znečisťovateľ platí, ktorý v Slovenskej legislatíve nebol zabezpečený, ale aj vďaka podpore vás poslankýň a poslancov Národnej rady je v prvom čí..., prešiel cez prvé čítanie zákon, ktorý túto absurditu napráva.
Peniaze z fondov, som presvedčený, že neprepadnú. Riadiaci orgán pre OP KŽP v súčasnosti realizuje plánované presuny so stopkou disponibilných finančných prostriedkov z prioritnej osi 2 do výkonnejšej prioritnej osi 1, t. j. oblasť vodného hospodárstva a odpadového hospodárstva. A tiež realizuje iné plánované opatrenia na to, aby sme splnili podmienku N+3, čiže aby sme mohli k tomu roku ´21 ešte nejaký čas prirátať.
Možno preukázateľne konštatovať, že aj v súvislosti s predmetnými presunmi a opatreniami OP KŽP v medzimesačnom čerpaní, napríklad keď porovnáte mesiace apríl a máj tohoto roku, tak v porovnaní s inými operačnými programami sme práve v oblasti životného prostredia dosiahli najvyšší nárast čerpania. Uvedené bolo zmienené aj v monitorovacej správe MIRRI, ktorou sa centrálny koordinačný orgán prezentoval pre EŠIF na vláde Slovenskej republiky s informáciou o stave implementácie EŠIF k 31. 5. 2021. To je napokon aj posledná správa, ktorú k tejto téme vláda obdržala.

Ďakujem. Mnohé tie informácie, ktoré hovoríte, sú vlastne dostupné aj v správa alebo, jak sa to volá, dokument o environmentálnych záťažiach, ale predsa len by som sa vrátil k tej otázke, ktorá tam, myslím, že nebola zodpovedaná, že aké nové projekty už súčasného vedenia ministerstva sú pripravené na spustenie. Čiže konkrétne, povedzme, že nejaké názvy tých projektov alebo či už sú v nejakom štádiu, že už sú pripravené nové, lebo tam hrozí tá nevyčerpanosť naozaj dosť výrazne. Ďakujem.

Ešte raz, tie projekty jednak bežia, ktoré nájdete na internete, mňa nenapadlo vám ich všetky menovať, ale spomínajú mi tu kolegovia, že napríklad presunom sa upriamili peniaze na sanácie svahových deformácií vo vybraných lokalitách Slovenska, ktoré sa práve tu tvoria kvôli dažďom, ktoré boli v máji, ale napokon aj dnes sú zatopené, je zatopených šesť dedín vo východoslovenskom kraji. Tak sa sanácie havarijných svahových deformácií stali pomerne akútnymi. Financie sú nasmerované v tejto chvíli na sedem lokalít Brezovička, Dačov, Kapušany, Ondrašovce, Petrovany, Varhaňovce a Stránske. Dôraz bude kladený na zníženie alebo úplné zastavenie svahovej deformácie a zabezpečenie stabilizácie, trvalej stabilizácie narušeného územia.
Vo všeobecnosti sanačné práce zahŕňajú v tomto prípade aj odvodnenie a technické stabilizačné terénne úpravy zosuvného svahu. Je to veľmi náročná práca, žiaľ, na niektorých lokalitách sa naozaj povolila výstavba v oblasti, kde sa povoľovať nemala. Tu spomeniem aj plán vytvorenia Atlasu pasívnej infraštruktúry Slovenska, ktorý by mal byť kľúčom a súvisí nakoniec aj s novou vodnou politikou. My naozaj nemáme dostatok usporiadaných dát. Ako som povedal, dáta kadejaké sa zbierali celé roky, nie vždy sú kompatibilné, ale najmä nie sú usporiadané tak, aby aj občan, aj odborník mali obraz o situácii.
V tomto prípade nám aj pri pláne, novom pláne vodného hospodárstva vyplývajú úlohy do tohoto Atlasu pasívnej infraštruktúry, chceme dosiahnuť, aby na celom Slovensku nielen ľudia videli, kde sú envirozáťaže, to väčšinou vedia, ale aby naozaj veľmi jasne vedeli, že ak idú stavať v blízkosti vodného toku, ktorý vyzerá ako letný potôčik, tak že on sa naozaj môže v okamihu premeniť na riavu, ktorá ohrozí majetok aj životy.
A to isté, aby obce nepovoľovali stavebné činnosti v oblasti zosuvov. Tých zosuvov je na Slovensku oveľa viac, než sa hovorieva, lebo zatiaľ našťastie k nejakým veľkým smrteľným prípadom neprišlo, ktoré sú známe z tretieho sveta, ale niekedy aj z Talianska alebo z Turecka. V takýchto našich podmienkach je to ale otázka času, kedy môže prísť aj k obetiam na životoch. Preto je správne, že časť tých peňazí, ktoré sa v tejto chvíli, napríklad pre ešte prebiehajúce chemické analýzy nealokujú do environmentálnych záťaží, takže boli presunuté na stabilizovanie rizikových svahov.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď, ktorú som dostal z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
V oblasti školstva existuje viacero analýz, o ktoré sa opierame, medzi inými sú to medzinárodné analýzy OECD, PISA či národnej analýzy, napríklad analýzy IVP. Prirodzene sa opierame aj o programové vyhlásenie vlády a úlohy vytýčené v ňom, ale hlavne vychádzame z potrieb praxe a reálnych potrieb škôl, učiteľov, žiakov a rodičov. Preto sme pristúpili k otvoreniu trhu s učebnicami, čo je krok, ktorý dlhodobo požadovali školy, učitelia aj odborníci.
Okrem zákonov, na ktorých aktuálne pracujeme, samozrejme, robíme aj projekty, výzvy a investície, ktoré reagujú na potreby škôl. Takými aktivitami sú napríklad letné školy, ktoré pomôžu žiakom v lete upevniť vedomosti hravou formou, alebo projekt doučovania - Spolu múdrejší. Tiež sme realizovali projekt Predškoláci, cez ktoré sme podporili vybavenie nových tried pre päťročné deti v materských školách sumou 10-tisíc eur na triedu. Aktuálna situácia nám ukázala potrebu digitalizácie v školstve, preto sme na tento účel vyčlenili z eurofondov a projektu REACT-EU dokopy 40 mil. eur. Na tento účel sú vyčlenené aj financie v pláne obnovy. V zákone taktiež vytvárame, vytvárame pozíciu školského digitálneho koordinátora, ktorého úlohou bude pripravovať žiakov a učiteľov na prácu s digitálnymi technológiami a podporovať digitálnu gramotnosť na školách.
Vo vzťahu k plánovaným zmenám a reformným procesom ministerstva školstva, ktoré sú zamerané na skvalitnenie a zlepšenie základného vzdelávania, vyjadrili pozitívny postoj aj dekani a dekanky pedagogických fakúlt slovenských vysokých škôl, ktorí pripravované reformy podporujú a pripravované zmeny považujú za nevyhnutné, kľúčové a systémovo dôkladne premyslené.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.

Vďaka. Opäť skôr len reakcia ako otázka a ďakujem za tú odpoveď. A ten účel tej otázky je, myslím, zrejmý, ministerstvo školstva zvolilo cestu čiastkových reforiem, čo je legitímny postup. Tá veľká jedna reforma má svoje nevýhody, politická opozícia a tak ďalej a tak ďalej. Nevýhoda toho čiastkového postupu je tá, že hoci tie jednotlivé kroky aj môžu dávať zmysel bez nejakej absencie alebo pri absencii nejakej vízie, že čo je to, kam sa chceme dostať tými reformami, je tu to riziko opäť, že tie čiastkové kroky si môžu navzájom odporovať, prípadne nás nemusia posunúť tam, kam chceme. Preto som sa pýtal, či je tu nejaká jasná vízia, že čo sú tie hlavné problémy. Evidujem, že nie sú, to poviem otvorene, ma trochu napĺňa obavami, to neznamená, že tie čiastkové kroky, ktoré ste vymenovali, sú samé osebe zlé, mnohé z nich majú našu podporu, ale tá absencia celkovej predstavy, že ako sa dostať, nehovorím, že na úroveň Veľkej Británie či Spojených štátov s univerzitami, ale ako sa dostať, čo ja viem, na úroveň lepších susedov, tak absencia tejto výzvy je niečo, čo nás trápi. Ale vďaka za tú odpoveď, pán minister.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, mám tu nejaký návrh odpovede, ktorý, z ktorého prečítam iba tú prvú časť, zbytok sa budem snažiť odpovedať v súčasnej realite.
Pre dosiahnutie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať veľkú časť populácie. V prípade delta variantu epidemiológovia hovoria o zaočkovanosti vyššej ako 90 %. Naším cieľom je zaočkovať čo najväčšiu časť populácie bez ohľadu na pôvod, spoločenské postavenie, vzdelanie, profesiu či národnosť. Očkovanie v marginalizovaných komunitách prebieha viacerými spôsobmi. Jednak je to očkovanie v centrách, druhým spôsobom je výjazdové očkovanie v obciach. K tomu by som sa trochu zastavil.
Projekt, ktorý teda, s ktorým prišiel teda pán europoslanec Pollák, chcel využívať špeciálne skupiny, ktoré teda, chcel do toho zapojiť aj ozbrojené sily, aby sa očkovalo, očkovalo v obciach, teda v týchto komunitách, pardon. Prikročili sme skôr k variantu alebo podporujeme variant, že každá tá komunita je súčasťou nejakej obce. A pokiaľ teda, aby sa predišlo nejakému segregovaniu alebo používaniu ozbrojených síl na takéto účely, tak sme sa so starostami a s vyššími územnými celkami dohodli, že pokiaľ budú organizovať v obci očkovanie, tak do toho zahrnú aj tie marginalizované rómske komunity. To znamená, to je jeden stream, ktorým to ide, to znamená spoločne, lebo aby neboli ani pochybnosti o vakcínach, o tom, že my nejakú inú a títo nejakú inú.
Takže to je jeden stream a druhý a v tom sú aktívne hlavne naša, aktívna naša nezisková organizácia Zdravé regióny, ktorá veľmi takou aktívnou prácou v tých komunitách, z ktorých niektoré sú fakt samostatné, a sú, sú fakt vylúčené a sú fakt veľké. Ja som sa bol aj na jednom, na jednom tom sídlisku v Trebišove alebo blízko pri Trebišove pozrieť, takže, ale ten počet zaočkovaných tam nie je úplne dostatočný. My presne nemáme počet zaočkovaných Rómov, pretože ich neevidujeme ako Rómov. To znamená, my evidujeme počet celkových ľudí, ktorí sú zaočkovaní v obciach, ale podľa odhadov týchto Zdravých regiónov, ktoré teda tam aktívne pôsobia, tak v súčasnosti je zaočkovaných cca 10 %. Ale to je fakt iba odhad, odhad Zdravých regiónov. Očkujú sa hlavne tí, ktorí teda pracujú v zahraničí, niektorí sú, prídu zaočkovaní zo zahraničia. A v tejto súvislosti možno ešte jedna, jeden môj postreh. Ja si myslím, že plánovaná alebo navrhovaná finančná motivácia môže v týchto regiónoch veľmi pomôcť.

Vďaka. Tentokrát mám naozaj otázku, nie komentár. Aj keď krátky komentár predsa len. Vďaka za tú odpoveď. Vy ste mi už vlastne čiastočne odpovedali, ale chcel som vedieť, že čo sú vlastne tie problémy, v čom sú tie dôvody tej, ani som nevedel, že tak šokujúco nízka zaočkovanosť iba asi tých 10 %. Vy ste už čiastočne odpovedali, asi obavy a nie celkom neodôvodnené aj na vzťahy medzi touto komunitou a zvyškom nás z minulosti, takže asi trošku také obavy, že čo im to vlastne podávame. Sú aj nejaké iné dôvody, na ktoré viete ukázať prstom, že toto a toto, pre toto a pre toto je to len 10 %, čo je šokujúco málo?