32. schôdza

Takže by som vás poprosil, pán poslanec, nabudúce nezneužívajte túto procedúru hodiny otázok, lebo ju potom devalvujete. Čiže keď chcete mať doplňujúcu otázku, máte na to právo, mali by ste mať doplňujúcu otázku k môjmu vystúpeniu a nie k predošlej otázke, že si medzičasom rozmyslím nejakú odpoveď. Vy vyslovene v otázke č. 3 uvádzate: "Avšak vláda zároveň zvažuje povinnú fyzickú karanténu v štátnych zariadeniach." To je fašistické, hlúpe, šovinistické tvrdenie a je to zavádzanie, je to lož, je to nadháňanie si bodov u voličov, ktorí vás nikdy voliť nebudú.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať na otázku, ktorá bola položená. Vláda Slovenskej republiky bola jedna z prvých európskych vlád, ktorá nástup delta variantu identifikovala ako závažné riziko. V čase, keď sa v iných krajinách diskutovalo o uvoľňovaní opatrení, vládny kabinet s odborníkmi začal práce na nových opatreniach, ktoré majú za cieľ znížiť riziko nekontrolovateľného zavlečenia nových mutácií na Slovensko. Vstup na územie Slovenskej republiky bude teda umožnený osobám, ktoré sú buď plne zaočkované, alebo od podania poslednej dávky uplynulo najmenej 14 dní a osoby, ktoré nie sú zaočkované, budú sa musieť pred vstupom povinne zaregistrovať v aplikácii eHranica, v ktorej uvedú presnú adresu 14-dňovej izolácie. Zároveň budú mať možnosť najskôr na piaty deň po absolvovaní negatívneho PCR testu z tejto karantény vystúpiť.
Zároveň sa na hraniciach zavedú prísne policajné kontroly, ktoré budú dôsledne kontrolovať plnenie podmienok pre vstup do Slovenskej republiky. Tie podmienky budú:
1. negatívny, teda COVID pas s dokladom, v ktorom je doklad o očkovaní, opakovaní COVID-u alebo negatívnom PCR teste,
2. zaregistrovanie sa v aplikácii eHranica, pracujeme na tom, aby to bolo aj priamo už s termínom PCR testu.
Súbežne s týmito prácami, s týmito kódmi pokračuje aj práca v ďalších opatreniach, ktoré majú za cieľ eliminovať prípadnú tretiu vlnu v karanténe a medzi ne patrí aj tzv. eKaranténa aplikácia. Zo strany ministerstva zdravotníctva, ktoré je iba cestou ÚVZ vecným gestorom podmienok, ktoré tam majú teda byť inkorporované, tieto boli podľa mojich informácií zo včera odovzdané a spolu teda ministerstvo zdravotníctva, MIRRI, NCZI a ďalšie potrebné štruktúry pracujú na dokončení tejto aplikácie.
Ďakujem.

Veľká vďaka za tú odpoveď, pán minister, ktorá išla nad rámec dokonca pôvodne položenej otázky. Vďaka aj za ten konštruktívny prístup, ktorý je v príkrom rozpore s vaším predrečníkom. Mňa len mrzí, samozrejme, že nie všetci ministri tejto vlády vedia oceniť ako vy, že otázky, ktoré sa občania pýtajú, na margo či fungovania karantény, eKarantény, či fungovania očkovania, sú legitímnymi otázkami a teší ma, že vy osobne ich nepovažujete za zbytočné a hlúpe. Ďakujem.

Pán poslanec, odškodňovacie schémy pre prevádzky občanov riešia aj jednotlivé rezorty, a to ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy, ministerstvo práce. Úlohou ministerstva financií je riešiť rozpočtové krytie schém, ktoré sú schvaľované vládou, čo bolo zabezpečené prostredníctvom prípravy a schválenia novely zákona o štátnom rozpočte na tento rok. Samotná distribúcia prostriedkov je v gescii jednotlivých poskytovateľov pomoci, ktoré som vám spomínal na začiatku v prvej vete.
Čo sa týka ministerstva financií, jedná sa o návratnú finančnú pomoc, nie odškodňovanie, podotýkam, pre cestovné kancelárie podľa schém, ktorými sa má zabezpečiť prechodná zvýšená likvidita pre cestovné kancelárie, aby mohli vrátiť klientom zálohy za stornované zájazdy. Táto finančná pomoc pôjde cez návratné finančné výpomoci ako verejné úvery, ktoré budú úročené. Podrobnosti sú v novele zákona lex korona, ktorý je práve v parlamente a ktorom budete o piatej hodine v druhom čítaní hlasovať
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, poslanci, vážený pán poslanec Kazda, áno, v skutku správa o vodnom hospodárstve bola od roku 1994 každoročne predkladaná, bol to informatívny materiál na rokovanie Národnej rady.
Potom po schválení v Národnej rade bola správa publikovaná aj v tlačenej forme. Naposledy bola publikovaná v roku 2011 správa za rok 2009. V roku 2011 bola táto úloha pre rezort životného prostredia uznesením vlády zrušená. Ministerstvo ale aj po zrušení tejto povinnosti publikovalo informácie prostredníctvo správy VUVH, čiže Výskumný ústav vodného hospodárstva, a to v roku 2012. Ale pre finančné okolnosti v 2013 ministerstvo ukončilo financovanie spracovania osobitnej správy v pôvodnom obsahu a štruktúre a relevantné informácie, ktoré sú potrebné, zverejňuje prostredníctvom enviroportálu, kde to nájdete pod kapitolou správy, lomítko voda, pomlčka jedna. Je to súčasť z každoročných správ ministerstva o stave životného prostredia. Pokiaľ vám tieto informácie na váš výskum alebo iné potreby nepostačujú, možno sa nám podarí veci zlepšiť, len, samozrejme, je to odvislé od financovania.
Ministerstvo aktuálne pripravuje novú koncepciu vodnej politiky Slovenska, ktorej jednou z prioritných tém bude aj zlepšenie informovanosti o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v súlade s programovým vyhlásením našej vlády na roky 2021 až 2024.
Našou ambíciou bude vytvorenie takej informačnej platformy, ktorá bude poskytovať relevantné informácie a dáta v reálnom čase pre viaceré skupiny potenciálnych užívateľov. Dôležitým predpokladom naplnenia našej ambície je však analýza aktuálneho stavu všetkých zdrojov, údajov, ktoré aktívne vstupujú do informačného systému. Aj v tejto oblasti podobne ako v iných rezortoch nachádzame zdvojenie, ztrojenie monitoringu, ktoré ale si organizácie vzájomne neposkytujú a niektoré úlohy potom sa neplnia tak, ako by sme si predstavovali.
Rezortné informačné systémy poskytujú množstvo čiastkových správ a informácií aj o vodnom hospodárstve, ale aj tu je to nutné podrobiť analýze a konsolidácii z pohľadu efektivity hodnoty za peniaze aj z pohľadu ich využitia a poskytovania reálne užitočných informácií. Dôležitým cieľom pre rezort bude v najbližšej dobe z európskych fondov financovaná sieť nových, nových monitorovacích staníc. Najmä na území medzi Bratislavou a Žitným ostrovom, kde síce niekoľko staníc je, ale nemajú charakter takej sieťke, takého sieťového dohľadu, aby sme mohli si trúfať vyratúvať s vysokou presnosťou digitálne modely pohybu podzemnej vody.
Tieto modely potrebujeme, ak sa chceme skutočne vážne postaviť zoči-voči hrozbe, ktorú predstavuje de facto Bratislava, niekdajšie mesto chémie, ktoré, z ktorého, žiaľ, zostalo veľa environmentálne nebezpečných skládok, čiže s trochou, s trochou tvrdosti môžeme povedať, že Bratislava je jedna environmentálna záťaž. Táto záťaž práve aj výstavbou čoraz dynamickejšou výstavbou aj nad škodlivými územiami alebo územiami s rizikom uvoľnenia dlho tam, dlho tam ležiacich kontaminantov, ako je v okolí Apolla alebo v Prievoze. Bratislava sa stáva aktívne nebezpečným rizikom pre Žitný ostrov a cieľom ministerstva je vytvoriť proti tomu hrádzu.
K tomu patrí aj dostupná informovanosť o vodnom hospodárstve pre širokú verejnosť.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ešte nie? Už áno?...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Môžete.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Ďakujem, pán minister. Je to pozitívna informácia pre mňa, že by mohlo dôjsť teda k nejakému rozšíreniu informácií. Ja si myslím, že tie správy boli dôležité. Chápem aj to teda, že je to, je to finančná záťaž pre rezort objednávať si takúto službu, ale minimálne to dá tie, tá, tieto správy dávali ako veľkú, veľkú, mali veľkú informačnú hodnotu a sú aj dobrým podkladovým materiálom nielen napríklad pre študentov, ale aj proste aj pre účastníkov trhu.
Napríklad vo vodnom hospodárstve aj pre nejaké ďalšie strategické plánovania. Jednoducho, aby tam tá báza bola naozaj dosť veľká.
Takže ďakujem.