40. schôdza

Pani poslankyňa Bittó Cigániková bola posledná ústne prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán minister? Nie.
Pán spravodajca? Áno.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Už nechcem byť dlhý, ale tiež som chcel zareagovať na niekoľko tých pripomienok, čo tu boli počas rozpravy nadnesené. Čiže nechcem sa o nich hádať, chcem len naozaj povedať, ako fakty sú.
Čo sa týka nákladov, ktoré nás tento inštitút bude stáť. Áno, je riešený percentom z verejného zdravotného poistenia, ale práve kvôli jeho nezávislosti. To neznamená, že v zdravotníctve alebo v poisťovniach budú tieto peniaze chýbať. Každoročne sa rozpočet stanovuje tak, že ministerstvo financií zistí, koľko nás stála zdravotná starostlivosť v ten-ktorý rok, a nasledujúci rok sa v podstate navyšujú zdroje podľa všetkých kategórií, ktoré tie zdroje navyšujú. To znamená, sa dopĺňa to, čo ľudia prispejú do poisťovní zo svojich odvodov, potom tým príspevkom štátu. Takže toto je presne tá suma, ktorá tam bude, pán minister ju tam bude vidieť, my ju budeme vidieť, takisto návrh rozpočtu. To znamená, tie peniaze skrátka zdravotníctvu chýbať nebudú. Ide však o to, aby tento inštitút bol nezávislý.
Keď, keď sa tu, je tu daná otázka, že prečo nemôže byť pod ministrom, ja som si kládol úplne podobnú otázku. Treba si uvedomiť, že samostatnosť a nezávislosť sú, sú veľmi úzko spojené, a takisto síce minister odvoláva riaditeľa inštitútu, ale môže to urobiť naozaj len za presne zákonom definovaných podmienok, podmienkach, a pokiaľ by tam boli podozrenia, že dotyčný riaditeľ napríklad neplní úlohy, ktoré mu zákon definuje, alebo sa nejakým iným spôsobom previnil, tak minister toho môže odvolať len na základe opäť zasadnutia tej komisie a jej teda rozhodnutia. A treba povedať, že čo sa týka na riaditeľa aj na túto komisiu, je tam veľmi prísne kritérium, títo ľudia nesmú byť v konflikte záujmov. To znamená, oni nemôžu byť žiadnym spôsobom prepojení s nejakými farmafirmami alebo výrobcami zdravotníckych pomôcok, alebo dokonca aj so samotnými poisťovňami.
Takže naozaj snažil, snažili sme sa, snažilo sa ministerstvo tento zákon postaviť tak, aby tá inštitúcia bola nezávislá, aby skončilo obdobie lobingu a korupcie, ktoré na ministerstve zdravotníctva prebieha, pretože každý jeden výrobca má, samozrejme, svoje zdôvodnenie, prečo tú-ktorú pomôcku, ten-ktorý liek musíme kúpiť, musíme mať. Ale častokrát tie zdôvodnenia nie sú správne, častokrát neprinášajú ten efekt, ktorý výrobca tvrdí, a je niekedy veľmi ťažké, veľmi ťažké naozaj rozhodnúť, či tá-ktorá, ten-ktorý liek naozaj ten efekt má, či tá-ktorá zdravotnícka technológia naozaj ten efekt má.
Teda úspora je, samozrejme, jeden, jedna z vecí, ktorú agentúra HTA prináša, avšak ešte dôležitejší rozmer a cieľ je, že táto agentúra smeruje peniaze tam, kde sú efektívne využité. To znamená, nakupuje sa to za disponibilné zdroje, čo prinesie najväčší úžitok a kvalitu našim pacientom.
Takže ešte raz, ja chcem veľmi pekne poďakovať za rozpravu, za všetky vaše pripomienky, aj za návrhy, ktoré sa premietli do pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme mohli spolu s pani predsedníčkou predniesť a ktoré ste reflektovali aj na ministerstve zdravotníctva, aj na výbore, a teda dovolím si vyjadriť nádej, že tento predložený návrh zákona schválite.
Ešte raz, pán minister, ďakujeme.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ešte, pán spravodajca, keby ste mohli oznámiť termín hlasovania.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Hlasovanie, o tomto návrhu by sme hlasovali zajtra o 17.00 hod.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať druhé čítanie o návrhu poslancov Zuzany Šebovej, Moniky Péter, Jany Žitňanskej a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 569, spoločná správa výborov má tlač 569a.
Dávam slovo pani poslankyni Zuzane Šebovej, aby návrh zákona odôvodnila.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej, Moniky Péter, Jany Žitňanskej a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 569.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá z dôvodu potreby doplnenia prílohy č. 4 upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia... druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov na účely invalidity ako jednej z podmienok nároku na invalidný dôchodok.
Navrhuje sa v prílohe č. 4 doplniť kapitolu Duševné choroby a poruchy správania o novú skupinu chorôb, a tou je poruchy autistického spektra, kam zahŕňame detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra, nešpecifikované poruchy autistického spektra, a to vrátane ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Cieľom navrhovaného doplnenia je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie a nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. (Reakcia navrhovateľky.) Áno, evidujem.
Dávam teraz ešte slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Jánovi Kerekrétimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej, Moniky Péter, Jany Žitňanskej a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 569).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 827 z 23. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 569) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 128 zo 16. septembra 2021.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa ústne. Ako jediná pani navrhovateľka. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pani navrhovateľka.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, o tom, čo má upraviť návrh novely, som už hovorila dosť obsažne v prvom čítaní. Teraz by som chcela povedať pár slov z pohľadu rodiny, do ktorej sa dieťa so zdravotným postihnutím narodí.
Začnem asi tým, že narodenie vlastného dieťaťa je asi pre každého rodiča ten najkrajší moment v živote. Narodením dieťaťa so zdravotným postihnutím sa ale rodina stáva odlišnou od iných rodín. Radosť vystrieda strach, obavy a smútok. A začína boj. Každodenný a doživotný. Keď sa dieťa narodí a diagnostikujú mu určité postihnutie, je dôležité, aby rodina cítila určitú oporu, pomoc, lebo rodina sa musí vyrovnať s faktom, že ich dieťa je iné. Mnoho rodičov sa s týmto faktom zmieri a snaží sa dať dieťaťu všetko, čo je v ich silách. No mnoho rodičov sa s tým nevie vyrovnať a svoje dieťa zveria do ústavnej starostlivosti. Tam dieťaťu nikdy nebude poskytnuté to, čo by mu mohli dať rodičia. A to je hlavne láska.
Veľkým problémom pre rodiny s postihnutým dieťaťom je to, že sa cítia izolovaní a osamotení. Postihnutie je obrovskou záťažou a problémom pre rodičov. V škole sa môžete vyučiť za krajčírov, kuchárov či vyštudovať právo alebo strojárstvo. Nikde sa však nedá naučiť, ako byť rodičom postihnutého dieťaťa. Rodičia majú teda zákonité obavy z toho, či to zvládnu a ako to zvládnu. Bez ohľadu na závažnosť postihnutia každý rodič to prežíva a niečo v rodičovi umiera. Rodičia postihnutých detí často riešia to, čo je najlepšie pre rodinu ako celok, finančný príjem, zamestnanie, sociálne výhody a ako sa začleniť späť do spoločnosti. Rodičia si tak vlastne hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s postihnutím dieťaťa. Je to však najmä o tom, vyrovnať sa s bolesťou a s pocitmi s tým spojenými.
Je nutné takúto rodinu podporovať nielen ekonomicky, ale predovšetkým jej poskytnúť odbornú lekársku a metodickú pomoc i psychologický servis smerovaný ako k dieťaťu samotnému, tak i k jeho rodičom, pretože starostlivosť o takéto dieťa predstavuje vysokú mieru psychickej, fyzickej záťaže i stresov, ktoré môžu narušiť nielen osobnosť rodičov, ale aj samotnú stabilitu rodiny.
Rodina, ak ostane úplná, stráca jeden príjem. Ak ostane rodič sám, stráca príjem úplne a ostáva mu požiadať iba štát o pomoc. Nedostatok zariadení sociálnych služieb brzdí možnosti pracovať minimálne jednému z rodičov. Tam potom ruka v ruke, pochopiteľne, prichádza beznádej a frustrácia. Starostlivosť je náročná, vyčerpávajúca a nekonečná. Každý rodič miluje svoje dieťa. A nezáleží na tom, aké je. Spoločnosť sa ale nemôže spoľahnúť na to, že rodič sa postará a zvládne to sám bez pomoci. Mám za to, že štát by mal v maximálnej miere podávať pomocnú ruku rodičom, ktorí sa starajú o deti a dospelých s hendikepom. Zo skúseností ale viem, že sa boria s problémami a majú pocit, že sú v tom úplne sami.
Vážení kolegovia, verím, že návrh zákona podporia všetci poslanci a urobíme tak aspoň malý krok k zlepšeniu životných situácií takýchto rodín. Nech vedia, že spoločnosť na nich nezabudla.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
S faktickou poznámkou ako prvý vystúpi pán poslanec Miroslav Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, ja si myslím, že tento váš návrh nájde podporu naprieč politickým spektrom.
Som veľmi vďačný za ten váš prejav, lebo bolo z neho cítiť, že to myslíte úprimne a od srdca, že tu, že sa tu nejedná o nejaké zbieranie politických bodov a podobne. Som rád, že medzi nami sú ľudia takí ako vy, že takýmto veciam sa venujú a dokážu, chcú aj predniesť.
Smutné je, že rodičia sa častokrát, alebo je smutné, že častokrát tí rodičia to nezvládnu, ako ste povedali. Nevedia si poradiť sami, preto treba spraviť všetko pre to, aby im štát pomohol. A častokrát dochádza aj k rozvratu takýchto rodín. Tieto informácie mám priamo z prvej ruky, ja každý týždeň, každý týždeň sa stretávam a komunikujem s ľuďmi, ktorí sa starajú o autistické deti. Pomáhajú rodičom, majú také centrum a chodia sem ľudia z celého Slovenska. Počúvam ich problémy, počúvam, ako štát zlyhal, počúvam, ako úrady zlyhávajú vtedy, keď naučia niečo autistické deti, že napríklad rozprávať, zaradiť sa do spoločnosti, ako im hneď uberajú financie a podobne, pričom je to vďaka tým rodičom a vďaka týmto ľuďom, ktorí tých rodičov to naučili, že tí ľudia sa alebo tie deti sa dokážu zaradiť do normálneho školského procesu, a štát medzi tom, aby im pomohol, im podráža nohy a povie, že už tam také postihnutie nie je, a rozhodujú o tom úradníci, ktorí o tom nemajú ani poňatie.
Preto ešte raz ďakujem za tento váš návrh.