48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Príjemné dobré ráno vám prajem. Dámy a páni, na tento zákon sme čakali päť rokov. Dovoľte mi v krátkosti vyjadriť sa k novelizácii zákona o cestnej premávke.
Navrhuje sa v nej upraviť pravidlo o obiehaní účastníkov cestnej premávky. Súčasný zákon hovoril o tom, že vodič je povinný pri obiehaní dodržať dostatočný bezpečný odstup. Každý z nás si ale dostatočnosť môže vysvetľovať po svojom. Preto prichádzame s úpravou, kde sa zavádza: Navrhovaný odstup spravidla najmenej jeden meter pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km/h a najmenej 1,5 metra v prípade rýchlosti vyššej ako 50 km/h.
Oproti súčasnému zneniu zákona sa upravujú pravidlá vodičov aj voči vodičom samovyvažovacích vozidiel, čiže segvejov, a taktiež kolobežiek s pomocným motorčekom. Budú pre nich platiť rovnaké pravidlá, ako sa dodržiavajú voči vodičom malých motocyklov, cyklistom a chodcom.
Nový zákon by mal následne platiť od 1. marca 2022.
Na tomto zákone sme pracovali od februára, nechali sme si počas leta vypracovať porovnávaciu analýzu cez Parlamentný inštitút, ktorý zmapoval situáciu v celej Európskej únii. Od júna prebiehali intenzívne rokovania s odborom dopravnej polície Prezídia Policajného zboru a nakoniec sme dostali aj súhlas ministrov.
Samozrejme si plne uvedomujeme, že stanovenie bočného odstupu nevyrieši všetky problémy cyklistov. Tých zmien musí prísť viac a toto je len začiatok.
Vnímame požiadavky cyklistov, ale aj vodičov. Sme si vedomí, že sa musia najmä stavať nové cyklotrasy. Ja vám v tejto súvislosti pripomeniem, že v rámci fondu obnovy je vyčlenených 100 mil. eur na cyklodopravu. Do roku 2026 sme sa zaviazali postaviť 200 km nových cyklotrás. Rozmýšľa sa dokonca aj o inovatívnom prístupe, kde by sa nepoužívané železničné trate prerábali na cyklotrasy pomocou panelov vyrobených z recyklovaného odpadu, navyše bez negatívneho vplyvu na životné prostredie. Aj takéto nápady sa rodia na Slovensku vďaka Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity.
Ak tento návrh zákona zachráni aspoň jeden život, bude mať zmysel. Dúfam, že tento zákon sa bude páčiť aj Petrovi Saganovi. A týmto by som chcela poďakovať, čo pre nás robí a ako reprezentuje Slovensko vo svete.
Na záver už len dodám radu od Petra Sagana: "Hlavne robte, čo milujete."
Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, veľmi jasne sa chcem vyjadriť k tomuto návrhu zákona, že ho nesmierne vítam.
Tak ako každé ráno, aj dnes som prišiel do Národnej rady na bicykli. Vyskúšal som si asi 5,5 km – ako každé ráno – aj cyklotrás, aj ciest, po ktorých chodia motorové vozidlá, aj pešej zóny a môžem povedať na základe, samozrejme, nielen tejto skúsenosti, ale na základe mojej celoživotnej lásky k bicyklovaniu, že je to zákon veľmi potrebný, správny a niet veľmi dôvod, aby som k tomu pridával ďalšie nejaké superlatíva.
To, čo bolo povedané, s tým plne súhlasím. Bicyklov pribúda. Je to veľmi dobré, pretože pribúda tým pádom aj reálneho nášho príspevku k zdravému životnému prostrediu. Teda nielen slovami a zákonmi, ale aj drobnými činmi môžme prispieť k tomu, aby naše mestá a krajina bola čistejšia. A takisto aj pribúda možno aj zdravých občanov, pretože ten pohyb je dôležitý v každej podobe a isteže aj v tej cyklistickej.
Žiaľbohu, pribúda aj úrazov spojených s nehodami cyklistov na komunikáciách a práve tento zákon veľmi rozumným a dôležitým spôsobom môže viesť k tomu, že takýchto nehôd bude menej.
To, čo chcem povedať na dôvažok k tomuto návrhu, je možné vyjadriť takou vetou, možno by to mohlo byť skôr ako také motto, že áno, ja ako vodič motorového vozidla, rád ťa, milý cyklista, obídem v dostatočnej vzdialenosti, ale musím ťa aj vidieť. A toto by som rád vložil pri tomto prvom čítaní ako svoj pokus, samozrejme, po rozumnom zvážení na príslušných ministerstvách, doplniť v druhom čítaní tento návrh o bod, ktorý by sa vzťahoval k povinnému osvetleniu cyklistov. Lebo moja skúsenosť nielen ako cyklistu, ale ako aj vodiča, ktorý chodí po Slovensku pravidelne medzi Humenným a Bratislavou, je tá, že množstvo cyklistov si dovolí za naozaj sťažených svetelných podmienok ísť na bicykli bez akéhokoľvek osvetlenia. Takže áno, obídem v bezpečnej vzdialenosti, ale musím ťa aj v bezpečnom časovom predstihu, milý cyklista, vidieť. A bolo by teda veľmi dobré, keby sme do zákona dostali aj povinnosť trvalého celodenného svietenia na bicykli a to tak vpredu bielym svetlom, ako vzadu červeným svetlom.
Nie je to žiadna super novinka. Dovolím si odvolať sa na skúsenosti z Dánska, kde už pred mnohými rokmi štúdia zistila, že celodenné permanentné svietenie na bicykloch viedlo k zníženiu úrazovosti, nehodovosti cyklistov o 19 %. Nechcem s týmto číslom pracovať ako s jednoznačne nejakým dôkazom, lebo naozaj ešte možno treba zistiť, ako je to v iných krajinách, ale ja si myslím, že keď sme sa už dávno stotožnili s tým, že motocykle, autá musia svietiť 24 hodín denne, pokiaľ používajú verejné komunikácie, nie je najmenší dôvod na to, aby práve tí najviac ohrození, to znamená cyklisti, nesvietili, a aby sme tam nenechali to, čo je vo vyhláške, myslím, je tam napísané niečo také, že za znížených svetelných okolností sa musí použiť svetlo aj vpredu biele, aj vzadu červené.
Myslím, že nech sa používa celodenne, celoročne, tie svetlá sú dnes v tak vynikajúcej kvalite. Pribúdajú, napokon veď väčšina cyklistov ich má. Len práve nám ide o tých, ktorí to ešte nejakým spôsobom nezohľadnili pre svoju bezpečnosť aj pre bezpečnosť vodičov. Veď kto by sa chcel stať účastníkom nehody, pri ktorej zrazí, nedajbože zabije cyklistu, tak to osvetlenie je nad každú pochybnosť dobrým krokom, ktorý by sme mohli sa pokúsiť pozmeňovacím návrhom pri druhom čítaní vložiť do tohto veľmi dobrého a jednoduchého zákona, ktorý vítam.
Takže áno, treba, aby sme v bezpečnej vzdialenosti obchádzali našich cyklistov, ale treba, aby sme ich aj včas videli. A myslím, že takéto rozšírenie zákona by mohlo práve k takémuto dôsledku viesť.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, a z tohto miesta pozdravujem aj cyklistov, verme, že sa budeme správať disciplinovane na cestách. Ten pomer medzi cyklistami a autami bude sa meniť v prospech cyklistov, bude ich pribúdať, tie bicykle sú už dnes v Bratislave rýchlejšie ako autá. Vždy tie autá, ktoré ma predbehnú na ceste, tak za chvíľočku ja ich predbehnem na križovatke, idem predpísaným spôsobom dopredu. A myslím si, že to, čo sme videli možno často už pred rokmi v dákej Ázii, že tam to more bicyklov rieši tie prepchaté mestá, tak je to aj u nás určite budúcnosť dopravy zdravej, použiteľnej, rýchlej, bezpečnej a tento zákon k tej bezpečnosti určite povedie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, ďakujem ti pekne za vystúpenie a určite sa budeme touto pripomienkou alebo návrhom zaoberať. Ako aj spomínala predchodkyňa, pani poslankyňa Tabák, tých návrhov, doplnení ešte môže byť viacero, lebo toto nie je komplexné riešenie.
My sme mali rokovanie na Prezídiu Policajného zboru s jednotlivými odborníkmi v otázke ochrany cyklistov. Musíme si uznať, že tých cyklistov je na cestách v dnešnej dobe už veľa a je otázka, že či tá cestná infraštruktúra je prispôsobená na to, aby vedeli na ňu vyjsť aj vozidlá a aby aj cyklisti boli chránení tak, ako by mali byť. Samozrejme, na druhej strane cyklisti nemajú len práva, ale aj povinnosti. Tie povinnosti sú ustanovené v zákone o cestnej premávke. Len chcem poznamenať, že na rozdiel od zahraničia my nemáme tak kvalitne vybudovanú tú cyklistickú infraštruktúru ako v zahraničí. Ja len z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že napríklad v okolí Zemplínskej šíravy som sa rozprával so starostami buď obci Vinné, Jovsa, Klokočov, Kaluža a mi hovorili, že majú obrovské problémy pri vysporiadavaní pozemkov a príprave tých pozemkov pre cyklotrasy. Jednoducho sa nevedia roky pohnúť. Oni sú už zúfalí z toho, že akým spôsobom by vedeli naštartovať túto výstavbu.
Je veľmi dobré, pozitívne, že z plánu obnovy pôjde celkovo 104 mil. eur na výstavbu tejto cyklistickej infraštruktúry. Lenže my musíme trošku aj uľahčiť tú legislatívu na to, aby sa tí starostovia vedeli a tie samosprávy pripraviť na to, aby sa vôbec začalo stavať a aby vedeli využiť tie finančné prostriedky.
Takže minimálne ďakujem pekne za podnet a budeme sa tomu venovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, súhlasím s predrečníkom, s tým zviditeľnením cyklistov súhlasím. Ide tu vlastne o bezpečnosť a nielen tých cyklistov, ale všetkých účastníkov cestnej premávky. Povedzme si na rovinu, vidíme, ako sa to osvedčilo, keď sme mali chodcov a že majú tie reflexné prvky, vidíte to ako vodiči koľkokrát, je to veľmi dobrá vec, že to zbadáme už na diaľku.
Presne, aj cyklisti by nemali mať len práva, aj nejaké povinnosti, lebo neohrozujú len seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Nie všetci cyklisti, dá sa povedať, že sú nejakí disciplinovaní. Veľakrát sa stretávame s cyklistami, ktorí jazdia v strede pásov, jazdia tak, že idú viacerí vedľa seba, čo si nemyslím, že je veľmi zodpovedné. Takže týmto venovať sa nejakým tým označením, aby sme ho skôr zbadali, či je to svietením alebo nejakými reflexnými pásmi, alebo nejakými reflexnými pásmi, alebo nejakým iným spôsobom, áno. To vítam, dúfam, že to bude zapracované.
A vravím, práve preto, ako ste povedali, že nemáme vybudované tú infraštruktúru a cyklotrasy, o to viac by mali byť tí cyklisti viditeľní. Lebo ak raz máme cyklotrasu a je mimo, že nie je, nesúvisí niekde s vozovkou, že je úplne mimo, tak tam nám to až tak nevadí. Tam nám to až tak nevadí, že tí cyklisti nie sú osvetlení, lebo tam nemajú koho stretnúť, len cyklistu oproti seba. Ale tam práve preto, že tu u nás máme veľké rezervy v týchto cyklotrasách, tak o to viac by mali byť aj tí cyklisti nejako viditeľní.

Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto vítam tento zákon.
A, Janko, k tvojmu vystúpeniu, ja by som sa chcel stotožniť s tým, že bezpečnosť na cestách nie je len na strane vodičov áut, ale aj na strane cyklistov, čo sa týka zodpovednosti. A súhlasím s tým, že by mali byť viditeľnejší a možno k tomu určite prispeje teda aj to osvetlenie vpredu, vzadu.
Ja som práve na cestnom bicykli nabicykloval takisto tisícky kilometrov a zažil som dokonca absurdnú situáciu, kedy vodič autobusu nás so synom išiel nejakým spôsobom vychovávať alebo neviem, čo si tým dokazoval, že som pocítil bok autobusu na pleci a vytlačil nás z cesty. Čiže aj také situácie sa stávajú, kedy vodičom, ktorí sú nervózni, možno jazdia v kolónach, možno, ja neviem, z čoho sú nervózni, tak takýmto spôsobom povedzme prepne.
No a chcem povedať, že my nechceme eliminovať tých cyklistov na cestách, ale chceme, aby ich bolo čím ďalej, tým viac. Vysvetlím, v mestách je to veľmi potrebné, pretože vidíme, ako, v akom stave je napríklad aj Bratislava, že sú tu kolóny na dennom poriadku, a keď, keby každý, kto môže, presedlal na bicykel, tak ako si to, Janko Mičovský, spravil ty a chodievaš takto do práce, ja ťa vídavam, tak aj tie kolóny a zápchy by boli menšie.
Čiže vítam tento zákon, chráňme cyklistov, ale treba byť zodpovedný, ohľaduplný aj z druhej strany a proste aj cyklisti musia byť videní a viditeľní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne, vážení kolegovia, za slová podpory, verím, že sa teda dopracujeme k tomu, aby sme naozaj chránili cyklistov čo najviac. Som pripravený pomôcť v rámci toho, tak ako sa rozhodnete ma možno aj prizvať do pracovného tímu.
A využijem tento priestor na to, aby som poslal zo sály zákonnosti dva pozdravy. Ten jeden posielam cyklistovi anonymnému, ktorého som dnes ráno stretol na Rybnom námestí, mal prilbu, blikal vpredu bielym svetlom, vzadu červeným. Aj sme sa dokonca pozdravili, neviem, kto to bol. Ale teda bol to príklad presne toho, čo očakávam od zodpovedného cyklistu. A taký pozdrav, aj keď úprimný, ale možno menej potešiteľný posielam cyklistovi alebo cyklistke, neviem, kto to bol, lebo v tej tme som to veľmi nerozoznal, ktorého som stretal predvčerom večer pod Mostom SNP, tam na tej skratke, ktorá vedie popri moste k Auparku, vyhli sme sa v poslednej chvíli. Ja som svietil, ten cyklista nie, a naozaj nám chýbal možno meter-dva na to, aby sme sa, dva bicykle, nezrazili na tej cestičke. Takže tieto dva pozdravy ako symboly toho, čo chceme dosiahnuť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vo svojom vystúpení sa chcem povenovať aj ďalším rozmerom tejto novely, nielen pertraktovanému jednému a pol metru.
Z výsledkov prieskumu ministerstva školstva, ktoré boli pred pár dňami zverejnené, vyplýva, že Slováci sa najčastejšie venujú cyklistike. To je celkom inak zaujímavé zistenie, všetci by sme možno tam očakávali futbal, hokej. Nie, je to cyklistika. No a štvrtý je tenis, si neodpustím teda poznámku.
Cyklistika je populárna aj vo vyspelých krajinách v zahraničí, či už ide o Dánsko, Holandsko, Belgicko a tak ďalej.
Vidíme teda aj na Slovensku, že záujem o cyklistiku, či už cyklodopravu, alebo cykloturistiku, je naozaj veľmi veľký. Cyklodoprava má aj veľký význam v oblasti ekológie a vplývania na životné prostredie. Jednoducho je ekologickejšie, keď ľudia do škôl alebo práce idú na bicykloch, nejdú na autách alebo na motorke.
Ak ste si niekedy navštívili náhodou metropolu Dánska Kodaň alebo iné európske metropoly, kde veľa ľudí využíva cyklodopravu alebo spôsob prepravy, možno ste si všimli, že je tam menej áut a tým pádom oveľa menej sa znečisťuje životné prostredie. Nie sú tam zápchy dopravné a predovšetkým stres za volantom alebo strácanie času. Samozrejme, cyklistika nie je jediný dôvod, prečo tomu tak je, ale vzhľadom na percento ľudí, ktorí využívajú cyklodopravu, je dosť podstatný. Podľa cykloreportu z roku 2017 v Kodani až 62 % obyvateľov využívalo bicykel na ceste do práce alebo do škôl. No, viete si predstaviť v Bratislave, že by 62 % ľudí išlo na bicykloch do práce? No asi veľmi nie.
Ako športovec nemôžem nespomenúť vplyv pohybu a športových aktivít na fyzické a psychické zdravie ľudí. Určite každý zamestnávateľ by chcel mať vo svojom pracovnom kolektíve oddýchnutých ľudí a nie ľudí vystresovaných, ktorí prídu na aute, práve z toho, jak sa kde pohádali s kým na križovatke. Preto ak chceme podporovať zníženie emisií a počtu áut na cestách alebo fyzickú a psychickú pohodu obyvateľstva, pomôže nám k tomu zdravá, rozumná podpora cyklodopravy, postavená na dátach.
Keď sa však pôjdete spýtať ľudí do ulíc, čo ich odrádza od jazdy na bicykli, tak najčastejšie budú menovať dve veci – nedostatočnú sieť cyklociest a bezpečnosť. Toho ostatne sa tu už dotkli aj kolegovia v príspevkoch. Ľudia sa jednoducho boja vyjsť na cesty, aby ich nezrazil kamión, auto, ktoré okolo nich prefrčí, a podobne. Bohužiaľ, sme v posledných mesiacoch boli svedkami aj viacerých tragických nehôd cyklistov na našich cestách.
Rozvoju cyklodopravy a siete cyklociest sa prioritne venuje plán obnovy v komponente o udržateľnej doprave, kde je napísané: "V rámci plánu obnovy sa očakáva vystavanie novej cyklistickej infraštruktúry v intraviláne aj extraviláne miest a obcí v dĺžke aspoň 200 km, s dôrazom na budovanie bezpečnej segregovanej infraštruktúry s najväčším potenciálom na zvýšenie podielu cyklistickej dopravy na deľbe celkovej prepravnej práce. Do cieľa budovania cyklistickej infraštruktúry sa započítava aj výstavba zhruba päťtisíc bezpečných parkovacích miest pre bicykle v stojiskách na železničných staniciach a zastávkach, ktoré umožnia skvalitniť prestupy medzi cyklistickou a železničnou dopravou", alebo aj eurofondy zamerané na cyklodopravu.
Uvedené už tu zmienil pred chvíľou v poznámke kolega Svrček, že máme na Slovensku veľa čo riešiť v tejto oblasti. Na jednej strane financovanie je pripravené, na druhej strane kopec legislatívy nám bráni v týchto možnostiach využiť momentálne eurofondy. A tu nás čakajú teda že veľké úlohy. Aj pre nás pre Národnú radu.
My poslanci parlamentu môžeme prioritne pomôcť oblasti bezpečnosti. Preto sme spolu s kolegami predložili túto novelu zákona, ktorá má otvoriť diskusiu o zvýšení bezpečnosti na cestách. Je to ale iba prvý krok, ako motivovať väčší počet ľudí využívať bicykle a iné dopravné prostriedky zahrnuté v novele zákona na našich cestách.
V zákone bude definované, že vodič pri predchádzaní cyklistu, chodca, vodiča malého motocykla, samovyvažovacieho vozidla a vodiča kolobežky s pomocným motorčekom musí prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky, pričom naša novela definuje aj, že dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej jeden meter pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km a v ostatných prípadoch 1,5 metra.
Osobne som presvedčený, že táto novela má okrem definovania bočného odstupu aj veľký edukačný rozmer. Už niekoľko mesiacov sa v spoločnosti vedie diskusia o pravidle 1,5 metra. Aj na pôde parlamentu sme o tom už viackrát diskutovali. Dokonca SaS už pred pár rokmi navrhlo toto pravidlo z opozičných lavíc. O tom ešte možno trochu neskôr pri návrhu SMER-u. Táto novela sa určite dostane aj do výcviku v autoškolách, čo je dôležitý rozmer pri vzdelávaní nových vodičov.
Ako som spomínal, je to prvý krok, je to vykročenie, ako docieliť väčšiu bezpečnosť na cestách. Som presvedčený, že nemôže byť posledný, a preto sa do budúcna potrebujeme venovať aj ďalším rozmerom, ktoré spôsobujú nehody na cestách, a diskutovať o možnostiach, ako zabezpečiť čo najväčšiu bezpečnosť na cestách pre všetkých.
Na konci dňa je však najdôležitejšie to, ako sa my všetci na tých cestách správame, či cyklisti, chodci, vodiči, jednoducho každý účastník cestnej premávky. Niekedy to, že sa ponáhľať môže iného stáť život. Chcem preto z tohoto miesta pripomenúť aj tento rozmer, aby sme brali ohľad na slabších a boli k sebe viac tolerantní aj na týchto cestách.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Veľmi by som chcela oceniť príspevok kolegu športovca, ktorý vlastne predniesol tie svoje návrhy do tejto legislatívy. Cyklodoprava je nielen ekologickou dopravou, ale je dôležitá aj z hľadiska upevňovania zdravia obyvateľstva. Príkladom je mesto Piešťany, kde som mala možnosť vidieť veľké množstvo cyklistov v uliciach mesta.
Vítam, že Slovenská republika buduje cyklotrasy a budovanie je aj súčasťou financovania z plánu obnovy. Naša obec Chmeľnica práve teraz končí budovanie cyklotrasy medzi mestom Stará Ľubovňa a obcou. Je to projekt, nový turistický produkt, časť transeurópskej cyklistickej trasy Eurovelo 11, s pokračovaním vo výstavbe v mestách Stará Ľubovňa, Chmeľnica, Muszyna, Piwniczna-Zdrój, Rytro. Výstavba cyklotrasy je už vlastne pred odovzdaním.
A možno je tu aj taký nápad, že by vlastne cyklisti, ktorí chodia, vlastne by využívali aj tieto cyklotrasy, lebo môže sa stať, že máme vybudované cyklotrasy, ale vlastne cyklisti chodia po jednotkách. Takže možno dať aj do zákona časť, že by vlastne tie cyklotrasy, ktoré sú vybudované, slúžili by pre cyklistov a prednostne by využívali tieto cyklotrasy na cyklodopravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ti, Rado. Ako spolupredkladateľ súhlasím s tým, čo si povedal. Samozrejme, že v Bratislave si neviem predstaviť momentálne v súčasnosti, že by – presne ako v Kodani – 60 % ľudí vyšlo do ulíc, to si neviem živo predstaviť, ale všetci si živo vieme predstaviť, ako by to mohlo fungovať, že tie veľké percentá tých ľudí by presedlali z áut na bicykle, ako by sa uľavilo všetkým nám, že by sme nemuseli byť v tých zápchach, ako by sa vyčistil vzduch, ako by sa znížili emisie. Takže myslím si, že sme len na začiatku toho procesu, ale aspoň trošku s tými skladačkami začneme budovať ten hrad, ktorému sa hovorí nielen ochrana cyklistov, ale vybudovanie tej cyklistickej infraštruktúry.
Áno, súhlasím s tým tiež, že je to o tolerancii, o edukatíve, pretože veľmi dobre si pamätám, aj keď sa zaviedlo to pravidlo, že keď chodec vstúpi nohou na prechod, tak motorista je povinný zastaviť. A tí ľudia sa to pomaly naučili. A presne ide aj o to, že tou edukatívou pomaličky začneme riešiť túto ochranu cyklistov, aj keď na druhej strane, ako aj kolegovia tiež sa vyjadrili, aj ja, platia aj povinnosti, nielen práva.
A ohľadne tej, toho budovania cyklotrás, ja napríklad môžem povedať príklad. Včera kolegyňa Pleštinská zdieľala na sociálnej sieti tie fotky cyklotrasy, ktoré sa budujú od Starej Ľubovne, no to je úžasné. Ako to je tak pekná vybudovaná cyklotrasa, aj mne ľudia hovorili od Trenčína, od Piešťan, hlavne od Trenčína, ktorí dochádzajú cyklotrasami do práce, že to je aj pre psychiku pohoda, že je to lepšie pre nich, ako chodiť autom, niekde v zápche stáť hodinu a ísť bicyklom, je to oveľa lepší spôsob tej dopravy aj pre telo, aj pre toho človeka.
Čiže myslím si, že určite máme čo riešiť a presne tou legislatívou ochrany cyklistov sa to nekončí, ale ideme aj do riešenia možno zrýchlenia tých proce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak ďakujem kolegom za faktické.
Ja ešte k pani Pleštinskej. Ja som bol v Starej Ľubovni asi pred dvomi týždňami zhodou okolností, ja som úplne že uchvátený, jak to mesto, jak to mesto sa rozvíja. Hlavne teda moja téma je šport, tak sme si pozerali športoviská a majú to tam veľmi, veľmi fajn podchytené a s tým súvisí teda aj budovanie týchto cyklotrás. Takže to je výborný príklad.
A všeobecne k novým krokom, už tu bolo viackrát povedané, toto je vykročenie. Toto nie je, ako nemôže predsa skončiť, že tu uzákoníme 1,5 metra a koniec a hotovo, hej? Toto je vykročenie. Všetky návrhy, ktoré sú, uvítame a budeme sa nimi zaoberať. Už máme aj my nejaké ďalšie pripravené, ktoré chceme komunikovať s odborníkmi, a budeme v tejto aktivite pokračovať.
Ďakujem.