51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 702), v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1002 z 20. októbra 2021 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač č. 702) schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 141 z 23. novembra 2021. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, ja už sem dnes za ten pult chodím ako na klavír, ale je to dôležité a som rada, že mám takúto možnosť reagovať. Predpokladám, že ani nepoviem nič prevratné a nič nové, ale musím zopakovať názor, ktorý na túto delimitáciu mám už niekoľko mesiacov a nezmením to. Veľmi retrospektívne v krátkosti poviem.
Koncom mája som dávala do podateľne Národnej rady žiadosť, aby bol zvolaný mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, na ktorom by sme dostali vysvetlenie, aký bol dôvod toho, že sa pani ministerka kultúry rozhodla toto ikonické miesto Slovákov - Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici - dať pod správu ministerstva obrany.
K tejto žiadosti ma viedlo viacero dôvodov. Asi ten najdôležitejší je povedať, že mám pocit a mala som pocit, že je to absolútne nepochopenie toho duchovného a kultúrneho rozmeru tohto pamätníka, pretože Múzeum SNP nie je sklad zbraní, o ktorý sa treba starať, ale je to ikonické miesto, ktoré má v našej histórii svoje miesto. No a vtedy som vyjadrila aj spochybnenie, že delimitácia pamätníka naozaj vytvára riziká, že z tohto miesta sa stane len akési detašované pracovisko vojenského múzea.
Mimoriadny výbor pre kultúru a médiá sa zišiel, my sme naše otázky tlmočili. Bol tam aj pán minister obrany, aj pani ministerka kultúry, no doteraz sme sa nedozvedeli ten pravý dôvod, pre ktorý sa tak to stalo.
Ja by som možno, pani ministerka, na vašom mieste ani nahlas nepovedala, že vás k tomu viedli, viedli možno názory, že mú... že o Múzeum SNP sa lepšie bude starať ministerstvo obrany. No to snáď nie. Ak potrebujete peniaze, samozrejme, každý pamätník na Slovensku ich potrebuje, treba tieto peniaze nejakým spôsobom zohnať a nejakým spôsobom požiadať vládu a ministerstvo financií, tak ako som to robila ja, a nie sa jednoducho svojho majetku zbaviť. Takže neviem doteraz, aké sú dôvody. Hovorím, poprosím neuvádzať ten, že ministerstvo obrany sa bude lepšie starať o tento majetok.
Zriaďovacia listina je jasná. Vy veľmi dobre viete, že ako ministerka kultúry máte povinnosť sa o svoj zverený majetok starať, a nie v prípade nejakých problémov ho okamžite delimitovať na iné ministerstvá.
Mám tu toho viac, ale myslím si, že k tejto téme naozaj, ako ste, pani ministerka, povedali, už bolo toľko emócií, toľko debát, toľko rozpráv, a nakoniec to dopadlo tak, že aj vďaka tomuto zákonu, ktorý my určite nepodporíme v HLAS-e - sociálna demokracia, ale verím, že je tu dostatok rúk, ktoré vám za to zahlasujú, aj vďaka tomuto zákonu sa z Múzea Slovenského národného povstania stane naozaj len sklad zbraní.
Ďakujem. A je mi to veľmi, veľmi ľúto.

Pani kolegynka, ja by som tiež rada vedela, prečo tak trváte na tom, aby múzeum ostalo pod ministerstvom kultúry, keďže je to vojenské múzeum. Na druhej strane musím povedať, že keď prechádzali divadlá za vašich vlád pod župy a delimitovali sa z ministerstva kultúry, tiež sa ich nikto na to nepýtal, takže nemám pocit, že by boli najšťastnejšie v župách, najmä keď prichádzajú o časť peňazí, ktoré im ministerstvo kultúry posiela. Takže o tom vieme, Dušan, svoje, že? Takže je to tak.
Čiže z môjho hľadiska, tak ako som povedala už predtým, ja som presvedčená o tom, že Múzeu Slovenského národného povstania sa bude pod gesciou Vojenského historického ústavu a ministerstva obrany naozaj lepšie dariť, a nevidím dôvod, prečo by to malo ostávať pod ministerstvom kultúry, rovnako ako Banícke múzeum nezostalo pod ministerstvom kultúry, ale je pod ministerstvom životného prostredia a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže naozaj sa tu motáme stále dokolečka, opakujeme si to isté, ale hovorím, ja som presvedčená o tom, že, že tomu, tomu múzeu to len prospeje. A veď chápem ale aj, vy ste Bystričanka, ja chápem, ja chápem aj tie vaše pohnútky, ja by som tiež asi bojovala (povedané so smiechom), keby som bola z Bystrice, ale tu nejde, tu nejde o to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcela som možno rozvinúť, pani poslankyňa Kozelová, debatu iným smerom, ale viete, keď ste v prvej vete povedali, že nevidíte dôvod, lebo to je vojenské múzeum, tak vlastne ja už nemám čo povedať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ešte raz (povedané so smiechom), po niekoľkýkrát, ale som rád, že ste tu a že môžeme takýmto spôsobom debatovať o týchto veciach (povedané so smiechom), zvyknite si.
Dámy a páni, ako to na prvý pohľad že nesúvisí s touto témou, ale keďže to pani kolegyňa v tejto chvíli otvorila, myslím pani spravodajkyňu, ja na to musím reagovať. To je tak, keď sa šíria polopravdy, nie zámerne, ale na základe nepoznania veci.
Po roku ’93 bola tendencia všetkých divadiel na Slovensku, hovorím všetkých divadiel na Slovensku, dokonca aj v rámci Národného divadla, kde sa o tom viedla debata, aby všetky divadlá odišli preč spod ministerstva kultúry, aby nastal ten tzv. český model, kde, veľmi dobre vieme, že niektoré divadlá sú pod župou, niektoré divadlá sú pod mestom, nie je to len ministerstvo kultúry. Máte filharmónie štátne, ktorá je napríklad v Hradci Králové a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Česká filharmónia, hej? Tam sú tri, tri české filharmónie v Čechách, teda štyri, pardon. Každý proste v tom videl istú, isté odtrhnutie od ministerstva kultúry ako istý prejav slobody, ako istý prejav istého znovunadýchnutia sa.
Po čase sa stalo, že tie divadlá aj na Slovensku, ktoré sa mohli vrátiť pod ministerstvo kultúry, to rýchlo spravili. Jeden príklad za všetky - Košické štátne divadlo. Minister kultúry Kňažko, počas jeho obdobia najskôr toto divadlo bolo pod vyšším územným celkom, a teda, samozrejme, mesto prispievalo, potom prišla, potom prišlo jedno veľké prebudenie, a pamätám si to veľmi dobre preto, lebo tu sa prijímali isté legislatívne procesy. Ja som vtedy bol riaditeľom iného divadla. Ale tu sa vtedy prijímali isté legislatívne procesy, ktoré, ktoré toto mohli umožňovať. A tak sa Štátne divadlo Košice znovu dostalo pod ministerstvo kultúry. Čiže nie je to celkom pravda, čo si v tejto chvíli povedala, a bol to prejav, hovorím, ale to sú tie, ja ti to nevyčítam, ale to sú tie také možno zaužívané nechcené polopravdy.
Nuž ale v prípade, v prípade, aby som sa teda vrátil k múzeu, k Múzeu SNP v Banskej Bystrici, o ktorom bude oveľa viacej hovoriť môj ctený kolega pán podpredseda Blanár, ja by som len chcel povedať jednu vec. Tu nejde o to vlastne v podstate, čo sa stane s bystrickým múzeom (povedané so smiechom), toto je jeden precedens. Samozrejme, že je to dôležité.
Ale v tejto chvíli sa dostávame do situácie, keď ministerstvo kultúry sa zbavuje svojich inštitúcií. A toto je pre mňa strašne dôležité, lebo, viete, ja si prajem silné ministerstvo kultúry, ktoré bude mať veľmi veľa inštitúcií, a tie inštitúcie bude môcť plnohodnotne finančne dotovať. Len toto nie je, a poviem to teraz znovu na plné ústa, toto nie je v tejto chvíli chyba ministerky kultúry, toto je len dokumentom vzťahu tejto vlády ku kultúre. Pozrite sa, kde posadili ministerku kultúry. Tam kdesi dozadu. Ešte dva metre a bola by na chodbe. Toto je vzťah tejto vlády k ministerstvu kultúry a ku kultúre všeobecne vôbec. To si treba povedať, hej?
Viete, no, argument (povedané so smiechom), že ako pamätník pôjde, pamätník pôjde z ministerstva kultúry pod obranu, nehnevajte sa, tak to je trápne preto, lebo tak je to naozaj len otázka peňazí. Ničoho iného? Veď to sa predsa dá riešiť úplne iným spôsobom. Prečo to riešiť? Tak potom zoberme tomu ministerstvu kultúry všetko a nakoniec ho zrušíme. Už aj taká tendencia tu bola za jednej vlády - spojiť ministerstvo kultúry s ministerstvom školstva. Našťastie to neprešlo, lebo v poslednej chvíli sa tí tzv. múdri tohto sveta chytili za hlavu a nechali samostatné ministerstvo kultúry, ale predtým už stihli spojiť výbor pre kultúru a médiá so školským výborom. No to vám bola veľká sranda, môžem vám povedať, lebo ten výbor musel zasadať 25 hodín denne, aby stihol všetku tú problematiku školskú a kultúrnu nejakým spôsobom prerokovať. A bolo to riešené tým, že bol urobený tzv. tretí podpredseda. No proste hovadina jak hromy.
Ale k tomuto to všetko tuná, dámy a páni, takýmto spôsobom speje. Pokiaľ sa ministerstvo kultúry bude zbavovať svojich erbových inštitúcií, a erbovou inštitúciou Múzeum SNP určite je nielen vo vzťahu k Bystrici, ale vo vzťahu k celému Slovensku, k Československu, Európe, ak chcete, a mohol by som takýmto spôsobom pokračovať. Nuž toto určite nie je cesta.
Okrem toho, že teda ani na to nie je nejaký nárok, lebo my sme sa na to ani, ani sme s tým nerátali, lebo, pozrite sa, tento krok jednoducho nie je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 až 2024. Čo sa stalo, že ideme nad rámec programového vyhlásenia? Bol vykonaný audit, ktorý mal byť teda intenzívny audit, ktorý, ktorý by to ministerstvo kultúry v prípade Múzea SNP muselo spraviť, aby teda vedelo hodnoverne a iným spôsobom ako, nielen to, že nemáme peniaze, ho takto doporučiť ministerstvu obrany?
Delimitácia organizácie pod, spod jedného rezortu do druhého pritom vyžaduje viacero zásadných právnych úkonov. Tie tuná budú viac-menej, niekto tomu bude rozumieť viac, niekto menej, ale zase v podstate práca nadivoko.
No a viete, mohol by som takto pokračovať veľmi dlho. Ja si jednoducho myslím, že tento krok je neuvážený, a aby som to teda skrátil, v tom ďalšom volebnom období, pokiaľ o týchto veciach budeme môcť rozhodovať, budeme tieto veci riešiť úplne inak a Banská Bystrica dostane svoj pamätník späť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Jarjabek, ja verím, že ste o tom presvedčený, že to ministerstvo je na chvoste, ale môžem vám povedať, že na chvoste nie je. O tom svedčí aj fakt, že po posledných rokovaniach uvoľnila vláda ďalšie 3 mil. pre kultúru a presúva ich pod ministerstvo kultúry, aby bol, aby bol, aby sme mali dostatočné financie na sanovanie pamiatok, ktoré nám tu niekoľko desaťročí padajú na hlavu, lebo vy ste ich neriešili, bohužiaľ. Čiže nie je to pravda.
Z tohto hľadiska, znova sa budem opakovať, považujem za prechod Múzea Slovenského národného povstania pod ministerstvo obrany, kde skutočne bude mať viac peňazí z financovania aj historického ústavu vojenského, bude mať viac peňazí, a preto som presvedčená o tom, že bude omnoho viac prosperovať. Čiže ja múzeu držím palce. Hovorím, bola som tam niekoľkokrát, Bystrica je miesto, kde asi po Bratislave bývam najviac, čiže dobre to tam poznám a aj v mojom záujme je, aby Múzeum SNP fakt fungovalo tak, ako má.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No toto je taká odpoveď, pri všetkej úcte, aby bola nejaká odpoveď, hej? No tak aj toto je odpoveď.
Ale zase o peniazoch? Veď som teraz o niečom úplne inom tam hovoril niekoľko minút. Zase peniaze, pani poslankyňa? To mi budeš hovoriť, že to je ten dôvod? Ale veď som povedal, že to je strašne málo. A tie ostatné dôvody, tie ako vôbec nehrajú žiadnu rolu? To len sa budeme teraz baviť, že no tak dajme to pod nejaké iné ministerstvo, to má ešte viacej peňazí ako ministerstvo obrany. Veď to je hlúposť. Toto nemôže byť dôvod takéhoto kroku. Počul som ho tisíckrát. To je hlúposť ako hrom. A jednoducho to Slovensko, aby som teda hovoril o tej Banskej Bystrici, to Slovensko si nezaslúži, aby to fungujúce múzeum bolo takto rozštvrte... roztretinované na tri celky v podstate, veď... A okrem toho jedna posledná veta. (Povedané so smiechom.)
Prosím vás pekne, prečo rušíte to, čo funguje? Tomu už naozaj nerozumiem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená, ctená snemovňa, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, na úvod mi dovoľte, aby som sa vrátil k vystúpeniu pani ministerky, ktorá vystúpila v prvom čítaní hneď po mne, ako som vystúpil, a povedala toto, budem citovať, pani ministerka:
„Ďakujem veľmi pekne. Je možno na škodu veci, že pán podpredseda, á, vrátil sa, lebo odzneli tu jeho slová, na ktoré by som chcela reagovať, lebo aj ma prekvapili, že si zobral slovo mimo poradia, myslím si, že to nebolo úplne treba, možno stačilo počkať v rámci toho poradia, ktoré bolo stanovené, a dočkať sa, dočkať sa na svoju chvíľu, ale ja tomu rozumiem, že tá bunka toho papalášizmu ešte niekde nám ostáva v nejakom závite.“
Dámy a páni, toto je vyjadrenie ministerky kultúry Slovenskej republiky. Ja sa neznížim na túto úroveň (povedané so smiechom), pani ministerka, ale nebudem hovoriť o nejakej bunke, ktorá vám ostala v mozgu, lebo ak tu máme hovoriť nejakom papalášizme, viete, boli ste ministerk... boli ste poslankyňou Národnej rady a veľmi dobre viete, že rokovací poriadok hovorí o tom, že keď požiada podpredseda, predseda vlády, minister o slovo, tak mu bude jednoducho udelené a on sa nepredbieha. Ale viete, keď niečomu ohovo... o niečom hovoríte, o nejakom papalášizme, asi to máte vy v génoch a v DNA. A ja vám pripomeniem, čo je papalášizmus.
Papalášizmus je, keď si minister hospodárstva Sulík (povedané so smiechom) zoberie vlastnú dcéru a tvári sa, že je ju potrebné zafinancovať zo štátnych peňazí. Ale to vás nezaujíma, samozrejme.
Takže len na úvod pripomenutie, že koho máme za ministerku kultúry Slovenskej republiky. Okrem toho, ako sa vyjadrila voľakedy o Rómoch, to keby urobil niektorý z našich ministrov, dámy a páni, tak by tu boli po celom Slovensku protesty a Richard Stanke, známy to herec, by stál pred ministerstvom kultúry a by tam držal hladovku, pokým by minister kultúry neskončil vo svojom poste. Pani ministerka, nemusíte rozťahovať ruky, dozviete sa aj k tomu, čo som chcel.
Dámy a páni, predovšetkým z koalície, mám pre vás veľmi dobrú správu, že pani ministerka, vlastne ona nepotrebuje sa s vami tu na tomto mieste baviť o tomto zákone, pretože ona už pri svojom vystúpení v prvom čítaní, keď uvádzala ten zákon, povedala úplne jasne - a budem citovať, aby som bol korektný a nemohlo sa stať, že budem zasa obviňovaný z nejakej bunky papalášizmu v mozgu: „Tak ja by som vás chcela z tohoto miesta veľmi pekne poprosiť, aby sme sa zbavili možno akýchkoľvek obáv alebo emócií, ktoré tu boli. Momentálne už prebieha delimitačný proces, na ktorom participujú či zamestnanci Múzea SNP, ministerstva kultúry a ministerstva obrany.“
Dámy a páni, v podstate pani ministerka, ona už vie, že bude schválený tento zákon, lebo ona už dala príkaz (povedané so smiechom) na to, aby bežala delimitácia Múzea SNP. Sama to povedala vo svojom vystúpení.
Pamätám si, ako vaše, teraz neviem, či je to hnutie, alebo politická strana, hovorilo o nás, keď sme vládli, že my sme jeden - hlasovacia mašinéria. To a čo ste potom vy? Keď samotná pani ministerka, ktorá spadá pod vás, pod poslancov Národnej rady, ona si tu pokojne povie, že už momentálne delimitácia prebieha, a ešte zákon nie je schválený.
Ak vám to nevadí, tak nám to vadí, lebo Národná rada je tá, ktorej sa vláda má spovedať. Vláda, ktorá má prísť a žiadať o podporu tak, ako to urobila síce v úvode, ale hneď vzápätí to poprela pani ministerka. Toto nie je parlamentná práca taká, aká má byť. Je to výsmech parlamentu a vy, vládni poslanci, sa na tom podieľate, lebo nikto z vás ani len slovíčkom nepovedal, že ako je to možné, že pani ministerka už spustila delimitáciu niečoho, čo ešte vôbec nie je schválené.
V tomto zákone okrem toho, že sa ide Múzeum SNP, a dostanem sa k tomu, presúvať pod ministerstvo obrany, sa upravuje aj funkčné obdobie riaditeľov múzeí, galérií a odvoláva sa na iné inštitúcie, kde už funkčné obdobie - ako školstvo a tak ďalej - je zadefinované. Áno, veľmi dobre, pani ministerka, viem, o čom hovoríte, pretože keď som bol županom, tiež som toto zaviedol už dávnejšie. Vy ste dali 5-ročné funkčné obdobie, ale kto vám bude veriť, dámy a páni, že to naozaj myslíte vážne? Že idete robiť nejaké výberové konanie, ktoré budú transparentné, a potom toho, kto vyhrá, naozaj aj dáte na to miesto.
Veď si len zoberme výberové konanie vášho nominanta napríklad na Slovenský pozemkový fond, kde bolo urobené výberové konanie, z ktorého bolo jasné, kto bude víťazom, ale toho víťaza ste nevymenovali, ale zobrali ste vašej skrine, z vešiačika pána Marosza, bývalého poslanca Národnej rady, ktorý sa nezohrial na ministerstve dopravy ako štátny tajomník tuším ani týždeň, lebo sa nepohodol so súčasným ministrom dopravy, a ste ho menovali za šéfa Slovenského pozemkového fondu. Takto chcete vy na základe tohoto zákona krágľovať v podstate všetkých riaditeľov múzeí a galérií, lebo ten príklad je úplne jasný. Ako ich chcete o tom presvedčiť, keď ste to urobili v Slovenskom pozemkovom fonde? Ja sa obávam, že toto, čo robíte, nie je úprimné, nedá sa vám prosto podľa toho, čo ste už doteraz urobili, vôbec, ale vôbec veriť.
Dámy a páni, pani ministerka si veľmi dávala pozor, aby nespomenula, že to nie je kvôli financiám. Aj mne dokonca povedala, že ona si nie je istá, potom som si to celé pozrel, aj dokonca v samotnom dokumente, v dôvodovej správe to vôbec nie je spomenuté. Ale pri všetkých diskusiách, ktoré okolo toho viedli či už minister obrany Naď, alebo ona, všade boli finančné prostriedky spomínané. A dokonca tuto pani spravodajkyňa aj teraz na reakciu pána kolegu Jarjabka povedala, aby múzeum fungovalo tak, ako má. Pani ministerka, ale vy ste nenapísali do tohoto materiálu, že to múzeum nefunguje tak, ako má. Ale spravodajkyňa hovorí, že má fungovať tak, ako má. Tak potom o čom to je? O čom to je, o čom tu je, prosím vás? To je niečo, čo je nevídané.
A vy sa, pani ministerka, zapíšete do histórie ako ministerka, ktorá sa zbavila svojho ikonického múzea, ktorá má obrovskú tradíciu nielen historicko-kultúrnu, ale aj štátotvornú. Ja som to spomínal pri ostatnom mojom vystúpení k tomuto bodu. Po 66 rokoch jediný geniálny minister kultúry prišiel na to, že je potrebné dať minister... že je potrebné dať Múzeum Slovenského národného povstania pod ministerstvo obrany. Všetci tí ministri kultúry, ktorí tu boli za tých 66 rokov, im také niečo geniálne jednoducho nenapadlo. Iba pani ministerke Milanovej.
A aké sú dôvody? Dôvody sú, pretože pani Kozelová faktickou poznámkou v prvom čítaní, keď som vystúpil, hovorí, že je potrebné lafety udržiavať a že tých reštaurátorov nie je toľko, aby sa tie lafety udržiavali. Ale pri tom pani ministerka sama hovorí, že už Múzeum SNP aj doteraz veľmi úzko spolupracovalo s ministerstvom obrany pri reštaurátorských prácach, pretože tých reštaurátorov tam majú. Tak mi povedzte, aký je problém, aby úzko spolupracovali aj naďalej? (Povedané so smiechom.) Ja teda nevidím žiaden dôvod, aby sa presúvalo toto múzeum pod ministerstvo obrany, ak teda je to o lafetách, ako hovorila pani Kozelová, čo teda určite sa zhodneme, že o lafetách to nie je.
Potom sa tam pani ministerka zmienila o expozícii v Auschwitzi, ktoré vzniklo v roku 2002, a že je prirodzené, aby toto, táto expozícia prešla pod Národné múzeum, ktoré zriaďuje Múzeum holokaustu v Seredi. Aké krásne dôvody. Nuž, pýtame sa, prečo, pani ministerka, ste možno neiniciovali niečo úplne iné, aby opačne Múzeum holokaustu neprešlo pod správu Múzeum Slovenského národného povstania, lebo s tým priamo súvisia. Vtedy by ste ešte posilnili pozíciu Múzea SNP aj vášho ministerstva. Lenže tuto je jasne dané, že je potrebné jednoducho Múzeum SNP roztrhať na tri kusy.
Dôvody, prečo Digitalizačné centrum pôjde niekde inde, sa našli, dôvody prečo expozícia v Auschwitzi pôjde pod Múzeum Holokaustu do Serede, sa našli. No a teraz aké sú dôvody, prečo Múzeum SNP musí ísť pod ministerstvo obrany? Nedozvedeli sme sa, ale ešte raz podotýkam, pri všetkých diskusiách, keď si ich zoberiete, ktoré boli vedené v reláciách, kde sa zúčastnila pani ministerka aj minister Naď, všade boli finančné prostriedky určujúce, a dokonca bolo povedané, že budú mať viacej peňazí. To znamená, ak teda budú mať v Múzeu SNP viacej peňazí pod ministerstvom obrany, tak logicky každý na Slovensku si položí otázku, tak aký je problém, keď môžu peniaze na ministerstve obrany, aby tieto peniaze sa len jednoducho presunuli na ministerstvo kultúry, a Múzeum SNP ostane tam, kde je, lebo má obrovskú tradíciu 66-ročnú a nie je dôvod, aby sme to menili.
Práve naopak, mali by sme to múzeum nejakým spôsobom nejakým spôsobom ešte významnejšie ukotviť aj v našom postavení verejnoprávnosti, ako sme to urobili napríklad aj s Ústavom pamäti národa, aby sme sem prišli s takýmto návrhom zákona, aby ste povýšili Múzeum SNP na verejnoprávnu inštitúciu, akou je aj Ústav pamäti národa. A myslíte si, že si nezaslúži Múzeum SNP, aby bolo na takomto piedestáli, tak ako je Ústav pamäti národa? My si myslíme, že áno, pretože nemusíme vám vysvetľovať, že SNP ako také bol významne činom našich otcov a starých otcov, ktorý sa zapísal tak do histórie, že bol aj určujúcim pre vznikajúce povojnové Československo, na základe ktorého aj v Košickom vládnom programe bolo zadefinované, že prečo by sa mala štátoprávna, štátoprávne usporiadanie Československa ináč vyriešiť, čo sa potom de facto urobilo až v ’68. pri prijímaní zákona o federácii, ktorý bol platný od 1. 1. ’69, aj, aj keď to bolo možno pseudo-, ale predsa len to bol základ budúcej Slovenskej republiky a môžem pokračovať v ďalších výpočtoch veľmi dôležitých.
A toto dnes pani ministerka len takýmto spôsobom odhodí preč. Namiesto toho, aby naberala na to múzeum, ako spomínal napríklad Múzeum holokaustu, ktoré mohlo byť rovnako pod Múzeom SNP bez akýchkoľvek problémov, tak sa ho zbavuje.
No a ten najdôležitejší dôvod, dámy a páni, teda ktorý povedal pán minister Naď úplne na plné ústa, a vám ho teraz prečítam. Viete veľmi dobre, že za zachovanie Múzea SNP sa vyjadrili významní historici zo sveta, bol to napríklad Alain Soubigou zo Sorbonne alebo James Ward z... a Madeline Vadkerty z USA, ktorí sa vyjadrili za zachovanie Múzea SNP tam, kde je, a v takej podobe, ako má byť. Nuž a viete, aká bola reakcia, keď sa spýtali pána ministra Naďa, že ako komentuje vyjadrenie týchto ľudí a zároveň aj veteránov Slovenského národného povstania, ktorí rovnako sú proti tomu? Tak pán minister povedal, toto budem citovať: „Ich pohľad?“ Lebo sa spýtali, aký je teda pohľad pána ministra na to, čo povedali. „Ich pohľad? Vy si naozaj myslíte, že oni vedia, čo znamená zmena zriaďovateľa, že oni vedia, v akom reálnom stave je Múzeum SNP? Prosím vás pekne, vy ste inteligentný človek, jednoducho i Mičev napísal, že hrozí roztrhanie múzea a jeho zánik a podobné jeho bludy, ktoré šíri už mesiace, a oni napísali to, o čo ich požiada. Keby vedeli, že múzeum dostane viac peňazí“ - a sme pri tom - „keby vedeli, že múzeum dostane viac peňazí“ - no tak prečo potom tie peniaze, keď sú na ministerstve obrany, nejdú na ministerstvo kultúry -, „že sa bude“ - pokračujem v citácii -, „že sa bude modernizovať, že tam prestane proruská propaganda na motorkách“ - dámy a páni, minister Naď -, „ktorú tam povoľoval Mičev, keby vedeli, aké problémy v zbierkovom fonde má múzeum, tak by konali inak. Tak si to vysvetľujem.“
Takže, dámy a páni, pán minister Naď má jasnú úlohu, ktorú dostal zrejme - neviem, od koho, a radi by sme si to vypočuli, od koho ju dostal -, že tam zamedzí proruskej propagande motorkárov, ktorí sa tam chodia pokloniť padlým, ktorí, ktorí tam majú svoje pamätné miesta. Takže pán Naď má jasnú úlohu, tuto máme jasný dôvod, preto, keď to nedokáže pani ministerka kultúry, pretože je tak slabá, po 66 rokoch jediná geniálne prišla na to, že je potrebné Múzeum SNP dať pod ministerstvo obrany, tak to dáva pod ministra obrany, ktorý presne má zadané úlohy, čo má urobiť, musí zamedziť proruskej propagande na motorkách, ktorú tam povoľoval Mičev.
Dámy a páni, to naozaj myslíte vážne? To naozaj myslíte vážne, že takto sa pristupuje k Múzeu SNP, ktoré tu založili pred 66 rokmi naši otcovia, starí otcovia, s obrovskou pietou a úctou k tomu, čo dokázali urobiť, a tým sme ako národ sa zaradili medzi víťazné mocnosti a tuto nejaký minister Naď má nejakú úlohu, ktorú si musí takýmto spôsobom vyriešiť?
Toto je jednoducho pre nás absolútne neprijateľné, vážená pani ministerka, môžete si myslieť o tom, čo chcete. Môžete spochybňovať moje bunky v závitoch, ako len chcete, je to vaša vizitka, čo ma teda mrzí, lebo ministerka kultúry by mala mať nejakú úroveň, ale že ste sa dali na takúto cestu a že zapíšete sa do histórie ako ministerka kultúry, ktorá sa zbavila významného múzea, a tým aj ponížila toto múzeum, je pre nás neprijateľné.
A ešte raz zopakujem aj to, čo môj kolega Dušan Jarjabek povedal, ak máme niečo urobiť s Múzeom SNP, tak ho posilniť a postaviť ho na iný piedestál, lebo dnes si to uvedomujeme aj vďaka tomu, čo dnes robíte vy, že je to potrebné urobiť, a urobiť z neho verejnoprávnu inštitúciu, ktorej štatutári budú volení tu v parlamente tak rovnako, ako aj Ústav pamäti národa, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť tu v parlamente, aby vznikol, aby sme volili ich štatutárov a zároveň aby sme rovnako schválili aj rozpočet tejto inštitúcie tu v parlamente, ktorý bude jasne definovaný na základe svojej kapitoly, ktorá je zadefinovaná v štátnom rozpočte Slovenskej republiky, a nie takýmto spôsobom dehonestujúcim, že zakrývate, že ide len o nejaké peniaze, ale predovšetkým ide o to, aby sa zamedzilo motorkárskej proruskej, putinovskej propagande, veď to je niečo, čo je nemysliteľné.
Nech tam prídu akíkoľvek motorkári, ktorí si idú uctiť obete Slovenského národného povstania, pre mňa nech aj celý zaoceánsky parník amerických motorkárov naložia a ja tam pôjdem medzi nich, keď sa pôjdu pokloniť, mne to je jedno, všetkých si treba vážiť, ale nie toto robiť, čo robí pán Naď s pani ministerkou Milanovou. Proti tomu zásadne protestujem a budeme hlasovať proti.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

Pán podpredseda, vy ste povedali, že vy máte úroveň, no tak už tá prvá veta, ktorú ste tu použili, to, to bola fakt úroveň.
Za druhé vy tu hovoríte o peniazoch? Mňa by tiež zaujímalo, že prečo ste kúpili dve CT-čka za, za, za peniaze, za ktoré ste mohli kúpiť štyri, pretože ja si myslím, že aj tomu Liptovskému Mikulášu, aj tej nemocnici v Trstenej by sa tie CT-čka asi hodili, keby, keby boli štyri za tie isté peniaze.
A vy, vy tu začnete rozprávať o tom, že, že, že prečo sa Sereď nepresťahuje do Banskej Bystrice. No, skúste hľadať prečo. Vy viete vôbec, že kde a v akom priestore sa nachádza Múzeum holokaustu v Seredi, viete to vôbec? Preto sa asi nepresťahuje do Bystrice, pretože je to na pôvodnom mieste záchytného tábora pre, pre odvoz Židov a hlavne Rómov, pretože tam bolo strašne veľa Rómov, a Rómov vlastne sústreďovali práve do záchytného tábora v Seredi. Takže toto je ten dôvod, prečo sa Múzeum holokaustu z Bystrice, teda resp. zo Serede nepresťahuje do Banskej Bystrice.
Tak asi toľko k veci. (Potlesk.)

Ja sa len chcem dotknúť tej časti, kde bol obvinený pán Blanár, že je papaláš, len preto, lebo si dovolí ísť o nejaký ten skok dopredu, pretože nemusí naozaj čakať žiaden predstaviteľ podpredsedu parlamentu, či už je to minister, alebo premiér.
My ako opozícia, nikdy by nás nenapadlo nazvať papalášmi ministrov, ktorí tu chodia takisto mimo poradia, ale ak, v poriadku, tá latka je takto vysoko, tak viete, čo potom, čo je vrchol papalášizmu, keď tu vystúpil premiér Heger pred hlasovaním naposledy, keď sme hlasovali o reforme nemocníc, prišiel sem, zobral si slovo, urobil tu agitku pre ten zákon a vystúpil takou formou, že sme ani nemohli na neho reagovať.
Tak ak teda vystúpenie pána Blanára považujete za papalášizmus len preto, že vystupuje podľa rokovacieho poriadku, no tak potom neviem, ako by ste nazvali vystúpenie toto, čo tu urobil pán Heger, že si zobral slovo, tesne pred hlasovaním zaloboval za zákon a odišiel bez toho, aby to opozícia mohla komentovať. To je papalášizmus.