55. schôdza

Ďalšia otázka je od pána poslanca Miloša Svrčeka adresovaná ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi. Otázka znie: "Zneškodnenie PCB látok, ťažkých kovov a sanácia priľahlého územia v okolí Strážskeho a odkaliska Poša sa nachádza aj v programovom vyhlásení vlády. Na jeseň minulého roka sa začalo s likvidáciou sudov s PCB. Chcem sa informovať, čo je v pláne vlády Slovenskej republiky na nasledujúce obdobie v súvislosti s touto najväčšou environmentálnou PCB záťažou na svete."

Odkalisko Poša, dámy a páni, vážený pán predsedajúci, je témou, na ktorú často odpovedám. Treba predovšetkým rozlíšiť, že zneškodnenie PCB látok v ich dočasných úložiskách, kde sa ocitli pred 35 rokmi a kde prežili až do tejto jari, je jedna téma a odkalisko Poša, ktoré bolo až do minulého roku používané stále existujúcou čističkou, väčšinou vo vlastníctve firmy TP 2 pána Hoffmanna, myslím, je celkom odlišná téma, a to nielen vlastníctvom, ale aj charakterom, teda v tomto prípade nejde o nejaké uložené škodlivé látky, ktoré možno zobrať a za istých bezpečnostných opatrení prenášať alebo spaľovať, ale ide o pomerne rozsiahle jazero chemických látok veľmi rôzneho pôvodu.
Keď sme o Poši hovorili v programovom vyhlásení vlády, vychádzali sme zo znalostí, ktoré boli v roku 2019 k dispozícii, keď sa tvorili programy strán pred voľbami v roku 2020. V roku 2020 prebehol rozsiahly prieskum, ktorý, ktorého objednávateľom bolo ministerstvo životného prostredia a zhotoviteľom Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. Medzitým, čo sa tento prieskum robil, sme zápasili o to, aby sa v Poši zastavilo vypúšťanie odpadových vôd do tohoto odkaliska, z ktorého prenikalo ďalej do východného Slovenska, lebo bez ohľadu na to, aké látky prevládali, je isté, že to neboli látky prírodné. V spomínanej čistiarni vôd sa chodili vyplachovať cisterny najrôznejších škodlivín od detergentov cez rôzne látky z pôdohospodárstva, potravinárstva až po chemické látky.
Krajský súd v Košiciach práve v tomto januári potvrdil, že postup slovenskej inšpekcie, ktorá začala konať proti nezodpovednej činnosti spomínanej čističky, bol legálny a správny. Toto je veľké víťazstvo slovenskej inšpekcie, ktorá musela najprv odhaľovať aj nezodpovedných pracovníkov vo svojich radoch, ktorí napríklad celé roky vedeli, že poškodzujú životné prostredie, hovorím o vysokopostavených inšpektoroch samotnej inšpekcie životného prostredia, a predsa to znečisťovanie pripúšťali. Nakoniec s veľkými ťažkosťami, lebo išlo o vyššie postavených pracovníkov štátnej služby, ktorých nie je možné len tak prepustiť, sme aj tento problém vyriešili a ako hovorím teda, na všetky žaloby majiteľa odkaliska a majiteľa čistiarne odpadových vôd sa v januári tohto roku potvrdilo, že sme postupovali teda správne nielen s ohľadom na záujmy občanov, ale aj v súlade s platnými zákonmi.
Ministerstvo si teda užilo v týchto, počas tohoto roku najrôznejšie druhy útokov zo strany prevádzkovateľov odkaliska Poša vrátane podania trestných oznámení. Nakoniec sme museli pristúpiť až k tomu, že sme rúry, ktorými chvíľami púšťali a chvíľami nepúšťali, keď prišli novinári, tak zastavovali, alebo keď prišli politici, tak zastavovali vypúšťanie škodlivín, a potom ich o pár hodín po našom odchode púšťali, tak nakoniec sme pristúpili k prerezaniu týchto rúr a k fyzickému zastaveniu znečisťovania v Poši.
Pri súčasných známych koncentračných hodnotách znečisťujúcich látok existuje reálne riziko znečistenia v podzemnej vode v prípade arzénu, nie už PCB látok...
Môžem hovoriť ešte?

Jedine tak, že pán poslanec Svrček dá doplňujúcu otázku a potom budete mať opäť päť minút k dispozícii.

No, neodhadol som to, ospravedlňujem sa.
Pán Svrček, chcete počúvať ďalej?

Áno. Čiže pán poslanec dáva doplňujúcu otázku.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ďakujem, ale moja otázka znela, že čo sa bude robiť v nasledujúcich mesiacoch, lebo však boli sme viacerí poslanci na mieste, vieme, že čo sa robilo, bola tam záchranná brigáda z Humenného, celý ten odpad s PCB látkami sa dával do tých kontajnerov, celú tú genézu vieme a práve preto aj mňa zastavujú ľudia z toho regiónu a pýtajú sa: Dobre, spravilo sa toto a aký je ďalší postup? Pretože na starosti to malo ministerstvo pôdohospodárstva, vnútra a životného prostredia. Predpokladám, že teraz karta je na strane ministerstva životného prostredia. Čiže keď mi viete časový harmonogram a obsah, že čo bude robené zo strany ministerstva životného prostredia, marec, apríl, máj, jún, keď viete detailnejšie.
Ďakujem.

To, čo sa robilo v spolupráci týchto troch rezortov, znovu, preto som vám v úvode povedal, že treba rozlišovať medzi týmito dvomi právnymi aj ekologickými kauzami. To, čo sa robilo, sa robilo na základe vyhláseného mimoriadneho stavu, ktorý vlastne prevádzal zodpovednosť na rezort ministerstva vnútra. Tento stav, mimoriadny stav bol však vyhlásený v rozpore s platným zákonom. Na základe našej iniciatívy, mojej aj pána Mikulca, napokon vláda svojím uznesením poverila oba rezorty, aby MŽP metodicky a ministerstvo vnútra svojimi, najmä hasičským zborom a špeciálnymi zbormi začalo odstraňovať PCB sudy.
To sa netýka Poše. Poša bola síce kvalifikovaná ako pravdepodobný environmentálny, environmentálna záťaž, ale prieskumy tejto záťaže skončili až v decembri minulého roku. Išlo o rozsiahle trištvrte roka trvajúce prieskumy, ktoré som nariadil až po príchode na ministerstvo. Popri tých prieskumoch prebiehal ten boj, ktorý som si dovolil pripomenúť, ktorý skončil prerezaním teda rúr. Poša začína vysychať, už sa do nej nehrnie každý deň tony alebo tisíce litrov ďalších škodlivých látok.
No, v každom prípade ešte teraz, keď sa pýtame o budúcnosti, je pred nami rozhodnutie o tom, že kto zodpovedá za túto, za tieto odpady. Tieto odpady boli vŕšené totiž už po roku 2008, kedy zo zákona za ne zodpovedá znečisťovateľ. Toto rozhodnutie je na príslušných orgánoch, to je, myslím, krajský úrad životného prostredia, ktorý musí vyniesť rozhodnutie. Ja som presvedčený, že majiteľa aj vinníka tejto envirozáťaže krajský úrad pozná a bolo by veľmi smiešne, keby sme to mali platiť my občania. Ide o skupiny najbohatších ľudí v tomto štáte, ktorí v Chemku Strážske udržiavali tieto škodlivé výroby, ktorí tam majú podelené pozemky a ktorí plánujú aj do budúcna tam podnikať, len by potrebovali, tieto prekážky aby im niekto odstránil a za nich zaplatil. Aj preto sme aj s vašou pomocou, za čo vám ďakujem, prijali zákon o tom, že bude môcť štát uvaliť ťarchu na majetky tých, ktorí sa pokúšajú vyvliecť zo zodpovednosti. Ale ten bežný, štandardný postup, ktorý tu platí už roky a ktorý prijímali ešte naši predchodcovia, ten hovorí, že keď niečo je preskúmané ako envirozáťaž, musí príslušný okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť o majetku, komu je príslušná tá environmentálna ťarcha.
A znovu, tie termíny boli trochu manipulované. My sme zvyknutí, že environmentálna záťaž je nejaká fatálna vec, ktorú má štát odstraňovať. No pravdupovediac, environmentálna záťaž má, je proste škodlivý odpad. Nič viac, nič menej. Za čias, keď moc v tejto sále mali predovšetkým bývalí privatizéri, zaviedli nový termín, že to nie je škodlivý odpad, ale je to akási záťaž, ktorú v istých prípadoch zaplatí štát. A preto tu máme ten trošku čudný, čudnú metódu, že hoci vidíme, na čom pozemku to je, stále ešte čakáme na výrok okresného úradu. Oni naozaj poctivo skúmajú. Ide o veľa peňazí a v niektorých prípadoch sa to ťahá veľmi dlho aj preto, že majitelia sa ukrývajú.
Mohol by som vám, pán poslanec, tie príbehy rozprávať, ukrývajú sa na Cypre, ukrývajú sa na neznámych, fiktívnych adresách vo Viedni, napríklad majitelia kopcu pri Seredi, to nedopátrate. My ich dávame políciou predviesť aspoň na vypočutie, lebo to nám zákon umožňuje, ale znovu zmenia adresu a ťahajú to celé roky. Také, taký kopec odpadu, ako sú Vlčie hory pri Hlohovci, to je prípad desiatok takýchto podvodov.
Čiže v Poši čakáme na toto vyjadrenie a potom ešte musí vláda rozhodnúť, ako sa k tomu postaví, ak by to mala odstraňovať Slovenská republika. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ešte máme dve minúty na ďalšiu otázku.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Vláda vtedy musí hlasovaním určiť rezort a určiť, samozrejme, aj rozpočet... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Musím vás zastaviť, pán minister, bohužiaľ.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tóth podpredsedníčke vlády Veronike Remišovej. Otázka znie: "Ako bude v praxi vyzerať systém financovania a prerozdeľovania zdrojov z európskych štrukturálnych fondov?"
Pani poslankyňu zastupujete vy, teda pani vicepremiérku, pardon, pán minister Budaj, takže poprosím vás, aby ste prečítali jej odpoveď.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, programové obdobie ´20 – ´27, myslí sa programové obdobie európskych fondov, predstavuje zásadnú zmenu oproti predchádzajúcim programovým obdobiam. Vláda schválila v januári 2022 návrh zákona, ktorým zakladáme nový rámec a pravidlá pre eurofondy, z ktorých Slovenská republika dostane na tieto roky medzi rokmi ´21 a ´27 takmer 13 miliárd eur. V legislatíve sme zohľadnili desiatky zmien a opatrení, ktoré sme do riadenia eurofondov už zaviedli po nástupe po voľbách v marci 2020 a pomohli tým zásadne zrýchliť a zlepšiť čerpanie ešte aj v tomto dokončujúcom sa programovom období.
Základným zjednodušením v nových eurofondoch je Operačný program Slovensko, ktorý nahradil viaceré doterajšie programy a bude mať iba desať sprostredkovateľských orgánov, čo je len tretina oproti doterajšiemu stavu. Tieto zmeny sa premietnu aj do systému financovania a prerozdeľovania zdrojov z európskych štrukturálnych fondov.
Zákon tiež zavádza jednotný model kontroly verejného obstarávania, čím sa, a takisto zjednotenie požiadaviek na verejné obstarávanie pri fondoch Európskej únie. Chceme tým zvýšiť kvalitu, jednoznačnosť celého procesu a urýchliť, zefektívniť proces kontroly verejného obstarávania pri projektoch financovaných z Európskej únie.
Zásadným prvkom transparentnosti je zlúčenie systému financovania a systému riadenia. Vo výsledku sa budú implementovať kvalitné a hospodárne zákazky vo verejnom záujme s významným ekonomickým prínosom.
Zdroje programu Slovensko, čo je 12,6 miliardy, ktoré budeme mať v období ´21 až ´27 z fondov politiky súdržnosti Európskej únie, budú rozdelené, rešpektujúc pravidlá a obmedzenia európskej legislatívy do piatych cieľov, piatich cieľov politiky súdržnosti, ktoré sú jednotne zadefinované pre všetkých členov Európskej únie, a to je: inteligentnejšia a konkurencieschopnejšia Európa, zelenšia Európa, prepojenejšia Európa, sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa a Európa bližšie k občanom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán minister, bohužiaľ, čas určený na hodinu otázok vypršal, takže musím vás už zastaviť. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Keďže teda čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 55. schôdze by sme teraz mali pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava (tlač 848).
Preto prosím pani ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Juraja Šeligu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
V rozprave, teda po tom, ako prídu pani ministerka a pán poslanec, vystúpi v zmysle rokovacieho poriadku pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár.
Takže máme tu aj pani navrhovateľku, aj pána spravodajcu.
Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 848.)