55. schôdza

Ja len na doplnenie. Ďakujem, pán minister. Kvitujem, že sa posúva proces prípravy výstavby tejto križovatky, lebo ide o jednu veľmi ťažkú križovatku, kde dochádza k závažným, smrteľným nehodám. Obyvatelia okresu Michalovce, Humenné a Vranova veľmi dobre vedia, o čom hovorím, čiže myslím si, že toto je potešujúca správa pre obyvateľov všetkých troch okresov, ktoré som zmienil. A veľmi pekne ďakujem, že sa takto postupuje v príprave výstavby. Takže len na dôvetok som chcel doplniť.

Pán minister, chcete ešte reagovať?

Nie. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Otázka číslo päť je opäť od pána poslanca Miloša Svrčeka a je smerovaná na podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Richarda Sulíka a znie: "Vážený pán minister, vyjadril ste sa, že idete spúšťať tretí blok atómovej elektrárne Mochovce. Pôvodne sa plánovala dostavba za necelé tri miliardy eur. Nakoniec budete potrebovať okolo 6,2 miliardy eur. Môžete mi konkretizovať, čo je za takýmto obrovským prekročením plánovaného rozpočtu výstavby?"
Nech sa páči, pán podpredseda, máte päť minút na odpoveď.

Pán Svrček, prosím vás, identifikujte sa, kde vás nájdem? To ste vy. Zdravím. Prepáčte mi. Ďakujem pekne.
No tak najprv chcem spresniť niektoré veci. Pôvodná dostavba, pôvodná cena dostavby mala, bola 2,8 miliardy eur, tá nová je 6,2 a aj to nebude stačiť, bude sa to ešte o nejakých približne 200 miliónov navyšovať a možnože až 400 miliónov sa to bude navyšovať a to je tá zlá správa. Tá dobrá správa, respektíve tá, čo to tak trošku zlepšuje, je, to nie je za tretí blok, ale za tretí a štvrtý blok, hej? To je veľmi dôležité, lebo tak to je hneď deleno alebo krát dva.
Po druhé, v čase, keď sa tá cena plánovala, to je takých pätnásť rokov dozadu možno, tak cena elektriny stála asi pätinu. Tým chcem povedať, že keby ste to vyrátali nieže v peniazoch, čo stojí dostavba, ale v megawatthodinách čo stojí dostavba, a teraz tá cena elektriny tým, jak išla hore, tak nie je to vôbec také zlé. To je po druhé, čo chcem povedať. A teraz... akože vopred čo som chcel povedať.
A teraz k tej podstatnej otázke, že v čom spočíva to navýšenie, tak sú štyri faktory. Prvý faktor je šlendrián. Jednoducho who cares? Však dobre, však nevadí, že sme to kúpili, nevadí, že sa to musí znova vymieňať. Ako čo, tak však kašlať na to. A, bohužiaľ, to je taký prístup mnohých ľudí k veciam, ktoré majú spravovať a vedia, že im nepatria, tak ako, tak to tak ako flákajú, aj vy ste určite už niekde s takým sa stretli alebo to mohli pozorovať pri nejakých veciach, keď sa tomu venuje.
Tento šlendrián vznikol tak, že tá elektráreň takpovediac nemala pána. Vstúpil tam nový spoluvlastník, firma, česká firma EPH. Na jednej strane si dohodli s bývalým vlastníkom, ktorý ešte stále je vlastník, to je Enel, dohodli si s Enelom, že oni nebudú, oni budú manažovať Slovenské elektrárne okrem Mochoviec, že to bude robiť ďalej Enel. Ten Enel, ktorý nemal žiadne skúsenosti s jadrom a ktorý vedel, že on už čoskoro odtiaľ odíde. Plán bol totiž taký, že v roku 2004, jak bola tá privatizácia dvoch tretín Slovenských elektrární, celé dve tretiny kúpil taliansky štátny podnik Enel. Vtedy ešte bol viac štátny ako dnes a Enel sa potom rozhodol najprv predať polovicu svojho dvojtretinového podielu tej firme EPH a spravil s nimi zmluvu, že dobre, oni dostavajú Mochovce, EPH má riadiť zvyšok a keď budú Mochovce dostavané, tak to predajú celé tomu EPH, čiže už nemali, už jednoducho tam nebolo naozaj pána.
Keď sme tam nastúpili, sme napríklad naďabili na to, že ten človek, ktorý mal, to bol projektový riaditeľ, ten napríklad do roboty nechodil za nejaký približne 30-tisícový plat, 30-tisíc mesačne plat, on nechodil do roboty, pán Morejon. Nikoho, nikto s tým nič nerobil, lebo EPH, ktoré manažovalo tie elektrárne, tak mali dohodu s Enelom, že za Mochovce nie sú zodpovední a Enel už bol myšlienkami preč, hlavou preč, lebo však vedeli, že to predajú. Navyše tým, že máte troch vlastníkov po tretine, tak nikto to nekonsoliduje vo svojej tej centrálnej uzávierke. Čiže tie čísla nech sú akékoľvek, ony sa neprejavia ani v tom EPH, ani v tom Eneli, že by im to pokazilo celkovú bilanciu. Tak, samozrejme, sa nám tam rozmôže šlendrián, nikto sa až tak neplaší, až prístup, až príchodom novej vlády sa to začalo brať akože vážnejšie. My sme si vynútili, štátny tajomník môj Karol Galek si vynútil odchod tohto Morejona, ten musel odísť, už tam je teraz nový, schopnejší človek, vynútili sme si, že tam bude konečne zástupca štátu, ktorý tam nebol, ten je a chodí a kuká im na prsty. On napríklad kopec dokumentov nevedel dostať, teraz už sa to zlepšilo a urobili sme ďalšie opatrenia. Takže po prvé šlendrián.
Po druhé rozkrádanie, to ako si nemusíme hovoriť, ale nie je, zďaleka nie je ten že jediný dôvod to rozkrádanie alebo, alebo obrovský, najväčší dôvod, ale rozkrádanie tam bezpochyby bolo, či už na tých trubkách, kde dodali lacnejšie, fakturovali drahšie, alebo niečo, čo dodali viac, alebo hodiny vyfakturovali, ktoré odrobené neboli. Blá-blá-blá, milión päť možností rozkrádania, všetko sa dialo.
A teraz ideme ale k tým dvom, teda k tretiemu, štvrtému dôvodu, ktorý si bežní ľudia neuvedomujú, ale hrajú veľkú rolu. Po prvé to je naťahovanie v čase. Ten tretí blok má približne 300 zamestnancov, ktorí tam skrátka musia byť. Nemôžte tých ľudí poslať, viete...
Dajte mi otázku a budem pokračovať.

Pán poslanec, doplňujúca otázka? Musíte stlačiť...

Áno. Ďakujem. Zaujímal by ma aj ten záver. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak dokončím a posnažím sa dodržať čas.
Čiže tam je 300 ľudí, tam máte ľudí, ktorí 20 rokov robia v atómke a tých nepošlete preč, aby išli robiť taxikára alebo aby išli robiť neviem čo, údržbára niekam. Musíte si ich držať. A teraz každým rokom, čo sa to predĺžilo, tak si môžte narátať jednu sadu ročných miezd. Čiže to výrazne zvýšilo náklady.
A ten štvrtý dôvod, a to je pozitívna správa, náklady zvýšila aj taká vnútorná modernizácia a to preto, lebo keď si pozrete najmä bezpečnostné systémy, tie sú prakticky všetky nové. Požiarny systém, ten je, to je funglovka, najnovší model, nejaká švajčiarska expertná firma to dodala, baterkáreň úplne novučká od Varty, príprava bórovej vody, kondenzátor objemu, prakticky všetky merače, čo tam sú, všetko je to že komplet nové. Tá atómka je momentálne medzi top atómovými elektrárňami vo svete, čo sa týka bezpečnosti, nie, čo sa týka výroby, lebo tam je naďalej ten 30 rokov starý reaktor, ale všetky tie systémy. Bolo to strašne drahé, robilo sa to prakticky nanovo, a preto ja som veľký fanúšik toho spustenia a som presvedčený, že v apríli už začnú, to je teraz o šesť týždňov, začnú navážať palivo. Dvadsať týždňov trvá, kým to nahrejete, ten systém, na nejakých 200, niečo vyše 240 stupňov, a potom sa môže začať zvyšovať výkon z dvoch percent a koncom roka by to mohlo byť na osemdesiatich.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme.
Otázka číslo šesť je od pani poslankyni Jarmily Halgašovej, ktorá sa nachádza v sále, a je smerovaná na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Samuela Vlčana a znie: "Vážený pán minister, je účelné vynaložiť 30 miliónov eur na čistenie kanálov, na opatrenie, ktoré zjavne vykazuje znaky nehospodárnosti, neefektívnosti a neúčelnosti? Na základe čoho ste vybrali práve 267,5 km z celkovej dĺžky 5 851 km melioračných kanálov, ktoré majú byť rekonštruované? Existujú relevantné dôkazy, že tento projekt bude mať priaznivý vplyv na zadržiavanie vody v krajine? Nebude mať toto opatrenie v dobe klimatickej zmeny práve opačný vplyv a nezväčší odtok vody z krajiny?"
Nech sa páči, pán minister, máte tu veľa otázok, môžete reagovať v rozsahu päť minút.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
Chcem sa ti, pani poslankyňa, poďakovať za túto otázku, aby som situáciu ohľadne hydromeliorácií mohol vysvetliť, lebo ja som za korektnú otvorenú diskusiu a chcem, aby všetci, ktorí sa zaujímajú o rezort pôdohospodárstva, aby mali korektné informácie. Lebo som zaregistroval v posledných týždňoch snahu niektorých mimoparlamentných opozičných strán o škandalizovanie rezortu a zaujímajú sa aj o hydromeliorácie.
Chcem povedať, že treba rozlišovať medzi projektom, na ktorý sa pýtaš aj ty, pani poslankyňa, ktorý sa týka úpravy 267 km odvodňovacích kanálov, a prípad čistenia kanálov, ktorý sa robil z prevádzky, ktorý bol tiež, ktorý aj je dneska predmetom preverovania ministerskej kontroly, ktorý sa robil na prelome minulého a tohto roku v čase vegetačného pokoja. Tam ide o štyri a nie tri zmluvy, ako bolo publikované, kde sme nariadili ministerskú kontrolu s súdnoznaleckým preskúmaním rozsahu a ceny práce, aby sme teda vedeli povedať, že aká je tá cenová náročnosť vyčistenia nejakého kilometra kanálu na viacerých úsekoch.
Prečo to zmieňujem? Lebo je to dôležité aj preto, aby sme vedeli posúdiť hospodárnosť celého toho veľkého projektu, ktorý sa rozbehol ešte v roku 2019, čiže ak by som mal odpovedať priamo na tvoju otázku, že prečo sme ten projekt, prečo som ten projekt rozbehol a ako som vybral tých 267 kilometrov, tak musím povedať, že tá výzva bola otvorená 11. septembra 2019, čiže ešte za predchádzajúcej vlády, a bola aktualizovaná 11. 12. 2019, čiže ešte za predchádzajúcej vlády, a faktom je, že to rozhodnutie o druhej aktualizácii bolo z, potom z 22. februára 2021, kedy sa zmenila alokácia na 35 miliónov.
A to poviem otvorene, to mi zasvietila kontrolka a po nástupe do kresla ministra som zastavil akékoľvek podpisovanie v tejto veci, čiže tento, túto výzvu naozaj zvažujeme a posudzujeme, nakoľko je hospodárne práve prostredníctvom už pripraveného projektu realizovať tie adaptačné opatrenia, lebo máš pravdu, že dnes musíme realizovať predovšetkým adaptačné opatrenia, ktoré budú plniť nielen odvodňovaciu funkciu, ale aj vodozádržnú funkciu tých hydromeliorizačných kanálov a ostatných zariadení.
Aby som poskytol komplexný obraz, tak treba povedať, že samotná, samotné úvahy o úprave a vyčistení hlavne tých odvodňovacích kanálov vznikli na rezorte po záplavách, ktoré boli v roku 2009 a 2010, a v roku 2014 bola realizovaná štúdia pre realizáciu opatrení, ktorú, samozrejme, kto bude mať záujem, dám k dispozícii. A z tejto štúdie z roku 2014 sa najskôr naprojektovali práce na čistenie odvodňovacích kanálov na vyše 500 km za 70 miliónov euro, potom tá alokácia bola znížená na 30 miliónov euro a išlo sa len na 267 kanálov. A dneska sme v procese, kedy posudzujeme, ako s týmito peniazmi naložiť a či je to vhodné urobiť práve už pripravenou výzvou.