60. schôdza

Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku má pán poslanec Ondrej Ďurica, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Pollák, ja chápem vašu motiváciu aj váš vklad do tejto diskusie a rešpektujem ho, teda z vašej, z vašej pozície, len viete, keď poviete A, tak treba povedať aj B. Vy ste vypichol niektoré konkrétne prípady, kde ste poukázal na dôsledky, ale tam treba vnímať aj príčiny jednotlivých prípadov, aj okolnosti, za akých vznikajú. To znamená, že tie niektoré nešťastné prípady majú svoj, samozrejme, príbeh a majú, majú svoju genézu. To znamená, že keď sa dlhodobo tie problémy neriešia a nejakým spôsobom sa odsúvajú a prehliadajú sa a či už vaša vláda alebo predchádzajúce vlády ten problém neriešia, tak prichádza, prichádza aj k tým nešťastným záverom, ktoré vy tu dnes pomenúvate, a cez, cez tieto vypichnuté prípady smerujete kritiku. Ale naozaj treba byť objektívny a treba si povedať aj to B, že čo tomu predchádza a ako je nastavená spoločnosť, ako je nastavená legislatíva, aby sa k týmto prípadom alebo aby sa neopakovali, aby sa im predchádzalo. Ale to je, to je všeobecne problém či už tejto vlády alebo, alebo predchádzajúcich vlád, že my o tých problémoch vieme tak-nejak v spoločnosti, hovoríme o nich, či už hlasno alebo polohlasno alebo šepkáme, ale neriešime ich. A potom, potom majú takéto vyústenie.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Peter Pollák, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
K pánovi poslancovi Sujovi iba krátko, že ďakujem, že ma poslúchate, že ste si dali respirátor, vážim si to. Vy hovoríte o vašom klube, vy ani klub nemáte a keď ste spomínali Miňa Mazureka, však on tu mal práve sedieť, však on je ten najväčší bojovník za ľudské práva. Kde je? (Reakcia z pléna. Zaznel gong.) Kde je? (Reakcia z pléna. Zaznel gong.) Upozornil som, upozornil som všetkých poslancov, či koalície alebo opozície, a hlavne som to obracal, alebo teda som sa chcel vyjadriť k našim koaličným poslancom, že mi je ľúto, že je tu poloprázdna sála.
Ja sa ale takisto chcem opýtať vás, pán Suja, ako budete hlasovať, lebo ja vás považujem za, podľa toho, čo robíte, za takého zástancu ľudských práv, najväčšieho bojovníka aj s vašou partiou. Ja verím tomu, že zahlasujete za. A ak nie, tak ste len pokrytec a farizej. Teraz máte príležitosť ukázať, že vy ste tí najväčší bojovníci za ľudské práva. Ak ste najväčší bojovníci za ľudské práva, tak za túto správu zahlasujete.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Vladimír Ledecký, pripraví sa pán poslanec Miroslav Kollár.

Vážená pani ochrankyňa ľudských práv, vážený predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, ako sa v Starom zákone píše, strom poznáš po ovocí. Vo vašom prípade výsledkom vašej neoblomnej práce pochybnosť o tom, či úrad ste posledných päť rokov viedli vy, nesie správny názov - verejný ochranca ľudských práv. Dovoľte mi to spochybniť.
Ako hlavou rádu ste totiž neboli ochrancom práv, ale boli ste tvrdým bojovníkom za práva jednotlivcov, za práva ľudí, tých najzraniteľnejších skupín, ktorým ste výkonom vašej funkcie vo väčšine prípadov zmenili život. Aj keď niekedy to trvalo dlhšie, ako by to bolo vhodné.
Nehovorím len o konkrétnych legislatívnych návrhoch či odborných diskusiách, vaším výkonom funkcie ste v spoločnosti zmenili pohľad na to, ako spoločnosť vníma slová pomoc, sloboda či ľudské právo jednotlivca. Zbabelý postoj k riešeniu porušovania základných ľudských práv ste pripomínali každoročne vo vašich výročných správach aj tu na pôde parlamentu. Ako odpoveď ste si často vyslúžili ignoranstvo alebo spŕšku tvrdých, nepríjemných slov. Ľudskosť, solidarita totiž nepozná kultúrno-etnické vojny či farbu politického trička. Tak by to malo aspoň byť. Je to základný pilier každej modernej demokratickej spoločnosti. Je to niečo, čo by mal mať každý prirodzene v sebe a každý z nás by si to mal ctiť a presadzovať.
Cítil som, že tento pohľad na svet zdieľame spoločne. Viem, mnohí poslanci by, ako to sami nazývajú, cigánov z osád najradšej odsťahovali na druhú stranu planéty, čo najďalej od našich pohodlných životov. Jednoducho tento problém odhodiť preč, skartovať. Skratky a rýchle riešenia však v živote nefungujú. Tí, čo sa tejto problematike venujeme, to poznáme. Boľavé problémy často nemajú rýchle a jednoduché riešenia. A vy to viete najlepšie. Ukázali ste to v ochote riešiť krivdy z minulosti, na ktoré by sa mohlo zdať, že naša spoločnosť zabudla. Ja si pamätám vaše cesty do terénu s celým vaším tímom aj niekoľko hodín strávených pri tých najťažších témach, konkrétne aj u nás, v našej obci, takže naozaj vnímal som to tak, že chcete pochopiť problém do hĺbky a následne ho riešiť.
Rovnako nezákonná sterilizácia rómskych žien. Pamätám si, ako ste mi na našom spoločnom stretnutí hovorili o tom, ako sú častokrát čo i len symbolické gestá dôležité. Jednoduché slovko ´prepáč´ má v niektorých situáciách cenu zlata. A musím povedať, že tam ste mi otvorili oči, lebo som si povedal, ex post už s týmto problémom asi nenarobíme nič. Ale zmenil som názor.
Pre mňa osobne ste, pani Patakyová, symbolom, symbolom toho, že ignorovaním problému sa problém automaticky nerieši. Aj keď vás poslanci či ministri dlho ignorovali, vždy ste sa vrátili a opakovane im bolestivé prípady pripomenuli. Pripomínali ste, že v našej spoločnosti žijú stále ľudia, pre ktorých teplo domova či čerstvé pečivo na stole nie je samozrejmosťou. Pripomínali ste problémy v rómskych osadách, problémy detí, ktoré nemajú v živote rovnakú štartovaciu čiaru ako väčšina obyvateľov. Je mi smutno, keď pozerám na to, ako nedokážeme zvoliť vašu kolegyňu detskú ombudsmanku, detskú komisárku pre deti.
Dovolím si aj tu z tohto miesta pripomenúť, že zatiaľ čo spoza parlamentných lavíc riešime svoje egá a funkcie, vo vylúčených komunitách nám stále vyrastajú generácie detí, ktoré len kvôli miestu svojho bydliska nemajú prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. Doslova im berieme právo na úspešnú budúcnosť.
A na záver mi ešte dovoľte naozaj zo srdca poďakovať za vašu prácu tu na pôde parlamentu, kde ste si za predchádzajúce roky vypočula mnoho tvrdých, nepríjemných slov a boli roky, že bolo aj ignoranstvo. Verte, že vaša práca nemenila len životy tých najzraniteľnejších, ale menili ste celú spoločnosť krôčik za krôčikom tým najsilnejším slovom, ktoré vy ako ombudsmanka máte, a to je slovom. Jedna stará múdrosť hovorí na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo, aby dobrí ľudia nerobili nič. Vo vašom prípade môžem povedať, že dobro ste spravili naozaj nástrojom vašej funkcie.
Takže ešte raz, pani ombudsmanka, ďakujem vám nielen za tento rok, ale za päť rokov skutočne dobrej práce. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, ja by som sa chcel spýtať len jednu vec. Je vám ľúto, že nevieme zvoliť kolegyňu pani profesorky ombudsmanku pre deti. Ja sa spýtam prečo? Je vás v koalícii 95 alebo 93 už teraz po novom. Stačí vám obyčajná jednoduchá väčšina. Tak kde je problém? Prečo ho nepomenujete? Pán poslanec, toto že vám je ľúto? Toto sú podľa mňa, obyčajná výhovorka. Lebo vás je dosť na to, aby ste ju zvolili kedykoľvek. Ale je zjavné, že ani vo vládnej koalícii sa asi neviete dohodnúť.
Viete, toto je výčitka pre koho? Mali ste pomenovať. Áno, vyčítam svojim koaličným kolegom, že nevieme zvoliť kolegyňu pani profesorky. A pomenovať spôsoby. Koho egá? Viete, to je také neurčité. Pomenovať, keď sme takí féroví a rovní, tak povedzme to tým ľuďom na Slovensku. Zaslúžia si ľudia vedieť pravdu a pani profesorka mi dá isto za pravdu aj mne, že mali by sme ľuďom hovoriť stále pravdu. Tak skúste byť teraz taký a zareagovať na mňa a povedať, prečo nevieme zvoliť jej kolegyňu?

Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Vladimír Ledecký, nech sa páči.

Pán Suja, naozaj vám odpoviem jasne a zrozumiteľne. Preto, lebo sa nevieme dohodnúť. V tomto ste mali pravdu. Ďakujem.