60. schôdza

Ďakujem pekne. Ku, ako už pán minister avizoval, ku návrhu predložím, bude predložených viacero pozmeňujúcich návrhov, z toho dva predložím ja. Ide v podstate najmä o vypustenie bodov, na ktorých nebola zhoda a potom o legislatívne úpravy, keďže prvým čítaním prešiel návrh už dávnejšie. Tak idem čítať prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Jána Kerekrétiho a Petry Krištúfkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 760.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I bod 60 § 142 ods. 6 nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. V čl. I body 125 a 126 § 293ew ods. 6, 7 a 8 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
3. V čl. I bode 130 sa v nadpise § 293fr slová „1. apríla" nahrádzajú slovami „1. júna" a v § 293fr sa slová „31. marcu" nahrádzajú slovami „31. máju".
4. V čl. VII bod 3 § 27 ods. 10 písm. c) nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
5. V čl. VIII bode 14 sa v nadpise pod § 49n slová „1. apríla" nahrádzajú slovami „1. júna" a v § 49n v celom texte sa slová „31. marca" nahrádzajú slovami „31. mája".
6. V čl. XIX sa slová „1. apríla 2022" nahrádzajú slovami „1. júna 2022".
Prvý pozmeňujúci návrh som skončil.
Idem čítať druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Jána Kerekrétiho, Petry Krištúfkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 760.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body: 1 až 6, 16 až 18, 20 až 24, 26, 28 až 34, 36, 38 až 41, 43, 44, 69 a 98.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
„20. V § 60 ods. 6 sa vypúšťajú slová „a 2".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti.
3. V čl. I bod 25 znie:
„25. V § 66 ods. 7 sa slová „ods. 1 až 4" nahrádzajú slovami „ods. 1 až 3".".
4. V čl. I bode 27 § 66a ods. 6 úvodnej vety sa slová „ods. 8" nahrádzajú slovami „ods. 9".
5. V čl. I bode 35 § 68a ods. 2 úvodnej vety, v úvodnej vete sa slová „ods. 8" nahrádzajú slovami „ods. 9".
6. V čl. I bod 37 znie:
„37. V § 69a ods. 2 druhej vety sa slová „ods. 5" nahrádzajú slovami „ods. 4".".
Tento bod nadobúda rovnakú účinnosť, ako je účinnosť bodu 46 § 82 ods. 4, čo sa premietne do článku o účinnosti.
7. V čl. I bode 42 § 73a ods. 5 úvodnej vete sa slová „ods. 8" nahrádzajú slovami „ods. 9".
8. V čl. I bode 55 § 138 ods. 7 písm. b) a ods. 14 v štvrtej vete sa slová „až j)" nahrádzajú slovami „až i)".
9. V čl. I bode 130 § 293fu znie:
㤠293fu
(1) V roku 2023 je povinne dôchodkovo poistená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je členom cirkevného spoločenstva, rehoľného spoločenstva alebo charitatívneho spoločenstva a vykonáva pre nich pracovnú činnosť, ak nie je dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e), g) až i), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto činnosti.
(2) Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1
a) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa odseku 1,
b) zaniká
1. odo dňa, od ktorého prestala spĺňať podmienky podľa odseku 1 alebo
2. odo dňa odhlásenia sa z povinného dôchodkového poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky.
(3) Ak povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 zaniklo z dôvodu vzniku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 opätovne vzniká odo dňa splnenia podmienok podľa odseku 1.
(4) Ak sa fyzická osoba uvedená v odseku 1 odhlásila z povinného dôchodkového poistenia, povinné dôchodkové poistenie z toho istého dôvodu jej vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa, v ktorom jej zaniklo povinné dôchodkové poistenie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1.
(5) Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od skončenia členstva v cirkevnom spoločenstve, rehoľnom spoločenstve alebo charitatívnom spoločenstve alebo skončenia vykonávania pracovnej činnosti pre toto spoločenstvo v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.
(6) Fyzická osoba uvedená v odseku 1, ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné dôchodkové poistenie, sa prihlasuje spôsobom podľa odseku 7.
(7) Povinnosť podľa odseku 5 a prihlásenie sa podľa odseku 6 sa vykoná na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa; § 229 ods. 3 a 4 sa vzťahujú rovnako.
(8) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v odseku 1; § 131 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. c), § 132 písm. e), § 137 písm. d) a § 138 ods. 7 písm. b), ods. 14 štvrtá veta a siedma veta a ods. 15 sa vzťahujú rovnako.
(9) Finančné prostriedky na úhradu poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za fyzickú osobu uvedenú v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja podala pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve ochrannej lehoty. Ide o to, aby sa ustanovil začiatok ochrannej doby na 40 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu z dôvodu, že posunutie začiatku ochrannej lehoty na 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu by mohlo spôsobiť, že niektorým ženám nevznikne nárok na materské, pretože by tá ochranná lehota skončila skôr, ako tento nárok vznikne.
Dovoľte mi teraz, aby som prečítala text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Drábikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 760.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
V čl. I bode 7 § 32 ods. 2 písm. c) sa slová „začiatku 42. týždňa" nahrádzajú slovami „začiatku 40. týždňa".
Ďakujem.

Termín hlasovania zajtra o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Tento návrh, ktorý upravuje európsku legislatívu o novom dôchodkovom produkte, ktorý bude u nás regulovať ministerstvo financií a Národná banka Slovenska, prešiel takisto dlhou odbornou diskusiou. Na základe toho po konzultáciách s poslancami Národnej rady aj s Národnou bankou Slovenska sme pripravili ešte jeden pozmeňujúci návrh. Chcel by som vás informovať, že ministerstvo s týmto poslaneckým pozmeňujúcim návrhom vyslovuje súhlas. Bol dojednaný po dohode s nami i s Národnou bankou Slovenska.
Preto vás chcem poprosiť, nielen o podporu zákona ako celku, ale aj o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu Výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte, tlač 837. Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením č. 1214 uzniesla a pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Výbor pre sociálne veci, žiaľ, o návrhu nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Z unesenia výboru teda nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená rozhodnutím č. 178 z 15. marca 2022 a týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi pri rokovaní o predmetnom návrhu informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Ako bolo avizované pánom ministrom, aj k tomuto zákonu je pozmeňujúci návrh. Ten je trošku dlhší, nakoľko sa doň, sa v podstate do zákona pridávajú niektoré pripomienky Národnej banky, najmä o tom, ktorý, kto bude informovaný, teda ktorým inštitúciám a ktorým orgánom bude dávať Národná banka informácie o týchto osobných dôchodkových produktoch, pokiaľ si ich požiadajú.
Potom niektoré informácie o ukladaní sankcií a ešte na začiatku trošku meníme programový, a jedno, výber z tohto produktu a jednorazové vyrovnanie. Bude to viac flexibilné, viacej sa to bude podobať tretiemu pilieru.
Dobre. Idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Jána Kerekrétiho a Petry Krištúfkovej k vládnemu návrhu zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 837. Vládny návrh zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I, § 6 ods. 2 sa slovo „desať" nahrádza slovom „päť".
2. V čl. 1, § 7 a 8 vrátane nadpisov znejú:
"§ 7
Programový výber a suma programového výberu
(1) Ak § 9 ods. 3 písm. a) neustanovuje inak, programový výber sa vypláca, sa vypláca najmenej do uplynutia piatich rokov od dovŕšenia veku sporiteľa potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.⁷⁾.
(2) Suma programového výberu sa určí rovnomerne v závislosti od hodnoty majetku sporiteľa a od počtu rokov, počas ktorých sa programový výber vypláca.
§ 8
Jednorazové vyrovnanie a suma jednorazového vyrovnania
Na žiadosť sporiteľa poskytovateľ vyplatí sporiteľovi jednorazové vyrovnanie v sume požadovanej sporiteľom, ak
a) hodnota majetku sporiteľa je nižšia ako štvornásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa jednorazové vyrovnanie vypláca, alebo
b) uplynulo päť rokov od dovŕšenia veku sporiteľa potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.⁷⁾".
3. V čl. I, § 9 ods. 3 písmeno a) znie:
„a) programového výberu, ktorý sa vypláca najmenej 5 rokov; § 7 ods. 2 sa použije rovnako, alebo".
4. V čl. I, § 10 ods. 1 druhá veta znie:
„Národná banka Slovenska
a) vykonáva právomoci podľa osobitného predpisu,¹⁾.
b) vykonáva dohľad nad poskytovaním a distribúciou celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu vrátane rozhodovania o registrácii celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu a o zrušení registrácie celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu."
5. V čl. I, § 10 ods. 2, § 12 ods. 1 úvodnej vete, úvodnej vete a písm. c), § 13 a § 14 sa slovo „poskytovateľ" vo všetkých tvaroch nahrádza slovami „poskytovateľ celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu" v príslušnom tvare.
6. V čl. I sa § 10 dopĺňa odsekmi 3 až 6, ktoré znejú:
(3) Národná banka Slovenska je pri výkone svojich úloh povinná zohľadňovať spoločné postupy a odporúčania európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) pri uplatňovaní tohto zákona a osobitných predpisov pre oblasť celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.
(4) Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov,¹⁴⁾.
Národná banka Slovenska je oprávnená poskytnúť informácie získané pri výkone dohľadu:
a) európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo iným orgánom Európskej únie, ak sú tieto informácie potrebné na plnenie ich povinností alebo povinností Národnej banky Slovenska,
b) orgánom dohľadu nad finančnými inštitúciami z iného štátu alebo iným orgánom verejnej správy z iného štátu, ktoré sa podieľajú na výkone dohľadu alebo s ktorými Národná banka Slovenska pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu nad finančnými inštitúciami spolupracuje v súlade s osobitnými predpismi alebo zmluvami, ktorými je Slovenská republika alebo Národná banka Slovenska viazaná, ak sú tieto informácie potrebné na plnenie ich povinností alebo povinností Národnej banky Slovenska,
c) centrálnym bankám európskeho systému centrálnych bánk vrátane Európskej centrálnej banky a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov vrátane výkonu menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami, systémami zúčtovania a systémami zúčtovania cenných papierov a ochrany stability finančného systému,
d) Európskemu výboru pre systémové riziká zriadenému osobitným predpisom,¹⁵⁾ ak sú tieto informácie potrebné pre výkon jeho úloh,
e) súdom,
f) ústredným orgánom štátnej správy, ak ide o informovanie o výsledku vybavenia podaní finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov podľa odseku 1, súvisiacich s poskytovaním finančných služieb alebo inými obchodmi dohliadaných subjektov podľa osobitného predpisu,¹²⁾ ktoré boli z ústredného orgánu štátnej správy z dôvodu vecnej príslušnosti postúpené na vybavenie,
g) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov vo veciach správy daní,¹⁶⁾ ak o to orgán štátnej správy v oblasti daní a poplatkov písomne požiada,
h) iným orgánom verejnej správy, s ktorými Národná banka Slovenska pri plnení svojich úloh pri výkone dohľadu spolupracuje podľa osobitného predpisu¹⁷⁾ a iným orgánom verejnej správy uvedeným v osobitných predpisoch¹⁸⁾, ak je spolupráca alebo výmena informácií s týmito orgánmi potrebná na plnenie povinností Národnej banky Slovenska, a to v rozsahu informácií potrebných na plnenie týchto povinností Národnou bankou Slovenska,
i) osobám, ktoré sú podľa osobitných predpisov¹⁹⁾ povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s plnením ich úloh pre poskytovateľa celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, distribútora celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu a depozitára,
j) advokátom alebo iným osobám podľa osobitného predpisu²⁰⁾ zastupujúcim Národnú banku Slovenska, jej zamestnanca alebo člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska v súdnom konaní alebo v trestnom konaní, ktoré sa týka poskytovateľa celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, distribútora celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu alebo depozitára,
k) štatutárnym audítorom, audítorským spoločnostiam, ďalším osobám oprávneným na vykonávanie štatutárneho auditu podľa osobitného predpisu²¹⁾ a iným osobám, ak vykonávajú pre Národnú banku Slovenska znaleckú činnosť²²⁾ alebo poskytujú odborné posúdenie na účely dohľadu nad poskytovaním celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu a orgánom vykonávajúcim dohľad nad poskytovaním celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu.
(5) Informácie získané pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám ako osobám podľa odseku 4 len so súhlasom dotknutých subjektov.
(6) Ustanoveniami odsekov 4 a 5 nie je dotknutá povinnosť uložená osobitným predpisom²³⁾ oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu."
Poznámky pod čiarou k odkazom 14) až 23) znejú:
¹⁴⁾ Napríklad § 7 a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 2, 3, 17 a 24 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹⁵⁾ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení.
¹⁶⁾ Zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
¹⁷⁾ Napríklad zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
¹⁸⁾ Napríklad zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
¹⁹⁾ Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon číslo dvetisíc, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
²⁰⁾ Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
²¹⁾ Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
²²⁾, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
²³⁾ § 340 a 341 Trestného zákona.".
Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú. Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
7. V čl. I sa vypúšťa § 11.
Poznámka pod čiarou k odkazu 14) sa vypúšťa.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú. Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I § 12 ods. 1 sa za slovami „banky Slovenska" vypúšťa čiarka a vkladajú sa slová „alebo získali registráciu celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu na základe nepravdivých alebo zavádzajúcich skutočností alebo akýmkoľvek iným protiprávnym spôsobom v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi".
9. V čl. I § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b). Nasledujúce písmená sa primerane preznačia.
10. V čl. I § 12 odsek 2 znie:
„(2) Národná banka Slovenska môže fyzickej osobe a právnickej osobe, ktoré vykonávajú činnosť, na ktorú je oprávnený len poskytovateľ celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, distribútor celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu alebo depozitár
a) uložiť sankciu alebo opatrenie podľa odseku 1,
b) nariadiť upustenie od konania a zdržanie sa opakovania konania, na ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba nie je oprávnená.".
11. V čl. I, § 12 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak Národná banka Slovenska má dôvodné podozrenie na vykonávanie činnosti podľa odseku 2, je na účely preskúmania tohto podozrenia aj v prípade, že nejde o ňou dohliadaný subjekt podľa osobitného predpisu,¹²⁾ oprávnená vyžiadať si od dotknutej osoby informácie, výkazy a iné podklady a vysvetlenia určené Národnou bankou Slovenska. Dotknutá osoba je povinná bezplatne, úplne, správne, pravdivo a včas predložiť Národnej banke Slovenska ňou vyžiadané informácie, výkazy a iné podklady a vysvetlenia, a to v požadovanej forme, podobe, štruktúre a termíne; Národná banka Slovenska je tiež oprávnená a dotknutá osoba je povinná umožniť Národnej banke Slovenska overiť si tieto informácie, výkazy a iné podklady a vysvetlenia priamo na mieste u dotknutej osoby. Na postup Národnej banky Slovenska a dotknutej osoby pri zisťovaní a preskúmavaní podozrenia podľa odseku 2 sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.¹⁶⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 16) znie:
¹⁶⁾ Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú. Nasledujúce poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú. Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
12. V čl. I § 12 ods. 3 sa za slovo „banka" vkladá slovo „Slovenska".
13. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 16) znie:
¹⁶⁾ Čl. 68 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1238 v platnom znení.
Zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
14. V čl. I § 12 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 až 6, ktoré znejú:
„(4) Sankcie alebo opatrenia podľa odsekov 1 a 2 možno ukladať samostatne alebo súbežne a opakovane.
(5) Sankcie alebo opatrenia podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Uložením sankcií alebo opatrení podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.¹⁶⁾
(6) Národná banka Slovenska je aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia podľa odsekov 1 a 2 za nedostatky podľa tohto zákona oprávnená prerokovať nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu s osobami oprávnenými konať v mene dohliadaného subjektu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.".
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
15. V čl. I § 13 ods. 1 sa za slovo „poskytovaním" vkladajú slová „a distribúciou".
16. V čl. I § 13 ods. 2 sa slovo „výzvu" nahrádza slovom „vyžiadanie".
17. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 18) znie:
¹⁸⁾ Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
18. V čl. III sa pred doterajší text vkladajú body 1 až 3, ktoré znejú:
„1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (Ú. v. EÚ L 198, 25. 7. 2019) v platnom znení, zákon č. .../2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 25) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „Nariadenie (EÚ) 2019/1238 v platnom znení, zákon č. .../2022 Z. z.".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 35) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „zákon č. .../2022 Z. z.".".
Doterajší text čl. III sa primerane označí.
Navrhované novelizačné body nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.
Bod 19 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III § 38i poznámky pod čiarou k odkazom 47v a 47w znejú:
„^47v) Čl. LXIII nariadenia (EÚ) 2019/1238 v platnom znení.
^47w) Zákon č. .../2022 Z. z.".
Bod 20 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III § 38i sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Na vydanie intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia podľa odseku 1 sa uplatní § 38g ods. 2 až 8, ak osobitný predpis^47z) neustanovuje inak.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 47z) znie:
„^47z) Nariadenie (EÚ) 2019/1238 v platnom znení. Zákon č. .../2022 Z. z.".
V súvislosti s navrhovanou zmenou sa primerane upraví úvodná veta k poznámkam pod čiarou.
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu kolegu Valáška. Rád by som sa vyjadril ako dlhoročný predseda jednej z registrovaných cirkví a podpredseda Ekumenickej rady cirkví. Mám niekoľko vážnych výhrad, ktoré by som rád v krátkosti predniesol a vyjadril svoj názor na tento návrh.
Po prvé, poslanecký návrh kolegu Valáška nemá oporu v programovom vyhlásení vlády ani v súčasných zámeroch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Takýto závažný návrh zákona by mal byť skôr ako vládny zákon, nie poslanecký, keďže zmeny v zákone by znamenali zmenu paradigmy a uvádza to aj sám predkladateľ, citujem: "V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. Bolo by vhodnejšie prispieť k celospoločenskému diskurzu a pripraviť vládny návrh zákona, ktorý by bol podrobený riadnym prípravným prácam." Takisto ide o rozsiahly zásah do základného predpisu, upravujúceho postavenie a registráciu cirkví, takže by bolo nevyhnutné pripraviť nový zákon nielen jeho novelu. V tomto návrhu preto ide o nevhodné legislatívno-technické riešenie. Ústavnosť súčasného systému registrácie cirkví už posudzoval Ústavný súd v roku 2010. Konštatoval, že je v súlade s ústavou, citujem: "Náboženská sloboda garantovaná článkom 24 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 9 európskeho dohovoru o ľudských právach je ponímaná ako individuálna sloboda a preto nie je dôvod namietať rozpor označených ustanovení zákona a článku 24 Ústavy Slovenskej republiky a článku 9 európskeho dohovoru o ľudských právach tam, kde zákon č. 308/1991 Zb. upravuje právo cirkví alebo náboženských spoločností ako kolektívnych entít."
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci týchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania, a to v jeho prejave. Tým, že určitá cirkev nie je zaregistrovaná, sa podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nijako nezasiahlo do výkonu základných práv alebo slobôd osôb hlásiacich sa k tejto cirkvi, ktoré sa môžu realizovať aj prostredníctvom iného právneho subjektu. Neregistrované náboženské subjekty v praxi bežne využívajú možnosť registrácie ako občianske združenia a nadácie alebo ako združenia osôb bez právnej subjektivity.
Uznávam, že je tu ten problém, že tam podľa zákona o občianskych združeniach by to nemali byť cirkvi.
Návrh by zásadne upravoval aj postavenie už registrovaných cirkví. Neprebehla žiadna diskusia či dialóg na túto tému v odbornej ani širokej verejnosti. Pán poslanec chce o téme hovoriť až priamo v pléne parlamentu, čo je v poriadku, ale asi by tá diskusia mala byť najprv inde.
Poukazujem na skutočnosť, že príprava právneho predpisu nevyhnutne vyžaduje odborný dialóg, a to zvlášť pri takejto citlivej téme. V prípade diskusie k financovaniu cirkví bola napríklad zriadená expertná komisia, kde mali svojich zástupcov cirkvi aj štát, ktorá pracovala niekoľko rokov. Expertná komisia mala viacero analytických výstupov a na jej rokovaniach boli prerokované otvorené témy. Výsledkom bol legislatívny návrh zákona, ktorý parlament schválil v roku 2019.
Za veľmi diskutabilné až nebezpečné považujem aj požiadavku v zákone, podľa ktorej by cirkvi museli podávať správu o činnosti štátu, dokonca návrh zákona zmocňuje exekutívu, to je napríklad Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby určilo náležitosti správy o činnosti, resp. jej štruktúru. To by znamenalo, že ak by exekutívna moc chcela šikanovať subjekty podľa zákona, vloží do vykonávacieho predpisu náležitosti, ktoré presahujú rámec zákonného splnomocnenia. V návrhu už chýba len ustanovenie cirkevných tajomníkov, ktorí budú dohliadať na činnosť cirkví a správnosť predkladaných správ. Návrh zákona potenciálne vytvára priestor pre kontrolu cirkví a obmedzenie cirkví, čo sa týka ich učenia z dôvodu neobmedzovania práv osôb bez náboženského vyznania. Podľa práve prebiehajúceho procesu vo Fínsku s poslankyňou Päivi Räsänen za to, že citovala Bibliu, by predložený návrh zákona vytváral možnosť aj na obmedzenie náboženskej slobody a slobody vyjadrovania. Cirkevní predstavitelia, ale aj bežní veriaci by minimálne boli nútení nevyjadrovať sa k niektorým otázkam a cirkvi by verejne nemohli prezentovať niektoré časti svojho učenia založené na Písme Svätom.
Návrh zákona zachádza aj do konštituovania práv, ktoré zasahujú do právnych predpisov, ktoré sú v gescii iných ministerstiev, napríklad ministerstva školstva, ministerstva obrany, ministerstva kultúry, ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, a tieto rezorty by nemali možnosť na patričnú analýzu legislatívnych dopadov, napríklad v oblasti práv, teda nemám vedomosť, že by to bolo s nimi konzultované, a tie práva sa týkajú vyučovať náboženstvo na školách, podľa osobitného právneho predpisu poveriť osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť, výkonu duchovenskej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, zriaďovať školy podľa osobitného právneho predpisu, prevádzkovať tlač nakladateľstva a vydavateľstva a tlačiarne, zakladať a prevádzkovať vlastné kultúrne inštitúcie a zariadenia, zriaďovať a prevádzkovať vlastné zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb a zúčastňovať sa na poskytovaní týchto služieb aj v štátnych zariadeniach a podobne. Toto všetko tento návrh zákona zasahuje a je potrebné prediskutovať dopad takéhoto zákona na všetky tieto oblasti.
To také špecifikum ešte, ktoré sa tu opakuje aj v iných súvislostiach, že návrh zákona zavádza okrem všetkých a ustálených kritérií nediskriminácie aj nové kritérium - rodová identita, ktorá, ako vieme, je pre niektorých z nás citlivým termínom a je okolo toho rozsiahla diskusia. A podľa ministerstva financií chýba aj kvantifikácia vplyvu a podrobný dopad na rozpočet na ďalšie roky.
Upozorňujem na zásadné ustanovenie § 4 ods. 2, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie. Toto ustanovenie bolo hlavným cieľom novely zákona v roku 2000 a zásadne ho žiadali nekatolícke cirkvi. Deklarovalo sa ním rovnaké postavenie cirkví a umožnilo sa okrem iného uzatváranie vzájomných zmlúv podľa § 3 ods. 5 medzi štátom a registrovanými cirkvami ako reakciu na medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Predkladaná novela poslanca Valášeka § 4 ods. 2 nerieši, ale v praxi by to znamenalo, že všetky cirkvi aj v prvom, aj v druhom stupni by mali rovnaké postavenie, čo vzhľadom na rozsah zachovaných práv a možností cirkví v druhom stupni nebude pravda.
Podobne zastávam názor, že súčasný 50-tisícový cenzus je neprimeraný, zaviedla ho politicky účelová novela poslancov Slovenskej národnej strany v roku 2017. Dvojstupňová registrácia je síce možné riešenie, ale fakticky zavedie až tri kategórie cirkví, pretože tu stále bude veľká skupina cirkevných spoločenstiev, ktoré nebudú schopné splniť ani podmienky na registráciu v prvom stupni. Podľa údajov Štatistického úradu je podľa sčítania obyvateľstva viac ako 150 identifikovaných neregistrovaných náboženských skupín, ktoré často majú desiatky a menej členov. Zavedenie dvojstupňovej registrácie by znamenalo úplné prepracovanie a schválenie nového zákona upravujúceho vzťahu štátu a cirkvi, kde by bolo potrebné definovať presný rozdiel v uvedených dvoch stupňoch registrácie, ktoré by bolo potrebné premietnuť aj do značného počtu právnych predpisov upravujúcich súčasné postavenie cirkví v Slovenskej republike.
Táto legislatívna zmena by si vyžadovala primeranú dobu na jej prípravu, ako som uviedol, celospoločenskú diskusiu a konsenzus, pričom jej schválenie v parlamente považujem v súčasnom volebnom období za problematické. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti považujú súčasný stav za vyhovujúci a nežiadajú jeho zmenu. Pri príprave by bolo nevyhnutné zohľadniť aj jeho ľudsko-právny rozmer a záujem medzinárodných ľudsko-právnych inštitúcií a naše záväzky.
Vyriešenie otázky registrácie vnímam ako najzložitejší problém vo vzťahu k štátu a cirkvi, a to aj v porovnaní s otázkou ich financovania. Problémom totiž nie je cenzus a úprava neregistrovaných náboženských skupín, ale nové definovanie a spoločenské postavenie osemnástich už registrovaných cirkví, ktoré by nový zákon priamo či nepriamo priniesol. Teda uznávam, že je tu problém s registráciou a ja som tiež v konzultácii so všetkými tými skupinami, ktoré pôsobia a sú registrované podľa iného zákonu. Uvedomujem si, že je tu ten problém, preberáme ho aj na ekumenickej rade cirkvi, hľadáme možné riešenia aj v konzultácii s ministerstvom kultúry, ale nemyslím si, že tento zákon takto predložený pánom poslancom Valášekom je riešením tohto problému, pretože, ako som uviedol, má to oveľa širšie súvislosti, ktoré nie je možné takýmto návrhom zákona riešiť.
Preto, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vyzývam vás, aby ste nepodporili predkladanú novelu zákona, ktorá nepomôže súčasnému postaveniu cirkví na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Plne súhlasím s obavami, ktoré vyjadril pán poslanec Szőllős. Predložený návrh zákona by vážne zasiahol do náboženskej slobody. Nepáči sa mi, aby cirkvi a náboženské spoločnosti mali pod taktovkou štátu písať správu o svojej činnosti, a to dokonca tak, že zákonodarca by zveril ministerstvu kultúry vydanie vyhlášky, ktorá určí náležitosti správy. Ak by minister kultúry bol osobne antináboženský, tak si patrične pri vydávaní vyhlášky môže užiť šikanu cirkví a náboženských spoločností a bude tvrdiť, veď to robí podľa zákona pána Valáška a že vlastne cirkvi porušujú predpisy a že možno ich iba tak zrušiť alebo inak postihnúť. Ja si osobne myslím, že tento návrh zákona nie je vhodné podporiť a ďalšia vec, ktorá mi tam najviac vadí, to je rozbitie, rozbitie tých spoločností na menšie skupinky. Veď si predstavme, že taký kláštor, ktorý má 150 rehoľníkov, by mohla byť samostatná cirkev. Ďalšie veci, tie by som povedal potom v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. A ďakujem aj kolegovi Szőllősovi za jeho vystúpenie. Jeho vystúpenie bolo odborné, fundované a vidno, že sa v celej tej problematike vyzná.
Tri krátke poznámky. Tento návrh zákona je v rozpore s čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a rovnako s čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Takáto novela zákona, ako predkladá kolega Valášek, si neviem predstaviť, že by bola prijatá bez niekoľkoročnej diskusie, tak ako to bol zákon o financovaní cirkví a náboženských spoločností. A pokiaľ sa týka tých kompetencií, zasahovanie do kompetencií chodu cirkví a náboženských spoločností spomenul už kolega Szőllős, ja chcem povedať len jedno. Mne v tomto zákone už len chýba jeden, jeden bod, aby mi to pripomínalo komunistický návrh zákona. A to je, cirkevní tajomníci, ktorí kontrolovali, čo robia kňazi, kde chodia kňazi, koho krstia, koho birmujú, kto sa v ich kostole sobášil. Inak tomu zákonu nechýba absolútne nič.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Szőllős, ty si sa vo svojom vystúpení dotkol časti návrhu tohto zákona, ktoré zaujalo aj mňa. Možno by som poprosil predkladateľa, aby nám to trošku ozrejmil. Mňa tam tiež zarazilo ustanovenie, kde je uvedené, že vyznávaním náboženskej viery sa nesmie popierať a obmedziť sexuálna orientácia a rodová identita, pritom vieme, že v mnohých náboženstvách, ktoré sú, a v cirkvách, ktoré sú registrované na Slovensku, sa určitým spôsobom poukazuje na homosexualitu. Mňa by preto zaujímalo, že čo tým myslí vlastne predkladateľ, že teraz sa nesmie niekde vo Svätom Písme uvádzať nejaké výhrady voči týmto veciam, alebo nesmú o tom rozprávať kňazi, alebo ako to vlastne tento predkladateľ myslí? Ďakujem pekne.