60. schôdza

Vážený pán poslanec, v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na obdobie 2014 až 2022 sú prostredníctvom podopatrenia 4.1 podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov podporované investície na skladovacie kapacity v rámci produkcie špeciálnej rastlinnej výroby a citlivých plodín, ktoré tvoria prílohu výzvy. Tieto investície na skladovacie kapacity sú oprávnené v aktuálnej výzve č. 52/PRV/2022, avšak len na vybrané zložky je možné aplikovať katalóg cien poľnohospodárskych strojov a zariadení.
Aktivity spojené so skladovacími kapacitami budú oprávnené aj v rámci plánovanej výzvy, ktoré, ktorá bude vyhlásená v priebehu augusta 2022, pričom ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánuje rozšíriť predmetný katalóg o ďalšie položky špeciálnej rastlinnej výroby. V súčasnosti sa v rámci programu rozvoja vidieka neplánuje podpora investícií do skladovacích kapacít v klasickej rastlinnej výrobe.
Aby sme rozumeli, my, ako som už uviedol v predchádzajúcom vystúpení, máme dostatočnú produkčnú sebestačnosť na prvovýrobe, teda aj tá zodpovedajúca kapacita skladov pre pšenicu, jačmeň, kukuricu, repku je dostatočná tam, kde my potrebujeme pridať, je tam, kde sme celkovo slabí, teda na, v produkcii tzv. špeciálnej rastlinnej výroby, teda u bielkovinových plodín, samozrejme, ovocie, zelenina, a tam potrebujeme vybudovať aj dodatočné skladovacie kapacity. My sme aj v tejto tzv. výzve 4.1, kde máme alokáciu 110 miliónov, plánovali urobiť tzv. cenové katalógy na obstarávanie takýchto investícií, tie sme však z časového hľadiska odložili až na leto, preto sme aj tú pôvodnú alokáciu stanovili len vo výške 110 miliónov a predpokladáme, že keď tie cenové katalógy na výstavbu skladov budú hotové, aby teda aj verejnosť rozumela, to sú, to je zjednodušený spôsob obstarávania takýchto investícií bez potreby verejného obstarávania, tak takúto výzvu 4.1 niekedy v lete s predbežne určenou alokáciou vo výške 50 miliónov zopakujeme a predpokladáme, že vtedy tam už aj budú tieto sklady na produkty špeciálnej rastlinnej výroby.
Ďakujem.

S doplňujúcou otázkou pán poslanec Suja.

Mňa by len osobne zaujímalo, že vy aj keď vyhlasujete nejakú výzvu, tak komunikujete túto výzvu aj s tými poľnohospodármi alebo s tými malými ekologickými farmármi, že čo by taká výzva mala obsahovať, že sa môžu dopredu vyjadriť, alebo máte na to odborníkov, ktorí niečo nachystajú a potom sa už nedá s tým robiť nič?

Pán poslanec, ja verím, že tá naša komunikácia sa podstatne zlepšila od leta minulého roku. Ja nehovorím, že by sa tá komunikácia nemohla zlepšiť, ale aj pri tejto výzve 4.1 prebehli tzv. verejné konzultácie, kde teda cez národnú sieť rozvoja vidieka táto výzva bola aj v monitorovacom výbore programu rozvoja vidieka, kde sú zástupcovia všetkých, aj týchto malých a menších poľnohospodárov, ako sú aj zástupcovia už spomínanej Vidieckej platformy alebo ASYF a tak ďalej, čiže mladí farmári. A teda všetci sa mohli vyjadriť.
My veríme, že sme tie bodovacie kritériá nastavili dobre. A ako som povedal, keďže je táto výzva pre poľnohospodárov tá kľúčová a viem, že na ňu čakali dlho, lebo od Jahnátka, kedy sa tie peniaze minuli na rôzne problematické, v úvodzovkách, kombajnové výzvy a stratili sa peniaze v Dobytkárovi, tak ja chápem, že majú veľkú potrebu dofinancovania. Preto sme to urobili tak, že sme to rozdelili na dve časti. A to, čo nebudeme schopní zasiahnuť tou prvou alokáciou 110 miliónov, veríme, že vychytáme chybičky a tými 50 miliónmi dosanujeme ten zbytok.
Ďakujem za pozornosť.

Otázka číslo deväť je od pána poslanca Polláka, ktorý sa nenachádza v miestnosti, navyše, teda v sále, a navyše už bola zodpovedaná.
Otázka číslo desať je od pána poslanca Valáška, ktorý sa nenachádza v rokovacej sále.
Otázka číslo jedenásť je od pána poslanca Ondreja Dostála na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Karola Mitríka a znie: "Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky venuje patričnú pozornosť aj kontrole v územnej samospráve. Aké sú návrhy NKÚ na zmenu v súvislosti s územnou samosprávou a jej kontrolou vnútornou či externou?"
Pán poslanec, keďže pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu sa ospravedlnil z hodiny otázok z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, jeho odpoveď dostanete písomne.
Otázka číslo dvanásť je od pána poslanca Čepčeka na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga: "Vážený pán minister, aké benefity chystá ministerstvo školstva pre pedagógov, docentov a profesorov, aby neodchádzali zo Slovenska? Ako budete riešiť odlev študentov vysokých škôl?"

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď pána ministra školstva.
Okrem prínosu zákona o vysokých školách, ktorý som predstavil na aktuálnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu podniká množstvo krokov, ktoré budú zmierňovať odliv študentov, vysokoškolských pedagógov, docentov a profesorov. Rada benefitov vyplýva zo stratégie internacionalizácie vysokého školstva do roku 2030. Táto stratégia poskytuje strednodobú koncepciu pre rozvoj internacionalizácie vysokého školstva ako efektívneho nástroja na zvyšovanie kvality vzdelávania a výskumného prostredia na vysokých školách na Slovensku.
Jedným opatrením zameraným na prilákanie a udržanie pedagogických a výskumných pracovníkov je podpora rozvojových projektov vysokých škôl súvisiacich s posudzovaním, s posudzovacím procesom pre získanie značky HR Excellence in Research, udeľovanej Európskou komisiou. V rámci výziev na rozvojové projekty budú môcť byť podporené aktivity vysokých škôl súvisiace so získaním a následným udržaním tejto značky. Proces implementácie stratégie prispeje k zvýšeniu kvality a atraktívnosti prostredia na slovenských vysokých školách a vytvorí podmienky pre prácu medzinárodných tímov atraktívnych tak pre zahraničných, ako aj slovenských špičkových výskumných pracovníkov.
Pre vysokoškolských učiteľov, ktorí pôsobia v zahraničí, bude ďalej v rámci zvyšovania príťažlivosti pôsobenia na slovenských vysokých školách zavedená možnosť obsadenia funkcie docenta a funkcie profesora osobou bez vedeckopedagogického titulu alebo umeleckopedagogického titulu docent alebo profesor bez v súčasnosti platného časového obmedzenia tri roky.
Ďalšou plánovanou aktivitou je zvýšenie rozpočtu národného štipendijného programu Slovenskej republiky, čím sa zvýši počet štipendijných miest pre uchádzačov zo zahraničia. Súčasťou zvýšenia rozpočtu určeného na štipendiá poskytované na základe bilaterálnych medzinárodných zmlúv bude aj zvýšenie príplatku k štipendiu, respektíve štipendiá pre štipendistov zo Slovenska hradeného slovenskou vládou pri ich účasti na medzinárodnej mobilite. Zvýšenie miery financovania týchto štipendijných programov bude zahŕňať aj príplatky k štipendiu, respektíve štipendiá pre študentov a zamestnancov so špecifickými potrebami.
Ministerstvo tiež plánuje realizovať množstvo krokov vyplývajúcich z plánu obnovy a odolnosti, ako napríklad nasledovné: V rámci Komponentu 8 je pripravená aj investičná podpora na strategický rozvoj vysokých škôl. V máji tohto roku budú vyhlásené výzvy na modernizáciu už existujúcich a výstavbu nových budov internátov slovenských vysokých škôl. Pôjde o podporu vo výške 200 miliónov eur.
Ďalej. Pre vysokoškolských učiteľov a vedcov chystajú, sa chystajú nové formy grantovej podpory v rámci Komponentu 9, ktoré pripravuje ministerstvo v spolupráci s Úradom vlády. Medzi tieto grantové schémy patrí podpora medzinárodnej vedeckej spolupráce a zapájania sa do projektov Horizont Európa, podpora spolupráce firiem, akademického sektora a organizácií výskumu a vývoja, alebo napríklad štipendiá pre výskumníkov v rôznych štádiách kariéry. Ministerstvo ponúkne v rámci zabraňovania odlivu mozgov do zahraničia vyplývajúceho z Komponentu 10 od nasledujúceho akademického roka absolventom stredných škôl aj novú štipendijnú schému pre talentovaných slovenských maturantov a študentov s nadpriemernými výsledkami pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Študenti tak budú mať možnosť pri nástupe na slovenskú vysokú školu na dennú formu bakalárskeho alebo spojeného bakalárskeho a magisterského štúdia získať štipendium vo výške 3 000 euro ročne, ktoré budú vyplácané po dobu prvých troch rokov štúdia. Trvanie schémy je naplánované na obdobie 2022 až 2027. Udeľovanie štipendií bude prebiehať na základe dosiahnutého bodového zisku študentov v kategóriách ako školské olympiády, súťaže a dosiahnutia percent a dosiahnutého percentilu vo vybraných maturitných predmetoch.
Vážený pán poslanec, ďakujem za pozornosť.

Doplňujúca otázka, pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne, pán minister. Teda nie ste z rezortu školstva, tak ja sa spýtam ohľadne školstva, čo sa týka zdravotníctva, ministerstva zdravotníctva, ako to vidíte vy, čo sa týka absolventov škôl so zdravotníckym zameraním, ktorí odchádzajú po absolvovaní vysokej školy na Slovensku do zahraničia, a či niečo ministerstvo chystá pre nových lekárov alebo mladých lekárov, aby nám neodchádzali, aby ostávali na Slovensku.
Ďakujem.

Tak tých opatrení je niekoľko, počnúc zvýšením študentov či už na stredných, alebo vysokých zdravotníckych vysokých školách rôzneho typu až po, samozrejme, tlak na zvyšovanie platov aj v rámci rozpočtu, ktorý máme k dispozícii vo zvýšenej miere už teraz. Takže... a takisto aj v rámci plánov obnovy a odolnosti podporou vznikajúcich ambulancií v primárnej, v tzv. primárnej ambulantnej sfére. Tých opatrení je viac a budeme meniť personálne normatívy v nemocniciach tak, aby bolo možné využívať personál s nižším vzdelaním a vysokoškolsky vzdelaný personál, ktorého bude potreba menej, na špecializované činnosti bude tak môcť byť lepšie ohodnotený.
Ďakujem.

Toto bola ukážka veľkorysého výkladu rokovacieho poriadku, lebo pôvodná otázka bola k pedagogickým zamestnancom.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Miroslava Žiaka, ktorý nie je v sále.
Otázka č. 14 je od pána poslanca Andreja Stančíka na ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a znie: "Rád by som upriamil pozornosť na epidémiu endemického kreténizmu v 20. storočí. Kvôli nedostatku jódu ľuďom klesli mentálne kapacity a znížilo sa aj IQ. Nemáte pri sledovaní niektorých facebookových komentárov pocit, že endemický kreténizmus je vážnym problémom aj dnes?"