72. schôdza

Ďakujeme, pani ministerka.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Miloša Svrčeka a to na vás, pani ministerka kultúry. Otázka znie:
"Akým spôsobom a akými krokmi chce rezort kultúry v najbližšom období prilákať na Slovensko viac filmárov? Existuje snaha zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku zo strany rezortu? Ak áno, ako?"

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, rezort kultúry sa dlhodobo snaží zabezpečovať čo najefektívnejšie fungovanie audiovizuálneho priemyslu na Slovensku. V priebehu uplynulých rokov preukázateľne došlo k výraznému rozvoju audiovizuálneho odvetvia, ako aj ku kvalitatívnemu nárastu filmovej a televíznej tvorby prejavujúcom sa najmä v náraste účasti na medzinárodných podujatiach, v počte získaných cien a ekologizácii filmovej produkcie. Podpora audiovizuálneho priemyslu sa na Slovensku realizuje prostredníctvom tzv. vratiek poskytovaných zo strany Audiovizuálneho fondu, ktoré predstavujú spätné vyplatenie percentuálne stanovenej sumy finančných prostriedkov z oprávnených výdavkov vynaložených na produkciu filmových projektov. S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa legislatívne upravili podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu a pôvodná sadzba tejto dotácie, ktorá bola vo výške 20 %, sa navýšila na 33 %.
Od 1. januára 2021 došlo k zníženiu minimálnych limitov oprávnených výdavkov a zároveň sa podrobnejšie upravil časový rozsah jednotlivých filmových projektov, ktoré sa môžu uchádzať o podporu audiovizuálneho priemyslu. Okrem toho sa zrušila možnosť registrácie balíka uplynulých rokov. Toto sa využívalo vlastne iba minimálne. V dôsledku týchto zmien došlo v priebehu rokov 2020 a 2021 k výraznému nárastu počtu zaregistrovaných filmových projektov, ako aj k medziročnému zvýšeniu celkovej vyplatenej sumy na podporu audiovizuálneho priemyslu. Uvedené legislatívne zmeny mali za následok, že v roku 2021 Audiovizuálny fond v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu vyplatil podporu celkom 41 projektom v sume 5 585 009 eur, čo je historicky najvyššia suma od začiatku existencie tejto formy podpory. Tá začala v 2016.
Prínos tejto podpory podľa základných merateľných ukazovateľov vykazuje medziročný nárast, pričom počet registrovaných filmových projektov stúpol o 40 %, počet podporených projektov stúpol o 116 % a nárast celkovej vyplatenej sumy bol 144 %. Z uvedených skutočností vyplýva, že systém podpory audiovizuálneho priemyslu, tak ako je nadstavený v súčasnosti, je dostatočne konkurencieschopný a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky aktuálne neplánuje realizovať v tejto oblasti významné zmeny.
V závere by ešte bolo dobré podotknúť, že v oblasti prezentácie Slovenska ako filmovej lokácie, čo je pre zahraničné produkcie práve tým lákadlom okrem teda aj iných benefitov, veľmi dôležitú úlohu zohráva Slovenská filmová agentúra, ktorá v rámci svojej činnosti prezentuje možnosti nakrúcania filmov na Slovensku. Mapuje a sprostredkúva aktivitu filmových profesionálov a kontinuálne sa venuje práci s domácimi a zahraničnými producentmi, ktorí chcú na Slovensku nakrúcať. Slovenská filmová agentúra je osobitnou organizačnou zložkou audiovizuálneho fondu.
Ja si ešte k tejto téme dovolím trošku vrátiť sa do minulosti, pretože to, čo sa udialo v 90-tych rokoch za vlády Vladimíra Mečiara, že filmové štúdia Koliba v podstate boli zlikvidované, spôsobuje nám to v rámci konkurencieschopnosti prilákania zahraničných produkcií, samozrejme, horšiu pozíciu, pretože v okolitých krajinách fungujú filmové štúdia, ktoré, v ktorých sa točí niekoľko zahraničných, veľkých zahraničných produkcií ročne, rovnako v Českej republike. Takže do budúcnosti by bolo určite veľmi vhodné, aby filmové štúdia na Slovensku vznikli.

Pán poslanec má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za vyčerpávajúcu odpoveď. Práve to bolo účelom položenia tejto otázky, lebo točenie takýchto filmov je veľká prezentácia aj Slovenska v zahraničí, spôsob prezentácie.
Takže taká doplňujúca, aj keď z časti ste mi už odpovedali. Nad rámec toho pripravuje ešte niečo osobitne rezort kultúry alebo má nejaké otvorené rozhovory so zahraničnými filmármi ohľadne prípravy takýchto filmov napríklad na najbližší rok, dva?
Ďakujem.

Musím povedať, že teraz si presne nepamätám, či to bol rok 2020 alebo 2021, bola to veľká zahraničná produkcia, ktorá tu natáčala film. Musím povedať, že zahraničné produkcie o Slovensku vedia. Vedia o nás, ten systém stimulov, ktorý máme nastavený, tých 33 %, tá 33-percentná vratka je v rámci nášho regiónu jedna z najväčších. Je to aj do veľkej miery ale tým, že ostatné formy stimulov, ktoré fungujú inde, u nás poskytnúť nemôžeme.
Čo sa týka rokovaní, tie stále prebiehajú. Rozprávali sme sa aj o možnosti príprav ako keby pôdy pre vznik filmových štúdií, lebo ten záujem tu je, ale na druhej strane je treba aj povedať, že tie zahraničné produkcie na Slovensku sú. Aj teraz prednedávnom tu boli dve naraz. To znamená ten záujem tu je. Oni majú s nami naozaj dlhodobú skúsenosť a veľmi dobrú skúsenosť, pretože máme profesionálov, ktorí vedia spolupracovať v rámci toho crew, to znamená, zatiaľ v tom krátkodobom horizonte momentálne tie stimuly neplánujeme ale nejako výrazne meniť.

Ďalšia otázka je tiež od pána poslanca Miloša Svrčeka na pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Karela Hirmana. Je tu pán Hirman? (Reakcie z pléna.) Prečítam zatiaľ otázku na pána ministra Hirmana:
"Vážený pán minister, ako pokračujú prípravy legislatívnych balíčkov pomoci pre firmy a domácnosti ohľadom energetickej krízy?"
Poprosím teraz technikov, aby zastavili hodinky na chvíľu. A už je tu pán minister, takže nech sa páči. (Ruch v sále. Reakcie z pléna.) Medzičasom sa podarilo nastaviť časomieru správne, takže platí, že o 4 minúty končí hodina otázok. Potom bude 15-minútová technická prestávka a potom mimoriadna schôdza.
Nech sa páči.

Takže ešte raz príjemné popoludnie. Takže sa ospravedlňujem, ale sme ešte riešili pozmeňujúce návrhy k zajtrajším zákonom.
Pán predsedajúci, vážený pán poslanec, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, aktuálna energetická kríza má zásadné negatívne vplyvy teda na naše hospodárstvo Slovenskej republiky a jej výrazný negatívny vplyv pociťuje tak priemysel, ale vysoké ceny energie sa premietajú aj do cien potravín, výrobkov, či služieb, čo pociťujú najmä občania hlavne sociálne slabšej skupiny.
Zásadný a dôležitý krok sa udial 21. septembra ´22 na rokovaní vlády, keď bol schválený návrh novely zákona o energetike a zákon o regulácii sieťových odvetví. Ďalším krokom bolo prijatie uvedených zákonov na zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky ako aj podpísanie nového zákona pani prezidentkou tento týždeň. Potrebu novelizovať tieto zákony vyvolala aktuálna vážna kríza na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom. Schválený zákon o energetike reaguje na hroziacu cenovú nedostupnosť elektriny a plynu a vytvára dostatočné legislatívne nástroje umožňujúce štátu reagovať pružne a efektívne na prípadný vznik stavu núdze. Tento zákon umožňuje prijať ochranné opatrenia aj netrhového charakteru, ktoré zamedzia aplikáciu veľkoobchodných cien na dodávku elektriny a plynu koncovým odberateľom na Slovensku, obzvlášť v situácii, ak sa na domácom trhu dokáže vyrobiť elektrina za výrazné nižšie výrobné náklady.
Doteraz bolo možné vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem na základe technických porúch. Odteraz v rámci opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme bude možné vydať rozhodnutie aj z dôvodu zabránenia negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov. Návrh takéhoto všeobecno-hospodárskeho záujmu na rokovanie vlády predloží ministerstvo hospodárstva po nadobudnutí účinnosti zákona.
V súvislosti s prípravou rámca štátnej pomoci pre firemný sektor pripravuje ministerstvo aj novelu zákona o dotáciách. Cieľom návrhu zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby ministerstvo mohlo poskytnúť pomoc podnikom zasiahnutých krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu. Je však potrebné zdôrazniť, že pomoc musí byť poskytnutá v súlade s dočasným krízovým rámcom Európskej komisie. Tento dočasný rámec stanovuje podmienky v oblastiach štátnej pomoci týkajúce sa na pokrytie nákladov súvisiacich s nepriaznivým dosahom vysokých cien energie.
Vážený pán poslanec, v súvislosti s vašou otázkou je potrebné sa zmieniť aj o pomoci podnikom získaním dodatočných zdrojov financií prostredníctvom presunu nevyčerpaných eurofondov. Predovšetkým som však presvedčený, že spolu s našimi kolegami s ďalších krajín Európskej únie a s Európskou komisiou, ktorí riešia presne tie isté problémy ako my, dospejeme na európskej úrovni k riešeniu, ktoré prinesie zníženie cien elektriny aj plynu.
Osobne vidím najväčší potenciál pri - zníženie ceny energií zastropovaním cien plynu, čo sa prejaví aj v cenách elektriny a takto významne pomôžeme všetkým odberateľom elektriny a plynu nielen na Slovensku, ale v celej našej spojenej Európskej únií a nášho spoločného trhu. To bol aj výsledok mojich dnešných stretnutí s pani eurokomisárkou Kadri Simson, čo sme potvrdili aj následne na tlačovej besede a aj aktuálne, keď som si pozeral posledné správy potvrdené pánom prezidentom Macronom, ktorý sa tiež jasne vyjadril za zastropovanie cien plynu na území Európskej únie.
To zastropovanie sa bude týkať všetkého plynu, ktorý vstupuje na územie Európskej únie, či už potrubím, alebo vo forme skvapalneného plynu, pričom to zastropovanie bude urobené tak, aby sme my ostali konkurencieschopní voči našim hlavným konkurentom v nákupe plynu, hlavne teda skvapalneného plynu, teda voči ázijskému plynu. V prípade potrubného plynu tá úroveň bude tak urobená, aby vyhovovala a bola zaujímavá pre našich všetkých hlavných dodávateľov plynu, serióznych dodávateľov plynu, potrubného plynu, ako sú Nóri, Alžírčania či Azerbajčanci, ale aj Rusko, pokiaľ bude rešpektovať normálne pravidlá trhu a férovej ceny, ktorá je znesiteľná pre tak dodávateľa, ako aj odberateľa.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán minister.
Keďže čas určený na hodinu otázok sa vyčerpal. Už nebudeme ďalej pokračovať ďalšími otázkami a odpoveďami. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem takisto súčasnú prebiehajúcu schôdzu. Pätnásť minút bude technická prestávka, aby sme potom mohli pristúpiť k mimoriadnej schôdzi.

(Prerušenie rokovania o 15.15 hodine.)

(Po prerušení 72. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 74. schôdze NR SR.)

Dobré ráno, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, otváram trinásty rokovací deň 72. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vás informoval o tom, ktorí páni poslanci a pani poslankyne požiadali o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni. Sú to títo páni poslanci: pán poslanec Ján Blcháč, Martin Borguľa, Vladimír Faič, Ján Ferenčák, Martin Klus, Vladimír Ledecký, Ján Mičovský, Stanislav Mizík, Richard Raši, Jana Vaľová a Viliam Zahorčák. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadal pán poslanec Ján Kerekréti.
Na základe odsúhlasenej zmeny programu teraz pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona je pod parlamentnou tlačou 1020, spoločná správa je pod parlamentnou tlačou 1020a.
Teraz poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Karla Hirmana, ktorého zároveň vítam, aby vládny návrh zákona v snemovni uviedol.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov, bol vypracovaný z dôvodu potreby debyrokratizácie, teda zníženia byrokracie licenčného procesu a najmä potreby odstránenia problémov v rámci aplikačnej praxe pri obchodovaní s určenými výrobkami.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľských subjektov pri vývoze určených výrobkov do tretích krajín. To je dôležité.
Návrh zákona odstraňuje povinnosť predkladať niektoré prílohy k žiadostiam o udelenie licencií, upravuje náležitosti tzv. antireexportnej doložky, vyčleňuje z licenčného konania vývoz a transfer určených výrobkov z územia Slovenskej republiky a taktiež skracuje lehoty na udelenie licencie.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.