75. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona o Vojenskom spravodajstve. Návrh zákona bol spracovaný s prihliadnutím na skutočnosť, že dnes platný zákon o Vojenskom spravodajstve má 28 rokov. 28 rokov nebol zmenený zákon o Vojenskom spravodajstve a viete akým spôsobom míľovými krokmi sa posunuli moderné technológie a množstvo aktivít, neželaných aktivít, ktoré ohrozujú bezpečnosť Slovenskej republiky. Preto sme prišli s tým, že sme sa rozhodli komplexne novelizovať tento vládny návrh zákona. Viaceré časti platného zákona jednoducho už sú nevyhovujúce. A špeciálne sú nevyhovujúce teraz, keď naozaj vôľa po mieri nie je len niečo, čo prázdne sa opakovane v minulosti deklarovalo, ale čo je realita, ktorou musíme žiť.
Prijatie úplne novej právnej úpravy postavenia úloh a vlastnej činnosti Vojenského spravodajstva odôvodňuje predovšetkým stav a vývoj medzinárodnej bezpečnostnej situácie, a to aj v súvislosti s rastúcim nebezpečenstvom teroristických útokov. Aj keď sme ten zákon písali, tak ten teroristický útok, ktorý prebehol na Zámockej ulici, ešte neprebehol. To znamená, o to viac sa potvrdzujú slová, ktoré sme jednoducho písali, alebo tie konkrétne ustanovenia, ktoré sme dávali do tohto návrhu zákona.
Návrh zákona tiež reflektuje skutočnosť, že Slovenská republika sa začlenením do Severoatlantickej aliancie stala súčasťou geostrategického priestoru s pre ňu úplne novými bezpečnostnými rizikami vojenského a nevojenského charakteru a faktom je, že sú tuná okrem kybernetických aj tie moderné, takzvané hybridné hrozby a útoky. Je naozaj prekvapivé, že zákon o Vojenskom spravodajstve sa nenovelizoval po našom vstupe do Severoatlantickej aliancie už niekedy v roku 2004 alebo ´5.
Medzi hlavné ciele návrhu zákona patrí precizovať a doplniť úlohy Vojenského spravodajstva s ohľadom na požiadavky súčasného bezpečnostného prostredia a zefektívniť ofenzívne pôsobenie vojenského spravodajstva voči asymetrickým hrozbám a posilniť kontrolu Vojenského spravodajstva mechanizmami vnútornej, vonkajšej kontroly, vďaka čomu sa vytvoria podmienky pre začlenenie Vojenského spravodajstva do komunity ostatných moderných spravodajských služieb.
Prosím, ak si spomínate, tak nedávno, keď som tu predkladal návrh nejakého materiálu, nespomínam si konkrétnosti, tak sem prišiel pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý vás informoval, aha už viem, bolo to v súvislosti s prerokovávaním správy o činnosti Vojenského spravodajstva v utajovanom režime, a pán predseda NKÚ vás informoval o tom, že realizovali kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu vo Vojenskom spravodajstve. Môžem povedať, že to bolo po prvýkrát v histórii Vojenského spravodajstva, že takúto kontrolu NKÚ urobilo a ja som za ňu vďačný.
Množstvo vecí nám to ukázalo, ale ukázalo nám to tiež to, že potrebujeme explicitne napísať do návrhu zákona, že Vojenské spravodajstvo môže byť kontrolované zo strany Najvyššieho kontrolného úradu, aby to nikto nemohol spochybniť, lebo ja som presvedčený, že to je principiálne správna vec. A preto aj do tohto návrhu zákona dávame explicitnú možnosť a právo Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby kontroloval Vojenské spravodajstvo.
Pri spracovaní návrhu zákona boli zohľadnené dnes už existujúce a Vojenským spravodajstvom využívané právne inštitúty, ktoré boli ďalej precizované s prihliadnutím na poznatky z aplikačnej praxe a podmienky panujúce v súčasnom bezpečnostnom prostredí. Účinnosť návrhu sa, účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, tak ako aj v predchádzajúcich dokumentoch. Prosím o prerokovanie vládneho návrhu zákona, o jeho podporu, je to Vojenské spravodajstvo nás všetkých a ukázalo naozaj v ostatných rokoch, najmä v ostatných rokoch, jeho dôležitosť pre bezpečnosť a obranu Slovenskej republiky. Prosím o schválenie, prerokovanie a schválenie tohto dokumentu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Teraz nás bude informovať pán poslanec Lukáš Kyselica o spravodajskej informácii v prvom čítaní o tomto návrhu za branno-bezpečnostný výbor.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, poslankyne, poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona pod tlačou 1207. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu, všeobecnú rozpravu v prvom čítaní. Písomnú prihlášku som neobdržal. Dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nehlási sa nikto. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme o ňom hlasovať zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem pánovi ministrovi, ďakujem pánovi spravodajcovi za spoluprácu.
A môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu podľa schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslanca Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Je to pod parlamentnou tlačou 1165, spoločná správa je 1165a.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Karahutovi, ktorý je zároveň predsedom výboru, aby tento návrh odôvodnil. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 1165.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní novelu zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Na úvod, na úvod to základné, čo chcem povedať, odcitovať čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, odsek 1, kde: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." V zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Toto vlastne bol ten motív celého zákona a chcem povedať, že tento zákon obsahuje niekoľko bodov a to najpodstatnejšie sa týka: zrušenie zákazu pohybovanie sa mimo vyznačených turistických trás, oznámenie zámeru vyhlásiť chránené územie známemu vlastníkovi pozemku poštou a neznámemu vlastníkovi prostredníctvom verejnej vyhlášky, potom je tu možnosť vyžiadať si od vlastníka písomný súhlas so zámerom vyhlásiť, zrušiť alebo zmeniť chránené územie. Potom je tu umožnenie prevodu pozemkov, ktoré svojim umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou vlastníka v zastavanom území obce, a nakoniec je to predkupné právo štátu na pozemky v chránenom území, kde sa neuplatňovalo v prípade predaja osoby blízkej.
Uvedený návrh vzbudil pomerne veľký ohlas, jednak v oblasti ochranárskej alebo ochranárskej obci, údajne sa tým môže zablokovať zonácia národných parkov, ale, samozrejme, aj veľkú nádej vo vidieckej krajine, hlavne u poľnohospodárov. Po prvom čítaní prebehli, alebo ešte pred prvým čítaním a následne po prvom čítaní prebehla séria rokovaní s ministerstvom životného prostredia alebo aj so zástupcami ochranárov, a tí vo výsledku uznali, že uvedené body, ktoré sú predmetom tohto návrhu zákona, si zaslúžia úpravu tak, aby sa rešpektovalo vlastnícke právo. Následne prebehli rokovania či už s pánom ministrom Budajom, s pracovníkmi životného prostredia, ale aj s niektorými kolegami poslancami z Národnej rady Slovenskej republiky, na základe týchto rokovaní vznikol pozmeňujúci návrh poslanca Šíbla a poslanca Karahutu, ktorý bol predložený na Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredia a ktoré je súčasťou spoločnej správy a ktorým sa upravuje táto novela zákona 543/2002.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem, pán predseda.
Teraz udeľujem slovo spoločnému spravodajcovi výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Jánovi Szőllősovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a rovnako zdôvodnil stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1682 zo 4. októbra 2022 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 1165, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 587 zo 14. októbra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť; Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 250 z 12. októbra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Stanovisko gestorského výboru nebolo schválené, keďže stanovisko gestorského výboru nezískalo súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 264 z 18. októbra 2022. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Navrhujem hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy spoločne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za informáciu. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Pán poslanec Ján Mičovský a pán poslanec Martin Fecko. Pán poslanec Mičovský sa nenachádza v rokovacej sále, preto mu prepadáva poradie, a bude vystupovať teraz pán poslanec Martin Fecko, po ňom sa pripraví pán poslanec Ján Mičovský. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu, pretože okrem toho, že som poľnohospodársky inžinier, som aj ornitológ a ochranca prírody, takže myslím si, že k tomuto zákonu mám tiež čo povedať a myslím, že to, čo povedal aj predkladateľ, že čo vlastne bolo zámerom, aby vlastníci, ktorých sa dotkne ochrana prírody, myslím vlastníkov pozemkov, aby vedeli povedať v pravý čas, ako to myslia.
Musím povedať otvorene, že ako bolo citované, pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na výbore, dosť podstatným spôsobom zmenil, by som povedal, tieto veci, ale po diskusii sme, myslím, že prispeli ku zdarnému koncu, ktorý by mal byť asi ten, že budeme sa snažiť maximálne urobiť v ďalšom kole, pretože momentálne ten pozmeňujúci návrh časť vypúšťa, časť necháva, a tým pádom jedna časť je pre mňa neprijateľná, druhá zase prijateľná. Takže je to dosť technicky nezvládnuteľné, aby sme hlasovali podľa jednotlivých bodov. Tým pádom dohoda, respektíve tých, ktorí sú zainteresovaní, či už ministerstvo životného prostredia, navrhovateľ a ostatní sme došli k záveru, že dopracuje sa, vznikne hneď na druhý týždeň určitá skupina, ktorá bude sa tomu venovať, aby sme vlastníkov, ktorí musia vedieť, čo sa deje s ich majetkom, riadne a včas a všetkých upovedomili.
Keď máme pozemkové úpravy, tak v pozemkových úpravách platí pravidlo, že s pozemkovými úpravami nemá súhlasiť, teda nemusí súhlasiť 100-percentné vlastnícke nejaké to portfólium vlastníkov, ktoré tam je. Hovorí sa, ževraj to je demokratické pravidlo, že dve tretiny plus jeden meter štvorcový znamená tú väčšinu, ktorá môže v tom území tie pozemkové úpravy schváliť. To znamená, jedna tretina mínus jeden meter štvorcový vlastníkov je, dá sa povedať, nemôže byť protizákonne riešený, ale viac-menej je v takejto nejakej bernej jednotke, kde sa musí podriadiť tej väčšinovej. Aj tu v pôvodnom návrhu bolo, že žiadať od vlastníka súhlasy všetkých vlastníkov. Neviem si to v živom tomto ani predstaviť, pretože stále sa nájde niekto, ktorý povie, že nie, áno, chcem, nechcem a veľa potom je z toho bolenie hlavy, aj možno že legislatívnych nejakých nesúladov, ktoré by som nerád, aby sme aj týmto pozmeňujúcim návrhom vnášali do tejto problematiky.
Prakticky hneď v prvom bode sa hovorilo o tom, že trošku skočím na tú prvú tému, aby sa trojky chránené ochranou prírody v stupni III, aby sa tam vypustilo, že môže sa tam pohybovať iba po chodníkoch turistických a nejakých náučných chodníkoch. Ja s tým problém nemám, ale myslím si, že keďže III sa v prvom rade týka všetkých našich národných parkov, národné parky sú ten najvyšší top, ktorý proste máme tu v tejto republike, takže myslím si, že v týchto územiach, ktorých je na Slovensku máme 317-tisíc hektárov, prakticky ja by som bol za to, aby sme to tam ponechali aj v tom ďalšom konaní, pretože mne sa zdá, že chodiť v národnom parku hala-bala, otvorene vám poviem, to mne sa veľmi akože nepozdáva. Zdá sa mi, že keď v iných napríklad chránených krajinných oblastiach, respektíve v chránených vtáčích územiach nejakých areálov chránených, tam sa dá chodiť viac-menej celé územie jednotka, dvojka je zvyšné územie, ktoré prakticky je prístupné občanom Slovenska. To nie, že máme štyri pätiny územia zavreté touto ochranou prírody. Tam myslím si, že na tom sa ešte budeme musieť nejakým spôsobom dojednať, ale ja by som bol aj za to, aby sme to tam nechali.
Čo sa týka tých vlastníkov, tak samozrejme, že musia to dostať včas ten nejaký zámer, ktorý tam bude. Práve to chceme doprecizovať v tej nejakej mini skupinke, ktorá vznikne na druhý týždeň, ako som už teraz tlmočil, a verím, že to nebudú len prázdne slová. Ministerstvo životného prostredia dalo záväzok, že, áno, tak si to bude predstavovať, aj navrhovateľ s nimi konzultoval. Takže budeme to riešiť okamžite, aby sme na ďalšiu schôdzu mohli priniesť pozmeňujúci návrh, ktorý bude riešiť toto, čo sme tu teraz mali riešiť, ale hovorím, tu to bolo spojené tak, že technicky sa to nedalo zvládnuť, aby sme hlasovali o každom osobitne. Takže v takomto duchu.
Takže, samozrejme, vlastníci, nebojte sa, nezradím vás. Tak ako som doteraz hájil vlastnícke práva, budem aj naďalej hájiť vlastnícke práva, a to je jedno, či budeme v poľnohospodárstve, životnom prostredí, v jadrovej energetike alebo neviem kde, pretože vlastník pozemkov rozhoduje o tom, čo na tom pozemku má byť alebo ako sa to má vysporiadať.
Veľká polemika bola aj v, to musím povedať, aby aj navrhovateľ sa s tým ako vedel nejakým spôsobom zosúladiť, aj spravodajca, keď Boh dá, že to všetko na budúci týždeň by sme mali zvládať, aby sme, keď hodnotíme určité kritériové druhy alebo druhy ohrozené, chránené alebo zraniteľné, alebo kriticky ohrozené, aby sme popri tom, že ich skúmame v rámci regiónu a v rámci možno že nejakého väčšieho celku alebo menšieho celku, aby sme ich skúmali aj v rámci celého Slovenska. Lebo môžeme mať také druhy, ktoré v Európe sú bežné a u nás už vymreli alebo sme ich vykynožili, a tým pádom prakticky hovoríme, že tento druh je pre nás zaujímavý, aby sme tú biodiverzitu rozširovali, nie zužovali.
Takže aj na toto, ktoré teraz momentálne vypadá, budeme sa tomu tiež venovať, aby sme aj tieto chránené druhy, ktoré v našej republike už nie sú, aby sme ich spätne nejakým spôsobom zadefinovali a snažili sa pri tých nejakých pasportizáciách a skúmania ich biotopov, či je to vhodné, alebo neni, aby sme ich tiež nejakým spôsobom zadefinovali aj ku celku, ku územiu Slovenskej republiky.
Samozrejme, to, čo kolega Karahuta dal ako predkladateľ, že kto môže nastupovať po určitom tom prevode majetku v chránených územiach, samozrejme, s tým sa 100-percentne stotožňujem. Je to v čl. 2 spoločnej správy, kde sa hovorí, že ideme vlastne až do štvrtého kolena toho dedičského nejakého práva, ktoré tu máme v Slovenskej republike. Tak myslím si, že áno, nemôžme čakať predsa na smrť svojho nejakého príbuzného, aby sme mohli dediť, lebo predkupné právo štátu predsa by malo byť nie až tak vyhrotené a myslím si, že to je správna cesta, aby aj tá rodina, ktorá má v tom chránenom území niečo, aby aj počas života mohla s tým nejakým spôsobom naložiť, ako sa má.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany. Verím, že aj týmto, touto novelou zákona o ochrane prírody dospejeme k tomu, že vlastníci sa budú snažiť pochopiť aj tú ochranu prírody, lebo nie všetci to chápu a že to, že ich nezradíme, to vám tu aj pán navrhovateľ dúfam že potvrdí, že aj spravodajca, že budeme ich hájiť a urobíme tak, aby sa dozvedeli včas za čo to bude kompenzované, aké sú tam možnosti, aby to nebolo iba na rýchlo a potom zistíme, že aha, niečo sme prešvihli a vlastníctvo je niekde v celkom inom aute a nie je na hracej ploche, ktorá sa volá životné prostredie.
Takže ďakujem veľmi pekne a chcel by som poprosiť o schválenie tohto, tejto novely a verím, že sa nebudeme hanbiť raz tam hore, keď si tu budeme hovoriť, že ako sme tu tento zákon prijali a ako sme ho teda posunuli ďalej, ako má byť riešenie. Takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec Fecko. Na vaše vystúpenie bude reagovať pán navrhovateľ Karahuta faktickou poznámkou.