Videokanál poslanca

Ja by som čo sa týka, čo sa týka ešte genetickej modifikácie ja vítam tento zákon a určite ho podporím, pretože konečne po rokoch má aj Slovenská republika ako svoj právny štát možnosť rozhodnúť o niečom čo nie je priamo poviem tak nadiktované jednoducho z centra Európskej únie z Bruselu. ja si myslím, že máme dostatok šikovných ľudí, máme centrum rastlinnej výroby, ktoré vie špecifikovať daný druh rastliny, bavíme sa stále o rastlinnej, či je získané štandardným šľachtením, to znamená zlepšenie vlastností, alebo je to tá genetická modifikácia j keď je šľachtenie tiež je genetická modifikácia, ktorá prináša tak ako povedal Paťo Linhart nejaké (nie je rozumieť) do kukurice. Tak to asi predpokladám, že takýto výrobok by sa neschválil a čo sa týka síce nebudem možno priamo reagovať predrečníka sa ospravedlňujem, ale čo sa týka napríklad pestovania rastlín v Liptovskom Mikuláši na severe Slovenska pozor na to, včera sme sa bavili o klimatickej zmene a pozrite si štatistiky zrážok aká je situácia a prídete na to, že dnes, výnosy z kukurice v okolí Liptovského Mikuláša respektíve severnej časti Slovenska sú vyššie ako na trnavskej tabuly. Je to otázka ,že trnavská tabuľa je taká suchá, je tak zničené a možno práve aj tými neúmerne veľkými zásahmi hnojív, že my musíme presunúť tú produkciu tam, kde sa produkovať dá. A to je to šľachtenie, to je svojim spôsobom je geneticky modifikácia ale nie je viazaná napríklad na ten nešťastný blifosát kde budem stále odporcom týchto látok, hej, pretože to čo povedal Patrik , že je tam strašne veľa blifosatu v moči to je pravda. Takže, takže som, budem odporcom genetickej modifikácie viazaná na špeciálne (nie je rozumieť) to je biznisový model ale budem podporovať šľachtenie, ktoré zlepšuje kvalitu, pretože ani dnes si nekúpite jablko, ktoré je škaredé v obchode, miniete ho. Hej, každý chce pekný výrobok.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V prvom rade ja si myslím, že by sme mali vedieť niečo o genetickej modifikácii, pretože keď a priori zakážeme genetickú modifikáciu, tak zakážeme aj poštových holubov, zakážeme nemeckého ovčiaka, lebo ten vzišiel z vlka, nepestovali by sme jonatánky, Jonicu, ale či vlastne Jonagoldy a Jonathany, mali by sme len Jonathan ako pôvodný aj ten vzišiel nejakého divého jablka, takže dnes genetická modifikácia vo všeobecnosti je vlastne šľachtenie. To znamená, aj keď máte doma nejakého pekného psa, tak to je geneticky modifikálny nejaký pôvodný divý pes. Pretože genetickou modifikáciou udržujeme trvale vlastnosti či už živočíšneho alebo rastlinného druhu. Iná vec je, sú geneticky modifikované rastliny, ktoré sú viazané na nejakú chemickú látku, ja sám som odporca nie tak Monsanta, lebo to je firma, ale glyfosátu ako aktívnej zložky týchto herbicídov, pretože je to pravda, že je to potencionálny karcinogén, myslím, že na to je dostatok dôkazov, takže asi to bude pravda a vlastne aj v Európskej únii použitie glyfosátov končí. To znamená, pokiaľ by sme úplne zakázali genetickú modifikáciu, tak v Liptovskom Mikuláši by nebola kukurica, pretože tam sa pestuje kukurica s FAO 130, 170 a ťažko by sme asi nejakú 350, ktorá sa pestuje na juhu, dopestovali na severe Slovenska. Plus geneticky modifikácia ale vo forme šľachtenia nie väzby na nejaké chemické látky je jedna z mála šancí ako v období klimatických zmien, keď sa nám zvyšujú teploty, aby sme udržali tie rastlinné porasty tak ako sú. Takže tu by som vážil, vážil rozhodnutia a pokiaľ zakázať, áno, ale tam, ktoré sú viazané na nejakú chémiu. Nie na to, aby sa rastlina prispôsobila, prispôsobila klimatickým podmienkam, lebo tým pádom nebudeme mať tie krásne králiky, tie zajace na výstavách, to je tiež geneticky modifikovaný zajac. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, na základe návrhu štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, SAS a ZA ĽUDÍ, predkladám procedurálny návrh a navrhujem, aby sa tlač č. 363 bod 56 prerokoval dnes 31. 3. po tlači 389.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja súhlasím s tým, že takéto vážne legislatívne úpravy ako je zákon 504 týkajúci sa prenájmu poľnohospodárskej pôdy by malo riešiť v prvom rade ministerstvo pôdohospodárstva. Nie je to otázkou tohto volebného obdobia, ale ja si pamätám aj v minulom volebnom období, keď som síce nebol poslancom, ale som bol v pracovnej skupine pre pôdohospodárstvo, sme žiadali veľakrát, aby sa konečne spustil proces prípravy novej 504-ky. Bohužiaľ k tomu nedošlo a ten dopad je taký, že ozaj hlavne tam kde nie sú urobené alebo dokončené pozemkové úpravy, kde je veľká rozdrobenosť a problém s identifikáciou pôdy, nemohli sa pôvodní vlastníci dostať k svojej pôde nie preto, aby ju prenajímali, ale preto, aby mohli ju užívať a spravovať ako poľnohospodársku pôdu. Tento návrh zákona rieši...
===== ...alebo dokončené pozemkové úpravy, kde je veľká rozdrobenosť a problém s identifikáciou pôdy. Nemohli sa vlastníci pôvodní vlastníci dostať k svojej pôde. Nie preto, aby ju prenajímali, ale preto, aby ju mohli užívať a spravovať ako poľnohospodársku pôdu. Tento návrh zákona rieši náš záväzok zrušiť prednostné právo nájmu, umožniť tam vlastníkom dostať sa k svojej pôde a čo sa týka diskusie návrh zákona bol prerokovaný s ministerstvom pôdohospodárstva a bude súčasťou veľkej novely 504. Vzhľadom k tomu, že poľnohospodárstvo je sezónna práca a zase by sme stratili ďalší rok a znovu by sme obmedzili tých menších, ktorí majú záujem o prácu na pôde, tak bolo to takto predložené ako to predložené je. A čo sa týka výpovedných lehôt. Celý zákon pojednáva o tom, že pokiaľ je zmluva uzatvorená na dobu určitú, tá by mala platiť. Čiže konečne nájomcovia pôdy, vlastníci pôdy uvedomiť a nájomcovia, že sa uzatvárajú vzťahy na dobu určitú. Ten z ústavy sa vypovedať nedá pokiaľ sú splnené zmluvné podmienky a pokiaľ ten nájom ukončí tak je právo vlastníka s tým svojim majetkom narábať ako uzná za vhodné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja súhlasím s tým, že takéto vážne legislatívne úpravy ako je zákon 504 týkajúci sa prenájmu poľnohospodárskej pôdy by malo riešiť v prvom rade ministerstvo pôdohospodárstva. Nie je to otázkou tohto volebného obdobia, ale ja si pamätám aj v minulom volebnom období, keď som síce nebol poslancom, ale som bol v pracovnej skupine pre pôdohospodárstvo, sme žiadali veľakrát, aby sa konečne spustil proces prípravy novej 504-ky. Bohužiaľ k tomu nedošlo a ten dopad je taký, že ozaj hlavne tam kde nie sú urobené alebo dokončené pozemkové úpravy, kde je veľká rozdrobenosť a problém s identifikáciou pôdy, nemohli sa pôvodní vlastníci dostať k svojej pôde nie preto, aby ju prenajímali, ale preto, aby mohli ju užívať a spravovať ako poľnohospodársku pôdu. Tento návrh zákona rieši...
===== ...alebo dokončené pozemkové úpravy, kde je veľká rozdrobenosť a problém s identifikáciou pôdy. Nemohli sa vlastníci pôvodní vlastníci dostať k svojej pôde. Nie preto, aby ju prenajímali, ale preto, aby ju mohli užívať a spravovať ako poľnohospodársku pôdu. Tento návrh zákona rieši náš záväzok zrušiť prednostné právo nájmu, umožniť tam vlastníkom dostať sa k svojej pôde a čo sa týka diskusie návrh zákona bol prerokovaný s ministerstvom pôdohospodárstva a bude súčasťou veľkej novely 504. Vzhľadom k tomu, že poľnohospodárstvo je sezónna práca a zase by sme stratili ďalší rok a znovu by sme obmedzili tých menších, ktorí majú záujem o prácu na pôde, tak bolo to takto predložené ako to predložené je. A čo sa týka výpovedných lehôt. Celý zákon pojednáva o tom, že pokiaľ je zmluva uzatvorená na dobu určitú, tá by mala platiť. Čiže konečne nájomcovia pôdy, vlastníci pôdy uvedomiť a nájomcovia, že sa uzatvárajú vzťahy na dobu určitú. Ten z ústavy sa vypovedať nedá pokiaľ sú splnené zmluvné podmienky a pokiaľ ten nájom ukončí tak je právo vlastníka s tým svojim majetkom narábať ako uzná za vhodné. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa chcem v prvom rade poďakovať všetkým diskutujúcim v rozprave aj vo faktických poznámkach, za ich príspevky. Dnešná, ale aj piatková diskusia z 19. 3. potvrdila, že téma klimatických zmien oslovila nielen signatárov občianskej iniciatívy "Klíma ťa potrebuje", ale aj veľký počet poslancov Národnej rady.
V kontexte prebiehajúcich klimatických zmien a naším stanoviskom k adaptácii na zmenu klímy, chcem znovu zdôrazniť, že skutočnosť, že Slovensko ozaj nie je ten malý štát aj keď tvoríme iba 1,2 % obyvateľov Európskej únie, pretože sme hlasom 450 mil. ľudí ako rovnoprávny člen EÚ. Slovensko je možno malý štát v počte obyvateľov, je možno malý štát v rozlohe a určite musíme veľmi veľa spraviť tomu, aby sme, aby sme aj v oblasti životnej úrovne dosiahli úroveň najvyspelejších štátov Európskej únie, avšak sme veľmi bohatí na to, čo iným štátom chýba, a to sú prírodné zdroje a voda a hlavne sme bohatí na ten najväčší poklad prírody, ktorým je voda.
Pretože až vtedy, keď stratíme to najcennejšie, čím je voda, si môžme povedať, že sme malí a chudobní. S vodou sme stále veľkí a bohatí. Väčšina z nás ako tu sedíme sme rodičia, niektorí sa možno rodičmi chcú stať, veľa z nás sú už aj starými rodičmi, preto, keď sa budeme rozhodovať pri hlasovaní, ktoré tlačítko stlačiť, trak treba trošku sa preniesť do inej polohy a odmyslieť si na to, či sme súčasťou opozície a koalície, pretože klimatická kríza, klíma, životné prostredie nepozná pojem opozičný a koaličný, nepozná pravicový, ľavicový, liberálny, konzervatívny. Takisto ako v obchode nepoznáme rohlík koaličný a opozičný, ale poznáme iba ten rožok, ktorý si každý deň kupujeme. Mali by sme si uvedomiť, že schválením uznesenia k občianskej iniciatíve "Klíma ťa potrebuje", vlastne vytvárame dostatočne primeraný tlak nielen na dnešnú aj na budúce vlády, aby pri prijímaní opatrení, zákon o vyhlášok a nariadení mali stále na pamäti, že pokiaľ si nebudeme vážiť naše životné prostredie, pokiaľ budeme ľahostajní k našim prírodným zdrojom a pokiaľ si nebudeme vážiť naše ovzdušie, vodu, pôdu, nemáme ani záujem o plnohodnotný a zdravý život budúcich generácií.
Uznesenie, ktoré budeme schvaľovať sa Slovenská republika otvorene hlási k zahraničných záväzkom vyplývajúcich nielen z nášho členstva v Európskej únii, ale aj z našej demokratickej podstaty a geografickej polohy v srdci Európy. Slovenská republika je zmluvnou stranou príslušných dohovorov, ku ktorým sme sa prihlásili od roku 1993 ako je Dohovor OSN o zmene klímy, následného Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody. Musíme si však byť plne vedomí, že prebiehajúca klimatická zmena môže mať zásadné, ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa môžu dramaticky dotknúť aj Slovenskej republiky. Z histórie vieme, že zásadným stimulom pre pohyb a migráciu nielen jednotlivcov, ale celým národom nie je bohatstvo a istota, ale chudoba a strach. Strach o prežitie seba samých, o svoje rodiny, o svoje deti. Preto aj Slovenská republika ako štát bohatý, ako som hovoril, na vodu a prírodné zdroje, musí robiť maximum, aby v rámci svojich možností urobila všetko pre to, aby sme zastavili neúmerný rast klimatických zmien a ozaj, aby sme splnili tie záväzky, ktoré máme, minimálne záväzok z Parížskej dohody, znížiť rast globálnej teploty o 2 stupne Celzia.
Súčasťou uznesenia Národnej rady, ktoré budeme schvaľovať je aj veľa opatrení pre vládu, ale aj budúce vlády na prípravu opatrení stratégie a zákonov, ktoré na jednej strane budú nás tlačiť, aby sme znížili produkciu emisných plynov, ale súčasne, aby sme zvýšili ich spotrebu, pretože uhlíková neutralita nie je iba o znižovaní produkcie, to by bolo veľmi falošné, a to by sme si klamali sami seba. Vidíme to z posledných informácií, ekonomika sveta klesá v rámci pandémie a obsah CO₂ nám stúpa. Čiže ja tu vidím nerovnováhu medzi produkciou a spotrebou a mali by sme sa asi viac zamerať na spotrebu, s tou s vami súhlasím, pán Kazda, na spotrebu. To znamená mali by sme zvýšiť starostlivosť o prírodné záchyty uhlíka, pretože sme asi zabudli na to, že ten život je po... úplne niečom inom ako len na produkcii. My sme zabudli na to, aké sú dôležité lesy, pôda, poľnohospodárske pozemky, mokrade a aká je dôležitá a životne dôležitá sekrestácia uhlíka, a tým vlastne vieme zvýšiť odolnosť voči kalamitám, vieme predĺžiť a zlepšiť druhovú, vekovú a biotopickú pestrosť.
Uznesenie k občianskej aktivite, iniciatíve "Klíma ťa potrebuje", o ktorom budeme pravdepodobne zajtra hlasovať, nie je iba formálnym a deklaratívnym aktom. Uznesenie je jednoznačne prihlásením sa k európskym záväzkom a hodnotám a hlavne a čo je veľmi dôležité, obsahuje celý rad konkrétnych odporúčaní, opatrení, tak ako som spomínal, nielen terajšej, ale aj budúcich vládam. Pretože nesplnenie klimatických cieľov, naplnenie klimatických cieľov nezaväzuje iba túto, ale aj ďalšie, ďalšie vlády a ciele a záväzky z tohto uznesenia nekončia ukončením funkčného obdobia tejto vlády Slovenskej republiky. Na záver ešte raz chcem požiadať všetkých poslancov Slovenskej republiky, bez ohľadu na politickú príslušnosť a náboženské presvedčenie, myslite pri hlasovaní na to, že sme volení zástupcovia ľudu z krajiny, ktorá je ešte stále bohatá na prírodné zdroje a hlavne na vodu a myslite na to, že takouto krajinou chceme aj ostať. Hlasovaním za toto uznesenie súčasne prejavíme aj svoju solidaritu s tými národmi a s tými časťami sveta, kde zmeny klímy už začali zasahovať nielen jednotlivcov, rodiny aj celé štáty natoľko, že nedostatok potravín a hlavne vody núti ľudí odchádzať z domova a hľadať si nové miesto na život.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, buďme zodpovední a vyšlime jasný a jednoznačný signál do sveta o tom, že nám záleží na tom, aby naše deti, naše vnúčatá a všetky ďalšie generácie žili v prostredí vhodnom na život, v prostredí, kde si bude môcť každý človek uplatniť svoje základné ľudské právo, a tým je právo na
===== Právo a tým je právo na dôstojný a plnohodnotný život. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa chcem v prvom rade poďakovať všetkým diskutujúcim v rozprave aj vo faktických poznámkach, za ich príspevky. Dnešná, ale aj piatková diskusia z 19. 3. potvrdila, že téma klimatických zmien oslovila nielen signatárov občianskej iniciatívy "Klíma ťa potrebuje", ale aj veľký počet poslancov Národnej rady.
V kontexte prebiehajúcich klimatických zmien a naším stanoviskom k adaptácii na zmenu klímy, chcem znovu zdôrazniť, že skutočnosť, že Slovensko ozaj nie je ten malý štát aj keď tvoríme iba 1,2 % obyvateľov Európskej únie, pretože sme hlasom 450 mil. ľudí ako rovnoprávny člen EÚ. Slovensko je možno malý štát v počte obyvateľov, je možno malý štát v rozlohe a určite musíme veľmi veľa spraviť tomu, aby sme, aby sme aj v oblasti životnej úrovne dosiahli úroveň najvyspelejších štátov Európskej únie, avšak sme veľmi bohatí na to, čo iným štátom chýba, a to sú prírodné zdroje a voda a hlavne sme bohatí na ten najväčší poklad prírody, ktorým je voda.
Pretože až vtedy, keď stratíme to najcennejšie, čím je voda, si môžme povedať, že sme malí a chudobní. S vodou sme stále veľkí a bohatí. Väčšina z nás ako tu sedíme sme rodičia, niektorí sa možno rodičmi chcú stať, veľa z nás sú už aj starými rodičmi, preto, keď sa budeme rozhodovať pri hlasovaní, ktoré tlačítko stlačiť, trak treba trošku sa preniesť do inej polohy a odmyslieť si na to, či sme súčasťou opozície a koalície, pretože klimatická kríza, klíma, životné prostredie nepozná pojem opozičný a koaličný, nepozná pravicový, ľavicový, liberálny, konzervatívny. Takisto ako v obchode nepoznáme rohlík koaličný a opozičný, ale poznáme iba ten rožok, ktorý si každý deň kupujeme. Mali by sme si uvedomiť, že schválením uznesenia k občianskej iniciatíve "Klíma ťa potrebuje", vlastne vytvárame dostatočne primeraný tlak nielen na dnešnú aj na budúce vlády, aby pri prijímaní opatrení, zákon o vyhlášok a nariadení mali stále na pamäti, že pokiaľ si nebudeme vážiť naše životné prostredie, pokiaľ budeme ľahostajní k našim prírodným zdrojom a pokiaľ si nebudeme vážiť naše ovzdušie, vodu, pôdu, nemáme ani záujem o plnohodnotný a zdravý život budúcich generácií.
Uznesenie, ktoré budeme schvaľovať sa Slovenská republika otvorene hlási k zahraničných záväzkom vyplývajúcich nielen z nášho členstva v Európskej únii, ale aj z našej demokratickej podstaty a geografickej polohy v srdci Európy. Slovenská republika je zmluvnou stranou príslušných dohovorov, ku ktorým sme sa prihlásili od roku 1993 ako je Dohovor OSN o zmene klímy, následného Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody. Musíme si však byť plne vedomí, že prebiehajúca klimatická zmena môže mať zásadné, ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa môžu dramaticky dotknúť aj Slovenskej republiky. Z histórie vieme, že zásadným stimulom pre pohyb a migráciu nielen jednotlivcov, ale celým národom nie je bohatstvo a istota, ale chudoba a strach. Strach o prežitie seba samých, o svoje rodiny, o svoje deti. Preto aj Slovenská republika ako štát bohatý, ako som hovoril, na vodu a prírodné zdroje, musí robiť maximum, aby v rámci svojich možností urobila všetko pre to, aby sme zastavili neúmerný rast klimatických zmien a ozaj, aby sme splnili tie záväzky, ktoré máme, minimálne záväzok z Parížskej dohody, znížiť rast globálnej teploty o 2 stupne Celzia.
Súčasťou uznesenia Národnej rady, ktoré budeme schvaľovať je aj veľa opatrení pre vládu, ale aj budúce vlády na prípravu opatrení stratégie a zákonov, ktoré na jednej strane budú nás tlačiť, aby sme znížili produkciu emisných plynov, ale súčasne, aby sme zvýšili ich spotrebu, pretože uhlíková neutralita nie je iba o znižovaní produkcie, to by bolo veľmi falošné, a to by sme si klamali sami seba. Vidíme to z posledných informácií, ekonomika sveta klesá v rámci pandémie a obsah CO₂ nám stúpa. Čiže ja tu vidím nerovnováhu medzi produkciou a spotrebou a mali by sme sa asi viac zamerať na spotrebu, s tou s vami súhlasím, pán Kazda, na spotrebu. To znamená mali by sme zvýšiť starostlivosť o prírodné záchyty uhlíka, pretože sme asi zabudli na to, že ten život je po... úplne niečom inom ako len na produkcii. My sme zabudli na to, aké sú dôležité lesy, pôda, poľnohospodárske pozemky, mokrade a aká je dôležitá a životne dôležitá sekrestácia uhlíka, a tým vlastne vieme zvýšiť odolnosť voči kalamitám, vieme predĺžiť a zlepšiť druhovú, vekovú a biotopickú pestrosť.
Uznesenie k občianskej aktivite, iniciatíve "Klíma ťa potrebuje", o ktorom budeme pravdepodobne zajtra hlasovať, nie je iba formálnym a deklaratívnym aktom. Uznesenie je jednoznačne prihlásením sa k európskym záväzkom a hodnotám a hlavne a čo je veľmi dôležité, obsahuje celý rad konkrétnych odporúčaní, opatrení, tak ako som spomínal, nielen terajšej, ale aj budúcich vládam. Pretože nesplnenie klimatických cieľov, naplnenie klimatických cieľov nezaväzuje iba túto, ale aj ďalšie, ďalšie vlády a ciele a záväzky z tohto uznesenia nekončia ukončením funkčného obdobia tejto vlády Slovenskej republiky. Na záver ešte raz chcem požiadať všetkých poslancov Slovenskej republiky, bez ohľadu na politickú príslušnosť a náboženské presvedčenie, myslite pri hlasovaní na to, že sme volení zástupcovia ľudu z krajiny, ktorá je ešte stále bohatá na prírodné zdroje a hlavne na vodu a myslite na to, že takouto krajinou chceme aj ostať. Hlasovaním za toto uznesenie súčasne prejavíme aj svoju solidaritu s tými národmi a s tými časťami sveta, kde zmeny klímy už začali zasahovať nielen jednotlivcov, rodiny aj celé štáty natoľko, že nedostatok potravín a hlavne vody núti ľudí odchádzať z domova a hľadať si nové miesto na život.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, buďme zodpovední a vyšlime jasný a jednoznačný signál do sveta o tom, že nám záleží na tom, aby naše deti, naše vnúčatá a všetky ďalšie generácie žili v prostredí vhodnom na život, v prostredí, kde si bude môcť každý človek uplatniť svoje základné ľudské právo, a tým je právo na
===== Právo a tým je právo na dôstojný a plnohodnotný život. Ďakujem veľmi pekne.

Trochu, trochu nerozumiem tomu, že stále v takých diskusiách, keď sa rozpráva o, rozpráva sa o produkcii potravín, o zdravej prírode, o životnom prostredí, zrazu ľudia znervóznejú. Už ako keby sme sa nevedeli o ničom inom baviť, len o peniazoch, o biznise, o raste ekonomiky, hej? My sa rozprávame o niečom, čo vlastne tvorí podstatu a základ, a základ života na zemi. A viete, kvôli čomu sú ľudia nervózni? Lebo takéto diskusie oberajú ľudí o čas. A preto sú nervózni, lebo máme všetko. Máme sa dobre. Máme dosť potravín? Máme. Máme dostatok vody? Máme. Máme pomerne peknú prírodu? Máme. Čiže až vtedy, keď to stratíme, vtedy asi začneme sa baviť o tom, že čo sme mali urobiť a vtedy už to bude pozde.
Keď sa pozriete do materiálov z ďalekej minulosti, aj Sahara bola zelená niekedy. Aj v iných častiach sveta bol úplne iný život, ako je dnes. A hovorí sa, že pýcha peklom dýcha, preto by sme si mali vážiť toho, čo máme a majme úctu k prírodu, k prírodným zdrojom, majme úctu k tomu bohatstvu, lebo sme jeden z najbohatších štátov na svete, pretože máme dostatok vody. Až keď ju stratíme, tak vtedy ju budeme hľadať, ale nepostačí nám ani artézska ani iné studne. Budeme bez vody a vtedy budeme malí a chudobní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred vami je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej aktivite k občianskej iniciatíve "Klíma ťa potrebuje". V prvom rade sa chcem poďakovať autorom a organizátor občianskej iniciatívy Klíma Ťa potrebuje. Som rád, že skupina mladých ľudí aj v období pandémie, kedy platia oprávnene obmedzenia sociálnych kontaktov, svojou iniciatívou poukázala na to, aby sme sa zamysleli a hlavne nezabudli sa prihlásiť k hodnotám, vďaka ktorým ešte stále máme na Zemi život, aby sme si uvedomili, že nemáme právo tieto podmienky života zhoršovať a ohrozovať tak zdravú budúcnosť našich detí. Vzhľadom k skutočnosti, že Slovenská republiky je súčasťou spoločného európskeho priestoru, náš signál, ktorý schválením uznesenia vyšleme do sveta nie je iba signálom a hlasom občanov Slovenskej republiky, nie je iba hlasom malej krajiny s takmer 5,5 miliónmi obyvateľov, ale je hlasom a signálom právoplatného člena Európskej únie, v ktorom žije takmer 450 miliónov ľudí. Čiže ak sú pripomienky a názory, že malé Slovensko je iba malým mravcom v porovnaní s veľkosťou tých štátov, ktorí často nerešpektujú nevyhnutnosť prijímať opatrenia na zastavenie prebiehajúcich klimatických zmien, nie je to pravda. Sme súčasťou hlasu 450 miliónov ľudí.
Dnes je celosvetový klimatický štrajk, ktorý vzhľadom k prebiehajúcej pandémii bude prebiehať hlavne v online priestore. Určite nie je cieľom tejto aktivity vyvolávať dnes nejaké masové akcie, ktoré by túto pandémiu ešte zhoršilo, ale je prosbou ľudí, ktorých zaujíma budúcnosť našich detí, našich vnúčat, pravnúčat, čiže tých, ktorí tu budú chcieť žiť v lepších podmienkach a hlavne v zdravom prostredí. Aj napriek tomu, že Slovenská republika v počte obyvateľov tvorí iba 1,2 % obyvateľov Európskej únie, sme dôležitým prvkom a súčasťou Európskej únie. Sme tretím najbohatším štátom Európskej únie v zdrojoch pitnej vody. Máme ideálne klimatické podmienky na pestovanie potravín mierneho klimatického pásma. Máme ideálne podmienky na to, aby sme svojim dielom prispeli k environmentálnej stabilite a potravinovej bezpečnosti Spoločného európskeho priestoru. Preto je našou povinnosťou si vážiť si a chrániť klimatické podmienky nášho malého Slovenska, vážiť si a chrániť prírodné zdroje, ale hlavne si vážiť a chrániť si to najbohatšie čo máme a to je voda. Pretože až vtedy keď stratíme to najcennejšie, čím je voda, si môžme povedať, že sme malí a bezvýznamní. S vodou sme veľkí a bohatí. Bez vody a bez ochranných prírodných zdrojov nemáme šancu zmeniť, zastaviť a zmeniť klimatické zmeny, aj to je dôležitým obsahom a posolstvom občianskej iniciatívy "Klíma ťa potrebuje". Upozorňujem však na fakt, že pri riešení klimatických zmien, nestačí sledovať iba produkciu emisných plynov ako aj napríklad hlavne CO2 ale súčasne musíme sledovať aj ich spotrebu, pretože bez CO2, vody a slnečnej energie nebude fotosyntéza, ktorá je základom a najdôležitejším procesom na Zemi.
Čiže ja sa hlásim k všetkým opatreniam, vďaka ktorým zastavíme procesy klimatických zmien, avšak musia byť v rovnováhe. Potrebujeme to, čo dnes nazývame uhlíkovou neutralitou, čiže rovnováhu medzi produkciou a spotrebou a táto neutralita a rovnováha na našej planéte je veľmi dôležitá a týka sa nielen v oblasti emisných plynov, ale všetkých biologických a biochemických procesov. Slovenská republika je zmluvnou stranou, zmluvnou stranou príslušných dohovorov od roku 1993. Prihlásili sme s k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy a následnému Kjótskemu protokolu a Parížskej dohode. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 1. 12. 2020 prerokoval petíciu za "Klímu za budúcnosť" a taktiež požiadal ministra životného prostredia, aby pripravil správu, ktorou bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o príprave legislatívnych opatrení zameraných na zmierňovanie zmien klímy a jej dopadoch podmienkach Slovenskej republiky.
Uznesenie k tejto správe v pléne Národnej rady Slovenskej republiky konštatuje, Národná rada konštatuje, že berie na vedomie občiansku iniciatívu "Klíma ťa potrebuje" a tiež, že vláda vo svojom programovom vyhlásení venuje problematike zmeny klímy náležitú pozornosť. Napriek tomu v bode C pripomína a odporúča vláde Slovenskej republiky celý rad opatrení a iniciatív, ktoré Národná rada Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné, aby sa Slovensko rýchlejšie a účinnejšie transformovalo na nízkouhlíkovú spoločnosť a zvýšilo svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy. Vzhľadom na prierezový charakter k pripravovaným strategickým dokumentom aj ku konkrétnym opatreniam bude nevyhnutná celospoločenská a odborná diskusia. Na záver, chcem požiadať a snáď aj poprosiť všetkých poslancov Národnej rady nielen opozičných ale aj z koaličných radov, aby toto uznesenie podporili a prispeli tak k environmentálnej a klimatickej stabilite nielen nášho malého Slovenska ale aj k stabilite na celej Zemi. Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým, ktorí svojimi faktickými poznámkami v podstate podporili to moje vystúpenie ešte raz veľmi pekne ďakujem. A ja by som na úvod povedal to čo povedala pani Sulanová, áno na konci je človek hej, čiže stále v mojom záujme bude človek a ale nemôžem pripustiť, aby, a by v podstate bol len človek a len ekonomika a ja budem stále pozerať aj na celý potravinový reťazec. Čiže záleží mi úprimne mi záleží na pôde, záleží mi na rastlinách, záleží mi na zdraví zvieratách a záleží mi na zdravo človeku. Pokiaľ si nebudeme vážiť potravinový reťazec tak potom choďme od toho preč, nebavme sa o takých zákonoch, proste stanú sa z nás obyčajní roboti a technokrati a ako to skončí to už nechajme na osude. Z druhej strany podporujem návrh pani poslankyne Halgašovej a som zato, aby tento zákona sa prejednal už keď je vonku prešiel riadnym legislatívnym procesom to musíme uznať je to takto. Ale musíme, musím urobiť všetko preto, aby sa zmenil pretože tu sú, tieto dôležité veci ne, predaj pod cenu jedna vec, ja si myslím my sa asi vo výsledku dohodneme ale my musíme pozerať na tie dopady aj na tie hlavne nato, čo chceme podporiť a tým, že sme sa zaviazali podporiť slovenský vidiek, malé, stredné a rodinné podnikanie tak musíme upraviť tie ustanovenia tohto zákona, aby aj ten malý mohol byť raz veľký. Keď ho nedostaneme do tých reťazcov a keď budeme podporovať
===== predaj pod cenu, je jedna vec. Ja si myslím že sa o výsledku dohodneme ale my musíme pozerať na tie dopady aj na tie hlavne na to, čo chceme podporiť a tým, že sme sa zaviazali podporiť slovenský vidiek, malé stredné rodinné podnikanie, tak musíme upraviť tie ustanovenia toho zákona, aby aj ten malý mohol byť raz veľký. Keď ho nedostaneme do tých reťazcov a keď budeme podporovať dominanciu veľkých potravinárskych alebo poľnohospodárskych spoločností, tak ten malý bude stále malí a ešte raz taká pandémia a všetci malí nám zmiznú. Proste, pomôžme im upratať, dajme im možnosť logistiky, dajme im možnosť sa od prezentovať, hej dajme im možnosť pracovať s etnologickými s nástrojmi v obchode ta, ako to môžu aj tí veľkí. Ale akonáhle to necháme pôvodnom znení tak, ako to je teraz ten malí z Liptova nikdy sa nedostane do Malaciek. Alebo na východ Slovenska, bude chudák v Liptove sa trápiť, pokiaľ ho nekúpi nejaký veľký nedá mu ďalšie peniaze ale už to bude, už to nebude ten ...