aby tá fotosyntéza mohla, mohla sa realizovať respektíve, aby takto fungovala, ako som teraz popísal, v tom chemickom vzorci, potrebujeme dve základné veci a to je CO2, tá nenávidená CO2 na ktorú každý nadáva ale potrebujeme aj vodu a to je to o ktorú za chvíľočku budeme, prosiť. Čiže pokiaľ chceme my znižovať emisie hlavne CO2, musíme mať dostatok vody. Preto aj očakávam a aj teraz v pláne obnoviť ktorý teraz je takou témou v spoločnosti, že...
aby tá fotosyntéza mohla, mohla sa realizovať respektíve, aby takto fungovala, ako som teraz popísal, v tom chemickom vzorci, potrebujeme dve základné veci a to je CO2, tá nenávidená CO2 na ktorú každý nadáva ale potrebujeme aj vodu a to je to o ktorú za chvíľočku budeme, prosiť. Čiže pokiaľ chceme my znižovať emisie hlavne CO2, musíme mať dostatok vody. Preto aj očakávam a aj teraz v pláne obnoviť ktorý teraz je takou témou v spoločnosti, že sa tie vodozádržné opatrenia objavia. Ja by som prosil, prosil, by som pána ministra ale aj vládu aby ozaj zvážili a urobili všetko preto, aby sa našlo dostatočné množstvo zdrojov, finančných, aby sa mohli realizovať aspoň tie základné vodozádržné opatrenia a tým je zachytávanie vody v prírode, v mieste dopadu. To je základ, bez toho nebudeme mať hory, nebudeme mať lesy, v podstate všetku vodu pošleme niekde ďaleko tisíce kilometrov, čo sa týka Slovenska asi do Čierneho mora. Ak bude dosť vody bude fotosyntéza, ak bude fotosyntéza, nebude CO2. Úplne ľahučká rovnica, že ako základnej školy. Poľnohospodárstvo, v spoločnosti má obrovský význam. Mňa strašne mrzí, že poľnohospodárstvo, sa dostalo do polohy takého pomaly zaznávaného rezortu A, je to nie teraz za ôsme volebného obdobie, ale je to roky a roky. Stalo sa nástrojom korupcie, vykrádavania štátnych alebo európskych peňazí ale prestalo plniť svoj účel a cieľ hlavne pre vidiek, nielen v oblasti spoločenskej alebo sociálnej ale v oblasti environmentálnej a klimatickej. Poľnohospodárstvo má obrovský potenciál a nezastupiteľné miesto pri znižovaní obsahu uhlíka, to znamená pri znižovaní CO2 v ovzduší. Slovensko je tak nádherná krajina nielen pohľadom, ale aj svojim, svojim zložením a štruktúrou, že existuje strašne málo na svete a je ich ozaj málo, ktoré majú tak dobré klimatické podmienky aby sme mohli byť mekkou ekologickej produkcie, aby sme boli sebestačný nie z pohľadu nejakej chemickej alebo globálnej industriálnej produkcie potravín, ale hlavne pri lokálnej produkcií potravín. V materiály sa objavujú dve, dva programy ktoré, dve stratégie, ktoré niektorých rušili, ja sa im osobne aj teším a to je stratégia s farmy na stôl a biodiverzita. Samozrejme je tu podmienka tá, že tie programy budú nastavené pre všetky štáty rovnako, že nebude jeden štát znevýhodnený pred druhým. Ale práve vďaka týmto dvom programom ozaj dokážeme urobiť to, o čo sa vlastne všetci snažíme, aby to prostredie, v ktorom žijeme neslúžilo iba nám, či mladším, či starším ale aj tým, ktorí po nás budú a ktorí po nás ostanú. Poľnohospodárstvo má neskutočnú šancu a možnosti zlepšiť alebo prispieť klimatickej zmene, napríklad formou agrolesníctva. Málo sa hovorí o tom, že Slovensko má 200 tisíc hektárov bielych plôch, to sú zarastené kriaky, ktoré sa nevyužívajú, ktoré v minulosti boli pasienky, ktoré keby sa, keby sa pod minimálnym zásahom ozaj s nie veľkými peniazmi trošku upravili, tak tých 200 tisíc hektárov nám môže vytvoriť neskutočne, neskutočné podmienky napríklad pre extenzívny chov hovädzieho dobytka a prežúvavcov ako takých. Zaviazali sme sa v rámci, v rámci toho, že, že aj nás tlačí trošku únia a chvála bohu že tlačí, že zvýšime podiel ekologickej produkcie a ja verím tomu, že 25 % ekológie bude čo najskôr, nebudeme čakať až do roku niekedy 20, 30, 2030. Keby trošku viac sme tlačili aj v poľnohospodárstve na používanie pesticídov, herbicídov a toho čo tej pôde škodí, čo jej nepomáha, tak by sme mohli napríklad používať presné hospodárstvo. V Izraeli pestujú na piesku, Pieskovým hospodárstvom dokážu tým koreňom rastlín dostať také množstvo vody a také množstvo živín aby, aby tie potraviny mohli produkovať. My nemáme piesok, my máme úradnú pôdu a stále hľadáme teplú vodu, pričom tu máme všetko pred sebou. Je to pod našimi nohami, je to obrovské bohatstvo a ozaj stačí len trochu, trošku rozmýšľať. Napríklad aj tým pestrým hospodárstvom dodávať do pôdy len toľko živín, hlavne minerálnych živín, aby sme neničili to najvzácnejšie v pôde, ktoré okrem uhlíka je a to je živý organizmus a hlavne mikrobiológia. A výsledkom toho bude jeden zázrak, ten sa volá eekesfrácia uhlíka. CO2 spolu s vodou dostaneme naspäť formou fotosyntézy do pôdy a cesta toho nenávideného uhlíka sa skončí tam kde začala. Z pôdy cez potravinový reťazec, ovzdušie a naspäť do pôdy. Máme na to. Sme maličká krajina ale krásne, ja si myslím, že pokiaľ by sme trošku viac uvažovali tak to dokážeme, ale na to potrebujeme strašne veľa ochoty, možno trochu peňazí a nepustiť tú vodu. myslím, že Bulhari majú vody dosť, nemusíme do Čierneho mora púšťať všetku našu vodu. nechajme si ju tu, urobme niečo a v rámci environmentálnej oblasti s pánom ministrom riešime nejaké veci a čo sa týka odpadov a keby sme len polovicu tých odpadov za ktoré už od budúceho roka budeme platiť 800 eur za tonu, čo je sto miliónov ročne. Keby sme tú polovicu za pracovali vo forme recyklácie tak dokážeme ušetriť až milión ton kameňa a kameň to nie je to ťažké, čo je pohodené na zemi, kameň to je kopec, to je les, to je hora, to sú zničené naše prírodné zdroje. To je miesto, ktoré dokáže zachytiť vodu. Preto vás chcem poprosiť, aby ste ozaj tejto téme venovali primeranú pozornosť, aby ste nebrali to, že riešime nejakých, nejakých mladých ľudí, ktorí si urobili nejaký piár na nejakej petícií, lebo to je módne a ja by som ozaj podporil slová pána ministra Budaja, že robme to pre naše budúce generácie. Robme to pre naše deti, pre naše vnúčatá, aby ráz boli na nás hrdí, aby sa raz za nás nemuseli hanbiť. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
