Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.9.2021 o 9:56 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2021 9:56 - 9:58 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Plast je v podstate taký istý problém ako repka. Všade ju vidíme a je to problém len preto, lebo nevieme s týmto odpadom hlavne plastovým rozumne nakladať. Pokiaľ by sme z repky vyrobili repkový olej, máme vlastného oleja iba 10 %, tak ľudia by sa na to pozerali ináč a to isté s plastom. Ja, ja mám výhrady voči energetickému zhodnocovaniu plastov. Ja som za to, aby sme urobili maximum, a to je úloha ministerstva životného prostredia, aby sme ho recyklovali, ten plast do surovín z jednoduchého dôvodu. Takto recyklovaný plast nám šetrí to najcennejšie čo máme, a to sú prírodné zdroje. My keď sme včera večer sedeli nad tým pozmeňovákom, tak som hovoril, že Poliaci, Poliaci teraz stavajú veľký závod na, na spracovanie, recykláciu tetrapakov. Nie preto, že by, že by chceli tu energeticky zhodnocovať, ale preto, lebo to je surovina na ďalšie spracovanie. To isté informácia z Európy, prestanú sa používať železo, armatúra do betónov, nahrádza sa plastom. Čiže plast je veľmi vzácna surovina a má výhodu tú, že máme jej milióny ton, stačí iba tie skládky rozobrať, vytriediť a zhodnotiť a zachrániť tak prírodné zdroje.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

21.9.2021 16:06 - 16:08 hod.

Jaroslav Karahuta
Takže dnes o 17. by sme hlasovali o tomto zákone.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2021 10:36 - 10:37 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ja jednu poznámku k týmto podporám, ktoré si spomínala, podpora vidieka a podpora poľnohospodárstva by mala byť nastavená tak, aby vidiek nebol závislý na štáte. To by malo byť naším cieľom. Čiže mali by sme zmeniť ponímanie a zmysel týchto dotácií, ktoré mali by slúžiť ako poistenie rizika a nie ako sa často teraz používa uspávací prostriedok na to, aby sa nič nerobilo, pretože takto bezhlavo, bezhlavo rozdávané peniaze vlastne spôsobili to, že sa nám úplne zdeformoval, zdeformoval trh s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktami. Čiže ešte raz, cieľom podpory by nemala byť závislosť vidieka, ale nezávislosť vidieka na podpore štátu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2021 10:24 - 10:26 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem poďakovať všetkým za podporu tohto návrhu zákona, pokiaľ budem stíhať.
Čo sa týka pána poslanca Suju, stačí k tomu jedno, mňa strašne mrzí, mrzí, že sa nevie dohodnúť ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo životného prostredia, aj keď sú z jednej strany. Je to smutné, ale vidíme, že aké tie dopady sú.
Čo sa týka pána poslanca Kuffu, zvyšovanie podpory živočíšnej výroby, áno, bude. My sme mali minulý týždeň pred výborom predstavený, predstavený model, model podpory od roku 2023 do roku 2027. U oviec je to až 90 % zvýšenie podpory. Ovce budú najviac, budú zvýšené zo všetkých oblastí živočíšnej výroby, budú zvýšené dojnice, bude zvýšená welfare zvierat, čiže to, tam, kam tie peniaze majú ísť, a tlačíme dole platby na plochu.
Čo sa týka uhlíkovej stopy, bola tu spomenutá, treba si uvedomiť jednu vec. Uhlíková stopa sa netýka len potravín dovezených k nám, ale potravín vyvezených od nás. Čiže keď sa zavedie uhlíková stopa, kľudne sa tento inštrument môže zaviesť aj na budúci rok, tak naše obilie bude nepredajné. A dostaneme sa do problémov vôbec s financovaním, s existenciou vidieka.
Pánu Mičovskému tak isto ďakujem za ten príspevok k jahňatám a tie jahňatá sú príkladom toho, že keď človek urobí maximum pre to, aby dosiahol svoj cieľ, tak ho dosiahne. Na tých jahňatách to je typický príklad a to, čo sme spravili s jahňatami, vieme spraviť aj v iných oblastiach poľnohospodárstva alebo živočíšnej výroby.
Pánovi Borguľovi ďakujem za podporu. Je to v našich rukách, ako to nastavíme. Nerobí nám to, ani Nemci, ani Portugalsko, ani Belgicko, je to v našich rukách, pokiaľ budeme rozumieť, tak to nastavíme správne.
A čo sa týka pána Kazdu, áno, zvyšujú sa stavy, lebo sa zvyšuje produkcia, čo je logické, len je tu jeden problém a už sa ním zaoberá Európska komisia, znižujeme produkciu maštaľného hnoja. A je to vážny problém ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2021 9:48 - 10:06 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, návrh zákona o veterinárnej starostlivosti zavádza nový pojem, legislatívne nový pojem a tým je farmársky bitúnok a vypĺňa tak vlastne veľkú legislatívnu dieru, ktorú sme mali v Slovenskej republike, a to je možnosť majiteľov, majiteľov alebo užívateľov farmový chov, aby mohli svoje zvieratá porážať na bitúnkoch a následne ich predať, predať konečnému spotrebiteľovi do reštaurácií, do obchodov, poslať po celom území Slovenskej republiky. Doterajšia prax bola taká, že majiteľ farmového chovu mohol svoje zvieratá predať kamarátom, rodine alebo jednoducho načierno. Prax bola taká.
Na Slovensku máme 680 registrovaných farmových chovov a ten predaj načierno vlastne deformoval aj tie štatistiky, ktoré sme vykazovali o potravinovej sebestačnosti. Nemyslím politicky potravinová sebestačnosť, ale o množstve vyprodukovaných potravín, pretože tú čiernu produkciu neevidoval vlastne nikto. A tu je jeden z dôvodov, kvôli čomu aj predkladám tento zákon, pretože, a to je realita a budete možno prekvapení, sami títo, títo ľudia alebo občania, ktorí takto načierno porážajú, už oni sami volajú po takejto legislatívnej zmene. Už oni, už nechcú predávať načierno. On keď to robí desať - pätnásť rokov, tak jednoducho chce, aby ten jeho výrobok mal nejaký marketing, aby mal nejakú podporu, aby mohol získať, povedzme, úver, urobiť nejaké investície. Ale on v podstate nemôže, pretože robí to, robí to po nociach, cez soboty, cez nedele, bez papierov. A ozaj, že títo chovatelia, a nie je to len v živočíšnej výrobe, je to aj v produkcii hlavne výrobkov z ovčieho mlieka u syra, u bryndze.
Slovenská republika je dlhodobo závislá na dovoze mäsa. Avšak príčinou tejto našej závislosti nie je to, že nemáme schopných chovateľov mäsa, pretože pokiaľ zoberieme surovinovú sebestačnosť, čiže množstvo vychovaného hovädzieho dobytka, tá je takmer 90 %. Ale potravinovú sebestačnosť, to znamená množstvo vyprodukovaných potravín z týchto zvierat, je menej ako 30 %. A tá príčina je v tom, že aj keď vieme, vieme vychovať, máme ideálne klimatické podmienky na chov zvierat, tak nevieme tieto zvieratá poraziť, následne obchodne alebo reštauračne zabaliť a pripraviť a zrealizovať tento tovar s vysokou pridanou hodnotou u nás doma. Čiže bežne to funguje takto.
Naši chovatelia zvieratá vychovajú a potom ho predajú, či už je to až na Balkán, do Turecka, alebo jednoducho do Maďarska, do Poľska, hocikde inde, len nie doma. Pretože doma sa im to oplatí, predať neoplatí. Predajú to východnejšie v zahraničí. A pritom vieme, že naše klimatické podmienky dajú predpoklad ozaj na skutočne kvalitný, kvalitné, na kvalitnú produkciu. A je tam, samozrejme, viac faktorov. Je tam oblasť spracovania, hej, je to otázka legislatívy. Legislatíva následne podporí dotácie, atď., ale je to v našich rukách, v nijakých iných, aby sme to zmenili. To znamená, je to jeden z prvkov, jeden z prvkov zavedenia týchto farmárskych bitúnkov, aby s vyššou pridanou hodnotou, čiže nie euro za kilo, ale päť eur za kilo, šesť eur za kilo, aby to mäso sa mohlo predať z bitúnku, ktorý bude schválený Štátnou veterinou a potravinovou správou na celom území Slovenskej republiky.
Čiže, kolegyne, kolegovia, čo nám chýba? Chýba nám zdravý rozum? Možno zdravý rozum, ale chýba nám aj legislatíva, chýba nám nastavenie podporných mechanizmov, aby sme tento doslova nezmyselný kolotoč, ktorý panuje na slovenskom vidieku, zastavili. Pretože na potravinách zarábajú všetci, ozaj že všetci, okrem tých, ktorí tie potraviny vyprodukujú a či už je to rastlinná alebo živočíšna výroba, uvedú na trh. Tí sú poslední. Poslední v príjmoch, poslední v rozvoji, poslední v ekonomike. V podstate oni sú obete toho potravinového reťazca.
To isté je v oblasti diviny. V divine je veľký záujem o divinu na území Slovenska, kde mäso z diviny je populárne. Avšak to mäso nie je naše, ale je dovezené. Pritom máme Slovensko, ako všetci vieme, je horská krajina, máme ideálne podmienky, máme 680 farmových chovov. A pokiaľ chcete kúpiť kvalitnú divinu, tak si pôjdete kúpiť do niektorého z obchodných centier, a tá je určite zo zahraničia. Väčšinou to asi je z Českej republiky.
Podobne tomu bolo v prípade jahniat. Dobre si pamätám na 30. marca, keď som dostal jeden z prvých mailov do poslaneckej schránky, kde ma Zväz chovateľov oviec a kôz Slovenska poprosilo o pomoc, lebo nevedia si pomôcť s 80-tisíc jahňatami, ktoré im ostali tým, že sa zastavil vývoz do Talianska. Keď sme sa začali baviť o tom, že ich budeme umiestňovať na slovenských predajniach, tak väčšinou sa mi dostalo výsmechu, poznámok, že toto sa na Slovensku predať nedá, to nemá tradíciu, proste je to nezmysel, nech na to zabudnem a nech radšej to dáme niekde, hocikde inde, dokonca zadarmo, len aby sme sa toho zbavili. A aká je skutočnosť? Po mesiaci rokovaní s obchodnými sieťami sa podarilo minulý rok predať 8-tisíc. Tento rok to bude 20-tisíc, budúci rok to vyzerá na 40-tisíc. Asi je iba, asi neuveríte tomu, ale keď sa spustil predaj jahniat, tak som dostával desiatky správ, že zase to je, jak za komunistov. Zase to mäso je len pre vyvolených. Proste nestíhali, neboli pripravení na to, aby tie jahňatá dodali do obchodnej siete. Písali mi ľudia, ktorí ozaj chodili z obchodu do obchodu, aby tie jahňatá si kúpili. Keď sa nám podarí budúci rok predať 40-tisíc, sme pomaly na polovici momentálnej produkcii jahniat na Slovensku a pokiaľ neurobíme opatrenia z hľadiska podpory tohto veľmi dôležitého sektora, a že pokiaľ sa zvýši vývoz hlavne do Talianska, tak tým pádom, tým pádom tých jahniat bude málo. A presne ten trh urobil to, čo urobiť mal, čiže keď v roku 2020 boli vyhrážky, že cena jahňaťa bude euro šesťdesiat, euro päťdesiat, čo je ekonomický nezmysel, toho roku bola cena viac ako 2,50 dokonca platili aj 2,80. Trh sám vygeneroval cenu a tým pádom pre tých chovateľov je to veľmi zaujímavé.
Kolegyne, chcem, mám takú otázku, že kde sú tie naše lúky plné pasúcich sa oviec a kráv, ktoré hlavne my starší si pamätáme z minulosti? Ubúdajú nám. A pribúdajú nám zarastené, zarastené oblasti okolo lesov, prípadne vidíme tam mulčovacie zariadenia, aby zobrali dotáciu za mulčovanie, ktoré je mimochodom nelegálne, a získali tam nejaké peniaze. Pretože to, toto, čo nám robí slovenské lúky lúkami a čo nám urobí krajinotvorbu krajinotvorbami a najlepším krajinotvorným prvkom, je človek, ale bez tých živých kosačiek, bez tých oviec, bez tých kôz, bez toho dobytka asi tú krajinotvorbu neudržíme. A dopad toho všetkého je strašne jednoduchý: povodne, zlá štruktúra pôdy, a čo je paradoxné, utekajúci ľudia z regiónov do automobiliek, aby si zarobili peniaze a potom cez víkend aby išli do toho Rakúska a pozreli sa na lúky plné oviec a kôz. Čiže zničili sme si ovce a kozy, zničili sme si pasúci dobytok, zarobíme peniaze, ideme do Rakúska a tam v bufete si kúpime za 100 eur nejaký obed, pozrieme sa na tie kozičky, ovce a kravy a vrátime sa naspäť domov. Toto je realita Slovenskej republiky na vidieku.
Preto sa pýtam, či nie je to zvrátené. Je to totálna zvrátenosť. A je to dopad rokmi a rokmi zlého, nezodpovedného prístupu štátu k tomuto dôležitému odvetviu a k ľuďom žijúcim na vidieku.
Ďalšia zvrátenosť. Všetci, všetci, ktorí chodíme po zahraničí, nám povedia: "Slovensko, to sa rovná bryndza." Bryndza, národné jedlo. Otázka. Z čoho je tá bryndza vyrobená? Je z ovčieho mlieka? Alebo je z kravského mlieka? Alebo je z ovčieho mlieka dovezeného z Francúzska? Taká dôležitá potravina, ako je bryndza, ktorá ozaj je takým identickým prvkom, taká vlajková loď slovenskej štátnosti, by mala byť vyrobená z ovčieho mlieka, z našich oviec vychovaných v našich horských a podhorských oblastiach. Ak takéto opatrenia vrátane možno jednoduchých, ale účinných nástrojov, ako tie farmárske bitúnky, neurobíme, tak potom, potom sa nečudujme, že keď robíme ročné štatistiky, tak na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy máme na Slovensku 2,2 človeka. Priemer Európskej únie je 5,5, v Poľsku nám pracuje 12 ľudí na 100 hektárov. A to budeme stále dookola počúvať, že na vine je Únia. Na vine nie je Únia, na vine sme my a možno, možno ten chýbajúci zdravý rozum a ten obyčajný sedliacky prístup.
U nás, u nás sa stalo také populárne teraz, mediálne populárne, tak som myslel, mediálne populárne každý deň čítať nejaké články a pozerať televízne relácie o klimatických zmenách, o zvyšovaní tvorby emisných plynov. A objavujú sa veľmi často zaujímavé informácie, že 15 % emisných plynov produkujú prežúvavce, hlavne, hlavne kravy a hovädzí dobytok. A na druhej strane tí istí aktivisti potom v televízii vystupujú: Zachráňme antilopy! Zachráňme zebry! A zebra je taký istý prežúvavec, ako je krava. Produkuje také isté emisné plyny, ako aj krava. Čiže, čiže je tu tá ďalšia veľká zvrátenosť a ten dopad je strašne jednoduchý.
Tí, čo máte trošku vzťah k vidieku a k pôde, si všimnite, aká je slovenská pôda. Je sivá. Je sivá, je demineralizovaná, je jedna hluchá minerálna hmota bez organiky a bez organiky z pôdy sa robí polopúšť a z polopúšte sa robia púšte. Aj Sahara bola niekedy úrodná. Aj kopu iných oblastí, aj Haná bola ďaleko úrodnejšia ako dnes a dnes časti Moravy sú vyhlásené už za polopúšte. Z jednoduchého dôvodu. Znížil sa tam stav dobytka a vôbec zvierat živočíšnej výroby o 80 % a výsledok je taký, že okrem tých plynov, nenávidených plynov, tie zvieratá produkujú aj hnoj, maštaľný hnoj a čo je, to je základ, základ organického, organického hnojenia pôdy. Čiže pokiaľ vymeníme tie ťažké minerálne hnojivá za jednoduchý, pre niekoho možno smradľavý, pre mňa voňavý kravský alebo maštaľný hnoj, tým pádom aj tie naše polia budú vyzerať ináč. A verte mi, že aj v tých záplavách to bude vyzerať ináč, pretože ten základ tej sorpčnej vlastnosti, že vlastnosti, schopnosti pôdu viazať vodu je, je pôdny humus a ten pôdny humus bez tých organických hnojív, bez toho organického uhlíka nám neustále klesá a dnes ho máme o 60 % menej, ako sme ho mali pred dvadsiatimi rokmi.
A pokiaľ sa vykašleme na pôdu, tak potom berieme priamo zodpovednosť aj za vodu. Pretože asi je nám všetkým jasné, že voda nie je nad pôdou, ale pod pôdou. A od kvality pôdy záleží aj kvalita vody. A chcem upozorniť, že voda má štyri skupenstvá. Tuhé, kvapalné, plynné a ešte to jedno, ktoré, ktoré si nikto neuvedomuje, a to je voda, ktorá sa nachádza v nás. Človek keď sa narodí, má 97 % vody. Ja mám 60, čiže ja mám niekde okolo 65 % vody, možno trochu viac. Čím sme starší, tej vody je menej, ale bez vody život na Zemi nebude a bez kvality pôdy, aj bez tej živočíšnej produkcie, bez toho organického hnojenia atď. si ohrozujeme aj zdroje našej kvalitnej vody.
A na záver vás ešte chcem poprosiť. Podporme tú slovenskú produkciu nie deklaratívne, že budeme písať letáky, že podporujeme slovenskú potravinovú sebestačnosť, ale podporujme aj zodpovedným nákupným správaním. Asi si neuvedomujete, že keď budete stáť vonku na ulici a budete súčasťou nejakého hnutia za záchranu, za zastavenie klimatických zmien a kúpite si výrobok vyrobený niekde v Južnej Amerike, ktorý vznikol vďaka tomu, že sa vyklčovali stovky hektárov dažďových pralesov, že sa vyklčovalo spústu takých, ozaj že tých hlavných, hlavných bodov na klimatickú stabilitu sveta, vlastne sami k tej klimatickej zmene prispievate. Nie tie zvieratá, ktoré produkujú emisné plyny, ale vy tým, že kupujete zvieratá, mäso zo zvierat vyrobených niekde v Južnej Amerike a že kupujete výrobky, ktoré sú kŕmené sójou, ktorá sa pestuje vďaka tomu, že denne desiatky futbalových štadiónov dažďových pralesov sa zničí preto, aby sa vyrobila, aby vyrobila tá surovina, ktorá sa donesie k nám.
Preto najlepším klimatickým opatrením, najlepším environmentálnym opatrením vôbec na svete je lokálna produkcia. To je úplne jednoducho. Máme globálny svet v technológiách, v IT systéme, v bankovníctve, atď. Aj z hľadiska potravín je to najrozumnejšie pre nás, pre svet, pre krajinu je tá lokálna produkcia.
Preto som predložil tento, tento návrh zákona, kde výsledok nemá byť iba bohatý jednotlivec na úkor pôdy a vody, ale bohatý región, bohatá obec a bohatá sebestačná rodina, pretože ak budeme mať bohaté a sebestačné rodiny, bude mať aj bohatú a sebestačnú spoločnosť.
A na záver, kolegovia, ešte jednu mám takú prosbu, takú malú možno výzvu. O pár dní sa bude schvaľovať štátny rozpočet. Chcel by som poprosiť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky, aby pri príprave štátneho rozpočtu, ktoré budeme schvaľovať o pár týždňov, zohľadnili veľmi zlú rozpočtovú situáciu v orgánoch Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Slovenskí veterinári sú garantom kvality a bezpečnosti potravín, čo sa týka vyrábaných alebo predávaných na území Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že zvýšime potravinovú sebestačnosť a podporíme rozvoj vidieka. Toto bez podpory živočíšnej výroby jednoducho nepôjde. Momentálne mzdové ocenenie pracovníkov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je také, že človek, ktorý má dvadsať rokov praxe, vysokoškolské vzdelanie, má 800 až 900 eur v hrubom. Čiže toto je nič iné, ako dehonestácia veterinárneho stavu a ja chcem z tohto miesta poprosiť oboch ministrov, aby nám predložili štátny rozpočet, ktorý túto dehonestáciu veterinárneho stavu zastaví, pretože nielen to, že budú mať veterinári viac peňazí, ale aj to, že ohrozíme naše, naše úlohy a naše povinnosti vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii. Pokiaľ to neurobíme, tak si myslím, že je ohrozená v skutočnosti aj tá bezpečnosť a kontrola kvality potravín.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2021 9:44 - 9:46 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca Mičovského v tejto časti, čo sa týka porážky. Je pravdou, že táto vyhláška je na svete v pracovnej verzii. Ja si myslím, že je urobená veľmi dobre a zodpovedne. Ja som veľmi rád, že tá vyhláška, pracovná verzia tej vyhlášky je jednoduchá. Je pochopiteľná a netreba k tomu špeciálne vysokoškolské vzdelanie, aby človek, ktorý zriadi si takúto prevádzku, takýto farmársky bitúnok, aby mohol ju vykonávať. Tam sú presne stanovené pravidlá, jednoduché, čo tam má byť a nemá byť.
Čo sa týka streľby alebo porážky pod šírim nebom, tak tú môže robiť iba, bude môcť robiť iba oprávnená osoba. Zbraň musí byť kontrolovaná príslušným, príslušnými úradmi, čiže musí byť povolená na takýto odstrel. Maximálna vzdialenosť bude 40 metrov. A tu je akurát to ozaj, že to musí robiť kvalifikovaný človek. Je tam podmienka uzatvorenia toho otvoru po porážke, pretože v tej hlave vznikne nejaká diera, treba to uzatvoriť do hodiny. Do hodiny vykrviť a hodinu po vykrvení vykoliť a samozrejme musí prísť veterinárny lekár, ktorý skontroluje orgány toho zvieraťa a následne to zviera potom môže ísť na porážku.
Takže ja si myslím, že tá vyhláška bude zrozumiteľná.
Ďakujem pekne aj tak pánovi Mičovskému za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2021 9:34 - 9:36 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhovaným zákonom, ktorý dnes predkladám na rokovanie Národnej rady, sa dopĺňa zákon 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti s cieľom zavedenia novej kategórie tzv. farmárskeho bitúnka. Predložený návrh zákona dáva možnosť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, čiže farmárom, zabiť zvieratá a získať z nich mäso z domácich kopytníkov a zveri z farmových chovov, ako aj mäso zo zveri z farmových chovov a z hovädzieho dobytka zabitých pod šírym nebom v zmysle § 41 zákona o veterinárnej starostlivosti. A to mäso potom vo svojich schválených prevádzkarňach, tzv. farmárskych bitúnkoch, a v ich integrovaných rozrábkach, ktoré budú schválené po splnení stanovených podmienok a hygienických požiadaviek ministerstvom, ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na základe podmienok, ktoré stanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Predložený návrh zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na rozvoj vidieka, stabilitu poľnohospodárstva a hlavne živočíšnej produkcie.
Zákon, ktorý predkladám, je v súlade s programovým vyhlásením vlády a výrazným spôsobom prispeje k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti, ekonomickej a sociálnej stability málo rozvinutých regiónov Slovenskej republiky. A súčasne tento zákon bude mať aj pozitívny vplyv na udržanie a rozvoj vidieckych tradícií, na podporu rodinnej formy podnikania na vidieku a priblíženie slovenského vidieka k tomu úspešnejšiemu vidieku vyspelých štátov Európskej únie.
A preto vás chcem poprosiť o jeho podporu pri hlasovaní v jeho schvaľovaní.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

24.7.2021 23:10 - 23:13 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Národná rada uznesením č. 888 z 24. júla 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 280/2017 o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 623) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstva a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej dobe gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledujúce stanovisko.
Ústavnoprávny výbor uznesením 317 z 24. júla 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 134 z 24. júla 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 135 zo dňa 24. júla 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.7.2021 20:25 - 20:25 hod.

Jaroslav Karahuta
Oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru bude po ukončení ústavnoprávneho výboru, teda asi za pól hodinu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2021 19:35 - 19:37 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Čo sa týka platobnej agentúry, tak to asi nie je žiadne tajomstvo a všetci, všetci vieme, že platobná agentúra je vo vážnych problémoch. Tie problémy vyústili do toho, že momentálne je v stave podmienečnej akreditácie, tak je 77, keď si dobre pamätám, úloh ktorých väčšina je závažných, veľa je takých iba jednoduchých operatívnych. A ten najdôležitejší problém aj najväčší problém, ktorý má platobná agentúra sa nazýva digitalizácia. To je ten problém a nástroj vďaka ktorému, vďaka ktorému sa udialo veľa nekalých praktík na platobnej agentúre a spoločným menovateľom alebo výsledkom tých nekalých praktík je jedno slovo, ktoré je mediálne veľmi známe, nazýva sa Dobytkár. A práve vďaka Dobytkárovi sme sa dostali do situácie na ministerstve pôdohospodárstva, že boli pozastavené a sú prehodnocované projekty a sú pozastavené na prehodnocovanie nové výzvy, pretože vďaka Dobytkárovi (Reakcie z pléna.)
Vďaka Dobytkárovi ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás kolegovia, poprosím vás nevykrikujte. Tak, ďakujem pekne pán poslanec Blaha, pán ... (Reakcie z pléna.). Nevykrikujte, poprosím vás a vráťte prosím slovo pánovi poslancovi Karahutovi.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Takže vďaka, vďaka Dobytkárovi, vďaka Dobytkárovi nám hrozí korekcia vo výške minimálne 25 %. Ja sa teraz pýtam, pokiaľ je minister Vlčan zodpovedným minister má teraz vyplácať, vyplácať momentálne podpory, pokiaľ bude musieť, z každého milióna 250 tis. vráti zo štátneho rozpočtu do Bruselu, respektíve zo 100 mil. 25 možno 40 mil. späť do Bruselu. Tak asi by to nebolo správne.
Pokiaľ sú nejaké podozrenia, pán poslanec, samozrejme treba sa pýtať. Treba sa dotazovať, máme zákon o slobodnom prístupe ku informáciám. Máme dobrý korektný vzťah a vieš dobre, že ja takéto veci podporím a úplne kľudne môžme o tom rokovať. Ja nevidím dôvod, aby sme mali zastávať sa nejakých možných budúcich nekalých praktík. A tie personálne problémy sú spôsobené iba jedným. PPA-čka má zlé meno a to meno sa bude budovať niekoľko rokovať.
Skryt prepis