Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.1.2021 o 10:09 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.1.2021 10:09 - 10:10 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Toto je dôležitá zmena, pretože práve v takýchto prípadoch, kedy veterinárny lekár alebo Štátna veterinárna a potravinová správa nemala dosah na neoprávnených množiteľov, tyranov a tak ďalej, bude môcť teraz s úradnej moci zasiahnuť a zakázať takýto chov.
Čo sa týka reťazí, to je iná téma k tej sa pripravuje nejaká novela, tá bude predmetom, si myslím, najbližšej schôdze, alebo najbližších schôdzí, ale určite to je dobré, keď konečne veterinárny lekár bude môcť zasahovať nie iba do chovu hospodárskych zvierat, ale aj neoprávnených, alebo nedôstojných chovov spoločenských zvierat, ale otázka udania, to asi je vecou skôr polície, ja si myslím, v spolupráci s veterinárnou správou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.1.2021 9:58 - 10:08 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, novelou zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti sa upravuje zákon v oblasti použitia zvierat na vedecké účely. V podstate sa jedná o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/63 EÚ v oblasti ochrany zvierat na vedecké účely. K uvedenému zákonu mám pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, ktorý odôvodňujem nasledovne.
Navrhujem, navrhujem vypustiť čl. I v tomto zákone, pretože v súčasnosti na Slovensku je registrovaných 637 farmových chovov z voľne žijúcich zvierat vrátane chovu bažantov, zajacov, divých kačíc, ale aj chovu pštrosov. Zvieratá chované vo farmovom chove sa pova..., považ..., sú považované za hospodárske zvieratá a vzťahujú sa na nich podmienky registrácie, identifikácie, evidencie, ako aj podmienky uvádzania mäsa z farmového chovu na trh. Cieľom návrhu je ponechať v platnosti doterajšie znenie zákona, ktoré umožňuje chovať všetku voľne žijúcu zver vo farmovom chove, a nie iba raticovú zver.
Ďalšie body, v ktorých navrhujem zmenu, sú body, ktoré sú, majú charakter technickoleg..., legislatívnotechnickej úpravy až na bod 7 a 10, kde navrhujem upraviť ustanovenia, aby bolo možné veterinárnym opatrením nariadiť obmedzenie chovu zvierat alebo držanie zvieraťa, alebo zákaz chovu zvieraťa, alebo držanie zvieraťa v prípade nedodržania veterinárnych požiadaviek podľa § 3 zákona, a to nielen v prípade hospodárskych zvierat, ale aj spoločenských zvierat. Zároveň sa z dôvodu jednoznačnosti precizuje ustanovenie, aby bolo jasné, že veterinárnym opatrením je možné nariadiť obmedzenie alebo zákaz chovu alebo držania aj jedného zvieraťa. Teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Šudíka, Jaromíra Šíbla, Vojtecha Tótha a Jozefa Pročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 282).
V čl. I sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v bode 2 v § 22 ods. 5 písm. g) sa odkaz 106d nad slovom „spôsobom“ nahrádza odkazom 106.
3. V čl. I v bode 4 nadpis § 37a znie: „Získanie odbornej spôsobilosti“.
4. V čl. I v bode 4 v § 37a ods. 1 sa slová „a praktickú prípravu a vykonať záverečnú skúšku podľa osobitného predpisu 125 )“ nahrádzajú slovami „podľa osobitného predpisu 125b) a praktickú prípravu“.
5. V čl. 1 v bode 4 v § 37a ods. 5 sa slovo „vydá“ nahrádza slovom „vydáva“.
6. V čl. I bode 4 v § 37a poznámke pod čiarou k odkazu 125d sa slová „199/2019“ nahrádzajú slovami „289/2020“.
7. V čl. I sa za doterajší bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 48 ods. 8 sa slová „chovu hospodárskych zvierat alebo zákaz chovu hospodárskych zvierat“ nahrádzajú slovami „chovu zvieraťa alebo držania zvieraťa alebo zákaz chovu zvieraťa alebo držania zvieraťa,“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V bode 8 v čl. I bode 14 v § 48 ods. 10 sa za slová „podľa odseku 2“ vkladá slovo „pokutu“.
9. V Čl. I bode 16 v § 50 ods. 2 písm. q) až w) sa odkazy 152d až 152h nahrádzajú odkazmi 152aa až 152ae.
Poznámky pod čiarou k odkazom 152aa až a152ae znejú:
„152aa) § 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 377/2012 Z. z. 152ab) § 28 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 377/2012 Z. z. § 14 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 436/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na ochranu zvierat používaných na vedecké účely alebo vzdelávacie účely.
152ac) Príloha č. 5 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 377/2012 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 199/2019 Z. z. 152ad) § 9 ods. 3, § 11 ods. 2, § 15 ods. 3 a § 31 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 377/2012 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 199/2019 Z. z. 152ae) čl. 7 nariadenia rady (ES) 1099/2009 v platnom znení.“
10. V čl. I bod 18 znie:
„18. V § 51 ods. 3 sa slová „chovu hospodárskych zvierat alebo zakázať chov hospodárskych zvierat“ nahrádzajú slovami „chovu zvieraťa alebo držania zvieraťa alebo zákaz chovu zvieraťa alebo držania zvieraťa,“.
V bode 11 čl. 1 v bode 20 sa slová „príloha č. 5a“ nahrádzajú slovami „príloha č. 6“, slová „Príloha č. 5a k zákonu č. 39/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov“ sa nahrádzajú slovami „Príloha č. 6 k zákonu č. 39/2007 Z. z.“ a vypúšťa sa slovo „SR“.
A nakoniec v čl. XII v bode 12 v čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
„21. Doterajší text Prílohy č.8 k zákonu č. 39/2007 Z. z. sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
„2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010).“
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.1.2021 11:24 - 11:24 hod.

Jaroslav Karahuta
Oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru bude dnes o 13.00 hodine. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.1.2021 18:59 - 19:02 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som na dve veci rád zareagoval. Čo sa týka samotnej, samotnej výzvy, samotnej petície. Je pravdou, že výbor odporučil Národnej rade prejednať petíciu v pléne a je pravdou, že na túto schôdzu Národnej rady organizačný výbor alebo odbor Národnej rady zaradil túto, toto odborné stanovisko ministerstva životného prostredia. Pán minister, ja som v kontakte s týmito ľuďmi. My sme, nie ja som v kontakte s týmito ľuďmi. Toto je prvá časť, kde vlastne, kde sa asi vypracovalo niečo, aby sa ukázalo verejnosti, že ozaj Slovenská republika ako zodpovedný štát má nejakú koncepciu ako týmto klimatickým zmenám zabrániť. Ale s ohľadom aj na stávajúci pandémiu a situáciu, ktorá je dnes my budeme o tomto bode rokovať na výbore pravdepodobne zajtra, asi zajtra, kde sme prizvali aj Organizačný odbor Národnej rady. Takže toto nie je, že sme to ukončili. Toto má byť prvá časť a s tým súhlasili aj organizátori tej petície. Takže všetko ide chronologicky a čo sa týka klímy. Ja by som mal takúto, takúto prosbu aj kolegom zo SaS. Na jednej strane sa pozeráme na ekonomiku globálne, že globálna ekonomika viem, že ten ste, ste viac menej za podporu tej globálnej ekonomiky. Na druhej strane ja ako osoba som skôr lokálne orientovaný človek, ale potom prečo sa nepozeráme na tú klímu tak isto globálne. Čiže pozeráme sa na ekonomiku globálne, ale na klímu lokálne a musíme si uvedomiť, že my sme malý, Európska únia je maličká, je maličká. Má iba cez 400 miliónov a na svete je 7 miliárd a pohyb ľudí, ktorý predpovedá, nechcem strašiť, ktorý predpovedajú niektorí vedci. Hovoria o tom, že sú dva druhy pohybov. Jeden je ekonomický a druhý je za prírodnými zdrojmi. Keď hovoríme o tom, že ten pohyb, ktorý bol nedávno bol ekonomický, možno bol šťastne ekonomický, ale pokiaľ si neochránime prírodné zdroje a pokiaľ ozaj aj my ten štát v rámci sveta neurobíme všetko preto, aby sme prispeli k ochrane klímy, tak nastane ten iný pohyb. Ten pohyb za jedlom a za prírodnými zdrojmi a potom to už možno bude pozde. Takže ja by som nebagatelizoval pohľad na klímu. Chovajme sa zodpovedne, chovajme sa tak, že sme súčasťou Európy alebo súčasťou sveta. Nie sme, nie sme lokálny štát, ktorý rozhoduje, ktorý vlastne nemôže ovplyvniť ani dianie vo svete. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 18:46 - 18:48 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nemyslím si, pani poslankyňa Zemanová, že ľudia nebudú chcieť mať deti, a že nebudú chcieť rodiť. Pokiaľ budeme rozprávať o klíme, to si myslím, že je trošku nadnesené, skôr si myslím, že pokiaľ nebudeme hovoriť o klíme alebo pokiaľ budeme hovoriť tak, že sa nič nedeje, tak je to z našej strany nezodpovedné. Pretože aj Sahara, ktorá je dnes plná piesku, bola niekedy zelená. Aj oblasť Palestíny a Nazaretu a Jordánska bola niekedy zelená a práve ľudskou činnosťou došlo k tomu, že niektoré oblasti vyzerajú tak ako vyzerajú, pretože pravdepodobne asi boli nezodpovedné.
V roku 1918, keď bola Španielska chrípka, na zemi žilo jeden a pol miliarda obyvateľov, dnes je ich sedem. Keď si zoberieme, že 30 % potravín vyhodíme pri spotrebe potravín pre sedem a pol miliardy ľudí, vieme si asi predstaviť, čo to robí s našimi prírodnými zdrojmi. Preto rozprávať o klíme, znamená, hovoriť aj rozprávať o tom ako, akým spôsobom si ušetríme naše prírodné zdroje, pretože dobre vieme, že väčšina prírodných zdrojov má charakter neobnoviteľných. To znamená, ak ich zničíme, už to naspäť asi dostaneme veľmi ťažko a to už nehovorím iba o pôde, môžme sa baviť o vode a kopu, kopu ďalších vecí.
Takže ja nie som za extrémizmus, určite nie a nebral by som klimatické zmeny na ľahkú váhu a čo sa týka nejakých globálnych snáh o globálne narušenie ekonomiky, čo sa týka špeciálne poľnohospodárstva, rozvoja vidieka ja som stále na strane lokálnej produkcie ako na nejakej veľkej globálnej, mám to v sebe, mám to svoje odôvodnenie. Kopu, kopu vecí, informatika a tak ďalej je dobrá, keď je globálna. S tým súhlasím. A zase veci, ktoré súvisia priamo s prírodnými zdrojmi, buďme trošku lokálpatrioti, chráňme si ich a využime ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.1.2021 18:18 - 18:19 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu vedeného zákona tlač 411.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby sa návrh zákona prerokoval výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor Národnej rady navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbore prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 16:58 - 17:00 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja by som k vášmu vystúpeniu pár poznámok. Viete, na úvod ste hovorili o počte tých účastníkov tej petície. Ja vám poviem úprimne, ten počet nie je pre mňa až tak podstatný. Podstatná bola myšlienka a podstatná bola tá snaha a ten odkaz, ktorý tá petícia zanechala a trošku snáď u mnohých ľudí aj zobudila svedomie a pohľad na tú krajinu možno je dnes iný, ako bol predtým.
A akú vlastne majú hodnotu peniaze? Ja nechcem propagáciu americkému filmovému priemyslu, ale odporúčam všetkým v nadväznosti presne na túto petíciu pozrieť si film Interstellar. Je to film, kde ľudia hľadajú tretiu galaxiu, inú galaxiu, pretože život na Zemi končí. Všetko je, všetko je zaprášené, všetky poháre musia byť opačne otočené. V podstate bez toho, aby sme neinvestovali do životného prostredia a do správy krajiny, hej, ohrozujeme sami seba. Preto podľa mňa peniaze, ktoré sa správne investujú, nehovorím, že nesprávne, pozor, to nie, ale správne investované peniaze do správy krajiny majú obrovskú hodnotu. Hodnotu, ktorá sa nedá vyčísliť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 16:37 - 16:38 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ja chcem iba poďakovať všetkým ktorí vystúpili a čo sa týka petícií v pléne tak, znovu zopakujem, my sme dnes vo výbore, vo výbore uzavreli túto otázku pre dnešný deň, pre dnešný deň takto, že je to prvá fáza, to znamená pre jednanie tejto správy, ktorá sa teraz pre jednáva. Druhé odporúčanie výboru bolo pre jednanie petícii v pléne, zatiaľ vedenie Národnej rady túto petíciu nezaradilo, nedalo číslo tlače, ale hneď či už dnes alebo zajtra podľa časovej možnosti a možno aj práve tajomník teraz je práve tam na organizačnom sa budeme pýtať, že ako sa bude nakladať as našim odporúčaním, aby to bolo pre jednané. Takže ďakujem všetkým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 16:25 - 16:32 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
aby tá fotosyntéza mohla, mohla sa realizovať respektíve, aby takto fungovala, ako som teraz popísal, v tom chemickom vzorci, potrebujeme dve základné veci a to je CO2, tá nenávidená CO2 na ktorú každý nadáva ale potrebujeme aj vodu a to je to o ktorú za chvíľočku budeme, prosiť. Čiže pokiaľ chceme my znižovať emisie hlavne CO2, musíme mať dostatok vody. Preto aj očakávam a aj teraz v pláne obnoviť ktorý teraz je takou témou v spoločnosti, že sa tie vodozádržné opatrenia objavia. Ja by som prosil, prosil, by som pána ministra ale aj vládu aby ozaj zvážili a urobili všetko preto, aby sa našlo dostatočné množstvo zdrojov, finančných, aby sa mohli realizovať aspoň tie základné vodozádržné opatrenia a tým je zachytávanie vody v prírode, v mieste dopadu. To je základ, bez toho nebudeme mať hory, nebudeme mať lesy, v podstate všetku vodu pošleme niekde ďaleko tisíce kilometrov, čo sa týka Slovenska asi do Čierneho mora. Ak bude dosť vody bude fotosyntéza, ak bude fotosyntéza, nebude CO2. Úplne ľahučká rovnica, že ako základnej školy. Poľnohospodárstvo, v spoločnosti má obrovský význam. Mňa strašne mrzí, že poľnohospodárstvo, sa dostalo do polohy takého pomaly zaznávaného rezortu A, je to nie teraz za ôsme volebného obdobie, ale je to roky a roky. Stalo sa nástrojom korupcie, vykrádavania štátnych alebo európskych peňazí ale prestalo plniť svoj účel a cieľ hlavne pre vidiek, nielen v oblasti spoločenskej alebo sociálnej ale v oblasti environmentálnej a klimatickej. Poľnohospodárstvo má obrovský potenciál a nezastupiteľné miesto pri znižovaní obsahu uhlíka, to znamená pri znižovaní CO2 v ovzduší. Slovensko je tak nádherná krajina nielen pohľadom, ale aj svojim, svojim zložením a štruktúrou, že existuje strašne málo na svete a je ich ozaj málo, ktoré majú tak dobré klimatické podmienky aby sme mohli byť mekkou ekologickej produkcie, aby sme boli sebestačný nie z pohľadu nejakej chemickej alebo globálnej industriálnej produkcie potravín, ale hlavne pri lokálnej produkcií potravín. V materiály sa objavujú dve, dva programy ktoré, dve stratégie, ktoré niektorých rušili, ja sa im osobne aj teším a to je stratégia s farmy na stôl a biodiverzita. Samozrejme je tu podmienka tá, že tie programy budú nastavené pre všetky štáty rovnako, že nebude jeden štát znevýhodnený pred druhým. Ale práve vďaka týmto dvom programom ozaj dokážeme urobiť to, o čo sa vlastne všetci snažíme, aby to prostredie, v ktorom žijeme neslúžilo iba nám, či mladším, či starším ale aj tým, ktorí po nás budú a ktorí po nás ostanú. Poľnohospodárstvo má neskutočnú šancu a možnosti zlepšiť alebo prispieť klimatickej zmene, napríklad formou agrolesníctva. Málo sa hovorí o tom, že Slovensko má 200 tisíc hektárov bielych plôch, to sú zarastené kriaky, ktoré sa nevyužívajú, ktoré v minulosti boli pasienky, ktoré keby sa, keby sa pod minimálnym zásahom ozaj s nie veľkými peniazmi trošku upravili, tak tých 200 tisíc hektárov nám môže vytvoriť neskutočne, neskutočné podmienky napríklad pre extenzívny chov hovädzieho dobytka a prežúvavcov ako takých. Zaviazali sme sa v rámci, v rámci toho, že, že aj nás tlačí trošku únia a chvála bohu že tlačí, že zvýšime podiel ekologickej produkcie a ja verím tomu, že 25 % ekológie bude čo najskôr, nebudeme čakať až do roku niekedy 20, 30, 2030. Keby trošku viac sme tlačili aj v poľnohospodárstve na používanie pesticídov, herbicídov a toho čo tej pôde škodí, čo jej nepomáha, tak by sme mohli napríklad používať presné hospodárstvo. V Izraeli pestujú na piesku, Pieskovým hospodárstvom dokážu tým koreňom rastlín dostať také množstvo vody a také množstvo živín aby, aby tie potraviny mohli produkovať. My nemáme piesok, my máme úradnú pôdu a stále hľadáme teplú vodu, pričom tu máme všetko pred sebou. Je to pod našimi nohami, je to obrovské bohatstvo a ozaj stačí len trochu, trošku rozmýšľať. Napríklad aj tým pestrým hospodárstvom dodávať do pôdy len toľko živín, hlavne minerálnych živín, aby sme neničili to najvzácnejšie v pôde, ktoré okrem uhlíka je a to je živý organizmus a hlavne mikrobiológia. A výsledkom toho bude jeden zázrak, ten sa volá eekesfrácia uhlíka. CO2 spolu s vodou dostaneme naspäť formou fotosyntézy do pôdy a cesta toho nenávideného uhlíka sa skončí tam kde začala. Z pôdy cez potravinový reťazec, ovzdušie a naspäť do pôdy. Máme na to. Sme maličká krajina ale krásne, ja si myslím, že pokiaľ by sme trošku viac uvažovali tak to dokážeme, ale na to potrebujeme strašne veľa ochoty, možno trochu peňazí a nepustiť tú vodu. myslím, že Bulhari majú vody dosť, nemusíme do Čierneho mora púšťať všetku našu vodu. nechajme si ju tu, urobme niečo a v rámci environmentálnej oblasti s pánom ministrom riešime nejaké veci a čo sa týka odpadov a keby sme len polovicu tých odpadov za ktoré už od budúceho roka budeme platiť 800 eur za tonu, čo je sto miliónov ročne. Keby sme tú polovicu za pracovali vo forme recyklácie tak dokážeme ušetriť až milión ton kameňa a kameň to nie je to ťažké, čo je pohodené na zemi, kameň to je kopec, to je les, to je hora, to sú zničené naše prírodné zdroje. To je miesto, ktoré dokáže zachytiť vodu. Preto vás chcem poprosiť, aby ste ozaj tejto téme venovali primeranú pozornosť, aby ste nebrali to, že riešime nejakých, nejakých mladých ľudí, ktorí si urobili nejaký piár na nejakej petícií, lebo to je módne a ja by som ozaj podporil slová pána ministra Budaja, že robme to pre naše budúce generácie. Robme to pre naše deti, pre naše vnúčatá, aby ráz boli na nás hrdí, aby sa raz za nás nemuseli hanbiť. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 16:19 - 16:32 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, včera sme vo výbore Národnej rady prerokovali správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny klímy aj dopadov v Slovenskej republike. Tejto témy sme sa venovali aj dnes a hneď na úvod chcem zareagovať na vašu poznámku, pán minister, kedy ste, ste vyjadril, vyjadril takú požiadavku alebo myšlienku, aby sa táto petícia prejednala aj v Národnej rade. My sme to dnes prejednávali na výbore s tým, že bude to predmetom ďalších možno rokovaní alebo dohôd na koaličnej rade. Prvú časť odporúčania Národná rada prijala, dala tomu číslo tlače, čo sa deje práve teraz a uvidíme potom ďalej, ale si myslím, že petícia by sa kľudne mohla prejednať aj v Národnej rade.
Čo sa týka samotnej správy, ja som ju včera kolegom vo výbore odporučil, aby si ju každý dobre naštudoval a odložil, pretože to je materiál, ktorý veľmi dobre sumarizuje situáciu v oblasti klímy, emisií, spotreby, medzinárodných vnútroštátnych dohôd, záväzkov Slovenskej republiky. ozaj je to materiál, ktorý je dobre spracovaný. Z môjho pohľadu je viac technický a je viac zameraný na znižovanie tvorby emisných plynov vrátane CO2 alebo obmedzenie tvorby emisných plynov. Ja som to aj včera pánovi štátnemu tajomníkovi povedal, že to čo mi trošku tam chýba, je, je to, že sa menej materiál zaoberá spotrebou emisných plynov a hlavne CO2 a trošku je tam opomenutý najdôležitejší rezort a najdôležitejšia oblasť a to je pôdohospodárstvo.
Môj názor aj po skúsenostiach, ktoré nám ukázal COVID za posledné, za posledné mesiace je ten, že zabúdame na jedno, že sústreďujeme sa v plnej miere iba na produkciu emisných plynov, ale vôbec neberieme do úvahy oblasť spotreby týchto emisných plynov a hlavne CO2. Pokiaľ si zoberiete štatistika čísla o obsahu CO2 v ovzduší, ktoré pravidelne vychádzajú v rôznych denník pri niekoľkopercentnej poklese ekonomiky v rámci v podstate celého sveta niekde sedem, niekde som čítal až dvadsať percent, je zaujímavá skutočnosť, že obsah CO2 sa nám neznížil. Práve naopak sa zvyšuje, to znamená, že musíme hľadať, hľadať ten mechanizmus na zníženie CO2 niekde inde a to niekde inde je v jeho spotrebe. Odporúčanie Európskej komisie k strategickému plánu, ktoré boli zverejnené 18. 12., nás upozorňuje, že Slovenská republika by sa mala zamerať na pokles emisií skleníkových plynov sú v súlade s ambicióznymi cieľmi Európskej únie, avšak mali by sme sa zamerať ako Slovensko na sekvestráciu uhlíka do pôdy, sekvestrácia uhlíka do lesov a obnovy zásob uhlíka ako sú napríklad špeciálne druhy pôd a to sú rašeliniská.
To, že v Európskej únie sa od roku 1990 podarilo strašne veľa v oblasti, v tejto oblasti svedčia štatistiky, pretože napríklad emisia amoniaku sa od roku 1990 znížila o, o 26 % Európskej únii, dokonca odhadovaná vodná erózia pôdy sa za posledných desať rokov znížila o takmer 10 % a v prípade ornej pôdy o 20 %. Iná situácia je v takzvaných nových štátoch Európskej únie a v roku 2014 vyšiel veľmi zaujímavý materiál jedného profesora v Poľsku, ktorého osobne poznám a rokovali sme niekoľkokrát o tom, ktorý zverejnil skutočnosť alebo informáciu, že za desať rokov v Poľsku a niektorých štátoch Európskej únie sa znížil obsah humusu v pôde až o 40 %. Ten humus nie je len niečo, niečo čierne, čo nám vlastne je nejakým zdrojom úrodnosti pôdy, ten humus má svoje zloženie. A pokiaľ si zoberieme, že organická zložka pôdy tých pár centimetrov na vrchu vďaka čomu žijeme, vďaka čomu sa tvoria potraviny, je z 85 % tvorená z humusu a 85 % humusu sú humáty a humáty obsahujú okolo 50, 55 % organického uhlíka a tým, že nám klesá obsah humusu, tak ten uhlík on sa nerozpustil, on nám neodišiel do spodných vôd, ten uhlík odišiel niekde, kde sme nechceli a ten išiel do ovzdušia. Keď si spomenieme na základnú školu pre niekoho dávno, pre niekoho iba nedávno, tak nás učili jednoduchú, jednoduchú rovnicu. Šesť molekúl vodíka plus šesť molekúl CO2 nám vzniká sacharidy a uvoľňuje sa kyslík. Základná rovnica vďaka ktorej žijeme. Pokiaľ by nebola fotosyntéza, nebol by ani život na zemi a bez fotosyntézy a fotosyntéza je považovaná za základný nástroj regulácie obsahu kyslíka v ovzduší ale aj dusíka. Lenže na to, aby sme mohli tú, aby tá fotosyntéza mohla, mohla sa realizovať, respektíve, aby, aby takto fungovala, ako som teraz popísal v tom chemickom vzorci, potrebujeme dve základné veci a to je CO2, tá nenávidená CO2, na ktorú každý nadáva, ale potrebujeme aj vodu a to je ...
=====
Skryt prepis