Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

2.2.2022 o 15:54 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 2.2.2022 15:54 - 16:00 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým diskutujúcim za pripomienky aj za podporu. Čo sa týka, čo sa týka pána poslanca Vážneho, nechcel som to, aby to bolo poňaté tak, že zdravotná má iné postavenie ako Sociálna. Možno som sa zle vyjadril, ale, ale v podstate momentálne riešime túto oblasť a hlavným cieľom a všetci, ktorí ste dlhšie, ja som iba dva, dva roky tu, viete, že najťažšie v legislatíve je dostať, dostať niečo do, do legislatívy, a následne, nemôže to hneď, ale v priebehu najbližších období alebo rokov to upravovať.
Ťažko môžme dnes rozprávať, že ideme podporiť rodinné podniky, keď nikde v legislatíve terénny rodinný podnik neexistuje. A to je presne toto, inštitút sezónnych prác chceme dostať do legislatívy a už či táto vláda, vládna koalícia alebo budúca, to už je jedno, už môže potom nastavovať podmienky podľa aktuálnej situácie. Čiže to je hlavným zámerom, aby sme dali aj taký signál ovocinárom, zeleninárom, cestovnému ruchu, že ten, že na nich myslíme a že sa im snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby nám tie tradičné činnosti, lebo to sú tradičné naše činnosti, nezanikli.
Čo sa týka, čo sa týka pani poslankyne Halgašovej, viem o tejto iniciatíve, je to otázka, samozrejme, ďalších rokovaní. V oblasti, v oblasti spracovateľského priemyslu, pokiaľ pristúpi na to aj ministerstvo práce a ministerstvo financií, predpokladám, že to bude musieť byť striktne naviazané na produkciu, na našu produkciu, čiže asi, asi nikto z nás by nesúhlasil, aby bolo sezónnymi prácami, bolo, bolo spracovanie nejakých citrusových ovocí v konzervárenskom priemysle, ale asi by malo logiku, aby ten konzervárenský priemysel, povedzme, ktorý ozaj je sezónne naviazaný na tú, na tú ovocinársku a zeleninársku produkciu, aby v tomto období tých dvoch mesiacov, lebo to je maximálne dva-tri mesiace, možno takéto podmienky mal, predtým sa to riešilo dohodami o výkone práce, dnes tento inštitút nemáme, takže predpokladám, že to by bola vhodná forma.
Čo sa týka pána poslanca Takáča a to isté bolo aj pani poslankyňa Vaľová, inštitút sezónnych prác v oblasti cestovného ruchu myslí aj na gastro sektor, ktorý je napojený na tie sezónne činnosti. To znamená aj v oblasti nejakého lyžiarskeho strediska alebo v lete nejaké kúpalisko, keď je tam produkcia chleba alebo pečiva viazaná na sezónnu, tak ja si myslím, že snáď by tam aj mohlo spadnúť, treba to ešte bližšie sa na to pozrieť, ale, ale je to priamo reštauračná a pohostinská činnosť viazaná na sezónnu činnosť. Čiže keď je to niekde v blízkosti vodného jazera, je tam nejaká reštaurácia, to je typická sezónna činnosť, tak tá by mala byť, samozrejme, do toho zapadnúť, lebo asi v zime ťažko pre niekoho budú niekde na Domaši alebo na Oravskej priehrade piecť chleba, keď tam žiadnych turistov nemajú, takže a bude to treba asi, ako bolo správne povedané pánom poslancom Takáčom, to ešte možno vyprecizovať, ešte sadnúť si k tomu a ja si myslím, že všetci, všetci máme záujem, aby nám tie regionálne činnosti v oblasti cestovného ruchu, aby tie špeciality, všetko, čo sa robia tam, na čo sme hrdí, aby sme ich podporili, aby nám v budúcnosti nezanikli.
A čo sa týka ešte, ešte poznámke k tej šedej a čiernej ekonomike zamestnávať nezamestnaných. Máme jednu nie veľmo dobrú skúsenosť, mňa to osobne veľmi mrzí, pretože už v apríli po, po voľbách sme začali pracovať na tomto projekte, inštitúcie sezónnych prác a dohodli sme sa vtedy s ministerstvom práce na veľmi rýchlej forme, a to je projekt za 12 mil. Tam bolo možnosť zamestnať 5 000 ľudí s tým, že do asi 820 eur, keď si pamätám, brutto alebo ceny práce, bude to preplácať štát a zbytok už zamestnávateľ. Bola tam ale jedna zásadná podmienka, musí byť tri mesiace registrovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Tým pádom tento projekt vyhorel celý a gro peňazí sa vrátilo naspäť do rozpočtu.
Ja predpokladám, že možno, nehovorím, že polovica, ale vysoké percento ľudí bude práve z oblastí, ktoré sú normálne niekde zdravotne a sociálne poistení. Dnes študenti, dôchodcovia možno by aj išli pracovať, len to daňové zaťaženie je tak ťažké a tá administratíva je tak náročná, že radšej na ten, na dva týždne, na mesiac na tú brigádu nepôjde.
Takže malo by to ten proces celý zjednodušiť a ja verím tomu, že dáme možnosť aj tým, ktorí sú normálne zamestnaní a v rámci vlastného voľna si chcú privyrobiť, a to je úplne bežné vo všetkých poľnohospodársky vyspelých štátoch a štátoch v cestovnom ruchu, ale, samozrejme, aj tým, ktorí sú doma ako dôchodcovia, prípadne študenti počas, počas prázdnin.
Takže určite jedným z dôležitých zámerov tohto zákona je aj odstrániť šedú a čiernu ekonomiku z poľnohospodárstva a cestovného ruchu, pretože si myslíme, že tie výpadky sú ďaleko väčšie, ako si myslíme, o ktoré štát prichádza tým, že ľudia dnes robia načierno. Takže s každou tou pripomienkou sa budeme zaoberať a ďakujem veľmi pekne za podporu a ešte raz by som požiadal o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

2.2.2022 15:35 - 15:39 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 311/2001 Zákonník práce, ktorým sa zavádza trvalá forma dočasného zamestnávania, tzv. inštitút sezónnych prác.
Hlavným cieľom tohto zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženia mzdových nákladov zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonajúcich sezónne zamestnávanie v sektore poľnohospodárstva a v sektore cestovného ruchu. K naplneniu uvedených cieľov prichádza aj prostredníctvom výnimky z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie... a poisťovňa... na poistenie v nezamestnanosti formou odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnych prác v sume ustanovenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zámerom tohto zákona vlastne je vyriešiť dlhodobý problém a čoraz viac vypuklejší problém a to je dostatku pracovných síl a ľudských zdrojov, ktoré sú nevyhnutné v sezónnom zamestnávaní. Sezónne zamestnávanie máme už dnes definované v Zákonníku práce a je, sú to práce, ktoré sú závislé na striedaní ročných období, a v tomto zákone sú presne vyšpecifikované, o ktoré oblasti v poľnohospodárstve a o ktoré oblasti v cestovnom ruchu by sa, by sa tento inštitút týkal, a tento zákon spĺňa všetky náležitosti aj európskych smerníc, čiže sú to smernice na ochranu zamestnancov. V podstate, v podstate cieľom toho je to, aby sme znížili to daňové, resp. odvodové zaťaženie v úľave na sociálnom poistení.
Úľava na sociálnom poistení by sa týkala zamestnancov, ktorí odpracujú počas ôsmich mesiacov 520 hodín a do sumy 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve za posledné dva roky, teraz by sa to týkalo roku 2019, by sa, by sa vyplá... by sa platili odvody ponížené do sociálneho poistenia s tým, že ostáva nám tam zdravotné poistenie, pretože jednoducho v tejto covidovej dobe, keď máme vysoké náklady na zdravotné poistenie, asi by to bolo necitlivé ešte uberať zdravotné poistenie o ďalšie prostriedky.
Ten dopad, ten dopad bude jednoznačne pozitívny. Za sektor pôdohospodárstva môžem povedať, že za minulý rok sú odhady, že na stromoch a na poliach nám ostalo ovocie a zelenina v hodnote 15 mil. eur, čo znamená, čo znamená, na... výpadok na DPH je niekde v blízkosti 2 mil., ale čo je dôležité, cena pestovateľských a zberačských prác, ktoré je základom cien ovocia a zeleniny, predstavuje čiastku 40 až 60 % z hodnoty tohto ovocia a zeleniny, čiže z tých 15 mil. kľudne môžme rátať, že nám vypadli ešte zo systému mzdy niekde na úrovni 6, 7, 8 mil. eur, takže jednoznačne prínos bude pozitívny.
Chceme, aby tento zákon bol platný už od 15. apríla, aby po jeho schválení mohli naši pestovatelia a pracovníci cestovného ruchu informovať ľudí, ktorí chodia na sezónne práce do zahraničia, a vieme, že tá zahraničná turistika za sezónnymi prácami je veľmi populárna, aby sme ich informovali dopredu, že takáto možnosť tu bude, že môžu ostať doma, tie náklady budú nižšie, a vlastne od... čo mám informácie od pestovateľov, chov... od pestovateľov špeciálnej rastlinnej výroby, od pracovníkov cestovného ruchu, tá dočasná forma je jedným z dôležitých nástrojov, ako si toho pracovníka, ľudovo povedané, oťukať a ponúknuť mu do budúcnosti trvale, trvalý pracovný pomer.
Takže v krátkosti asi toľko a ja si vás dovolím požiadať o podporu tohto zákona a zákon predkladám spolu s poslancom Jozefom Lukáčom.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.2.2022 14:58 - 14:58 hod.

Jaroslav Karahuta
Ja využijem to záverečné slovo iba, iba v reakcii na to, čo som povedal predtým. Áno, obchod je ten, ktorý na konci predáva. Obchod musí byť zodpovedný, pretože obchodník vidí, či ten obal je pôvodný, alebo je poškodený. A najlepšia kontrola alebo najlepšia, najlepšie riešenie, pokiaľ obchodník bude doplácať na nekvalitné potraviny, takéto nekvalitné potraviny od takéhoto výrobcu viac nekupovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.2.2022 14:46 - 14:53 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti k tomu, čo bolo povedané. Tu sú v podstate, v podstate jedná sa o také tri, tri zásadné okruhy, ktoré rieši tento zákon, predĺženie doby minimálnej trvanlivosti, zrušenie povinného, povinnosti uvádzať 50 % výrobkov v letákoch a pridomový predaj.
Ešte predtým, jak k týmto bodom prejdem, ja chcel by som poďakovať všetkým diskutujúcim za diskusiu, pretože konečne aj v tomto parlamente bola diskusia slušná, vecná, odborná nebola politická, neboli žiadne urážky. Ja som veľmi rád, že keď sa dostaneme k týmto témam, ako sú tie chlebové, potraviny, že dokážeme diskutovať a nehráme tu žiadnu politickú hru, pretože, tak ako stále hovorím, nemáme koaličný a opozičný rohlík, máme iba rohlík.
Čo sa týka predĺženia doby minimálnej trvanlivosti, v tomto smere, keď sa začínalo s touto debatou, ja som mal veľa výhrad. My sme, my sme komunikovali medzi sebou v rámci ministerstva. Ja som rád, že nakoniec to došlo do takého štádia, takže sú tam výrobky voči ktorým ja osobne výhrady nemám ako, ako potravinár, hygienik. A keď si to, keď niekto má výhrady a sa bojí, že tie potraviny nebudú bezpečné, tak si potom spomeňme na vlastné kuchyne a prvé, čo urobí gazdiná alebo manželky alebo kto kupuje potraviny, tak špagety vysype do takej vysokej nádoby, kde žiadna doba trvanlivosti nie je. Cukor sa vysype, soľ sa vysype, ryža sa vysype a nikto nevie, že kedy to bolo vyrobené.
To je zaujímavé, že máme dva metre. Na jednej strane meter jeden, kde, kde sa bojíme možno niekedy zbytočne komunikujeme tieto veci, aj keď osobne aj u nás doma sa pravidelne doby spotreby kontrolujú, na druhej strane veci, ktoré donesieme domov, zrazu nám nevadia. Toto je realita, takže ja si myslím, že tu, tu problém nie je a takéto, takéto mediálne výstupy, ako boli aj včera, že vraj výrobcovia budú ukrátení a neviem čo. Ja si myslím, že toto neférové zavádzanie verejnosti, pretože zodpovednosť je na strane obchodníka nie na strane výrobcu. On musí si zistiť, či ten výrobok je zdravý a bezpečný, alebo nie je.
Čo, čo sa týka zrušenia 50 % povinnosti, ono to marketingovo bolo pekné, keď to bolo. Opýtam sa, štatisticky za tri roky, čo to máme, čo sa udialo, lebo už môžeme to vyhodnotiť, a prakticky sa neudialo nič. A ja by som oveľa viac privítal aktivitu obchodných systémov nezávisle od toho, či sú slovenské, alebo zahraničné, ktoré som postrehol v Čechách. Nehovorím, že je to všade, ale videl som, keď som chodil veľa po Čechách, v Čechách, že na dverách predajne bolo napísané, že tu predávame 65 % českých výrobkov. Toto je najlepší marketing, ktorý môže byť, že sám obchodník láka zákazníkov na zastúpenie výrobkov, a si myslím, že bude to aj účinnejšie, keď na tom letáku bude napísané, tak ako to je navrhnuté, že koľko, aký je podiel výrobkov v tomto obchodnom systéme.
Čo sa týka pridomového predaja, je nám jasné, že, že Európske normy nám neumožňujú predávať potravino... kŕmiť potravinovým odpadom. Je to, je to z hľadiska bezpečnosti dosť pochopiteľné, pretože máme veľké koncentrácie zvierat. Tie potraviny sa nevedeli zabezpečiť, aby boli prepravované tak, aby neboli zdravotné, bezpečné aj pre, pre zvieratá. Ale na druhej strane to, čo aj povedal pán minister, že v tom pridomovom predaji asi ťažko príde veterinár kontrolovať, čím kto kŕmi zvieratá, pretože to ani si neviem predstaviť, že by ostal nejaký jogurt alebo neviem jaký výrobok, alebo obed, aby sa nedal prasiatkam, keď ho má doma. Jednoducho ho dá. Pre toto, čo povedala pani kolegyňa Halgašová, s tým súhlasím, potravina má byť bezpečná. Čiže pre mňa je dôležitý ten konečný efekt, keď ten veterinár dá pečiatku na ten výrobok, že je bezpečný. To je dôležité. Hej? A, a že by tam bola nejaká kontrola policajná, ktorá kontroluje toho gazdu, že čím kŕmi, to ani, prakticky si to neviem predstaviť. Možno dať to na papier, ale prakticky si to asi neviem predstaviť. A je to predaj do jednej tony, takže to je v podstate desať prasiat do mesiaca.
Ja ešte chcem k tomu potravinovému odpadu, lebo tie štatistiky sú rôzne. Ty si hovoril 163, to je teraz oficiálne číslo, niekde sa hovorí o 110, 112, 115, ale podstata je tá, že ten odpad nám nevzniká tak, že, že si doma vážime, a kto viac odpadu vyhodí, ten je lepší. Tak to nefunguje, pretože doma, odpad z domácností je možno 50 %. Tých druhých 50 %, 40-60, ale aj je tá druhá polovica nám tvoria reštaurácie, ale tvoria nám to markety, markety nám tvoria. Ja som teraz našiel nejakú štatistiku, v roku 2015 to bolo 15 mil. kg, dnes to je možno 20 mil. kg. Ale vysoký podiel a hlavne zeleninového odpadu je neštandardná zelenina, neštandardné ovocie. To je tiež vysoké percento, ktoré vďaka nejakým normám zase a vďaka tomu, že ľudia sa naučili len pekné farebné a vyblýskané kupovať, nám končí často v bioplynkách. A kto bol v takej veľkej, neďaleko máme veľkého pestovateľa zeleniny, tak tam to končí, v bioplynkách končí. Neštandardná mrkva, neštandardný petržlen a neviem čo a ten, to je vysoký podiel odpadu, ktorý nám tvorí na Slovensko. A tam asi tiež by stálo na zamyslenie v rámci tej komunikácie s pestovateľmi. Možno urobiť niečo, aby ten odpad, aby tie ovocie a hlavne ovocie, zelenina neskončili, nekončili v odpadoch.
A čo sa týka tých domácností. Ja... Aj toto, čo hovoril pán Stredák, áno, máme vysoký podiel marketov. Dnes je možno už 90 %. Ale prvé Tesco bolo otvorené v roku 1999. To nie pred sto rokmi, v roku 1999 a my sme umožnili za, za 15 rokov v podstate vybudovať takúto koncentráciu týchto sietí, že dnes sme závislí na tom, čo oni predajú, alebo nie, pretože dnes keby, keby niekto prijal rozhodnutie, a nech nemá to kompetenciu aj pán minister, že zatvorí tie všetky zahraničné siete, tak potom si povieme ten bod, tú variantu B, kde sa tie potraviny budú predávať.
Čiže ja si myslím, že môžme, môžme hľad... môžme nadávať a ja sa nezastávam teraz sietí, pretože máme obrovskú sieť COOP JEDNOTA, hej, ktorá je slovenská a ktorá predáva najviac slovenských potravín, lenže mali by sme asi, asi uvažovať alebo zamyslieť aspoň nad tým, nad tým plánom B, že keď nechceme byť závislí na tých zahraničných, tak kde tie potraviny vôbec budeme predávať, pretože nezávislý maloobchod, čím väčšie mesto, tým toho nezávislého maloobchodu je menej, a tá naša závislosť stúpa. A myslím, že stúpne čím budú drahšie potraviny, tak tým tá závislosť bude väčšia, pretože tým viac sa bude potravín hľadať v zahraničí, ktoré sú lacnejšie.
Takže z mojej strany za tento zákon, áno, podporujem, podporujem ho určite, na výbore sa budeme pýtať k tomu pridomovému predaju, tam, pokiaľ by bolo možné, aj, aj tú vyhlášku, ktorá bude, ktorá bude nasledovať po tomto zákone, keby bol aspoň základný koncept tejto vyhlášky predstavený členom výboru, lebo toto asi bude pre nás dôležité z hľadiska bezpečnosti potravín, a ja osobne za tento zákon zahlasujem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2022 14:29 - 14:31 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Čo sa týka, čo sa týka kŕmenia zvierat, hlavne ošípaných, surovinami alebo prebytkami alebo potravinami, ktoré ostanú v domácnosti, to je to tzv. mokré kŕmenie, ktoré u nás v podstate už ani neexistuje, čo mi je tiež ľúto. Je tam aj problém s európskou legislatívou, to vieme, pri skenovaní takýchto, nazvime ich odpadov, je to hrubé slovo, ale odpadov potravinových, ale práve pri tom pridomovom predaji je tam šanca tieto, tieto doma, doma neskonzumované potraviny skŕmiť, pretože tam asi nikto nebude kontrolovať, čím to prasa je kŕmené, aj keď hovorím, tá efektivita dnes, ktorá, na ktorú sa kladie hlavne dôraz pri chove, chove zvierat, asi bude trošku nižšia, pokiaľ to nie je správne zorganizované, a zase možno aj z hľadiska ekonomického to bude asi efektívnejšie pri takomto malom predaji.
Čo sa týka, čo sa týka rastlinných, predaja rastlinných komodít, my máme, máme vyhlášky na predaj konečnému spotrebiteľovi. Tam, si myslím, že toto je celkom dobre obsiahnuté, čiže tie rastliny dajú sa predávať. A ten predaj z dvora, ten predaj, pridomový predaj je vlastne, strašne málo sa odlišuje od toho, čo je dnes bežný predaj mäsa a mäsových výrobkov, lebo je tam povinná veterinárna kontrola, takže predpokladám, že tá vyhláška to ešte nejako upresní, upresní. A, ale hovorím, toto, čo hovorí pán Fecko, má pravdu, treba ozaj s tými potravinami narábať šetrne, a pokiaľ sa niečo dá, tak asi je lepšie doma nechať skonzumovať ten obed, ktorý ostane, a vieme, že je zdravotne nezávadný, tomu prasiatku, ako ho dávať niekde do kompostov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 2.2.2022 14:10 - 14:12 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu... (Odkašlanie.) Pardon. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z poverení... z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2021 22:19 - 22:20 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja tak trošku globálne budem na to reagovať.
Čo sa týka nejako vetovania, my máme v programovom vyhlásení vlády jednotnú správu chránených území. My ju tam máme. My sme za to programové vyhlásenie vlády hlasovali. Mne vadí ten obsah, nie ten cieľ, alebo ten spôsob, akým to ideme robiť, to je ten problém. Pretože ja osobne som za to, aby tie národné parky boli spravované na ministerstve životného prostredia, ale za jasných a transparentných pravidiel a za pravidiel, ktoré nespôsobia to, že ešte viac budeme polarizovať vidiek. Ten náš kresťanský vidiek! Si uvedomme, ten náš kresťanský vidiek dostane, môže dostať, nieže dostane, môže dostať jednu obrovskú facku. Preto tí ľudia, tých 500-tisíc vlastníkov lesov, tých 2,7 milióna ľudí, ktorí žijú na vidieku, oni chcú vedieť, že za čo budú, z čoho budú na budúci mesiac, na budúci rok žiť, z čoho budú mať príjmy.
Čiže, a pokiaľ má mať toto úspech, tak jedine za takých podmienok. A pokiaľ nechceme mať tu traktory a vidly pred parlamentom, že do 1. 4., keď sa bude robiť ten presun, tak bude zverejnené presne, kde sa bude vidiek nachádzať o rok, o dva, o päť a o desať. Pokiaľ to nebude, nechcem byť zlým prognostikom, ale budeme tu mať na Námestí Alexandra Dubčeka veselo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2021 21:52 - 22:01 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len v krátkosti zargumentoval stanovisko hnutia SME RODINA, naše výhrady k tomuto zákonu a chcel by som vám povedať o tých najzásadnejších.
Prvá najzásadnejšia je tá, že pozmeňujúci návrh sme dostali 16.48 h, to znamená 12 minút, dvadsa... 12 minút, 22 minút pred hlasovaním, čo si myslím, že vo vzťahu či už k hnutiu ako takému, alebo aj ku mne ako ku predsedovi výboru je minimálne neúcta. To je prvá vec, čo chcem povedať.
Druhá vec, tí, čo ma poznáte, a za dva roky sme sa mali možnosť mnohí spoznať, viete, že snažím sa byť zodpovedný a budem maximálne robiť pre to, všetko pre to, aby som vždy zodpovedný bol, pretože táto bublina, kde sa dnes nachádzame, táto bublina raz skončí a my z tejto bubliny prídeme domov, do regiónov, pôjdeme do potravín, pôjdeme do krčmy, pôjdeme na výlet a dáme dole tieto masky, snáď na budúci rok v jari niekedy, a ľudia nás poznajú. A ja sa chcem týmto ľuďom pozerať do očí tak, ako sa im pozerám celý život.
V prvom rade by som chcel poprosiť aj tých, ktorí pozerajú, prestaňte zavádzať, že hnutie SME RODINA je proti reforme národných parkov. Nie je to pravda, my sme za reformu národných parkov, ja som to aj na sociálnych sieťach veľakrát deklaroval, avšak za reformu a nie za nejaké zvláštne prevody majetkových práv z jednej štátnej organizácie na druhú štátnu organizáciu. Sme za to, aby národné parky boli pod správou ministerstva životného prostredia, čo si myslím, že je úplne prirodzené, vo veľa štátoch tak je a z môjho pohľadu, teraz hovorím za seba, je to správne.
Lenže, kolegovia, náhody sa nedejú, to, čom som povedal pánovi Gyimesimu, že nie sú tam poľnohospodári, ja na náhody neverím, pretože čiste náhodou sa v tomto materiáli na strane dva nenachádzajú ani, dokonca ani súkromní vlastníci lesov sa nenachádzajú tam. Je to náhoda, že práve poľnohospodári a súkromní vlastníci lesov stade vypadli? Celý ten, celý ten proces, jak je nastavený, je nastavený zlý. Pokiaľ by sme išli takým spôsobom, ako sme začali rozprávať ešte niekedy v máji, že urobme, urobme to tak, že urobme tú zonáciu, odstráňme nezmyselné predkupné právo, hej, zabezpečme tak, aby v zmysle plánu obnovy sme dosiahli tie stupne bez zásahu v prospech krajiny, už sme mohli byť dávno inde posunutí, už sme mohli byť tam, kde nás vidiek víta s otvorenou náručou, a nie dnes, kedy tento zákon veľmi silne, a ja by som povedal, nebezpečne polarizuje vidiek.
Pretože, pani poslankyňa Halgašová, nie je to pravda, to, čo ty si si myslela.
Totiž ten, správa národných parkov spravuje pozemky vo vlastníctve štátu vrátane podielov vo vlastníctve štátu na pozemku a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa v celosti alebo sčasti nachádzajú v národných parkoch. Čiže ja sa pýtam, keď sa nejaký desaťhektárový pozemok nachádza s 10 metrami štvorcovými v národnom parku, prechádza nám celý 10-hektárový pozemok? No podľa toho zákonu áno. Ľudia, my ideme rozširovať národné parky. Rakúšania, Švajčiari alebo Slovinci nemajú menej národných parkov kvôli tomu, že nemajú krajšiu prírodu. Všetci, ktorí ste v živote cestovali, viete, že naša príroda, majú krásnu prírodu, lenže na to treba obrovské množstvo peňazí. Obrovské množstvo peňazí, aby sa tieto parky dali spravovať tak, aby sme nemali 7,5 % chudobných parkov, ale radšej menej. Majme 3 %, 4 %, ale bohatých parkov. Prečo stále chceme, aby tie parky boli chudobné?
Ľudia, veď sa zamyslite! My sa teraz bavíme o nejakých 318-tisícoch hektárov. Bavíme sa o 263-tisícoch hektárov ochranných pásiem. Dohromady my rozprávame už niekoľko dní o 581-tisíc hektároch. My nerozprávame o 20 metrov štvorcových. Keď zoberem vyhláškovú cenu, ktorá už dávno nie je platná, ale iná nebola vymyslená, to je 65 centov za meter štvorcový, čiže 6 500 eur za hektár, my tu dnes ideme schvaľovať prevod v hodnote alebo správu v hodnote nádhernej 3,78 miliárd eur. O tom sa rozprávame. Čiže to nie je len tak. A pokiaľ si niekto myslí, že mám v urbáre 20 – 30 % a že toto bude moje, no nebude moje, pretože podľa platnej legislatívy člen toho spoločenstva má prednostné právo na kúpu pozemkov nachádzajúcich sa v spoločenstve. Na to máme nejakú legislatívu.
Ja som osobne privítal a ozaj tento plán obnovy, mám ho dobre naštudovaný, je urobený veľmi dobre. Ja nechápem, prečo nepostupujeme podľa plánu obnovy. Veď v pláne obnovy máme napísané, prvá etapa – novelizácia zákona o ochrane prírody a tak ďalej vrátane vyhodnocovania efektivity opatrení. Vyhodnocovanie efektivity opatrení som sa snažil v rýchlosti od 16.48 h hľadať, no nenašiel som tam. Ale v druhej etape máme reforma správy chránených území. V druhej etape. A tá etapa je, končí prvá časť štvrtý kvartál 2022, kde sa majú robiť komplexná analýza a návrh nového modelu fungovania financovania chránených území, prioritne národných parkov. Do konca budúceho roku sa má urobiť finančná analýza. Neviem si predstaviť, že by ste stavali dom a na dom zobrali 200-tisíc pôžičku a nemali ste, nevedeli ste o tom, či tú pôžičku vrátim alebo nevrátim. My sa bavíme o pôžičke. To nie je dar z nebies. Toto je pôžička. Až, až následne, následne sa hovorí, že sa budú robiť návrhy zonácií a tak ďalej a tak ďalej v roku 2023. Kam sa ponáhľame? Prečo to nechceme spraviť tak zodpovedne, ako to máme, ako to máme urobiť? Vyzónovať a spraviť. Tá zonácia, tie prechody budú stáť obrovské peniaze.
SaS-ka, ktorá hovorí o sebe, že je strana zodpovednosti. Viete, koľko to peňazí bude stáť? Vy viete o tom, že národné parky nemajú priestorové zameranie? Že tam sa musia robiť geometrické zamerania, že tam sa musia robiť obrovské-obrovské desiatky, stovky miliónov, len aby sme odčlenili tieto územia. Obrovské peniaze to bude stáť a nie malé. Veď my dokonca v TANAP-e, v katastri Oravice nemáme ani ROEP urobený, ani ROEP. Čiže tento vôbec nevieme presúvať. A pozor! Tie presuny parciel sa robia protokolmi v členení podľa katastrálnych území. A dnes národné parky sú vyhlásením vlády stanovené zľava doprava po čerešňu a po hrušku. Ony nie sú niekde zamerané, že parcela 514/2 je v národnom parku. To nie je takto. Ju treba zamerať. Bude to stáť obrovské peniaze.
Takže hovorím, čo sa týka, čo sa týka ďalších vecí, ešte ja by rád znovu dal tú otázku kolegovi Šíblovi: Koľko je štátnych pozemkov v ochranných pásmach? Rozprávame o 263-tisíc hektárov. Koľko je tam štátnych pozemkov? Lebo toto je pre mňa kľúčové. Lebo tam prebieha poľnohospodárska činnosť, tam prebiehajú všetky činnosti v rámci tej ochrany, ochrany vrátane aj takej výstavby, ako bola, ako je teraz pod Tatrami. Takže pokiaľ nebude predkupné právo, pokiaľ nebude zonácia, pretože predkupné právo je to, o čom ste všetci rozprávali, v Alpách – hotely, kozičky, kravičky. No nebudú, lebo to bude štátny pozemok. Na štátnom pozemku dnes nikto robiť nebude. Pokiaľ nebude predkupné právo a pokiaľ nebude tá zonácia urobená, tak ako má byť, v prospech spoločnosti a skutočne v zmysle smernice, európskej smernice, pokiaľ nebudeme chrániť prirodzené biotopy, ale len nejaké, nie už len nejaké, lebo všetky lesy sú dôležité, ale iba všeobecne hospodárske lesy, my nemôžme za tento zákon zahlasovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2021 21:05 - 21:06 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len v krátkosti chcem upozorniť zásadne rozpor medzi odôvodnením a samotným pozmeňujúcim návrhom. V odôvodnení zákona bolo povedané, že v rade národného parku sa budú nachádzať určití zástupcovia plus poľnohospodári. Poľnohospodári sú významným podielnikom na pozemkoch, ktoré budú spravované správou národného parku. V pozmeňujúcom návrhu poľnohospodári úplne vypadli a to je pre mňa tak strašné niečo, alebo to je rýchlo robené, nezodpovedné, ale vynechať poľnohospodárov, ja si myslím, že je minimálne v situácii, kedy Nemecko vyzýva na vytvorenie stratégie o potravinovej bezpečnosti, kedy sa susedné štáty, sa im rúcajú systémy, Poľsko hlási, vlastne Česko hlási obrovské prepady chovu hospodárskych zvierat, naša potravinová sebestačnosť má 37 % a my vylúčime z tak veľkého územia, čo je dohromady takmer 600-tisíc hektárov dohromady, poľnohospodárov. Tak ja si myslím, že toto, toto je veľké-veľké faux pas a s tým sa nedá súhlasiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.12.2021 18:26 - 18:26 hod.

Jaroslav Karahuta
Oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru bude cca o 19.15 h, po skončení ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.
Skryt prepis