Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

12.5.2021 o 18:10 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.5.2021 18:10 - 18:10 hod.

Jaroslav Karahuta
Termín hlasovania aby bol zajtra o jedenástej hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2021 17:59 - 18:13 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja musím v záverečnej reči reagovať, pretože za posledné týždne prebehlo slovenskou verejnosťou hrozne veľa dezinformácií, klamstiev, zavádzaní. Určité skupiny sa snažili možno aj nátlakovými akciami zmeniť niečo, čo sa aj tak zmeniť nepodarilo, pretože tento zákon, ktorý bol pripravený z dielne ministerstva a následne upravený pozmeňujúcim návrhom, je konsenzom viacerých ľudí, aj keď síce je spájaný s mojím menom. Ale na druhej strane budem úprimný, som rád, že aspoň trochu zase sa v médiách objavila téma poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Zase sa debatuje o niečom, čo sem-tam sa aj zabudne a ľudia by si mali uvedomiť, že žijú z potravín a nie z blatníkov, nárazníkov a pneumatík.
Čo sa týka pozmeňováku, a na to musím reagovať. My sme, my sme v pozmeňováku niektoré veci upravili, ktoré sme považovali za nedôslednú, alebo nehovorím, že za nedôslednú, ale možno jak chybnú transpozíciu, mali sme k tomu nejaký názor, že vo výsledku ten pozmeňovák bol konzultovaný aj s ministerstvom, takže nebola to nejaká svojvôľa poslancov. Ale sú tam také tri zásadné veci, ktoré sme považovali do toho vsunúť a tieto, o tie bojovať a tie aj tam ostali.
Prvá vec a najpodstatnejšia je to, že napriek tomu, že ministerstvo posudzovalo skupinu odberateľov ako združenie, tak združenia sme vylúčili z tohto zákona o nekalých obchodných praktikách. Na združenia sa to nevzťahuje, pretože združenia ja považujem to, čo je základom rozvoja vidieka v celej Európskej únii a pre mňa je to tak citlivá a dôležitá vec, že urobím všetko preto, aby tie združenia sa rozvíjali. Mám skúsenosti zo zahraničia a viem, že pokiaľ podchytíme združenia, ten vidiek začne konečne žiť a aj vďaka združeniam môžme ich podporiť ešte ďalšími, ďalšími finančnými prostriedkami. Sú tam možnosti podpora združenia priamo z bruselských peňazí, môže do toho štát vstupovať, proste je to forma, ktorá je jedinečná a pokiaľ si zničíme združenia, zabudnime na to, že na Slovensku budeme mať dostatok ovocia, zabudnime na to, že na Slovensku bude dostatok zeleniny.
Tým to nekončí. Ja som zažil združenia chovateľov ošípaných v Poľsku, videl som združenia spracovateľov, pestovateľov obilia, spracovateľov múky, produkcie pekárenských výrobkov, v Belgicku sa to ide až pomaly po hotové výrobky. Čiže toto je tá správna cesta, preto som rád a ďakujem, že sme sa na tých združeniach dohodli a tieto tam zaradené nebudú.
Zákaz predaja pod cenu ministerstvo pochopilo, že ho treba vylúčiť, my sme, sa nám podarilo presadiť to, že zákaz predaja pod cenu ostáva, pretože to je najväčšia podľa mňa nekalá praktika, ktorú môže silný, ktorý má peniaze alebo chce niekoho zničiť. V regióne stačí, že v maloobchodnej predajni dáte chlieb, mlieko, maslo, čo je indikátorom a nejakou tou, hlavným, hlavným motívom nakupovať, dáte pod nákupnú cenu a znížite všetko okolo seba, čo aj nechcete. Či už predajcov, alebo obchodníkov.
Tretia vec je zavedenie povinnosti faktúry. Myslím, že sa zhodneme na tom, že sme v roku 2021, už nie sme v roku 1991, kedy sme písali faktúry ručne. Sme v roku 2021, kedy svet funguje na elektronických faktúrach a obídenie povinností faktúry znamená okrádať štát. Čiže na jednej strane sú tu návrhy dávať deťom, čo absolútne súhlasím, rodinám, podporovať ich a na druhej strane chceme tento štát okrádať tým, že neodvedieme DPH z tejto faktúry? Je to solidárne voči tým ľuďom? Alebo zase zvýšime nejaký iný poplatok, aby sme tie zdroje získali? A tí čestní faktúru vystavia. Zaujímavé, že nevystavia väčšinou faktúru tí, ktorí majú iné úmysly ako úmysly čestné.
Takže to sú tri hlavné piliere, ja som rád, že sa podarili presadiť.
Veľká diskusia bola a obviňovali aj mňa, že som sa zasadil o zrušenie generálnej klauzuly. Nie je to pravda. Generálna klauzula ako univerzálny nástroj na riešenie nekalých praktík tam zostal. Takisto ostal logistický bonus.
Vylúčenie ekonomických oprávnených nákladov je nevykonateľná praktika, to bol čiste politický ťah, pretože na základe zákona o hospodárskej súťaži, na základe obchodného tajomstva, keby ja som vám poskytol moje oprávnené náklady, ja im pošlem mailom a pošlem tam kontrolu, vy zaplatíte 10 % z ročného obratu. Je to neoprávnené, to je tá nekalá praktika. 10 % z ročného obratu.
Ale, vážení kolegovia, ja chcem povedať ešte k tomu niečo iné. My tu riešime nejaký zákon, ten zákon nie je problém. Ten zákon je dôsledok. Pokiaľ by sme mali silných poľnohospodárov a silných potravinárov, tak by sme mali len tých deväť nekalých praktík, ako prikazuje smernica európskej, Európskeho parlamentu. Ten skutočný problém je niekde úplne inde.
Prvým zásadným problémom, sme 17 rokov v Európskej únii, 17 rokov slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nemá funkčnú koncepciu pôdohospodárstva. Od roku 2004 nemáme žiadnu koncepciu. A pokiaľ sa vytvorili, ja nehovorím, že bola zlá, všetky ostali v šuflíkoch na Dobrovičovej 12. Ani jedna koncepcia od roku 2004 sa v tomto štáte nerealizovala, bol to len nejaký zdrap papiera, ktorý sa schválil na úrade vlády a tak to pokračovalo ďalej. Teraz sa pripravuje nová koncepcia, pokiaľ mám informácie, a to bude ten dokument, ktorý potom môžme hodnotiť.
Druhá vec, všetci, všetci nadávate na hypermarkety a supermarkety. Tak iba pár čísiel. Prvé, prvý obchodný reťazec Tesco bol postavený v roku 1999. Tento rok sa neotvoril žiaden hypermarket, minulý rok sa neotvoril žiadny hypermarket, my máme 600 hypermarketov. Ja sa pýtam, kto dovolil výstavbu týchto marketov? Hádam, hádam nie táto vládna koalícia alebo ja, alebo tu pán minister Mičovský. Čiže tých, ktorí povolili tie markety, sa treba opýtať, prečo ste umožnili takú obrovskú tržnú silu týmto obchodným systémom? Jasné, že sa zvýšila kultúra predaja, ja s tým súhlasím, ale určite bola namieste miera regulácie zachovania regionálneho predaja a predaja v rámci marketov.
Všetci tam chodíme nielen preto, že sa nám tam páči, ale tam chodiť musíme, lebo nemáme kde inde nakupovať potraviny. Pritom slovenských, slovenských obchodov, Coop, ktorý má 2-tisíc, a ostatných je asi 1 500. Bohužiaľ, tí nemajú takú, takú silnú silu ako tie zahraničné markety. Preto neostáva nám nič iné, my musíme vychádzať zo stavu, v ktorom sa nachádza Slovenská republika, a my nemôžme teraz robiť to, že budeme hrať falošné divadlo a na nich nadávať. My, bohužiaľ, musíme urobiť všetko preto, aby sme využili ich tržnú silu, aby sme využili ten priestor, tie pulty týchto marketov, či už slovenských, alebo v zahraničí, ja ich nerozlišujem, na to, aby sme tie slovenské výrobky dostali k našim zákazníkom. Iná cesta momentálne neni, my sme to nespôsobili.
Ten najväčší problém, ktorý je, kvôli čomu dnes oprávnene a oprávnene kričia, nadávajú, sú zlí a píšu, robia tlačovky naši poľnohospodári a potravinári, je obrovský investičný dlh. To je najväčší problém. Iba rastlinná vertikála zrátala, že investičný dlh v rastlinnej vertikále od pšenice až po pekárenský výrobok na pulte je 2,3 miliardy. Tu dnes padli potravinári 500 miliónov, čiže rátajme okolo 3 až 4 miliardy je investičný dlh. Pri tom zhruba 5 miliárd eur, možno 10 miliárd eur, lebo išlo aj na priame platby niečo, išli do nejakých zvláštnych investícií. To je ten problém, naši potravinári nemajú tú ekonomickú silu, aby boli partnerom, aby ten market, ktorý je tu, prišiel za nimi a poprosil ho, dodávaj mi, prosím ťa, máš vynikajúce výrobky, v dobrých cenách. Nie, situácia je opačná, pretože oni dnes v podstate ani nemajú za čo sa rozvíjať.
Nezabudnite, že už niekoľko rokov beží informácia minimálne dva roky alebo tri, začala bežať informácia, že v roku 2025 nám končí klietkový chov vajec. Pýtam sa, reagoval niekto na to? Včera som bol s pánom Molnárom, reagoval niekto na to pred dvomi-tromi rokmi, že oni potrebujú za štyri roky alebo za tri roky ukončiť investície v hodnote 50, 60 miliónov eur? Uvedomuje si niekto, že pokiaľ týmto hydinárom, ktorí sú podvýživení, pokiaľ nedáme peniaze, tak v roku 2025 podiel slovenských vajec bude 40 % maximum? Možno 30. Uvedomuje si niekto, tých 60 % nahradia poľské vajcia? To sú tie dopady toho investičného dlhu a nezodpovedného prístupu k poľnohospodárom a potravinárom z jednoduchého dôvodu. Poľnohospodár a potravinár bol stále občan druhej a tretej kategórie. Je to hanba pre všetkých, ktorí túto dopustili, aj pre nás, samozrejme, možno mali sme spraviť viac, ale toto sa musí zmeniť. Všetci alebo väčšina z nás cestuje po svete a vie, že keď príde niekde sedliak do krčmy, tak mu kupujú a nieže by on prosil na to, aby mu niekto kúpil.
A viete čo je výsledok? A prečo tá situácia a tie ekonomicky oprávnené náklady sú také, aké sú? Včera mi hovoril pán Molnár, že keď kolíše trh s vajcami, tak vajcia predávajú do Rakúska za jeden-dva centy. A ja sa ho pýtam, pán Molnár, a koľko máme sušiek vajec na Slovensku? No, nemáme. A keby bola tá suška vajec tu a ja som začínal svoj život po strednej škole v hydinárskom závode, my sme tam sušku mali, to bol rok ´80, strašne dávno, tak tým pádom tie vajcia nejdú za jeden cent. Azda si nemyslíte, že Rakúšan mu dá 5 centov? No nedá mu. Prečo, prečo zeleninári stavajú bioplynky na mrkvu a na zeleninu, ktorá je mierne poškodená a nezodpovedá štandardu predaja mrkvy? Lebo nemáme mraziarne.
Prečo kupujeme Slovakia Chips vyrobené v Čechách? Prečo nevyrábame na Slovensku hranolky? A to je to, čo nám chýba, že ten, nazvime ho, tovar druhej a tretej kategórie, nie z hľadiska kvality, ale z hľadiska tvaru, ide do odpadu, do kompostu a ten by mohol byť hranolky, mrazené výrobky, konzervované výrobky, my radšej vyhodíme. To je ten katalyzátor, ktorý znižuje oprávnené náklady. Znížiť straty a zlepšiť výnosy.
O výrobno-odbytových združeniach som hovoril. To je základ základov. Mňa veľmi mrzí, že na Slovensku nie je podporovaná ani jedna odbytovka, ani jedna. To, že sú vytvorené... Poliaci od 12. júna dávajú 10 % odbytovkám z obratu, dlhodobo funguje 4,6 Brusel, 4,6 štát, to je 9,2 %. Nefunguje to. A tým vlastne, že sme prešli to obdobie, to nešťastné obdobie rezortu druhej a tretej kategórie a ako som už predtým spomínal, máme poľnohospodárov, ktorí hľadajú predaj, to je jedno komu, máme potravinárov, kto nakupuje neviem komu, potom máme vyhlášku alebo smernicu alebo je to v zákone, myslím, 152, kde musia byť umiestnené, 50 % výrobkov musí byť v letákoch. Dámy a páni, v tých salámach je 10 % slovenského mäsa. Čie mäso predávame v tých šunkách, v tých salámach? No nie naše. My sa tvárime, že máme tie vlajočky tam, ale tam je cudzí výrobok. To nie je náš. Chýba nám samozrejmá hrdosť na slovenské výrobky a tá sa buduje strašne dlho.
Na záver dve veci. Peniaze, tých 11 miliárd, ktoré sa dali na poľnohospodárstvo, bohužiaľ, išli nesprávnym smerom. A pokiaľ si neuvedomíme, že majú ísť na produkciu, aj na produkciu surovín, pozor, aj na produkciu surovín, pretože tie suroviny aj tá pšenica môžu byť a majú byť a musia byť surovinou pre výrobu potravín. Že my sme urobili veľké lány a predávame väčšinu surovín do zahraničia preto, aby tí poľnohospodári prežili. Nenadávajme na nich. Oni nemajú inú šancu, ako robiť to, čo robia, lebo chcú prežiť.
Ja som si rátal potravinovú sebestačnosť na Slovensku na počet chvostov a pier a tak ďalej, my v podstate by sme nemali čo predávať.
A teraz úplne na záver. Chcem vás poprosiť, máme do októbra päť mesiacov, päť mesiacov a pred nami je obrovská úloha, ktorá sa buď zvládne, alebo sa nezvládne. Tá úloha sa volá intervenčná stratégia, strategický plán a koncepcia rozvoja pôdohospodárstva a potravinárstva do roku 2035. Potom, prosím, hodnoťte. Buď tá koncepcia sa zvládla, a poprosím aspoň povedať ďakujem, alebo sa nezvládla a potom oprávnene kritizujte. Pretože keď toto sa nezvládne, najbližšia možnosť zmeniť poľnohospodárstvo bude v roku 2030, možno 2028, možno, ale osem rokov tu budeme trieť biedu. A ak toto zvládneme, tak z vidieka sa stane konečne miesto pre život. Po dlhých, dlhých rokoch nebude mať migráciu, ale budú tam sa vracať ľudia naspäť a ak toto zvládneme, ja verím tomu, že áno, tak z vidieka sa stane miesto, ktoré zabezpečí, splní svoje nielen ekonomické, ale aj spoločenské, sociálne, klimatické a environmentálne funkcie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2021 16:49 - 16:49 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja iba pár poznámok. Kolega poslanec Kremský určite k tomu povie viac. Nerozumiem prečo, pán poslanec, vyčítaš, vyčítaš to, že sa skrátili doby splatnosti pokút, veď to je v prospech ministerstva, ale aj v prospech toho podniku, ktorý tú pokutu dostane, pretože určite ste sa stretli v živote, že vám prišla pokuta, že pred rokom ste išli deväťdesiatkou v obci. To ani neviete, že vôbec v ten deň, kde ste boli, a to nehovoriac o tom, že po piatich rokoch, tak ako vaša bývalá vládna koalícia pripravila tento zákon, po piatich rokoch ten podnik už vôbec nemusí existovať. Čím kratšia doba, tým je to lepšie. A pokiaľ s týmto názorom nesúhlasíte, tak potom, a asi je takáto tendencia prenesená z minulosti, o čom svedčia rozsudky súdov, doživotné rozsudky súdov, doživotné, všetko doživotné, doživotné reštitúcie. Preboha, pri dnešnej technike, keď všetci máme telefóny, ktoré sú niekoľkonásobne výkonnejšie ako počítač prvej lodi, ktorá letela do vesmíru, my robíme roky a roky, päť rokov jednu pokutu? Veď toto, to nie je v poriadku.
A čo sa týka o obsahu, nemám pocit, a ozaj sme to robili zodpovedne, aby sme niekde niekomu ublížili. Práve naopak, nastavujeme normálny stav, sme plnohodnotný člen Európskej únie a chceme byť konečne aj Slovenská republika právny štát.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2021 16:16 - 16:18 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ja iba v krátkosti. Je pravdou to, že my zažívame na Slovensku vďaka tomu, že potravinárstvo a poľnohospodárstvo bol rezort druhej až tretej kategórie, poľnohospodári boli ako keby menejcenní ľudia za posledné roky, je to pravda, je to skutočnosť, čiže my nenájdeme na Slovensku hrdého sedliaka, ktorý príde do krčmy a kupujú mu pol deci, a nájdeme sedliaka, ktorý ťažko vytiahne pár drobných a radšej si kúpi niečo z obchodu, pretože to pol deci v krčme je veľmi drahé. A ten problém, nebudem teraz rozoberať ekonomickú stránku, ale nejaká spolupatričnosť je v tom, že my na ministerstve pôdohospodárstva máme ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo potravinárstva. Čiže máme poľnohospodárov, ktorí predávajú bez ohľadu na národnú hrdosť, alebo hocijako to ináč nazveme, svoje suroviny, kto dá viac, často aj bez dokladu, len aby získal peniaze, poznáme, ako funguje systém predaja surovín, a na druhej strane potravinári bez ohľadu na to, aby mali čo najvyšší podiel slovenských surovín, nakupujú tam, kde je najlacnejšie, a často aj bez toho, že by nejak ich moc trápila, trápila, a to sa nechcem nikoho dotknúť, úprimne, kvalita týchto surovín. Čiže my toto potrebujeme urobiť, prepojiť poľnohospodárov a potravinárov. Tak ako to funguje v iných štátoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2021 15:58 - 16:00 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Takáč, budem hovoriť za seba, tak ja, poznáme sa dobre, vieš, že ja som určite za domáce pestovanie a domácu produkciu, myslím, že o tom nemusíme viesť polemiku. A k samotnej, samotnej, samotnému zákonu a transpozícii smernice, budem úprimný, ja by som bol za stopercentnú transpozíciu. Lenže potom ako by to vyzeralo. Mali by sme 8, a nie 45 nekalých praktík, a mali by sme 30 dní na rýchlokaziace sa tovary a 60 dní na trvanlivé tovary. To asi nechceme, to by asi bola situácia podstatne horšia.
Preto tie, tá príprava celej tej novely, respektíve pozmeňovacieho návrhu bola náročná, trvala dlho. Ja uznám, že dlho. Nebolo to jednoduché, boli to často nepríjemné rokovania. Každý z nás má nejakú predstavu, ale ten cieľ bol taký, aby sme urobili normálne právny stav v súlade so situáciou, ktorá je v Slovenskej republike. Tie problémy, ktoré sú z hľadiska predaja slovenských výrobkov a môj názor je taký, že nie sú spôsobené tým, že by zámerne tie obchody a to je, či Jednota alebo nejaké iné zahraničné siete, zámerne kupovali zvonku. Nie. My máme potravinárske podniky vo veľmi nízkej ekonomickej sile. Ozaj sú slabé, ich postavenie je tak slabé, že vlastne nevedia si prebojovať to lepšie postavenie. A čaká nás to za chvíľočku aj v iných segmentoch. Za chvíľočku budeme naháňať tak vajíčka, však vieme o tom, že to bude, že je to o tri roky, o tri roky je to tu.
A čo sa týka splatnosti, áno, Európska únia dáva dve možnosti. Buď je, buď sa rýchlejšie platí po dobe splatnosti, alebo podľa dodávky, podľa dodávky potraviny. Sú dve možnosti. Čo je skôr, to sa uplatňuje. Ale nikde nie je fakturácia na dodací list. Jedine keď je to ako dodací list vystavený na dodávateľa, a to si neviem predstaviť, že by niekto vystavoval faktúru za dodávateľa, to nie je možné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2021 15:32 - 15:34 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem vyjadrovať iba k predmetnému zákonu. Čo sa týka, čo sa týka samotného zákona a pozmeňovacieho návrhu, ktorý máte k dispozícii, tak v podstate nič závažné sa týmto zákonom nezmenilo. Aj napriek tomu... takto, tento zákon sme museli transponovať, vyplýva to z nášho členstva v Európskej únii. Je to povinná transpozícia. A v podstate okrem toho, že vypadol predaj pod ekonomicky oprávnené náklady, čo je v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, obchodným tajomstvom, ostatné veci sú urobené tak, aby vyhovovali podmienkam nášho trhu a programovému vyhláseniu vlády. My sme nespôsobili to, že 90 % potravín sa predáva v maloobchodnej predajni, ktoré väčšinou tvoria, ktoré tvoria hlavne hypermarkety a supermarkety. Tie vznikali trošku skôr. Takisto čo sa týka chleba. Je pravdou, pán poslanec, ja súhlasím, že 50 % chleba je dovoz. My 50 % chleba dovážame, lebo 40 % tvoria dopekance. Ale to je zase, to je presne to isté, ako keby sme teraz išli stavať závod na výrobu sediel na kone. No kone sa už nepoužívajú, chodíme na autách, takže vyrábame pneumatiky. A tie dopekance, to je trend, ktorý nie je len na Slovensku, je všade v Európe, vo svete. A mňa skôr mrzí, a ja to aj verejne deklarujem, že naši potravinári nešli cestou hľadania možností investícií na výrobu tých dopekaných výrobkov u nás, aby sme ich nemuseli dovážať. Je to až 50 %.
Čo sa týka ostatných vecí, čo sa týka samotnej výroby, je pravdou to, že ja sa nerád, poznáte ma, vyhováram na minulosť, lenže keď zoberieme výrobne kapacity potravinárskych závodov a zoberiete si štatistiku, sú vyťažené na 70 až 90 %. Investičný dlh do poľnohospodárstva je na úrovni okolo 3 až 5 mld. eur. Toto nám chýba. Investovať. S tým súhlasím.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.5.2021 15:18 - 15:21 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 572 z 3. februára 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 198/2020 Z. z. (tlač 349) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 232 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 144 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 95 z 16. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 101 zo dňa 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

11.5.2021 15:09 - 15:15 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som na záver chcel v prvom rade poďakovať organizátorom petície, pretože dnešná trojhodinová diskusia ukázala, že je to téma, o ktorej mali b sme diskutovať, dokonca musíme diskutovať a súčasne je taká príprava na diskusiu o novele zákona o poľovníctve, čo je, keď dnes sme rozprávali o tejto petícii 3 hodiny, tak môžme...
===== poďakovať organizátorom petície, pretože dnešná trojhodinová diskusia ukázala, že je to téma, o ktorej mali by sme diskutovať, dokonca musíme diskutovať a súčasne je to taká príprava na diskusiu o novele zákona o poľovníctve, čiže keď dnes sme rozprávali o tejto petícii tri hodiny, tak môžme kľudne rátať, že keď sa bude schvaľovať zákon, tak to sú minimálne dva dni, určite budú dva dni. Ja som na základe toho poprosil pána generálneho riaditeľa Tomčíka v chvíli, keď bude mať už hotovú verziu o medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby zorganizoval v priestoroch Národnej rady, máme tu veľkú kinosálu, možno aj celodennú diskusiu o tomto zákone, aby sa ešte niektoré rozporné veci doladili skôr ako to príde do pléna, lebo už tie pozmeňováky sú dosť komplikované a možno, možno sa pripraviť na to tak, že, aby ten zákon prešiel čo najhladšie.
Čo sa týka, čo sa týka povinného členstva, nepovinného členstva, ja súhlasím s pani poslankyňou Halgašovou, že pokiaľ sa zruší povinné členstvo, že SPK nepadne. Je, je to možné nepadne, samozrejme bude mať problémy s financovaním, ja tu mám takú jednoduchú analýzu od právnika z ministerstva pôdohospodárstva, ešte minulý rok, ktorý napísal, že tá, tá zisková časť, keď to nazvime tak jednoducho, zisková časť je zhruba 60 tis. do roka, to znamená financovanie všetkých aktivít v Slovenskej poľovníckej komore bude ohrozené vtedy, keď výpadok členstva bude vyšší ako 6,8 %. Čiže reálne rátajme, že keď sa zruší povinné členstvo, ten výpadok bude určite vyšší. A teraz tie dopady aké budú máme v praxi, veď žijeme, tí čo sa zaoberajú poľnohospodárstvom tým žijeme každý deň a ja to často porovnávam k SPPK, tam SPPK nepadla, existuje, funguje, je takisto komora zriadená zo zákona, len je tu jedno veľké riziko, ktoré vidíme dnes u poľnohospodárov, že aj vďaka tomu, že to členstvo nie je povinné, tak vidíme ako vyzerá naše poľnohospodárstvo, to je tiež dopad toho nepovinného členstva a z druhej strany sa rozdelili slovenskí poľnohospodári na dve skupiny a tri a pol tisíc členov SPPK, ktorí sú na tom podstatne finančne lepšie, predpokladám, že takto skončí aj poľovnícka komora, že ostane a bude v rukách asi trošku priebojnejších ľudí, a potom budú asi, asi ten zbytok, čo sú dnes tých 16 tis., alebo 16 a pol tis. malých farmárov a budeme zase zažívať také tie konflikty, ktoré zažívame dnes, čiže boj veľký, malý, severný, východný, západný a južný, atď. Čiže toto je tá vec, ktorú treba doriešiť, ale preto, preto podporujem tú myšlienku, o ktorej každý hovorí, máme nový zákon, pripravme tam všetky tie náležitosti hlavne finančné, lebo keď si niekto myslí, že sa zruší komora a bude to lacnejšie, nebude to lacnejšie určite to vieme, že nie, tie peniaze sa musia od dakade zobrať, keď pôjdu štátu, pôjdu štátu, pôjdu nejakej Slovenskému poľovníckemu zväzu, pôjdu tam, to je v podstate jedno a nebude sa platiť menej, to určite, že nie, akurát, že by to malo hlavu a pätu.
Čiže pokiaľ bude finálna verzia taká, že nebude povinné členstvo v komore, komora samozrejme ostane, tak určite bude potrebné to B, už nepamätám si kto to spomínal, aby bol niekto, ktoré určite tie činnosti bude zastrešovať, minimálne v polohe komunikácie s ústredným orgánom štátnej správy, čiže ministerstvom poľnohospodárstva. Asi niečo také bude potrebné, pokiaľ sa nestane to, čo hovorila pani kolegyňa Halgašová, že sa z ministerstva vnútra prejde špecializovaná štátna správa pod ministerstvo pôdohospodárstva, a vtedy by sa tu dalo urobiť už na regionálnej úrovni. Pokiaľ k tomu nedôjde, tak viem si predstaviť, že by tisíc asi tristo organizácií zväzu a združení, ktoré sú v rámci poľovníctva, aby komunikovali s ministerstvom. To asi nepôjde a budú večné konflikty. Takže toto by malo byť predmetom tej novely zákona. Ja si myslím, že je to ďaleko ťažší zákon ako Ústava Slovenskej republiky a bude to veľmi veselé, veľmi veselé a čo sa týka tej kontroly, ktorá je aj v tom návrhu uznesenia, myslím, že v zákone je to do konca mája, alebo do konca júna, nepamätám si presne, sú povinní predložiť, takže je to v súlade so zákonom a ja som veľmi rád, pokiaľ tie kontroly budú, kto neoprávnene nakladá s finančnými prostriedkami, patrí mu to, čo, čo by dostať mal. Takže toľko asi, toľko asi k tomu a ma zaujala veľmi myšlienka pána Gyimesiho, už tu nie je, o tom výkupe mäsa. Ja si myslím, že by bola dobrá, dobrá iniciatíva, niečo také, nemusí to byť štátne, môže to byť súkromné, ale asi, asi bude potrebné a my sme to v minulosti mali, keď si pamätám Zvolen, centrálne spracovať divinu pre Slovensko, a to by bola určite dobrá, dobrá myšlienka, lebo boli pokusy, boli pokusy s tou divinou v zime, v jeseni minulého roka, vieme, že to nedopadlo najlepšie, takže asi bude treba niečo centralizované, možno i podnikateľský subjekt, tu nie je podstatné kto bude vlastník, aby tú divinu vykupoval, lebo je pravdou a je to potvrdené nutrične, lekármi, že to mäso je zdravé, určite zdravšie ako tie antibiotikové kurčatá. Takže z mojej strany asi toľko, takže ja ešte raz ďakujem oganizátorom petície, všetkým diskutujúcim za vystúpenie a asi sa môžme spoločne tešiť na diskusiu k zákonu o poľovníctve. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

11.5.2021 15:09 - 15:15 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som na záver chcel v prvom rade poďakovať organizátorom petície, pretože dnešná trojhodinová diskusia ukázala, že je to téma, o ktorej mali b sme diskutovať, dokonca musíme diskutovať a súčasne je taká príprava na diskusiu o novele zákona o poľovníctve, čo je, keď dnes sme rozprávali o tejto petícii 3 hodiny, tak môžme...
===== poďakovať organizátorom petície, pretože dnešná trojhodinová diskusia ukázala, že je to téma, o ktorej mali by sme diskutovať, dokonca musíme diskutovať a súčasne je to taká príprava na diskusiu o novele zákona o poľovníctve, čiže keď dnes sme rozprávali o tejto petícii tri hodiny, tak môžme kľudne rátať, že keď sa bude schvaľovať zákon, tak to sú minimálne dva dni, určite budú dva dni. Ja som na základe toho poprosil pána generálneho riaditeľa Tomčíka v chvíli, keď bude mať už hotovú verziu o medzirezortnom pripomienkovom konaní, aby zorganizoval v priestoroch Národnej rady, máme tu veľkú kinosálu, možno aj celodennú diskusiu o tomto zákone, aby sa ešte niektoré rozporné veci doladili skôr ako to príde do pléna, lebo už tie pozmeňováky sú dosť komplikované a možno, možno sa pripraviť na to tak, že, aby ten zákon prešiel čo najhladšie.
Čo sa týka, čo sa týka povinného členstva, nepovinného členstva, ja súhlasím s pani poslankyňou Halgašovou, že pokiaľ sa zruší povinné členstvo, že SPK nepadne. Je, je to možné nepadne, samozrejme bude mať problémy s financovaním, ja tu mám takú jednoduchú analýzu od právnika z ministerstva pôdohospodárstva, ešte minulý rok, ktorý napísal, že tá, tá zisková časť, keď to nazvime tak jednoducho, zisková časť je zhruba 60 tis. do roka, to znamená financovanie všetkých aktivít v Slovenskej poľovníckej komore bude ohrozené vtedy, keď výpadok členstva bude vyšší ako 6,8 %. Čiže reálne rátajme, že keď sa zruší povinné členstvo, ten výpadok bude určite vyšší. A teraz tie dopady aké budú máme v praxi, veď žijeme, tí čo sa zaoberajú poľnohospodárstvom tým žijeme každý deň a ja to často porovnávam k SPPK, tam SPPK nepadla, existuje, funguje, je takisto komora zriadená zo zákona, len je tu jedno veľké riziko, ktoré vidíme dnes u poľnohospodárov, že aj vďaka tomu, že to členstvo nie je povinné, tak vidíme ako vyzerá naše poľnohospodárstvo, to je tiež dopad toho nepovinného členstva a z druhej strany sa rozdelili slovenskí poľnohospodári na dve skupiny a tri a pol tisíc členov SPPK, ktorí sú na tom podstatne finančne lepšie, predpokladám, že takto skončí aj poľovnícka komora, že ostane a bude v rukách asi trošku priebojnejších ľudí, a potom budú asi, asi ten zbytok, čo sú dnes tých 16 tis., alebo 16 a pol tis. malých farmárov a budeme zase zažívať také tie konflikty, ktoré zažívame dnes, čiže boj veľký, malý, severný, východný, západný a južný, atď. Čiže toto je tá vec, ktorú treba doriešiť, ale preto, preto podporujem tú myšlienku, o ktorej každý hovorí, máme nový zákon, pripravme tam všetky tie náležitosti hlavne finančné, lebo keď si niekto myslí, že sa zruší komora a bude to lacnejšie, nebude to lacnejšie určite to vieme, že nie, tie peniaze sa musia od dakade zobrať, keď pôjdu štátu, pôjdu štátu, pôjdu nejakej Slovenskému poľovníckemu zväzu, pôjdu tam, to je v podstate jedno a nebude sa platiť menej, to určite, že nie, akurát, že by to malo hlavu a pätu.
Čiže pokiaľ bude finálna verzia taká, že nebude povinné členstvo v komore, komora samozrejme ostane, tak určite bude potrebné to B, už nepamätám si kto to spomínal, aby bol niekto, ktoré určite tie činnosti bude zastrešovať, minimálne v polohe komunikácie s ústredným orgánom štátnej správy, čiže ministerstvom poľnohospodárstva. Asi niečo také bude potrebné, pokiaľ sa nestane to, čo hovorila pani kolegyňa Halgašová, že sa z ministerstva vnútra prejde špecializovaná štátna správa pod ministerstvo pôdohospodárstva, a vtedy by sa tu dalo urobiť už na regionálnej úrovni. Pokiaľ k tomu nedôjde, tak viem si predstaviť, že by tisíc asi tristo organizácií zväzu a združení, ktoré sú v rámci poľovníctva, aby komunikovali s ministerstvom. To asi nepôjde a budú večné konflikty. Takže toto by malo byť predmetom tej novely zákona. Ja si myslím, že je to ďaleko ťažší zákon ako Ústava Slovenskej republiky a bude to veľmi veselé, veľmi veselé a čo sa týka tej kontroly, ktorá je aj v tom návrhu uznesenia, myslím, že v zákone je to do konca mája, alebo do konca júna, nepamätám si presne, sú povinní predložiť, takže je to v súlade so zákonom a ja som veľmi rád, pokiaľ tie kontroly budú, kto neoprávnene nakladá s finančnými prostriedkami, patrí mu to, čo, čo by dostať mal. Takže toľko asi, toľko asi k tomu a ma zaujala veľmi myšlienka pána Gyimesiho, už tu nie je, o tom výkupe mäsa. Ja si myslím, že by bola dobrá, dobrá iniciatíva, niečo také, nemusí to byť štátne, môže to byť súkromné, ale asi, asi bude potrebné a my sme to v minulosti mali, keď si pamätám Zvolen, centrálne spracovať divinu pre Slovensko, a to by bola určite dobrá, dobrá myšlienka, lebo boli pokusy, boli pokusy s tou divinou v zime, v jeseni minulého roka, vieme, že to nedopadlo najlepšie, takže asi bude treba niečo centralizované, možno i podnikateľský subjekt, tu nie je podstatné kto bude vlastník, aby tú divinu vykupoval, lebo je pravdou a je to potvrdené nutrične, lekármi, že to mäso je zdravé, určite zdravšie ako tie antibiotikové kurčatá. Takže z mojej strany asi toľko, takže ja ešte raz ďakujem oganizátorom petície, všetkým diskutujúcim za vystúpenie a asi sa môžme spoločne tešiť na diskusiu k zákonu o poľovníctve. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 11:58 - 12:00 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, tu teraz nejde o to, že nastane likvidácia, že Komora je všemocná, atď. Aj ten prenesený výkon štátnej správy je veľmi, veľmi myslím jednoducho a elegantné riešenie, prenieslo na štát. Jedná sa o to, že pokiaľ takýto zákrok by sa mal urobiť, sa to nemôže robiť takým, že najprv zruším členstvo ako lakmusovým papierikom vyskúšam pH tekutiny. A potom keď je kyslá, tak ju trošku dám zásaditú látku, je zásaditá, dám kyslú látku. No takto to nefunguje. To znamená pokiaľ, pokiaľ by sa rušilo členstvo tak sú dve možnosti, alebo sa v momente zrušenia členstva legislatívne upraví vládnym zákonom prenos výkonu štátnej správy na organizácie buď samosprávne alebo štátne. Alebo druhá vec, nechajme to potom tak, ako je to v SPPK. Nebude tam 63-tis. členov, ale bude tam 5-tis. členov. A tí členovia budú ovládať to isté ako ovláda dnes SPPK. A zase bude problém medzi malými poľovníkmi a veľkými poľovníkmi. Takisto ako je problém medzi malými farmármi a veľkými farmármi.
A čo sa týka členského, strašne jednoduchá odpoveď. Ja som to tu dnes už spomínal. V Poľsku je členské 170 eur na rok. To, že je členstvo povinné, tak sa Poliaci rozhodli. To je ich legislatíva. To nechcem porovnávať. 170. Dajme 170 eur u nás ako je v Poľsku a máme 10 mil., nie 2,5, 10 mil. A to všetko nemôžme robiť chaoticky, musíme byť zodpovední. Riadime štát, neriadime materskú škôlku. Ale dajme to do vládnej legislatívy. Nie chaotickými návrhmi. O to mi išlo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis