Videokanál poslanca

Ja by som len v krátkosti, kolegovia. Tak ako bol upravený tento pozmeňujúci návrh, ktorý prečítala pani poslankyňa Garstková, nie je to šité na pána Petrasa, je to šité vôbec na prenájom chát. Čiže je to, je to na, vlastne na všetkých, ktorí sa nachádzajú v Tatranskom národnom parku.
A k poznámke pani poslankyni Zemanovej. Ja viem, že cítite potrebu kopať do Rodiny, lebo sme dobrým terčom, ale, ale potom buďme spravodliví, bavme sa o pozmeňujúcom návrhu pri súdnej mape, ktorý bol takto čítaný, bavme sa o prevode majetku do správy národného parku, kde sa miliardové majetky prevádzali bez analýzy, bez analýzy dopadov a pri porušení míľnikov plánu obnovy. Ja som ten plán obnovy mal naštudovaný. My sme porušili všetko. Dvanásť minút pred hlasovaním sa hodinu a pol čítal pozmeňovák. Takže potom kopme sa navzájom takto a snáď z toho niečo vyjde. Možno nejaká modrina, ale určite nie dobrý výsledok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak SME RODINA tento zákon určite podporí, pretože si myslím, že je potrebný, že je potrebný. A čo sa týka dvoch takých myšlienok, tá voľná ruka trhu, ja by som bol tiež rád, keby to fungovalo. Lenže voľná ruka trhu, špeciálne u potravín, je dimenzovaná výškou štátnej pomoci v iných štátoch. Čiže pokiaľ iné porovnateľné so Slovenskom budú dávať 500 miliónov na produkciu potravín a tie peniaze na rozdiel od európskych peňazí nejdú do zelených cieľov atď., ale idú priamo na výrobu, kde európske dotácie až tak to neumožňujú, tam možno cielene ísť na pečenie chleba, hej, dať milióny. Tak, a my si povieme, že nejdeme touto cestou, pretože je to pre nás veľa, tak potom prijmeme myšlienku, že končíme so základnými potravinami. Máme len dve možnosti. Alebo sa s tým stotožníme, samozrejmé, musíme mať k tomu technológiu, to je jasné, klimatické podmienky máme. Máme ich najlepšie v celej Európe, alebo jedny z najlepších. Určite v prvej trojke sme z celej Európy. Alebo pôjdeme ruka, bude v takej dimenzii, ako dala, dávajú ostatné štáty štátnu pomoc. A to ja si predstavujem na Slovensku aspoň vo výške 200 miliónov ročne, 200 miliónov keď sme dali na potraviny, to je porovnateľné s Čechmi 400 miliónov alebo porovnateľné s Maďarmi 400 miliónov, alebo Rakúšanmi 400 miliónov, čiže 200 miliónov a vtedy potom sa bavme o konkurencii.
A čo sa týka, čo sa týka tých prepustených ľudí, tak ono vyzerá to pekne, že sme ušetrili, ale policajti tiež neprodukujú žiadnu činnosť. Potom prepusťme policajtov. Veď sú takisto zbytočná nákladová položka a ja si myslím, že potraviny sú ďaleko dôležitejší, ako, ako iné tie silové zložky, pokiaľ je kľud, hej? Pretože tie potraviny musíme mať trikrát denne. A zažili sme hrozbu zatvorenia hraníc len nedávno, pred pár mesiacmi, tak buďme trošku aj preventívni a zodpovední. Ja si myslím, že k tomu sa musíme postaviť pozitívne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, mal som chvíľočku taký pocit, že si mal rozpravu k inému zákonu, tam trošku to nesedelo, a chcem trošku dať na pravú mieru potraviny. Si myslím, že trošku informácií o tom mám.
Ty vylučuješ štát a priori ako nástroj na procesy v oblasti cien potravín. Súhlasím s tým, že najlepším, najlepším liekom na ceny je konkurencia. A teraz ti poviem, ako tá konkurencia sa dosahuje v tom najvyspelejšom svete, kde sú potraviny v nákupe nižšie od 15 do 30 %. Bravčové mäso je o 30 % lacnejšie v Španielsku, lebo tam vstupuje štát. Tak sa to dosahuje. Tá konkurencia nie je, nie je robená tým, že Španieli alebo Belgičania sú múdrejší, je tým, že kým my sme v minulosti dávali strašne málo do tretieho piliera, do štátnej pomoci, teraz máme päťdesiat, 70 miliónov dávame posledné roky, tak Poľsko niekoľko miliárd ročne štátnej pomoci, Česká republika, minulý rok to bolo 420 miliónov oficiálne, skrytá pomoc ďalších 200 miliónov určite, čiže možno 600 miliónov, Maďarsko, Rakúsko oficiálne 400 miliónov ročne. To je, to sú tie peniaze, ktoré vytvorili konkurenčné podmienky pre týchto tie štáty, aby k nám potom tie potraviny lacnejšie dovážali. Dajme my 400 miliónov štátnej pomoci potravinárom a ti garantujem, že tie potraviny budú najnižšie, najnižšie v celej Európe a nesúhlasím s tým, že netreba robiť zmeny. Musíme robiť tie zmeny a práve tento zákon, no bol som pri tom, ako sa to celé tvorilo, a teraz to nehovorím politicky, ale pragmaticky, bolo príkladom toho, ako sa má legislatíva tvoriť, pretože to bolo niekoľko sedení s obchodníkmi, s výrobcami zo zástupcov celého sektora a ono vlastne pomáhali tvoriť tento zákon. Takže tento zákon je výnimkou toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som, som rád a verím tomu, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako bol prečítaný, bude aj schválený. Môžu mať kolegovia rôzne názory na procesy kontroly cien, ale pokiaľ by sme takúto povinnosť robiť analýzu mali pred dvomi rokmi, tak, alebo aspoň pred rokom, tak by sme určite nemali ceny potravín na takejto úrovni ako dnes z jednoduchého dôvodu. Pri takejto analýze by sme zistili, že ten hlavný dôvod, prečo sa zvyšovali ceny, boli rast cien u výrobcov z objektívnych dôvodov zvýšenia cien energie. Tie energie sme neustriehli, tá informácia pomoci prišla pozde a tým pádom to spustilo lavínový nárast cien potravín koncom minulého roku.
Pokiaľ by sme takúto analýzu mali, tak by sme boli zistili to, čo zistili aj v Čechách, že už vlastne aj dnes vieme čiastočne z ministerstva pôdohospodárstva, že stačilo upraviť cenu energií v procese produkcie potravín a stálo by to minimálne o polovicu menej ako, ako potom sanovať tých ľudí z nízkopríjmových skupín a de facto živiť tú infláciu. Tým, že vlastne podporujeme tých ľudí, tú infláciu živíme. Keby sme dali peniaze do produkcie, do cien energie, tak tie výstupné ceny by boli určite na úrovni aspoň priemeru Európskej únie alebo aspoň Poľska. Poliaci mali okolo 18 % infláciu na potravinách a tým pádom, tým pádom by sme, by sme mali tie potraviny lacnejšie a štát by ušetril možno aj miliardu eur.
Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, ja viem, že je to taký zvláštny, zvláštny prípad, pani poslankyňa Garstková to veľmi pekne v svojej rozprave povedala. Je to ozaj jeden z takých netradičných zákonov. Vieme, vieme, kvôli čomu bolo robené. Vieme, že bol robený takto, že vtedajší členovia vlády na koaličnej rade dali vyložene prísľub, prísľub a požiadali, požiadali cestou ešte vtedajšieho podpredsedu vlády Hollého, aby ten zákon bol, bol pripravený. Bol tam predseda OĽANO pán Matovič, bol tam vtedajší premiér Heger, bol tam teda ešte minister obrany Naď, boli tam všetci členovia koaličnej rady, takže trošku som prekvapený z reakcií, že je tu nejaká nespokojnosť, pretože bola to všeobecná politická zhoda a požiadavka vlády Slovenskej republiky, ktorá dala prísľub pánovi Petrasovi, že takýto zákon sa pripraví.
Ja chcem, ja chcem len upozorniť na to, že, že nejedná sa o nejakú, nejaký podvod na štátnom majetku, je to zákon a pokiaľ sa zákon v Národnej rade prijme a nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak je zákonom, ktorý platí. Máme, nechcem teraz rozoberať iné zákony a poviem iba jeden príklad, kedy, kedy nikto tak vehementne neobhajoval štátny majetok, keď sme prevádzali majetok... národné pa... keď sme prevádzali majetok národných parkov.
Majetok národných parkov bol v zákone, explicitne bola vyňatá možnosť, explicitne bol vyňatý zákon o rozpočtových pravidlách, čiže majetok v správe vtedajších lesov alebo pod ministerstvom pôdohospodárstva sa presúval pod správu národných parkov bez dodržiavania pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií dodnes netuší, ani netuší, či všetky chaty sa previedli, či všetky počítače sa previedli, koľko áut lieta hore-dole. Či si myslíte, že lesy mali taký bohovský poriadok, že všetko mali perfektne zapísané? Opýtam sa, bola robená inventúra pri prevode majetku, majetku z Lesov Slovenskej republiky na Správu národných parkov? Na to mi môžte odpovedať iba že nie. Nikto inventúru nerobil, nikto majetok nekontroloval. Koľko chát zmizlo, a to nechcem nikoho obviňovať, koľko áut, koľko počítačov, koľko nábytku alebo iného majetku zmizlo, nikto nevie ani nikto vedieť nebude. Pretože zámerom bolo túto činnosť znemožniť a záme... a vyložene, explicitne bolo uvedené mimo zákona o rozpočtových pravidlách.
Takže keď meráme jedným metrom, tak merajme jedným metrom aj pre tých ľudí, ktorí urobili kus pre, pre Tatry, kus pre Tatranský národný park. A pokiaľ chceme, chceme podporiť mäkký turizmus, tak si myslím, že lepšiu ikonu mäkkého turizmu v Tatrách ako pán Petras nie je.
Chcem upozorniť na to, že táto budova bolo, bolo odpadisko, sklad odpadkov chaty Kamzík. Boli tam fúriky, boli tam odpadky. Keby mal niekto záujem o túto budovu, tak sa asi rýchlo sprivatizuje. Nikto o tú budovu 5x4 metrov nemal záujem, lebo to bol obyčajný sklad odpadkov. A za to, že niekto na svojich pleciach, na svojom chrbte vyniesol tie drevá, kamene a neviem čo všetko možné, hej, tak tú maličkú budovu 5x4 metrov ideme vyhlásiť za národné bohatstvo. Za národné bohatstvo sme ju mali vyhlasovať vtedy, keď sa, keď ju pán Petras zobral do prenájmu.
A o žiadnej retroaktivite sa baviť nemôžme, pretože majetok, majetok tejto chatky, alebo útulne, bol vyhlásený za prebytočný majetok pred, myslím, dvanástimi alebo trinástimi rokmi. Vyhlásilo ho vtedy ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vtedy spravovalo aj rezort životného prostredia. Čiže ten vyňatý majetok z... ako prebytočný už bol. Takže navrhujem urobiť znalecký posudok, nech sa spravodlivo ocení a ja si myslím, že to je také morálne zadosťučinenie za to, že je jeden z vážnych faktorov, prečo ľudia chodia na Hrebienok, aj pán Petras prispel k tomu, že tá zubačka je využívaná, že idú cestou na ďalšie chaty, presne okolo neho, kde si môžu dať nejaký pohár čaju, kávy, alebo trošku si tam oddýchnuť. Keby nebolo pána Petrasa, Veľká noc by bola asi veľmi smutná na Hrebienku. Vy, ktorí ste boli na Hrebienku počas veľkonočných sviatkov, tak ste videli tam v kožuchoch huslistov a spevákov, ktorí tancujú, bavia ľudí. Kto to bude robiť? Myslíte, že toto bude niekto robiť, vy si myslíte, že na tom sa zarábajú milióny? Pokiaľ si to myslíte, tak nech sa páči. Je to na rozhodnutí poslancov.
Ja si myslím, že toto je taká morálna povinnosť vrátiť hodnotu tomu, kto tú hodnotu vytvoril.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní predkladám návrh zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku.
Účelom prijatia navrhovanej právnej úpravy je vysporiadať niektoré právne vzťahy súvisiace s nájmom majetku štátu, ktoré nie je možné spravodlivo vysporiadať podľa súčasne platnej právnej úpravy. Ide predovšetkým o situácie, keď má štát, keď štát prenajíma nehnuteľný majetok, ktorého existenciu alebo hmotný substrát zabezpečil nájomca sám a na vlastné náklady. Navrhuje sa preto ustanoviť podmienky prevodu takého majetku do vlastníctva nájomcu.
Ide predovšetkým o deklarovanie existencie nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, ktorý správca majetku štátu vedie ako dočasne prebytočný majetok, ktorý možno podľa súčasnej platnej právnej úpravy prenajímať, doterajší nájomca alebo jemu blízke osoby sú nájomcami tejto nehnuteľnosti aspoň 20 rokov, doterajší nájomca alebo jemu blízke osoby, ktoré boli nájomcami, podstatným spôsobom zhodnotili túto nehnuteľnosť a doterajší nájomca prejaví záujem nehnuteľnosť odkúpiť vo forme žiadosti. Správca majetku štátu však takýto majetok bude môcť previesť, iba ak tvorí nehnuteľnosť, ktorá je užívaná ako vysokohorská chata alebo útulňa s prípravou a predajom nápojov na priamu konzumáciu a poskytovaním služieb maloobchodného predaja.
Zároveň ďalšou podmienkou má byť skutočnosť, že v tejto nehnuteľnosti je na základe nájomnej zmluvy vytvorené informačné stredisko Tatranského národného parku.
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti ani žiadne sociálne vplyvy.
Týmto vás chcem poprosiť o podporu predloženého zákona. Ďakujem pekne.

Akurát chcem poprosiť kolegov o podporu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu a k tomu zákonu, ktorý predkladá pán minister. Je veľmi dôležitý pre ozaj transparentné a systémové nastavenie procesu dotácií prostredníctvom schém štátnej pomoci, aby konečne sme po rokoch odvrátili všetky pochybnosti a pochybenia niektorých ľudí o tom, že tento proces transparentný nie je. Súčasne v pozmeňováku prvýkrát nastavujeme procesy tak, aby križovanie, križovanie bolo konečné, konečne nastavené tak, aby nebolo zneužívanie na blokáciu slušných a poctivých poľnohospodárov.
Ďakujem pekne. A hlasovanie bude o sedemnástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister, ja by som vo svojom príspevku chcel predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu, o ktorom teraz rokujeme, a to je zákon o poskytovaní dotácií.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, viac-menej upravuje a vylepšuje predložený návrh zákona. V podstate sa jedná o to, že tá spústa výnosov, z ktorej časť je už neaktuálna alebo, alebo je komplikovane urobená, vlastne budú, budú koncentrované do jedného zákona a z tohto zákona, na tento zákon potom budú následne naviazané notifikačné schémy, na ktorý, na ktoré, v ktorých budú jasne definované podmienky dotácií z rezortu pôdohospodárstva.
K jednotlivým ustanoveniam pozmeňujúceho návrhu. K prvému bodu stanovuje, zákon výslovne ustanovuje maximálny počet členov komisie. Druhý bod, druhý bod je viac-menej o tom, že sa navrhuje vypustiť bod v § 37 ods. 2 písm. b), kedy podľa tejto úpravy bude povinná osoba nahlasovať premiestnenie hospodárskych zvierat do centrálneho registra hospodárskych zvierat, nebude však povinná zasielať doklad o jeho premiestňovaní, nakoľko v dôsledku návrhu zákona sa bude premiestňovanie hospodárskeho zvieraťa nahlasovať výlučne v elektronickej podobe. Potom sme upravili účinnosť tohto, tohto bodu zákona.
V ďalších častiach sa viac-menej jedná o legislatívnu techniku, legislatívnu techniku. Potom sú tam, sú tam v bode 4 veci týkajúce sa predmetu kontroly podľa § 5 ods. 2 písm. l), kde sa navrhuje z hľadiska právnej istoty ustanoviť, že pri výkone tejto kontroly bude sa procesne postupovať podľa základných pravidiel finančnej kontroly a auditu.
V ďalších bodoch sa jedná o legislatívnu techniku a vyložene spresnenie kritérií stanovených európskymi pravidlami v oblasti poskytovania dotácií.
A nakoniec je to bod 7 a v tomto bode 7 sa dopĺňa odsek 3 a tam, a tam spresňujeme kompetencie kontrolného orgánu, kedy chceme zabezpečiť prevenciu v oblasti tzv. dvojitých deklarácií, ktoré ináč poznáte pod slovom križovanie. Takže chceme to upraviť tak, aby to bolo jasne, to križovanie, dané v zákone, aby vedeli tí, ktorí križujú, a 95 % križujú z jasných dôvodov získania nejakých finančných prostriedkov alebo poškodzovania tej druhej strany, aby vedeli, čo ich čaká.
Takže, pán predsedajúci, teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1565).
1. V čl. I § 5 ods. 3 prvej vete sa za slovo „vyhodnocuje" vkladajú slová „najmenej päťčlenná".
2. V čl. II body 2, 4 a 5 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
3. V čl. III sa za bod 5 vkladajú nové body 6 až 8, ktoré znejú:
„6. § 3a sa vypúšťa.
7. V § 4 sa slová „ministerstvo pôdohospodárstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva")".
8. V § 5 ods. 2 písm. a) znie:
„a) vypracúva a schvaľuje systém riadenia strategického plánu a systém finančného riadenia a ich zmeny a vykonáva finančné riadenie podpory,"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. III sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 5 ods. 2 písmeno l) znie:
„l) zabezpečuje kontrolu transakcií podľa osobitného predpisu; apostrof 17a), na výkon tejto kontroly sa primerane vzťahujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu podľa osobitného predpisu o finančnej kontrole a audite, apostrof 18)"."
Poznámky pod čiarou k odkazom 17a a 18 znejú:
„17a) Hlava IV kapitola III nariadenia (EÚ) 2021/2116 v platnom znení.
18) § 9 ods. 3 a § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú a úplná citácia zákona 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v bode 14 sa nahradí skrátenou citáciou.
5. V čl. III bode 11 § 12 ods. 3 písm. a) sa za slovami „schémy pomoci" vypúšťa čiarka a slová „ku ktorej koordinátor pomoci vydal stanovisko v súlade s osobitným predpisom, apostrof 54)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 54 sa vypúšťa. Súčasne sa primerane upraví označenie nasledujúcich odkazov a poznámok pod čiarou, v čl. III v bode 11 a v čl. III bode 12 sa vypustí aj poznámka pod čiarou k odkazu 58b.
6. V čl. III sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
„16. V § 26 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak žiadateľ marí alebo sťažuje riadny výkon kontroly (§ 18 ods. 1), konajúci orgán rozhodne o neschválení priamych podpôr, ktoré boli predmetom tejto výzvy."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Potom je tu bod 7. V čl. III sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
"16. § 28 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak konajúci orgán zistí, že ostatní žiadatelia podľa odseku 2 podali žiadosť v predchádzajúcich troch rokoch opakovane na poľnohospodársku plochu bez práva užívania, konajúci orgán je povinný oznámiť tieto skutočnosti orgánu činnému v trestnom konaní ako podozrenie z trestného činu, apostrof 130)".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 130 znie:
„130) Napríklad § 225 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2229 z 9. mája 2023 pridelila vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1565) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 796 z 8. júna 2023 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu dňa 7. júna 2023 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov rokoval dňa 13. júna 2023, avšak neprijal uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma určil za spravodajcu, ktorý bude informovať Národnú radu v súlade s § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o výsledku rokovania výborov a odôvodní návrh... a odôvodním návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán kolega, že sme mohli zmeniť tento, toto poradie.
Kolegyne, kolegovia, v rámci môjho vystúpenia chcem predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý sa týka výhradne potravín a úpravy, úpravy podmienok, čo sa týka, čo sa týka zverejňovania akcií a nakladania s cenami počas týchto akcií. Tento zákon, tento pozmeňujúci návrh bol odkonzultovaný s kolegami z ministerstva hospodárstva, čiže jedná sa o to, aby ten zákon bol vykonateľný aj v sekcii potravinárstva.
Čo sa týka odôvodnenia, sú tam tri body. Prvý bod je o tom, že, že povinnosť uviesť v každom oznámení o znížení ceny tovaru predchádzajúcu cenu sa nevzťahuje na tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze. To znamená, ináč povedané, pokiaľ, pokiaľ sa predávajú čerstvé potraviny, môžme uviesť ako príklad zeleninu, tak viete, vždycky na konci dňa tá zelenina sa predáva v nejakej výpredajovej cene, ktorá je niekedy aj nižšia ako o 50 % ako pôvodná cena, a v prípade, že na druhý deň by bola akcia na takúto mrkvu, tak tá akciová cena, ktorá je zverejnená aj v letáku, by musela byť nižšia ako tá posledná výpredajová cena tejto zeleniny alebo hocijakého iného ovocia, ktoré rýchlo podlieha skaze. Nejedná sa o ochranu obchodníkov, jedná sa výlučne o predchádzanie potravinovému odpadu, lebo pokiaľ by toto ustanovenie platilo tak, ako bolo pôvodne navrhnuté, tak títo obchodníci by nemali záujem dopredávať za nižšie ceny a tie výrobky, ktoré na konci dňa, to sa nemôžu predávať na ďalší deň, museli by skončiť v koši. A urobili by sme nič, by sme urobili len to, že by sme zvýšili množstvo potravinového odpadu, ktorý už dnes je zhruba 30 % z celkových potravín, ktoré sa predajú na trhu.
Čo sa týka druhého bodu, druhého bodu, tak to odôvodnenie je také, že z podmienok o predajných akciách by mali byť vylúčené akcie, ktoré uskutočňujú obchodníci s potravinami, nakoľko podmienky ich predajných akcií sú špeciálne upravené v zákone o potravinách. Jedná sa o to, že každá akcia by sa mala hlásiť 14 dní dopredu. U bežného tovaru v obchodoch to nie je problém, ale čo sa týka potravín, bol by tam problém, pretože zase, nejedná sa o nejaké, nejaké potraviny s dlhou dobou spotreby, ale špeciálne u čerstvých potravín, a znovu sa vrátim k dopredaju tej mrkvy, ten dopredaj mrkvy by sa musel hlásiť na obchodnú inšpekciu. A teraz si zoberte, stovky obchodov alebo tisícky malých predajní by každý deň zavalili obchodnú inšpekciu, že znižujú cenu mrkvy o 10 %. Alebo druhá vec, väčšina z vás chodí na rôzne akcie, ako napr. vínna cesta, a pri vínnej ceste sa predáva víno za nižšiu cestu, tak aj toto by museli hlásiť, museli hlásiť na obchodnú inšpekciu pod hrozbou pokuty, čo si myslím, že nie, nie je zdravé. Takže myslím, že má to opodstatnenie.
A tretí bod sa týka úpravy, úpravy prechodného obdobia za účelom dostatočnej časovej prípravy pre osoby, ktoré, ktoré sú predme... ktorý predmetný zákon reguluje, z dôvodu plnohodnotného zavedenia procesu znižovania cien z hľadiska uspokojivej informácie verejnosti.
Takže toto je k odôvodneniu a teraz prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1584).
1. V čl. I § 7 ods. 4 sa slová „Odsek 1 sa nevzťahuje" nahrádzajú slovami „Odsek 1 a 2 sa nevzťahujú" a nad slovo "skaze" sa umiestňuje odkaz 43.
Poznámka pod čiarou k odkazu 43 znie:
„⁴³) Napríklad čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I § 18 sa dopĺňa... v čl. I § 18 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Odseky 1 až 10 sa nevzťahujú na tovar podľa osobitného predpisu.⁶⁷⁾"
Poznámka pod čiarou k odkazu 67 znie:
„⁶⁷) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. "
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I § 53 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Povinnosť podľa § 7 je obchodník povinný splniť najneskôr od 1. januára 2024."
Pán predsedajúci, skončil som.