Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mrzí má, pani ministerka, že dnes máte takéto ťažké postavenie a napádame vami predložené zákony trošku hrubším spôsobom, ale toto si zaslúži ozaj rozpravu ešte predtým, ako sa pustíme do skráteného konania.
Presne ako ste to, ste to, ako ste nás informovala, tento, to skrátené konanie je na základe rozsudku z 22. 6. 2022, čiže už pred rokom, a o tom, že porušujeme smernicu, sme...
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mrzí má, pani ministerka, že dnes máte takéto ťažké postavenie a napádame vami predložené zákony trošku hrubším spôsobom, ale toto si zaslúži ozaj rozpravu ešte predtým, ako sa pustíme do skráteného konania.
Presne ako ste to, ste to, ako ste nás informovala, tento, to skrátené konanie je na základe rozsudku z 22. 6. 2022, čiže už pred rokom, a o tom, že porušujeme smernicu, sme vedeli už dávno, minimálne posledná informácia, myslím si, že bola v roku 2016. Takže prešli, prešli, od zistenia o porušení smernice prešli štyri vlády a od roku 2016 prešli dve vlády, dve vlády a dnes ideme zase na posledný deň, na poslednej schôdzi zachraňovať obrovské, možno desiatky, možno stovky miliónov zase len preto, lebo niekto si neplnil domácu úlohu. Čiže keď žiak si nesplní domácu úlohu, dostane päťku alebo je vyhodený zo školy. Keď si nesplní minister domácu úlohu, tak nechá to, nechá tú zodpovednosť na ďalších ľudí, aby jeho, jeho neschopnosť alebo neochotu riešiť problémy, aby vyriešili. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je tá, že, že tento legislatívny proces presne, prebehol presne tak isto ako predchádzajúci zákon, čiže pätnásť minút pred hlasovaním to bolo elektronicky doručené k vám na Úrad vlády s rozporovým konaním. Nie je pravdou, že boli rozporové konania ukončené. Ministerstvo pôdohospodárstva, s ministerstvom pôdohospodárstva rozpor nebol ukončený, pretože tam sú veci, ktoré minister, pokiaľ je minister pôdohospodárstva, súhlasiť nemôže. A zase sme presne pri tom istom, čo bolo predtým. A zas na to sme zvyknutí z ministerstva životného prostredia, takže nie je to nič nové, že vždycky sa zneužíva každá legislatívna šanca, zneužíva, zneužíva, aby si presadili svoje veľakrát nezmyselné, väčšinou veci súvisiace s goldplatingom. Nikto nám ich neprikazuje robiť, ale, ale vzhľadom k tomu, že vieme, aké je prepojenie ministerstva a mimovládnych organizácií, tak celkom tomu aj rozumiem, hej, že si to prepájajú tak do budúcnosti, aby mali, mali, mali z čoho existovať.
A teraz dovoľte, v čom je, v čom sú tie problémy. Prvý problém: amorálny. Kolízia záujmov pri kompetenciách organizácie ochrany prírody ako obhospodarovateľov lesa. Predstavte si, že organizácie ochrany prírody, to znamená Štátna ochrana prírody a Správa národných parkov, majú postavenie právnickej osoby, ktorá svojimi kompetenciami ide regulovať a obmedzovať činnosť iných právnických alebo podnikateľských subjektov. Čiže stalo sa to, že tie isté organizácie prírody, čiže ŠOP-ka a Správa národného parku, majú samy postavenie obhospodarovateľov, lebo sú to podnikateľské subjekty, a na druhej strane, lebo sú to príspevkové organizácie a sú povinní vykonávať podnikateľskú činnosť, ale súčasne tá istá organizácia je regulátorom iného podnikateľského subjektu, ktorý podniká presne v tom istom, v tom istom predmete podnikania. Čiže je tu, je tu silná kolízia a konflikt záujmov. Vytvára sa teda právne a fakticky predpoklad zvýhodneného postavenia štátnej organizácie pred súkromným podnikateľom. To je, jednoznačne z toho vyplýva, myslím, že nie je to nič, čo vás asi prekvapuje alebo mojich kolegov prekvapuje.
Tým, že organizácie ochrany prírody, čiže ŠOP-ka a Správa národných parkov, sú zároveň financované z rôznych zdrojov a my sme len, my sme len minulý, tento týždeň schválili zákon o Environmentálnom fonde, kde dostanú peniaze, peniaze na podporu, na podporu svojej činnosti aj národné parky. Na minulej schôdzi sme schválili novelu, novelu zákona 414 o Environmentálnom fonde, kde dostanú 10 % z výberu z Environmentálneho fondu na financovanie národných parkov a tak ďalej, čiže tie zdroje financovania majú. A súčasne je to podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí ako regulátor a spôsobuje nerovnomernosť a neférovosť na trhu. Tak môžme automaticky povedať, že, že všetky tie príspevky, ktoré majú zo zákonu, sú, sú nepovolená štátna pomoc. Bohužiaľ, takto to musíme aj brať tým, že dostali tieto alebo mali by dostať tie kompetencie, ktoré mali dostať. Čiže na jednej strane budú mať ŠOP-ka a národné parky peniaze na to, že robia opatrenia na viazane uhlíka. A u nás je to opatrenie na viazanie uhlíka, podľa našej legislatívy je to aj bezzásah, kedy sa prakticky síce uvoľňuje uhlík, ale oni sú presvedčení, že sa viaže uhlík. Čiže nemusia robiť nič a peniaze dostanú. A na druhej strane tí, čo budú robiť a pracovať a ťažko zarábať tie peniaze, pretože práca v lese je strašne náročná, tak tí tieto peniaze nedostanú. Tak sa pýtam, ako je rovnosť postavenia na trhu.
Druhá vec. Natura 2000. To sú, keby sme takto prijali, to je novelizačný bod 15 a § 28. Keď sme takto prijali tento zákon, tak v podstate... je tu, je tu lesník, Filip je lesník, aj tu kolegovia niektorí sú lesníci, v podstate de facto zastavíme celú lesnícku činnosť na Slovensku. Poviem prečo. Aby si upevnili postavenie v tom lese ale ozaj tak, že by už nikto nikdy nemohol nič robiť, tak urobili systém, systém posudzovania programu starostlivosti o les. To je základný dokument, ako sa má ťažiť a spravovať sa v lesoch, na desať rokov. Dokonca si ešte niečo také vymysleli, že keby, že je toho, náhodou bolo málo, tak dáme tam ešte aj eiu. Veď EIA nám to zabetónuje ozaj na desať-pätnásť rokov. A čo teraz oni vymysleli? Vymysleli triplicitný pripomienkový a posudzovací systém programu starostlivosti o les.
Prvý je štandardný proces, ktorý kto robí s lesom, pozná, kde, kde sú orgány ochrany prírody povinné, majú povinnú účasť v tomto procese a majú povinnosť vydať záväzné stanovisko, hej, a musia to stanovisko vydať, inak program starostlivosti o les nebude schválený. A teraz, aby toho nebolo málo, tak do toho zaviedli primerané, primera... primerané hodnotenia vplyvov organizáciou prírody, čiže ŠOP-ky, bez ustanovenej lehoty. To znamená, ten prvý proces trvá zhruba rok a pol, tak sa nejak pohybovali tieto stanoviská ŠOP-ky, rok a pol, tak tá druhá fáza, to je primerané hodnotenie vplyvov organizácie ochrany prírody, čo je to isté ako v prvom bez ustanovenia lehoty, čiže to môže trvať dva roky, tri roky, päť rokov, desať rokov. Čiže budú vlastne tie isté konania, duplicitne robiť tie isté konania, budú dávať tie isté rozhodnutia, akurát bez časového obmedzenia. A žeby sa to ešte viac zabetónovalo, tak dali tretiu formu za povinnosť, a to je, že ŠOP-ka môže vydávať ešte stanovisko, že program starostlivosti o les prejde posudzovaním vplyvov na životné prostredie, čiže eiou.
A to už sme zhruba štyri a pol roka ďalších a dostávame sa spolu s tým trojitým posudzovaním na úroveň desiatich rokov. Čo jedno PSL-ko skončí, má nastať ďalší desaťročný cyklus, ale nenastane, pretože bez programu starostlivosti o les nemáte oprávnenie, oprávnenie vykonávať žiadnu činnosť v slovenských lesoch. Pýtam sa, či je to náhoda, alebo zámer. Verziu A vylučujem. Čiže vlastne v dôsledku toho sa nebude vlastne v lese robiť nič a program NATURA 2000 zastaví činnosť lesníctva na minimálne desať rokov.
A po tretie, a to už je zase ďalšia vec a potom sa a potom hľadajte čo... hľadajte niekde hlucháňa, lebo ja som zatiaľ hlucháňa nenašiel. Hej, čiže hľadáme spoločne hlucháňa. Hlucháňa nemáme. A tretia vec, čo určite pomôže hlucháňovi, je svojvôľa správcu štátneho majetku presúvať správu majetku pozemkov v chránených územiach zo Slovenského pozemkového fondu na orgány Štátnej ochrany prírody. Keď sa rozhodnú, dajú žiadosť, SPF toto musí presunúť. Paradoxne, ten zákon prichádza v čase, keď ešte stále nie je dokončená tá slávna delimitácia národných parkov. My ešte stále nemáme presunuté tie majetky. To nie je tak jednoduché. A ja nekritizujem za to, že nepresunuli, lebo to sa nedá robiť zo dňa na deň. To sú státisíce pozemkov, čo treba majetkovo urobiť. Ale toto sa ešte neurobilo a už ideme do ďalších pozemkov. Chceme ďalšie pozemky, lebo chceme mať kontrolu nad celým vidiekom.
A len pre zaujímavosť, tá férovosť prístupu sa presne ukázala pri norikovi muránskom, kedy podľa zákona mali sa previesť majetky, ktoré sa nachádzajú alebo bezprostredne súvisia s majetkami v správe národného parku, a tam presne mal sa presúvať, tá Dobšiná sa mala presunúť pod Muráň, ale toto odmietli, lebo to je práca. A im sa pracovať nechce. Oni chcú len, len peniaze. Čiže zatiaľ sme norika muránskeho nenašli. Tak budeme norika muránskeho hľadať ďalej.
Keď sme teraz mali... teraz, doteraz to bolo tak, že sme tie územia schvaľovali ťažko, ako sme schvaľovali, kolegovia vedia, o čom hovorím, tak teraz si vymysleli v tomto zákone taký model, že sa vytvorí národný zoznam chránených území, tento národný zoznam si predložia na vládu a pokiaľ vláda bude prijímať tak, tak tie rozhodnutia, ako ich prijímala doteraz, to znamená, bez problémov prejdú, však budú pätnásť minút predtým zaradené na rokovanie vlády, a neskôr sa tieto územia ohlásia na Európsku komisiu. Európska komisia môže rozhodnúť o rok, o dva, o tri, ale vy už tie územia máte nahlásené ako chránené územia NATURA 2000, kde spadajú všetky chránené územia. A keď zrátame dohromady tie hektáre, Filip, je to 1,6 milióna, nie (?) hektárov. Na Slovensku všetky maloplošky, veľkoplošky, vtáčie, NATURA, územia európskeho významu a tak ďalej. Čiže bavíme sa o 1,6 milióna hektárov.
Doteraz sme mali v zákone, že správca tie chránené územia môže, pri chránených územiach... pri národných parkoch musia, pri chránených územiach môže ešte vyhlásiť nejaké ochranné pásma. Teraz to bude už povinnosť. Čiže ku 1,6 milióna dáme ďalších 400-tisíc a bavíme sa o 2 miliónoch hektárov. Slovenská republika má 4,5 milióna hektárov, to znamená, polovica územia Slovenskej republiky pod kontrolou pár ľudí. Doslova pár ľudí. Vieme, o kom rozprávame. Pár ochranárov naviazaných na životné prostredie a mimovládne organizácie. A teraz hľadáme hlucháňa ďalej. Zatiaľ hlucháň nebol.
A ideme... Prečo to robia? Tak si vymysleli § 28c tohto zákona. A ja vám ho prečítam, aby vám bolo všetkých jasné: Preventívne a nápravné opatrenia v chránených územiach a ich ochranných pásmach. "Ak činnosť v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme", už ich máme tu zavedené, "môže nepriaznivo ovplyvniť predmet ochrany územia alebo dosiahnutie cieľov jeho ochrany, orgán ochrany prírody môže rozhodnúť o obmedzení alebo zákaze takejto činnosti, alebo ak sa činnosť vykonala, aj o odstránení nepriaznivých následkov činnosti."
Všetci, ktorí pochádzate z vidieka, viete, že, že tie, tých chránených území je veľa. Ale problém nie je v tom, že ich je veľa. Problém je v tom, že kde sa nachádzajú. A teraz si predstavte, že to chránené územie prechádza cez vašu záhradu. A na tej záhrade vám zakážu rýľovať, resp. budete musieť ohlásiť ochrane prírody, že idem rýľovať, dajte mi súhlas. Bavíme sa o zákone, nebavíme sa o nejakej fikcii. Alebo vám zakážu rýľovať, alebo zakážu pásť ovce, pretože je tam nejaký, nejaký, nejaká príčina, aby sa tie ovce nepásli. Tak ja som to včera pánovi ministrovi povedal, 28c len cez moju mŕtvolu. Hlucháňa sme nenašli.
Teraz, čo sa týka vyhlásenia chránených území. Boli tu, boli tu nejaké návrhy zákonov, ktoré neprešli. A ja som, ja som si vedomý toho, že mal by byť ozaj súhlas vlastníkov, keď sa takéto chránené územia vyhlasujú. Na druhej strane pri dnešnej štruktúre vlastníckych vzťahov, a máme 100 miliónov vlastníckych vzťahov a vlastne my nevieme o veľa pozemkov, kde ten vlastník sa nachádza, takže asi bol by to problém. Tak sa hľadá nejaký spôsob. Tu sa spôsob našiel taký, že vláda vyhlási národné územia, vlastne chránené územia. A teraz pozor. Tie chránené územia sa vyhlásia na vláde. A dovtedy, pokiaľ to chránené územie nebude vyhlásené, čo môže trvať dva roky, tak vy ste povinní informovať orgán ochrany prírody o plánovaných činnostiach, ktoré môžu byť v rozpore s podmienkami ochrannými určenými v zámere, a to najmenej 15 dní pred ich uskutočnením. To neplatí, ak od oznámenia zámeru uplynuli dva roky.
Poviem teraz slovenskou, ľudskou rečou. Idete pásť ovce, 15 dní pred plánovaným vyhnaním oviec na pašu musíte nahlásiť orgánu ochrany prírody: idem pásť. Lebo ešte nie je vyhlásené chránené územie, nie sú stanovené podmienky, ale prebieha proces, proces vyhlásenia tohto územia. Takže... a pokuta tam nie je veľká, iba 33-tisíc, takže myslím, že tá pokuta až taký veľký problém nebude, to má hocikto doma. Takže ja sa, ja sa potom pýtam, že o čo vlastne v tomto zákone ide.
Vy ste spomínala, pani ministerka, rozsudok Európskeho súdneho dvoru. Je pravdou, ten rozsudok je a vytýka sa hlavne územie Nízkych Tatier. Toto je vytýkané v tomto rozsudku. Včera sme si ho študovali, takže viem, o čom hovorím. A prečo potom ideme, v Podunajskej nížine ideme prevádzať pozemky, pozemky zo Slovenského pozemkového fondu pod Štátnu ochrany prírody? Čo má spoločné Podunajská nížina s hlucháňom? Tam nikdy hlucháň nebol a nebude asi. (Reakcia z pléna.) Môže byť.
Takže preto hovorím, pokiaľ, pokiaľ sme mali výhrady voči niektorým zákonom, pán minister Budaj vie, o čom hovorím, pretože pán bývalý štátny tajomník nás, nás napáda už hodne dlhú dobu ako protiprírodná koalícia. A ja poviem, obyčajný dedinský chlapec, ktorý rozmýšľa zrejme gazdovským rozumom, môžte ma kľudne nazývať, ako chcete, ja sa neurážam, ale pokiaľ my sme protiprírodná koalícia, tak toto je nástroj ekodiktatúry.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis