Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mňa osobne najviac trápi z toho, čo pán poslanec hovoril, tá otázka toho vyľudňovania, pretože hovoril o Poloninách, čo patrí do Prešovského kraja. Z Prešovského kraja odchádza ročne tisíce ľudí, ktoré sa už naspäť nevráti. Sám som, sám som rodák od Prešova a viem, že ten genetický materiál odíde. Akonáhle odíde genetický materiál, je úplne jedno, či ten človek zomrie, alebo sa nikdy nevráti. To vzácne DNA odišlo a z hľadiska štátu, z hľadiska regiónu už nikdy, nikdy tomuto regiónu nepomôže. Maximálne tým, že pokiaľ bude žiť v zahraničí, tak bude posielať nejaké peniaze, aby rodina prežila.
Takže preto by som tiež apeloval aj touto cestou na vládu, pokiaľ budú prideľovať peniaze, aby nepozerali na záujmy jednotlivcov, lebo toto, čo teraz rozprával pán poslanec Kuffa, ja tie prehľady mám takisto, takisto som v kontakte s ľuďmi z oblasti, z oblasti tých chránených území alebo národných parkov a ozaj, ozaj je strašne veľa príkladov riešenia záujmov jednotlivcov na úkor záujmov spoločnosti. A pokiaľ, pokiaľ nebude na konci toho reťazca ako konečný prijímateľ výhod ten človek, ten občan, ten z toho regiónu, tak ďalej budeme používať termín Bratislava-hlavné mesto, zbytok Slovenska, ďalšia časť Slovenska, na konci budú nízko rozvinuté regióny. A ja si myslím, že pri šiestich miliardách by sme dávno mali zabudnúť na pojem nízko rozvinuté regióny. Mal by byť iba jeden región, a to je región Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja ešte chcem doplniť pána poslanca, spomenul Liptovské Revúce.
Poznám tú obec veľmi dobre, chodím tam často, aby ste vedeli, v čom je dokonalosť tohoto zákona, aj v tom, že poľnohospodársky podnik Liptovské Revúce, čo je symbolom ovčiarstva na Slovensku, vo vysokých, nad 1 000 metrov nad morom pasie ovce a tá pani predsedníčka so svojím tímom zamestnáva tam kopu ľudí zahraničných, tak celý ten hospodársky dvor sa nachádza v chránenom európskom, v území európskeho významu. Chránenom území európskeho významu. A pokiaľ by takýto zákon prešiel, tak orgán ochrany prírody môže na základe, na základe vlastného podnetu alebo podnetu inej organizácie, aj do vlastného podnetu do piatich dní vydať predbežné opatrenie, ktorým zakáže alebo obmedzí činnosť v chránenom území. Čiže keby niekto sa nahneval na pani predsedníčku, tak jej do piatich dní zruší všetko len preto, lebo nenahlásila 15 dní dopredu, že ide z jedného ovčína do druhého ovčína, alebo že tie ovce preháňa, alebo že ide dojiť, alebo že ide strihať ovce. A pokiaľ niekto povie, že to nie je pravda, tak ja použijem to, čo som použil včera na výbore, keď dostala moja asistentka pokutu v IV. stupni ochrany na betónovej ploche, na panelke išla pešo, za ňou matky s kočíkmi, prirútil sa veľký džíp, obrovský drahý džíp, ktorý jej išiel dať pokutu, lebo išla pešo po betónovej ceste nachádzajúcej sa v IV. stupni ochrany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja ešte chcem doplniť to, čo povedal pán poslanec Kuffa, ešte si zabudol na Národné lesnícke centrum, ktoré vyhlásilo, že je potrebné dať 10 % lesa do bezzásahu, to máme ďalších 200-tisíc hektárov, hej, takže už sme úplne bez lesa a plus ochranné pásma ku chráneným územiam, ktoré doteraz mohli byť, teraz už budú musieť byť, keby sa to schválilo, to sú ďalšie stovky tisíc hektárov. Takže z toho mi vychádza iba jedno, keď vy, ktorí tu sedíte, tak všetci ste sledovali tie zákony zo životného prostredia, pamätáte si, ako to celé prebiehalo. Prvý pokus bol pri národných parkoch. Je to štvrtý pokus, ako ovládnuť slovenský vidiek. Stále bolo tie chránené územia, štvrtýkrát je to už, hej? Tak dúfam, že teraz štvrtýkrát to neprejde a že nemôžme dať naše chránené územia, slovenský vidiek, naše lúky a lesy do rúk úzkej skupiny ľudí, lebo toto s hlucháňom nemá nič spoločné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Čo sa týka nerovnosti na trhu, je zásadný rozdiel medzi zdravotníctvom a lesníctvom alebo poľnohospodárstvom, je v tom, že to zdravotníctvo je regulárne odvetvie, tie výkony sú nejakým spôsobom regulované cez zdravotné poisťovne, takže tam je to trošku iné. Ten rozdiel je v tom, že obidvaja ťažia ten istý smrek, ten istý buk, sú na jednom, jednom trhu, čiže ten buk alebo ten smrek budú predávať, ale ten súkromník nedostane tých niekoľko miliónov na tých pár hektárov, ale tá štátna organizácia tých niekoľko miliónov dostane. To je ten zásadný rozdiel. (Reakcia z pléna.) Dostane ich! Teraz, teraz sme to schválili. A to je ten rozdiel nerovného postavenia na trhu. Kým ten súkromník si musí zarobiť tie peniaze, čiže súkromný lekár alebo štátny lekár musí urobiť výkon, aby tie peniaze dostal, tak tá ŠOP-ka tie peniaze dostane tak či tak, ešte ani nič robiť nemusí a ešte bude chválená za to, že chráni životné prostredie. Tuto, toto je hospodársky subjekt a toto je iný subjekt.
Ale v tomto ozaj, čo sa týka tohto zákona, tohto zákona, tak ja si myslím, som presvedčený, že u nás v klube tento zákon podporený nebude, pretože rozdiel od toho predchádzajúceho zákona, tam sa ešte nejaké veci dajú zmeniť, hej, vyhodíme tam nejaké tie ustanovenia, ktoré sú, ktoré sú prílepkom k tej podstate tých skládok. Tento zákon sa opraviť nedá, ten sa dá urobiť iba nový alebo úplne ho zrušiť, hej? Je neopraviteľný. To je vyložene akože, keď niekto nevie spievať, tak ho nenaučíte nikto nikdy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mrzí má, pani ministerka, že dnes máte takéto ťažké postavenie a napádame vami predložené zákony trošku hrubším spôsobom, ale toto si zaslúži ozaj rozpravu ešte predtým, ako sa pustíme do skráteného konania.
Presne ako ste to, ste to, ako ste nás informovala, tento, to skrátené konanie je na základe rozsudku z 22. 6. 2022, čiže už pred rokom, a o tom, že porušujeme smernicu, sme vedeli už dávno, minimálne posledná informácia, myslím si, že bola v roku 2016. Takže prešli, prešli, od zistenia o porušení smernice prešli štyri vlády a od roku 2016 prešli dve vlády, dve vlády a dnes ideme zase na posledný deň, na poslednej schôdzi zachraňovať obrovské, možno desiatky, možno stovky miliónov zase len preto, lebo niekto si neplnil domácu úlohu. Čiže keď žiak si nesplní domácu úlohu, dostane päťku alebo je vyhodený zo školy. Keď si nesplní minister domácu úlohu, tak nechá to, nechá tú zodpovednosť na ďalších ľudí, aby jeho, jeho neschopnosť alebo neochotu riešiť problémy, aby vyriešili. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je tá, že, že tento legislatívny proces presne, prebehol presne tak isto ako predchádzajúci zákon, čiže pätnásť minút pred hlasovaním to bolo elektronicky doručené k vám na Úrad vlády s rozporovým konaním. Nie je pravdou, že boli rozporové konania ukončené. Ministerstvo pôdohospodárstva, s ministerstvom pôdohospodárstva rozpor nebol ukončený, pretože tam sú veci, ktoré minister, pokiaľ je minister pôdohospodárstva, súhlasiť nemôže. A zase sme presne pri tom istom, čo bolo predtým. A zas na to sme zvyknutí z ministerstva životného prostredia, takže nie je to nič nové, že vždycky sa zneužíva každá legislatívna šanca, zneužíva, zneužíva, aby si presadili svoje veľakrát nezmyselné, väčšinou veci súvisiace s goldplatingom. Nikto nám ich neprikazuje robiť, ale, ale vzhľadom k tomu, že vieme, aké je prepojenie ministerstva a mimovládnych organizácií, tak celkom tomu aj rozumiem, hej, že si to prepájajú tak do budúcnosti, aby mali, mali, mali z čoho existovať.
A teraz dovoľte, v čom je, v čom sú tie problémy. Prvý problém: amorálny. Kolízia záujmov pri kompetenciách organizácie ochrany prírody ako obhospodarovateľov lesa. Predstavte si, že organizácie ochrany prírody, to znamená Štátna ochrana prírody a Správa národných parkov, majú postavenie právnickej osoby, ktorá svojimi kompetenciami ide regulovať a obmedzovať činnosť iných právnických alebo podnikateľských subjektov. Čiže stalo sa to, že tie isté organizácie prírody, čiže ŠOP-ka a Správa národného parku, majú samy postavenie obhospodarovateľov, lebo sú to podnikateľské subjekty, a na druhej strane, lebo sú to príspevkové organizácie a sú povinní vykonávať podnikateľskú činnosť, ale súčasne tá istá organizácia je regulátorom iného podnikateľského subjektu, ktorý podniká presne v tom istom, v tom istom predmete podnikania. Čiže je tu, je tu silná kolízia a konflikt záujmov. Vytvára sa teda právne a fakticky predpoklad zvýhodneného postavenia štátnej organizácie pred súkromným podnikateľom. To je, jednoznačne z toho vyplýva, myslím, že nie je to nič, čo vás asi prekvapuje alebo mojich kolegov prekvapuje.
Tým, že organizácie ochrany prírody, čiže ŠOP-ka a Správa národných parkov, sú zároveň financované z rôznych zdrojov a my sme len, my sme len minulý, tento týždeň schválili zákon o Environmentálnom fonde, kde dostanú peniaze, peniaze na podporu, na podporu svojej činnosti aj národné parky. Na minulej schôdzi sme schválili novelu, novelu zákona 414 o Environmentálnom fonde, kde dostanú 10 % z výberu z Environmentálneho fondu na financovanie národných parkov a tak ďalej, čiže tie zdroje financovania majú. A súčasne je to podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí ako regulátor a spôsobuje nerovnomernosť a neférovosť na trhu. Tak môžme automaticky povedať, že, že všetky tie príspevky, ktoré majú zo zákonu, sú, sú nepovolená štátna pomoc. Bohužiaľ, takto to musíme aj brať tým, že dostali tieto alebo mali by dostať tie kompetencie, ktoré mali dostať. Čiže na jednej strane budú mať ŠOP-ka a národné parky peniaze na to, že robia opatrenia na viazane uhlíka. A u nás je to opatrenie na viazanie uhlíka, podľa našej legislatívy je to aj bezzásah, kedy sa prakticky síce uvoľňuje uhlík, ale oni sú presvedčení, že sa viaže uhlík. Čiže nemusia robiť nič a peniaze dostanú. A na druhej strane tí, čo budú robiť a pracovať a ťažko zarábať tie peniaze, pretože práca v lese je strašne náročná, tak tí tieto peniaze nedostanú. Tak sa pýtam, ako je rovnosť postavenia na trhu.
Druhá vec. Natura 2000. To sú, keby sme takto prijali, to je novelizačný bod 15 a § 28. Keď sme takto prijali tento zákon, tak v podstate... je tu, je tu lesník, Filip je lesník, aj tu kolegovia niektorí sú lesníci, v podstate de facto zastavíme celú lesnícku činnosť na Slovensku. Poviem prečo. Aby si upevnili postavenie v tom lese ale ozaj tak, že by už nikto nikdy nemohol nič robiť, tak urobili systém, systém posudzovania programu starostlivosti o les. To je základný dokument, ako sa má ťažiť a spravovať sa v lesoch, na desať rokov. Dokonca si ešte niečo také vymysleli, že keby, že je toho, náhodou bolo málo, tak dáme tam ešte aj eiu. Veď EIA nám to zabetónuje ozaj na desať-pätnásť rokov. A čo teraz oni vymysleli? Vymysleli triplicitný pripomienkový a posudzovací systém programu starostlivosti o les.
Prvý je štandardný proces, ktorý kto robí s lesom, pozná, kde, kde sú orgány ochrany prírody povinné, majú povinnú účasť v tomto procese a majú povinnosť vydať záväzné stanovisko, hej, a musia to stanovisko vydať, inak program starostlivosti o les nebude schválený. A teraz, aby toho nebolo málo, tak do toho zaviedli primerané, primera... primerané hodnotenia vplyvov organizáciou prírody, čiže ŠOP-ky, bez ustanovenej lehoty. To znamená, ten prvý proces trvá zhruba rok a pol, tak sa nejak pohybovali tieto stanoviská ŠOP-ky, rok a pol, tak tá druhá fáza, to je primerané hodnotenie vplyvov organizácie ochrany prírody, čo je to isté ako v prvom bez ustanovenia lehoty, čiže to môže trvať dva roky, tri roky, päť rokov, desať rokov. Čiže budú vlastne tie isté konania, duplicitne robiť tie isté konania, budú dávať tie isté rozhodnutia, akurát bez časového obmedzenia. A žeby sa to ešte viac zabetónovalo, tak dali tretiu formu za povinnosť, a to je, že ŠOP-ka môže vydávať ešte stanovisko, že program starostlivosti o les prejde posudzovaním vplyvov na životné prostredie, čiže eiou.
A to už sme zhruba štyri a pol roka ďalších a dostávame sa spolu s tým trojitým posudzovaním na úroveň desiatich rokov. Čo jedno PSL-ko skončí, má nastať ďalší desaťročný cyklus, ale nenastane, pretože bez programu starostlivosti o les nemáte oprávnenie, oprávnenie vykonávať žiadnu činnosť v slovenských lesoch. Pýtam sa, či je to náhoda, alebo zámer. Verziu A vylučujem. Čiže vlastne v dôsledku toho sa nebude vlastne v lese robiť nič a program NATURA 2000 zastaví činnosť lesníctva na minimálne desať rokov.
A po tretie, a to už je zase ďalšia vec a potom sa a potom hľadajte čo... hľadajte niekde hlucháňa, lebo ja som zatiaľ hlucháňa nenašiel. Hej, čiže hľadáme spoločne hlucháňa. Hlucháňa nemáme. A tretia vec, čo určite pomôže hlucháňovi, je svojvôľa správcu štátneho majetku presúvať správu majetku pozemkov v chránených územiach zo Slovenského pozemkového fondu na orgány Štátnej ochrany prírody. Keď sa rozhodnú, dajú žiadosť, SPF toto musí presunúť. Paradoxne, ten zákon prichádza v čase, keď ešte stále nie je dokončená tá slávna delimitácia národných parkov. My ešte stále nemáme presunuté tie majetky. To nie je tak jednoduché. A ja nekritizujem za to, že nepresunuli, lebo to sa nedá robiť zo dňa na deň. To sú státisíce pozemkov, čo treba majetkovo urobiť. Ale toto sa ešte neurobilo a už ideme do ďalších pozemkov. Chceme ďalšie pozemky, lebo chceme mať kontrolu nad celým vidiekom.
A len pre zaujímavosť, tá férovosť prístupu sa presne ukázala pri norikovi muránskom, kedy podľa zákona mali sa previesť majetky, ktoré sa nachádzajú alebo bezprostredne súvisia s majetkami v správe národného parku, a tam presne mal sa presúvať, tá Dobšiná sa mala presunúť pod Muráň, ale toto odmietli, lebo to je práca. A im sa pracovať nechce. Oni chcú len, len peniaze. Čiže zatiaľ sme norika muránskeho nenašli. Tak budeme norika muránskeho hľadať ďalej.
Keď sme teraz mali... teraz, doteraz to bolo tak, že sme tie územia schvaľovali ťažko, ako sme schvaľovali, kolegovia vedia, o čom hovorím, tak teraz si vymysleli v tomto zákone taký model, že sa vytvorí národný zoznam chránených území, tento národný zoznam si predložia na vládu a pokiaľ vláda bude prijímať tak, tak tie rozhodnutia, ako ich prijímala doteraz, to znamená, bez problémov prejdú, však budú pätnásť minút predtým zaradené na rokovanie vlády, a neskôr sa tieto územia ohlásia na Európsku komisiu. Európska komisia môže rozhodnúť o rok, o dva, o tri, ale vy už tie územia máte nahlásené ako chránené územia NATURA 2000, kde spadajú všetky chránené územia. A keď zrátame dohromady tie hektáre, Filip, je to 1,6 milióna, nie (?) hektárov. Na Slovensku všetky maloplošky, veľkoplošky, vtáčie, NATURA, územia európskeho významu a tak ďalej. Čiže bavíme sa o 1,6 milióna hektárov.
Doteraz sme mali v zákone, že správca tie chránené územia môže, pri chránených územiach... pri národných parkoch musia, pri chránených územiach môže ešte vyhlásiť nejaké ochranné pásma. Teraz to bude už povinnosť. Čiže ku 1,6 milióna dáme ďalších 400-tisíc a bavíme sa o 2 miliónoch hektárov. Slovenská republika má 4,5 milióna hektárov, to znamená, polovica územia Slovenskej republiky pod kontrolou pár ľudí. Doslova pár ľudí. Vieme, o kom rozprávame. Pár ochranárov naviazaných na životné prostredie a mimovládne organizácie. A teraz hľadáme hlucháňa ďalej. Zatiaľ hlucháň nebol.
A ideme... Prečo to robia? Tak si vymysleli § 28c tohto zákona. A ja vám ho prečítam, aby vám bolo všetkých jasné: Preventívne a nápravné opatrenia v chránených územiach a ich ochranných pásmach. "Ak činnosť v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme", už ich máme tu zavedené, "môže nepriaznivo ovplyvniť predmet ochrany územia alebo dosiahnutie cieľov jeho ochrany, orgán ochrany prírody môže rozhodnúť o obmedzení alebo zákaze takejto činnosti, alebo ak sa činnosť vykonala, aj o odstránení nepriaznivých následkov činnosti."
Všetci, ktorí pochádzate z vidieka, viete, že, že tie, tých chránených území je veľa. Ale problém nie je v tom, že ich je veľa. Problém je v tom, že kde sa nachádzajú. A teraz si predstavte, že to chránené územie prechádza cez vašu záhradu. A na tej záhrade vám zakážu rýľovať, resp. budete musieť ohlásiť ochrane prírody, že idem rýľovať, dajte mi súhlas. Bavíme sa o zákone, nebavíme sa o nejakej fikcii. Alebo vám zakážu rýľovať, alebo zakážu pásť ovce, pretože je tam nejaký, nejaký, nejaká príčina, aby sa tie ovce nepásli. Tak ja som to včera pánovi ministrovi povedal, 28c len cez moju mŕtvolu. Hlucháňa sme nenašli.
Teraz, čo sa týka vyhlásenia chránených území. Boli tu, boli tu nejaké návrhy zákonov, ktoré neprešli. A ja som, ja som si vedomý toho, že mal by byť ozaj súhlas vlastníkov, keď sa takéto chránené územia vyhlasujú. Na druhej strane pri dnešnej štruktúre vlastníckych vzťahov, a máme 100 miliónov vlastníckych vzťahov a vlastne my nevieme o veľa pozemkov, kde ten vlastník sa nachádza, takže asi bol by to problém. Tak sa hľadá nejaký spôsob. Tu sa spôsob našiel taký, že vláda vyhlási národné územia, vlastne chránené územia. A teraz pozor. Tie chránené územia sa vyhlásia na vláde. A dovtedy, pokiaľ to chránené územie nebude vyhlásené, čo môže trvať dva roky, tak vy ste povinní informovať orgán ochrany prírody o plánovaných činnostiach, ktoré môžu byť v rozpore s podmienkami ochrannými určenými v zámere, a to najmenej 15 dní pred ich uskutočnením. To neplatí, ak od oznámenia zámeru uplynuli dva roky.
Poviem teraz slovenskou, ľudskou rečou. Idete pásť ovce, 15 dní pred plánovaným vyhnaním oviec na pašu musíte nahlásiť orgánu ochrany prírody: idem pásť. Lebo ešte nie je vyhlásené chránené územie, nie sú stanovené podmienky, ale prebieha proces, proces vyhlásenia tohto územia. Takže... a pokuta tam nie je veľká, iba 33-tisíc, takže myslím, že tá pokuta až taký veľký problém nebude, to má hocikto doma. Takže ja sa, ja sa potom pýtam, že o čo vlastne v tomto zákone ide.
Vy ste spomínala, pani ministerka, rozsudok Európskeho súdneho dvoru. Je pravdou, ten rozsudok je a vytýka sa hlavne územie Nízkych Tatier. Toto je vytýkané v tomto rozsudku. Včera sme si ho študovali, takže viem, o čom hovorím. A prečo potom ideme, v Podunajskej nížine ideme prevádzať pozemky, pozemky zo Slovenského pozemkového fondu pod Štátnu ochrany prírody? Čo má spoločné Podunajská nížina s hlucháňom? Tam nikdy hlucháň nebol a nebude asi. (Reakcia z pléna.) Môže byť.
Takže preto hovorím, pokiaľ, pokiaľ sme mali výhrady voči niektorým zákonom, pán minister Budaj vie, o čom hovorím, pretože pán bývalý štátny tajomník nás, nás napáda už hodne dlhú dobu ako protiprírodná koalícia. A ja poviem, obyčajný dedinský chlapec, ktorý rozmýšľa zrejme gazdovským rozumom, môžte ma kľudne nazývať, ako chcete, ja sa neurážam, ale pokiaľ my sme protiprírodná koalícia, tak toto je nástroj ekodiktatúry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, predseda vlády rozhodnutím č. 1830 z 30. júna 2023 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 o lesoch v znení neskorších predpisov (tlač 1751), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády prerokoval na svojej 122. schôdzi, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
To zlyhanie, o ktorom rozprával pán poslanec Suja, toto tu je jeden z dôkazov toho, že to zlyhanie bolo. A mňa strašne mrzí, že životné, životné sa dostalo ozaj v rámci spoločnosti, dostalo ozaj sa na vysokú... zmysel nejakej aj spoločenskej podpory a, ale vidíme, že to asi bolo viac veľakrát mediálne ako v skutočnosti urobené.
Ale chcem sa vyjadriť hlavne k tomu, čo povedal pán, pán Dostál. Toto je riešenie, toto je riešenie, s tým by som súhlasil, pretože ozaj takéto ťažké dva zákony urobiť za dva dni, viete sám dobre, venujete sa tomu asi jeden ako z najintenzívnejších, najpracovitejších poslancov, nie je také jednoduché. A ja si myslím, že z tohto zákona by sa práve dalo takéto, takéto veci vybrať vonku, pokiaľ to plénum odsúhlasí, a že sa to, že sa to nejakým spôsobom vyberie, vyberie to, čo do opatrení, ktoré majú znížiť hospodárske škody, že tam nebude v tomto zákone, môžme sa o tom baviť. Rozhodnutie bude na pléne, ale máme poobede prvé čítanie a uvidíme, ako poslanci odsúhlasia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja by som, ja budem reagovať aj na tento, aj na ďalší návrh zákona, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní.
Dovoľte mi na úvod nesúhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Dostál, pretože, pán poslanec, toto je dosť ľahkovážny prístup. Pokiaľ chcete obhajovať verejné zdroje, že teraz v takomto rýchlom konaní ideme schvaľovať tak ťažké zákony, to sú veľmi ťažké zákony, myslím, že trošku do toho vidím, a za jeden deň zvládnuť podstatu, obsah a dopad týchto zákonov nie je také jednoduché. A my vlastne nejdeme riešiť, my nejdeme riešiť ťažké škody, ktoré... alebo škody, ktoré môžu vzniknúť Slovenskej republike z dôvodu toho, že nastala nejaká mimoriadna situácia. My ideme kompenzovať neschopnosť posledných vlád Slovenskej republiky za to, a poviem to úplne, úplne natvrdo, že sa vykašľali na svoje povinnosti, lebo toto už malo byť urobené dávno. Takisto aj ten ďalší zákon mal byť urobený dávno. My sanujeme neschopnosť niektorých ľudí, ktorí riadili rezorty, a ja som to aj včera na výbore povedal, že je mi ľúto, že ten zákon o hmotnej zodpovednosti politikov neprešiel, lebo tam bola tá kolektívna zodpovednosť a vieme, že tá bola poslednýkrát počas druhej svetovej vojny, na základe ktorej, ktorej zberali Židov, pretože toto by asi boli ťažké úlohy pre ministrov, pokiaľ by tieto škody Slovenskej republiky vznikli. A vy to veľmi dobre viete. Z politického hľadiska to chápem, to chápem, čo ste povedal, ale z praktického hľadiska hasíme požiare po niekom, ktorý, ktorý bol nezodpovedný.
Čo sa týka samotného zákona. Ozaj, nedá sa, nedá sa také dva ťažké zákony, ktoré majú 25 alebo 27 strán, nie je tak jednoduché urobiť za jeden deň pri tých ďalších množstvách povinností, ktoré máme, na tom výbore sa to nejak nazberalo za posledný rok-dva a ozaj dennodenne sa niečo deje, ale mám tu také dva zásadné výhrady, dve zásadné výhrady.
Tá prvá výhrada je tá, že hnutiu SME RODINA je vytýkané sústavne, sústavne, že neplníme podmienky Aarhuského dohovoru, čo sa týka rokovania, v prístupe informácie rokovania so zástupcami či už odbornej, alebo laickej verejnosti. Ja sa opýtam, či v tomto prípade, v tomto prípade nemáte pocit, tento Aarhuský dohovor bol porušený? Ja si myslím, že bol a určite. Včera som sa na výbore pýtal, že koľko, koľko minút mali členovia vlády, pani ministerka tam bola, na prerokovanie tohto zákona. Niekto povedal 14, niekto 15, hej, ale niekde v týchto hraniciach sa pohybujeme. Došlo elektronicky pred schválením tento zákon a ministri, ministri schválili preto, lebo, lebo však sa nečudujem, že schválili, pretože ani nevedeli, čo schvaľujú, ale, ale hlavne ministri vo vláde nevedeli, sú to noví ministri, čo schvaľujú.
Druhá vec, včera som sa pýtal, či bolo prerokované dopady tohto zákona aj s odbornou verejnosťou, ktorej sa to dotkne. Bolo mi povedané áno, a zase to nebola pravda. Pretože ten prvý, prvý problém, ktorý nemám ako vecne, ale obsahovo a legislatívne, napríklad je zavedenie recyklovateľných, recyklovateľných tašiek, hej? Včera mi bolo povedané, že už všetci s tým súhlasili, všetky obchodné zväzy, združenia, výrobcovia, neviem kto, súhlasili, no ja nemám taký pocit, hej, a táto vec by sa mala dopredu prerokovať, pretože pokiaľ tu počúvame spústu tlačoviek, vyhlásení, že ako veľké reťazce zdierajú, aké majú dominantné postavenie a tak ďalej. Tak to bol presne návrh, návrh od zahraničných obchodných reťazcov, aby sa zaviedli samorecyklovateľné obaly, s čím ja osobne súhlasím, avšak nemôže sa spraviť tak, že sa to zavedie od 1. augusta tohto roku, lebo to spôsobí značné hospodárske škody zase tým, ktorých sa to týka, napríklad COOP Jednota, ktorá má najväčší podiel slovenských výrobkov a z COOP-u Jednoty aj mám oficiálne stanovisko, že o tom s nimi rokované nebolo, ale, ale hlavne všetkým malým, všetkým malým predajniam, všetkým malým obchodníkom, ktorých takáto, takýto náklad brutálne, brutálne zaťaží. Rozumiem, že dá sa tomu predísť tak, že sa posunie účinnosť tejto časti zákona, ja som včera hovoril aj s pánom ministrom, na rok 2025, čo by bolo asi prijateľné a som sám za to, aby takéto tie recyklovateľné obaly boli. Ale už samotný, samotný tento fakt hovorí, že nebol tu objektívny úmysel navrhovateľa, aby, aby to bolo priechodné.
Čo je ďalej horšie, a to sme u ministerstva životného prostredia zvyknutí, to nie je nič nové a zase to poviem natvrdo. U ministerstva životného prostredia, aspoň zatiaľ, bolo jedno isté, že budú klamať. To, to, to bolo jedna istá, bol jeden istý fakt a nebolo to raz, dvakrát aj päťkrát. Ja to kľudne poviem, aj keď tu sedel pán bývalý minister, pretože som urobil veľa, veľa týchto zákonov s nimi a vieme, ako sme naprávali tieto nezmysly, ktoré v tých zákonoch boli. Pýtam sa, prečo ministerstvo životného prostredia, to nie je štandard, to nie je mimoriadna situácia pätnásť minút pred zasadnutím vlády dať zákon, to sa robilo bežne aj predtým, to bola metóda ministerstva životného prostredia. Akým právom ministerstvo životného prostredia ide využiť tak citlivú vec, ako je ozaj nebezpečný precedens, vysoké hospodárske škody, čo sa týka, čo sa týka odpadov? Lebo je to, je to vážna vec, tá súvisí ešte z roku dvetisíc, myslím, devätnásteho roku alebo z ktorého, a dávať do zákona, dávať do zákona takéto ustanovenie, s ktorým sa a priori súhlasiť nedá. Zneužili toto, túto situáciu, že ľudia sú citliví na odpady a zaviedli vám takúto, takúto vec do tohto zákona. To sú tie preventívne opatrenia, o ktorých hovorila pani ministerka.
To, že sa dá pokuta, s tým ja problém nemám. To, že je od tisíc do 100-tisíc, to je otázka metodiky, nastavenia, to, s tým by som sa nejako nezaoberal, horšie je to, že zneužili túto situáciu a dali do tohto zákona možnosť vylúčenie štatutárneho orgánu, konateľa zo spoločnosti. A s týmto ja principiálne súhlasiť nemôžem. Ako môže Inšpekcia životného prostredia mňa vylúčiť z funkcie konateľa? Ešte keby to bolo tak, že skládky môže vlastniť iba, kto vlastní skládky, môže mať v predmete činnosti iba skládky a môže byť iba jeden konateľ a tá firma nemôže robiť nijaké iné činnosti, to by som bral. Veď to môžu byť spoločnosti, na ktoré je naviazané ďalšie, kopu ekonomickej a hospodárskej činnosti, a vy ma jednoducho len preto, lebo nie som sympatický riaditeľovi inšpekcie životného prostredia, vylúčite ako konateľa? Toto je také zneužitie tohto zákona, hej, ktoré ozaj, ozaj nás nabáda a vážne sa zamýšľame u nás, že ako budeme hlasovať pri, pri schválení zákona, či ho posunieme do skráteného legislatívneho konania. Už ten úmysel samotný je hrozný.
Vy síce potom môžte. Oni, oni vás zbavia konateľstva, je to v zmysle § 13a Obchodného zákonníka, kde sa píše, súd alebo iný ústredný orgán štátnej správy vás môže zbaviť konateľstva. Oni, samozrejme, oni sú šikovní na tom životnom, hneď to využili a hneď vám príde papier domov, pán Dostál, už nie ste konateľ. Prepáčte, že to hovorím vám, hej? A vy sa potom môžte aj odvolať dokonca, oni to dajú na súd, potom to pôjde na správny súd, medzitým tá firma padne a máte a máte doživotný problém nie pre seba, ale pre svoje deti. Pretože tie záväzky a množstvo... Ale paradoxne, vás nemôžu zbaviť konateľstva, a to je zaujímavé, pokiaľ ste v exekúcii, pokiaľ máte nejaké dlžoby a tak ďalej, vtedy vás nemôžu, ale pokiaľ ste zdravá firma a dá sa z vás niečo vycucať, tak vtedy vás konateľstva zbavia. Je to normálne? Chorú firmu, zaťaženú nie, zdravú, ekonomicky schopnú áno? Čiže to je, nič iné nie je ako zneužitie, zneužitie tohto zákona, lebo je to citlivá vec.
A ja som aj včera ministrovi povedal, že ja som za to, aby takýto zákon bol schválený, ja som za všetky tvrdé sankcie, aké sú, hej, pretože to skládkovanie, o tom sme sa bavili pred rokom, pred dvomi, pred tromi, sme už dávno mali zakázať skládkovanie, dávno sme mali znížiť to skládkovanie neviem koľkými percentami každý rok, hej? Nič sa nedialo, však boli národné parky najväčší problém životného prostredia, ako prísť ku majetkom. Takže toto je vec, ktorá je pre mňa, pre mňa neprijateľná, a poradíme sa na klube, ako k tomu, k tomu zákonu budeme pristupovať. Určite to bude záležať aj od stanoviska ministerstva alebo pokiaľ to bude pani predkladateľka tlmočiť, kľudne, ale toto je pre nás neprijateľná vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1828 z 13. júna 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1749), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády prerokoval na svojej 122. schôdzi a uznesením č. 304 zo dňa 14. júna 2023 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie výboru sa bude konať ihneď v priestoroch výboru. Ďakujem pekne.