Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.11.2021 o 11:50 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 11:50 - 11:52 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Takže ja z úcty ku kolegom sa neprihlásim do rozpravy, ale budem reagovať faktickými, lebo budeme tu do Veľkej noci. Čiže po prvé. Každý, kto je proti presunom pozemkov je proti ochrane prírody. Nie je to pravda.
Ďalšia vec, čo sa týka, čo sa týka tých dvoch štátnych podnikov, bolo tu dnes povedané, že predkladateľ tohto zákona pán poslanec Šíbl vyslovil nedôveru ministrovi životného prostredia a ministrovi pôdohospodárstva, pretože spochybnili schopnosť riadiť štátne podniky, ktoré sú v gescii týchto ministerstiev. Veď ako ináč, veď tí majú nejakú štruktúru, majú nejakého ministra, že keď sa nevedia dohodnúť, to znamená, že niekde je chyba. Ja si myslím, že, že chyba je niekde inde. Ja si obidvoch ministrov vážim, hej, ale, ale asi je chyba niekde v riadení a ja si myslím, že chyba je niekde úplne inde.
Po ďalšie. Na ďalšom výbore budeme mať Zelenú správu, tým pádom ja musím, musím navrhnúť ministrovi pôdohospodárstva, aby stiahol Zelenú správu z rokovania výboru, pretože práve bol spochybnený obsah tejto Zelenej správy, lebo ak nie je pravda o lesnatosti a o štatistikách, takže asi tú Zelenú správu prerokovať nebude môcť.
Ďalej. Ja poprosím, aby sme nevytvárali napätie a odpor voči Európskej únie, lebo takto to celé vzniká. My sa neriadime mimovládkou IUCN, my sa riadime smernicou Rady 92/43/EHS, kde sa hovorí, že máme chrániť prirodzené biotopy. V tejto smernice sa hovorí o zachovaní súcio... sociálnej, kultúrnych a regionálnych charakteristík, ale vôbec sa nehovorí o tom, že sa mali presúvať pozemky, a vôbec sa nehorí o nejakej bezzásahovosti.
A na záver, na záver, keď ostáva nám poľovníctvo, ostáva nám ťažba dreva, ostávajú nám všetky procesy v lesoch, tak prečo nejdeme tou správnou cestou, čiže ako prvé urobíme zonáciu? A potom urobíme tie, tie presuny. Toto každý podporí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 10:48 - 10:50 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som chcel zareagovať v krátkosti v tej časti, v tej časti, že aký je rozdiel stromom v národnom parku, na lúke alebo niekde v záhrade, alebo inde v prírode. No ten rozdiel je krajinotvorný, je možno produkčný, hruška produkuje hrušky, slivka slivky, hospodárske drevo, hospodárske lesy zase produkujú drevo. Ale v čom nie je rozdiel a čo je nezastupiteľná funkcia tých lesov, je úloha pri ochrane a kvalite ovzdušia cestou procesu fotosyntézy. A toto si musíme uvedomiť, že to je cesta, prečo je nezastupiteľná úloha stromov a každý strom má rovnakú funkciu, lebo rozprávame o záchrane života na zemi a dnes to konečne povedali aj na samite alebo tento týždeň v Glasgowe, kde si uvedomujú, preto je ten prvý bod, proces, záväzok neznižovať stavy lesnatosti štátov. Lebo my sa rozprávame o záchrane života a ten má ďaleko inú funkciu ako nejaké peniaze cez mimovládky a tak ďalej. Čiže pokiaľ vieme zachrániť, nijaká legislatíva nezachráni život na zemi, len taká, ktorá v skutočnosti zachráni každý jeden strom. A Slovensko je, chvalabohu, na tom tak, že v roku 1920, čo sú štatistiky, tak sme zvýšili listnatosť o 20 % a neznížili sme ju ako nejaké iné štáty.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 9:45 - 9:47 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem reagovať vo svoje faktické na to vyhlásenie pána poslanca Takáča, že zrušíme všetko a tak ďalej. Práveže nie, ten zákon treba opraviť, treba si uvedomiť, že toto je 35. novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Neviem, či ju chceme opravovať pri 96. už sa z toho nevyjde nikto a zásadná vec, ktorú ale treba urobiť bez ohľadu na to, ktorá vláda tu bude. Treba zrušiť to prednostné právo na pozemky v treťom stupni ochrany. Veď, preboha, keď toto nezrušíme, smrťou vlastníka alebo užívateľa pôdy končí táto pôda v súkromných rukách a prechádza do rúk štátu. Toto treba zásadným spôsobom zmeniť. Takisto zásadným spôsobom treba zmeniť povinnosť trojštvrtinového bezzásahu v národných parkoch. Veď to sa nevyhlasuje tu z týchto drevených lavíc, ale zonáciou sa vyhlasuje. Čiže nie je správne všetko dať naspäť. To sú veci, ktoré treba upraviť.
A, samozrejme pokračovať v zonáciách. Vieme dobre, že nebudeme počúvať mimovládky na zonácie, máme v zákone jasne stanovené pravidlá - áčko, béčko, céčko, déčko, len treba to dodržať a ja si myslím, že nikto sa búriť nebude a ani ľudia nebudú nahnevaní. Skôr nám to pozitívne ocenia, keď tá zonácia bude. Vlastne my povieme, čo môžu, čo nemôžu, kedy to môžu, kedy nemôžu a nebudú donekonečna čakať na súhlas nejakej ŠOP-ky, 473 ľudí, kedy sa ako vyspia, aké rozhodnutie vydá. Hej? Tak toto asi nie je správne. Sú, treba subjektívne rozhodnutia vymeniť za objektívne.
A čo sa týka podielu národných parkov, áno, máme najviac národných parkov v Európe, 7,5 % je šialené číslo. Keď chceme z nich spraviť skutočné národné parky, treba tam obrovské množstvo peňazí, ale práve tá zonácia je ten nástroj, ktorý povie, je to prirodzený biotop alebo je to ľudskou rukou vysadené nejaká drevina, alebo nejaký pustený pavúk, alebo chrobák a tak ďalej. Takže určite zmeny treba. Už bez ohľadu na to, ako to bude.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 9:13 - 9:13 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Môžem. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som asi takto globálne všetkým najprv poďakoval za príspevky. A ono sa vlastne všetky príspevky točili okolo jedného - o zachovanie života na vidieku.
Vyľudňovanie vidieka, vyľudňovanie vidieka, a to je jedno, či ju spôsobil Mečiar, alebo neviem kto, to teraz nie je podstatné. Povedzme si pravdu, je to genocída. Genocída znamená zničenie genetického materiálu. Ak človek odíde stade z východu, veď z Prešovského kraja odchádza ročne 8-tisíc ľudí do stratena. Či už zomrie alebo potom trošku vulgárne to poviem alebo odíde niekde vonku, ten genetický materiál odíde. Veď to je základ všetkého. A my nesmieme dovoliť, aby pod vplyvom hocijakej reformy sme stratili to najcennejšie, a to je kvalitný ľudský genetický materiál, ktorý naši rodiča, prarodiča budovali roky.
A čo sa týka tej reformy. V čom ja mám obavy, prečo sme pripravili ten pozmeňovací návrh, je v tom, že ozaj nechceme dovoliť, aby sa porušili ústavné práva vlastníkov. Robme reformy, ale neporušujme tie ústavné práva. My nemáme pozemkové úpravy urobené tak, že 20-hektárový podnik je štátny a 20-hektárový je súkromný. To je ako mak s cukrom porosypované. Akonáhle spravíme zásah do štátneho, okamžite sa to týka aj súkromného. Veď každý, kto pozná trošku situáciu a spoluvlastnícke vzťahy na Slovensku, vie dobre, že je to striedačka. Mak - cukor, mak - cukor. Tak buďme zodpovední! Nenechajme tých ľudí, aby doslova nahnevaní, aby nám opúšťali vidiek. Pretože odchodom z vidieka nekončí len tá práca. Odchádzajú nám tradície, všetky zvyky, odchádza nám kultúra, to ideme do miest a tam sa budeme kŕmiť v supermarketoch? Toto chceme? To nechceme. Preto budeme trvať na to, aby tie ústavné práva neboli porušované na vidieku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.11.2021 17:50 - 19:08 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod chcem dať procedurálny návrh podľa § 83 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby Národná rada vrátila návrh zákona na dopracovanie, napríklad v zmysle mnou predloženého pozmeňovacieho návrhu, čiže pozmeňujúci návrh, ktorý v závere môjho vystúpenia predložím, by mohol byť inšpiráciou k tomu, aby sa ten zákon vrátil naspäť na dopracovanie.
V čom je zásadná zmena medzi tým pozmeňovacím návrhom, ktorý predniesol pred chvíľočkou pán poslanec Šíbl, a tým, ktorý som, ktorý predkladám ja dnes. Bude rovnako dlhý, v tom sa zhodneme. Ten zásadný rozpor je v tom, ak chceme ísť v tomto duchu, ako aj spomínal to pán poslanec Šíbl, že ideme chrániť prírodu, nejdeme obmedzovať vlastníkov, tak po prvé navrhujeme odstrániť tri štvrtiny bezzásahovej plochy z územia národných parkov, zo zákona to odstrániť, pretože bezzásahovosť sa má riešiť zonáciou a nie nejakým zákonom z dielne Národnej rady, pretože nie je ničím v podstate podložená.
Po ďalšie, aby na pozemkoch v III. stupni ochrany aby nemal štát predkupné právo. Tento dôvod je logický, je to § 19, ktorý spal dlhú dobu, 18 rokov, a zrazu sa obnovil ako časovaná bomba. A pokiaľ toto neodstránime, tak všetci, ktorí tu sedíte a vlastníte pôdu a na tej pôde pracujete, vašou smrťou zaniká právo na túto pôdu, pretože nemôžte ju posunúť ani na najbližších ľudí, pretože predkupne vám ju zoberie štát. Jednoducho kataster vám ju nezapíše, aby sme boli féroví voči tým neštátnym vlastníkom.
Ďalej v mojom pozmeňováku precizujem zloženie rady národného parku, ktorú má menovať a odvolávať minister. Precizujeme tam zloženie, kde majú byť aj neštátni vlastníci, lesníci, poľnohospodári, ale aj pracovníci v cestovnom ruchu a ľudia pracujúci v cestovnom ruchu. A hlavne tá rada by mala sa vyjadrovať a mala by mať aj možnosť zasahovať do zonácií a mala by mať kontrolnú funkciu.
Ďalej, zásadnú vec, ktorú navrhujem v tom mojom pozmeňováku na rozdiel od tohto, ktorý bol predložený, že do národných parkov nebudú zahrnuté pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, čiže v intraviláne, alebo určené na zastavanie, to znamená aj tie, ktoré sú v plánoch, územných plánoch rozvojov týchto obcí.
Ďalej v národných parkoch nebudú zahrnuté ani podiely na spoločných nehnuteľnostiach, čiže urbáre a pozemky, ktoré čiastočne zasahujú do národného parku a kde má štát menšinový podiel. Je to v zmysle Občianskeho zákonníka, kto má väčšinový podiel na tej parcele, ten rozhoduje. To znamená, takýto pozemok nemá byť zaradený do národného parku. V opačnom prípade my tieto parky nie zmenšíme, a ich rozšírime ešte o každý hektár, ktorý sa len trošičku, čo hoci len jedným percentom dotýka národného parku.
Ďalej, pozemky vo vlastníctve štátu v štvrtom, piatom stupni ochrany by podľa nášho návrhu by prešli do správy Tatranského národného parku. Ostatné, to znamená prvý, druhý, tretí, lebo tam je aj jednotka, by prešli až po zonácii. Trváme na zonácii.
Ďalej, pozemky vo vlastníctve štátu v štvrtom a piatom stupni ochrany prírody okrem menšinových podielov v správe štátne lesy v Tatranskom národnom parku prechádzajú do správy Pieninského národného parku. Čiže takisto štvorka a päťka, ostatné až po zonácii. Súhlasíme s tým, pretože naším záujmom je takisto, samozrejme, podporiť, prejsť na štandardný model ochrany prírody, aby Slovenský raj, ktorý už zonáciou prešiel, aby bol v plnom rozsahu prevedený na Štátnu ochranu prírody, resp. aby ho spravovala Správa Národného parku Slovenský raj.
Ďalej, pozemky v štvrtom, piatom stupni ochrany prechádzajú do správy národných parkov okrem pozemkov v zastavanom území obce a určené na zastavania plus okrem pozemkov, kde štát má menšinový podiel. Kde má štát menšinový podiel, rozhoduje väčšinový vlastník a ten sa musí rozhodnúť, či do toho parku vstúpi, alebo nevstúpi. Ostatné pozemky v treťom stupni ochrany navrhujeme, aby prešli pod Štátnu ochranu prírody až tri mesiace po účinnosti zonácií, odo dňa účinnosti zonácie, čiže odo dňa schváleného vykonávacieho predpisu.
Čo je ale zásadným rozdielom ďalším medzi tým, ktoré bolo povedané, a čo budem o chvíľočku čítať, je to, že navrhujeme zachovanie štátnych lesov Tatranského národného parku, pretože pokiaľ tá trojka ostane, tak bol by úplný nezmysel teraz ju delimitovať, presúvať na Lesy SR, štátny podnik, alebo nejakú inú organizáciu, pretože my navrhujeme presunúť z TANAP-u iba štvorku a päťku a štátne lesy Tatranského národného parku, kde, mimochodom, pracuje 570 zamestnancov, čiže dotýka sa to zhruba 2 200 osôb, aby ostali zachovalé. Čiže reforma Národného parku, tak ako ju navrhujeme, má byť urobená po zonácii a na tom si trváme.
Na záver prečítam pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, dôsledne aj s tými úvodzovkami, aj bodkami, aj čiarkami, aby sme nemali zase problém, lebo kolegovia to sledujú všetko. Nech sa páči.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, musíme si povedať, že náš slovenský vidiek je veľmi citlivý nie iba na negatívne zmeny, ale je veľmi citlivý aj na pozitívne zmeny. A každý zásah do slovenského vidieka, ktorý je silne konzervatívny, prináša neskutočný chaos. A takým príkladom pozitívnej zmeny, z ktorej sa nevieme spamätať 30 rokov, je obyčajný rozpad jednotných roľníckych družstiev. Pozerajte, 30 rokov, kedy sa, to bola pozitívna zmena, kedy pôda sa vracala naspäť ku vlastníkom, tým, ktorým tá pôda patrí, po 30 rokoch nevieme náš vidiek dať dohromady a náš vidiek je stále vďaka kolektivizácii najchudobnejší z celej Európskej únie. Preto hovorím, opatrne so zmenami na vidieku.
A čo sa týka samotného, prečo sme za zonáciu a prečo nie sme za jednoduchý presun správy majetku. Ja vám to poviem na jednoduchom príklade. Predstavte si, že vlastníte dom, ten dom prenajímate, nájomcovia sa sťažujú, že je tam zima, že je tam špina, nefungujú technické zariadenia, celé zlé a tento dom predáte. Ten nový majiteľ neurobí žiadne zmeny, žiadne investície, len bude prenajímať ďalej. Myslíte, ste presvedčení o tom, že kvalita života týchto nájomníkov sa zmení? No, určite nie. Pokiaľ chceme kvalitu života nájomníkov zmeniť, musíme urobiť nejaký zámer, nejaký plán, nejaký projekt, musíme nejak analyzovať možnosti prenájmu toho domu a až po realizácii tohto zámeru zvýšime úroveň kvality života týchto nájomníkov. A toto je zonácia. Preto chceme, aby bola najprv urobená zonácia a aj keď súhlasíme s tým, že štyrka, päťka ide, v podstate tak či tak je takmer všetko bezzásah, aby ostala tak, ako je navrhované v pozmeňováku.
My sme v takom období, kde najčastejšie skloňovanie slova okrem korupcie je reforma. Lenže treba si uvedomiť, v čom je zásadný rozdiel medzi reformou nemocníc, justície, školstva a národných parkov. V reforme justície nemeníme trestné právo a nejaké zákony nemeníme. Tam sa možno vymenia budovy a proste nejaký manažérsky spôsob, dokonca ani sudcovia sa nemenia.
Čo sa týka reformy zdravotníctva, takisto nemeníme liečebné postupy, nemeníme lieky, nemeníme lekárov. Snáď manažérsky sa to nejako upraví. To isté je v školstve. Pozor, ale v národných parkoch zasahujeme do ústavných práv vlastníkov pôdy. Nie je to pravda, že nezasahujeme, pretože podľa platných zákonov, a pokiaľ sa nezmení to, čo som aj predtým čítal a ktoré navrhujem v pozmeňováku, že sa vyhlásia bezzásahy a tak ďalej a nedôjde ku dôslednej kompenzácii týchto vlastníkov, tak dojde ku porušeniu ich ústavných práv slobodne spravovať s nadobudnutým majetkom. Čiže v tom je zásadný rozdiel.
Ja som osobne veľmi smutný, ja som to už niekoľkokrát aj v médiách povedal, že, a smutný som z toho, že sa stala z reformy národných parkov politická téma. Nemala by to byť politická téma. Ochrana prírody má spájať a nie rozdeľovať. A kam sme sa to dostali? No, dostali sme sa tam, že náš vidiek je nahnevaný, ľudia sú doslova, doslova tak polarizovaní, že na vidieku nám prekvitá ale absolútna nenávisť. Nenávisť voči všetkému. A viete, voči komu majú najväčšiu nenávisť vo vidieku? Tí, čo bývate na vidieku a hlavne východnejšie od Bratislavy, voči Bratislave. Tá najväčšia nenávisť je voči Bratislave, lebo stále len v Bratislave sa vymýšľa od zeleného stola, hej, tu gazdovský rozum nefunguje. Tu sú len papiere a biznis a tak ďalej a tak ďalej. Je to pravda. Toto je názor väčšiny ľudí. Takto je polarizovaná spoločnosť. Tak prečo ideme ju polarizovať ďalej?
Zákon o ochrane prírody má chrániť prirodzené biotopy, má chrániť vidiecku krajinu. A nezabudli sme na jeden dôležitý prvok tejto vidieckej krajiny, a to je človek? Človek je súčasťou toho ekosystému. Človek je takisto živočích ako iný, hoci sme sa posunuli vývojovo niekde inde, ale nezabudli sme trošku aj na človeka? Na dopady týchto rozhodnutí, ktoré bude, pocíti samotný človek, alebo chceme to, aby sme tých ľudí doslova dostali zlými rozhodnutiami z vidieka preč, natrepali ich do tých veľkých miest a hlavne do Bratislavy? Veď tu aj milión ľudí môže bývať. Veď máme tu nákupné centrá, máme tu markety, nebude voziť 900 kamiónov, ale 1 800 kamiónov.
Toto nechceme. Toto snáď nechce nikto z nás. Preto vás prosím, aby ste ozaj prehodnotili postoj k tak vážnemu zásahu, lebo to je najväčší zásah do vidieckej krajiny od roku 1989. Väčší zásah do vidieckej krajiny nebol. A hovorím, vidiek je konzervatívny a ten nám to všetko potom zráta.
A teraz k samotnému zákonu. Ja som, a netajím sa tým, bol som od začiatku podporovateľom tohto zákona. Ja som bol rád, že sa to celé rozhýbalo. Lenže očakával som, že potom nastane tá zmena, to znamená, že potom prídu tie pozmeňovacie návrhy, kde budeme sa baviť o zonácii, kedy prebehne, ako prebehne, ako sa presunú tie majetky, kto bude spravovať. Lenže tu sme sa dostali do slepej uličky a minulý týždeň v stredu, keď sme prejednávali tento bod, sme sa zasekli, zasekli sa v jednom bode, a to je, že zonácia nie je to slovo, s ktorými sú predkladatelia kamaráti.
Mňa, poslanec Šíbl, ja budem úprimný, mňa strašne zamrzelo, keď sme sa bavili a sedeli sme do polnoci skoro, do jedenástej v noci, keď si povedal, že keď sú dve alternatívy, jedna alternatíva je zonácia a po zonácii prevody, alebo prevody bez zonácie, dvakrát si povedal, že ja si radšej vyberem ten prevod bez zonácie. A toto bol pre mňa veľmi silný taký stimul, že haló, o čo tu vlastne ide. O čo tu vlastne v celých prevodoch ide? Ide snáď len o peniaze? Či plán obnovy má slúžiť na to, aby sa minuli peniaze, alebo sa majú minúť peniaze na to, aby sa tie reformy urobili, zlepšil sa život na vidieku, ale samotne, aby sa aj výrazne zlepšila kvalita nielen života, ale aj tej prírody, života ľudí, kvalita ochrany prírody. So všetkým súhlasím, len niekde sme sa zasekli. A mám taký pocit z toho, že tie peniaze, že by boli až na prvom mieste?
Pre nás je ochrana prírody veľmi dôležitá a ja sa tým netajím. Všetci, čo ma poznáte, viete, že som taký viac konzervatívny pragmatik ako politik. Nikdy som ním nebol, už ani nebudem, mám veľa rokov. A ja som veľmi rád, že presne táto téma, táto diskusia o tak dôležitej otázke, ako sú národné parky, prebieha v období, keď v Glasgowe je dôležitý klimatický summit. A ja som ozaj rád, že už máme prvý výsledok toho summitu, a to je zníženie zalesňovania na celom svete. Opakujem, zníženie.
A Slovenská republika, ja si myslím, že je v tomto smere, podobne ako je to pri Farm to Fork alebo pri tých programoch, celkom dobre, pretože my, chvalabohu, neznižujeme lesnatosť, správne hovorím, a my ju zvyšujeme. A ja som veľmi rád a je to zo zelenej správy, ktorá mi dnes došla z ministerstva pôdohospodárstva, kde sme od roku 1920 do roku 2020 zvýšili výmeru lesných po... lesnatosť Slovenskej republiky sme zvýšili o 20 %, takmer o 20 % z 1,66 mil. hektárov na 1,95 mil. hektárov. Čiže u nás každý rok, každý rok zhruba o nejakých pár sto alebo pár tisíc hektárov sa plocha lesov zvyšuje, takže ja si myslím, že naše lesy vedia plniť tú funkciu. A tá funkcia nielen krajinotvorná, lebo oči kupujú, ale tá funkcia je hlavne v otázke prebiehajúcich klimatických zmien, aj keď keby sme chceli zodpovedne riešiť klimatické zmeny, určite nie na Slovensku, lebo Slovensko môže byť príkladom pre ostatné štáty. A mala by sa riešiť niekde tam, kde sa likvidujú tie amazonské pralesy. Tam je tých 97 % pľúc tohto sveta.
A mám vážne výhrady aj voči len takému bezbrehému a nepremyslenému bezzásahu, pretože to, čo najviac ovplyvní klimatickú zmenu, nie sú, nie je to, že koľko vypúšťame, pretože keby bolo toto pravda, tak v období, keď boli, keď boli tie krízy ekonomické, tak by nám CO2 klesala. Ale ja sledujem v médiách tie informácie o CO2 a nám stále stúpa. Kríza-nekríza, 2007. rok kríza, stúpala. Teraz mali sme koronakrízu, vypnuté ekonomiky, stúpala. Čiže ten problém nie je v produkcii hlavný. Ten hlavný problém je v spotrebe. A tú spotrebu nám robia stromy. Tie stromy, na ktoré by sme mali byť pyšní.
A teraz poviem prečo a už nebudem dlho rozprávať a budem čítať hodinu pozmeňovák, je to, že hmota stromu sa skladá z troch častí. Z troch častí, a to je koreň, kmeň a lístie. To sú tri časti. Povedzme jeden strom môže mať tri kubíky dreva, povedzme, hej? Máme, vieme si vyrátať, koľko je vlhkosť dreva, 30, 40, 50 %, z toho si vieme vyrátať, vlastne sušina, koľko je dreva. Vieme, koľko zhruba je obsah uhlíka v dreve. A drevo je najlepší u-lo-ži-teľ, také zvláštne slovo som použil, uhlíka v prírode, aké vôbec existuje.
Toto, čo máme pred sebou, pokiaľ je to drevené, tak tu sme zakonzervovali uhlík na koľko? 20, 30, 40 alebo 50 rokov. Keď vyrobíme drevodom, zakonzervujeme uhlík na 100 rokov. A viete, v čom je drevo dôležité? Pretože 30 % hmoty stromu sú lístie. Strom rastie 100 rokov, to je jedna tretina, jedna tretina stromu. 100 krát 30 rokov je 3 000 % hmoty sa obnoví, čo sa týka lístia. Vďaka tomuto padnutému lístiu my ukladáme uhlík do pôdy, vďaka padnutému lístiu organický uhlík vo vhodných chelátových formách podporuje mikrobiálnu činnosť v pôde a tam sú tie procesy, ktoré majú prebiehať.
Čiže nie som presvedčený a zatiaľ som sa, a ozaj som sa intenzívne venoval posledné mesiace, že bezzásah je všeliek na všetko. Podľa mňa, podľa mňa malo by to byť kombinácia, presne ako to bolo v Slovinsku. Mne sa páčil príspevok pani prezidentky, jedna tretina, jedna tretina, jedna tretina. Toto je asi ten správny prístup v prírode. Preto to Slovinsko je pekné a vyzerá to, ako vyzerá.
A preto sa ešte vrátim, sa vrátim k tomu plánu obnovy. Ak chceme aj naplniť časti plánu obnovy, tak ho naplňme. Tak ideme prvá etapa.
Novelizácia zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej cieľom je zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v chránených územiach vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcich poškodenie prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie efektívnej a jednotnej správy chránených území vrátane vyhodnocovania efektivity opatrení. Termín, tretí kvartál 2021, spravíme to v štvrtom kvartáli. Ja v tom návrhu zákona nevidím vyhodnocovanie efektivity ani kopu ďalších vecí, ktoré sú v tom bode. Ja tam stále vidím len prechod správy majetku z jednej organizácie na inú organizáciu. Prepáčte, ale ja to ináč takto neviem čítať.
Viete, keď bol predložený prvý návrh zákona a keď som videl, že sa bavíme nie o 300-tisíc, ale o 600-tisíc hektárov a keď sme, sa nebavíme o dosahu na 300-tisíc, ale bavíme sa o 1,2 miliónoch a čítať a písať viem, lebo toto ma v škole naučili, tak človek je vtedy opatrný. Čo sa týmto zákonom potom sleduje? Ľudia takýto zásah, takýto zásah, a spýtajte sa ľudí, čo žijú na vidieku, hlavne ten, severnejšiu časť Slovenska, tí sú najviac postihnutí, že kam pôjdu. No musia ísť do miest. Sme pripravení v mestách prijať polovicu z 2 mil. 700-tisíc obyvateľov, ktorých určite postihne táto reforma? Kde dáme 1,5 mil. ľudí?
Takže ozaj vás všetkých chcem poprosiť, nerobme z toho, nerobme z toho akciu na míňanie peňazí, ale míňajme peniaze preto, aby tá akcia bola v prospech ľudí, ekosystémov, v zmysle pravidiel, my sme členmi Európskej únie, pravidiel, ktoré nás viaže naše členstvo v Európskej únii, ako je napríklad aj smernica Rady 92/43 EHS z roku ´92.
A ja som tam pozeral, ja som tam nikde nenašiel, že by nám táto smernica kázala robiť nejaké drastické opatrenia. Veď tu sa doslova píše v odseku 3: "Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne a regionálne a miestne charakteristiky." Brusel od nás nevyžaduje zmeny v správe pozemkov v chránených oblastiach ani 50- alebo 75-percentný bezzásah. Toto od nás Brusel nechce.
A viete, teraz, keď som bol doma, viete, čo mi ľudia povedali? To ten Brusel nám spôsobuje, že tie národné parky presúvame. Nie Brusel, my to robíme, nie Brusel, nikde to v bruselských nariadeniach nie je. Takže ja by som len chcel poprosiť, ozaj, aby sme boli zodpovední, aby sme prehodnotili každý krok, ktorý je spojený s najväčšou, najväčšou zmenou vidieckej krajiny od roku 1989, lebo tu nejde teraz o politiku a o voľby. Takto vážny zásah bude trvať desiatky rokov, pokiaľ sa stabilizuje. Všetci, čo dobre poznáte poľnohospodárstvo, viete dobre, keď raz vyženieš kravu z maštale, už druhýkrát ju tam nedostaneš. Keď raz vyčistíš chliev, málokto do toho chlieva to prasa vráti. Takže keď raz vyľudníme vidiek zlým rozhodnutím, tak tí ľudia sa budú veľmi ťažko vracať naspäť na vidiek. A zodpovednosť za tento, za to vyľudňovanie, ktoré nám tu potencionálne hrozí, máme my v svojich rukách, lebo sme poslanci Národnej rady.
A ešte iba poznámka k tomu, pani Kozelovej, ona tu nie je, k hlucháňovi. Je to trošku ináč. Skúsme sledovať predátorov. Hlucháň hniezdi na zemi a nie na strome a skúsme, skúsme upraviť cenu nábojov, nech nestojí 70 eur alebo najlacnejší 20 eur dvadsať nábojov na líšku. Lebo tá líška nemá hodnotu ani jedného náboja. Pred tým jasné, že tých hlucháňov bolo aj viac, pretože ľudia strieľali líšky. Tie zvieratá sa úplne ináč, ináč sa lovili. Ale dnes tí prirodzení predátori sa množia, je ich neúmerne veľa, takže pri všetkých aktivitách, ktoré urobíme v prospech hlucháňa, tie vajíčka nakoniec skončia u prirodzených predátorov a určite nie, nebudú z nich kurčatá. A už keď tie kurčatá budú, tak máme krkavce, ktoré nám ich ľahko zoberú a zožerú a máme aj po tých kurčatách. Toto je realita, toto je realita vidieckeho života.
A teraz, ak dovolíte, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 591).
1. Čl. I znie:
"Čl. I
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 198/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 240/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 310/2018 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 221/2019, zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z. a zákona č. 74/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 7 sa za slovami "podľa § 65 ods. 1 písm. k)" vkladá čiarka a slová "§ 65a a § 65b".
2. V § 19 odsek 2 znie:
"(2) Cieľom ochrany národného parku je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov. Tento cieľ sa zabezpečuje zonáciou národného parku (§ 30 ods. 3)."
3. V § 63 odsek 1 znie:
"(1) K pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, má štát predkupné právo."
4. V § 65a ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem úloh, ktoré sú v pôsobnosti správy národného parku podľa § 65b ods. 3".
5. V § 65a ods. 2 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: "a osobitných predpisov99)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 99 znie:
"99) Napríklad § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 51 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov."
6. V § 65a ods. 2 písmeno t) znie:
"t) užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré sú predmetom nájmu podľa § 30 ods. 8 a § 61b, ako aj iné pozemky, ktoré má v nájme alebo výpožičke alebo v správe, ak nie sú predmetom nájmu alebo výpožičky,".
7. Za § 65a sa vkladá § 65b, ktorý znie:
"§ 65b
Správa národného parku
(1) Zriaďujú sa
a) Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici,
b) Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi,
c) Správa Národného parku Malá Fatra so sídlom vo Varíne,
d) Správa Národného parku Veľká Fatra so sídlom v Martine,
e) Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici,
f) Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
g) Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej,
h) Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne,
i) Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne.
(2) Správa národného parku je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov, 98b), na území národného parku a jeho ochranného pásma. Správa národného parku je príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.
(3) Správa národného parku vo svojej územnej pôsobnosti plní úlohy podľa § 65a ods. 2 písm. a) až c), f) až ze) a ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona. Na činnosti vykonávané alebo obstarávané správou národného parku pri zabezpečení plnenia jej úloh podľa tohto zákona sa ustanovenia § 65a ods. 4 a 5 vzťahujú rovnako.
(4) Pri správe národného parku pôsobí rada národného parku ako kontrolný, odborný a iniciačný orgán pre záležitosti národného parku (ďalej len „rada"). Radu zriaďuje do 30 dní odo dňa zriadenia správy národného parku ministerstvo. Členov rady menuje a odvoláva minister.
(5) Členmi rady sú zástupcovia vlastníkov, subjektov hospodáriacich a pôsobiacich na území parku v oblasti lesného hospodárstva, pôdohospodárstva, vodného hospodárstva a cestovného ruchu. Členmi rady sú aj zástupcovia obcí, na území ktorých sa národný park a jeho ochranné pásmo nachádza, a v horských oblastiach zástupcovia Horskej záchrannej služby. Členovia rady si spomedzi seba volia predsedu rady. Činnosť rady sa riadi rokovacím poriadkom, ktorý schvaľuje rada. Organizačne zabezpečuje činnosť rady správa národného parku.
(6) Rada
a) kontroluje hospodárenie s prostriedkami národného parku,
b) posudzuje členenie národného parku do zón ochrany prírody,
c) posudzuje odborné a vedecké podklady na vyhlásenie bezzásahových území na území parku,
c) vyjadruje sa k dokumentácii ochrany prírody a krajiny (§ 54) vypracovanej pre územie parku, jeho ochranného pásma, dokumentácii ochrany prírody a krajiny vypracovanej pre chránené územia prekrývajúce sa s národným parkom,
d) vyjadruje sa k zámerom iných subjektov, ktoré plánujú realizovať svoje zámery na území parku,
e) schvaľuje rokovací poriadok rady,
f) volí predsedu rady.
(7) Návrh programu starostlivosti o národný park a návrh zón národného parku musí byť odsúhlasený radou národného parku. Ak nedôjde k súhlasu, predloží správa parku návrh zón a návrh programu starostlivosti na ministerstvo so žiadosťou o dosiahnutie dohody. Ak sa dohoda nedosiahne, ministerstvo predloží návrh programu starostlivosti a návrh zón na rozhodnutie vláde.
(8) Správa národného parku spravuje pozemky mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie21a), vo vlastníctve štátu vrátane podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa v celosti nachádzajú v národnom parku, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ako aj na nehnuteľnostiach a majetok, ktorého správu nadobudla podľa § 104i, a plní úlohy súvisiace so správou tohto majetku; správa národného parku spravuje aj podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku, ak ide o väčšinový podiel, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach.
(9) Správa národného parku vykonáva podľa osobitných predpisov100aab) práva vlastníka100aac) k pozemkom mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník je známy, ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe100aad) (ďalej len „nezistený vlastník") vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch, ktoré sa v celosti nachádzajú v národnom parku, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ak právo nakladania k nim nadobudla podľa § 104i ods. 8, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo nezistených vlastníkov je sporné; správa národného parku spravuje aj podiely nezistených vlastníkov na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku, ak ide o väčšinový podiel, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach."
Poznámky pod čiarkou k odkazom 21a až 100aad znejú:
"21a) Napríklad § 11 ods. 5 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z., § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
100aab) Napríklad zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/1991 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 9712013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100aac) § 123 Občianskeho zákonníka.
100aad) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov."
8. Za § 104h sa vkladá § 104i, ktorý znie:
㤠104i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Správy národných parkov podľa § 65b ods. 1 sa zriaďujú 31. marca 2022. Na správy národných parkov prechádza 1. apríla 2022 majetok vo vlastníctve štátu v správe Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý je potrebný na zabezpečenie plnenia ich úloh podľa tohto zákona, ako aj súvisiace práva a povinnosti; vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, a s tým súvisiace práva a povinnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a správy národných parkov upravia v protokole o prechode správy majetku.
(2) Pozemky vo vlastníctve štátu v národnom parku v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, okrem zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie a menšinových podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, prechádzajú 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Tatranského národného parku, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, okrem zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie a menšinových podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, v Pieninskom národnom parku prechádzajú 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Pieninského národného parku.
(4) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 8 a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu, mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie v Národnom parku Slovenský raj, ktorý je v správe právnických osôb v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vykonávajú správu majetku podľa osobitného predpisu129) (ďalej len „správca lesného majetku vo vlastníctve štátu") prechádzajú 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Národného parku Slovenský raj. Na príspevkovú organizáciu Správa Národného parku Slovenský raj prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou tohto majetku vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu Národného parku Slovenský raj.
(5) Pozemky vo vlastníctve štátu. Na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 8 a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu, mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, ktorý je v správe správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 1 až 4, prechádzajú 1. apríla 2022 do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park. Na správy národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou majetku podľa prvej vety.
(6) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 8 a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu, mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie v národných parkoch, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 1 až 5, prechádzajú do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park tri mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného predpisu, ktorým boli zóny národného parku vyhlásené. V uvedenom termíne prechádzajú do správy správ národných parkov podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch, ak ide o väčšinový podiel, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach.
(7) Správy národných parkov vstupujú dňom nadobudnutia správy podľa odsekov 2 až 6 do práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzkových vzťahov, najmä do práv a povinností
a) správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov130) vrátane zastupovania štátu pred súdmi a orgánmi verejnej moci131) a to aj v konaniach začatých pred prechodom správy podľa odsekov 2 až 6,
b) zástupcu štátu ako vlastníka nehnuteľností v konaniach o obnovenej evidencii pozemkov132) a v konaniach o pozemkových úpravách133),
c) správcu zdrojov lesného reprodukčného materiálu135),
d) vyplývajúcich z nájomných vzťahov a obdobných právnych vzťahov136) k pozemkom a inému majetku, ktorého správa je predmetom prechodu podľa odsekov 2 až 6,
e) vyplývajúcich z čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie137),
f) v oblasti múzeí podľa osobitného predpisu138),
g) povinnej osoby správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov139),
h) doterajšieho užívateľa podľa osobitných predpisov140),
i) obhospodarovateľa lesa podľa osobitného predpisu141),
j) osoby vykonávajúcej činnosti s lesným reprodukčným materiálom142),
k) vyplývajúcich zo správy majetku štátu, úloh poľovníckej organizácie a užívateľa poľovných pozemkov podľa osobitného predpisu143),
l) hospodárskeho subjektu alebo prepravcu dreva podľa osobitných predpisov144),
m) vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov týkajúcich sa pozemkov, ktorých správa je predmetom prechodu správy.
(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na prechod práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu podľa osobitných predpisov100aaa), vzťahujúcich sa na pozemky nezistených vlastníkov vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 9.
(9) Správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenský pozemkový fond a správy národných parkov v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky do dátumu prechodu správy pozemkov upravia podrobnosti o prechode správy majetku a s tým súvisiacich práv a povinností podľa odsekov 2 až 8 vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov zamestnancov v protokole o prechode správy majetku, ktorý obsahuje najmä vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, s tým súvisiace práva a povinnosti a spôsob rozdelenia pozemkov vo výlučnom vlastníctve štátu sčasti zasahujúcich do územia národného parku. Ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva spoločne koordinujú a určujú postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenského pozemkového fondu, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a správ národných parkov podľa prvej vety."
Poznámky pod čiarou k odkazom 128 až 144 znejú:
"128) Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
129) § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 50 a § 50a zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
130) Napríklad zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
131) § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
132) Prvá časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
133) Zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
134) Zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
135) § 3 písm. a) zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov.
136) Napríklad § 13 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 51b zákona č. 326/2005 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení zákona č. 110/2018 Z. z.
137) Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
138) Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
139) Napríklad druhá a tretia časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15b ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 50 až 50b zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
140) Napríklad tretia a štvrtá časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15b ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
141) § 2 písm. p) a § 4 až 4g zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
142) § 2 písm. y) zákona č. 138/2010 Z. z.
143) Zákon č. 274/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
144) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12. 11. 2010) v platnom znení.
Zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
2. Za čl. I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona č. 42/1992 Zb., zákona č. 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 205/1996 Z. z., zákona č. 64/1997 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 456/2002 Z. z., zákona č. 172/2003 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 12/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 595/2006 Z. z., zákona č. 523/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 359/2010 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 140/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 158/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 17 ods. 1 písm. a) bode 6 sa za slovami „republiky, štátny podnik" vypúšťa čiarka a slová „Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".
2. V § 17 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
„7. ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny.16ab)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 16ab znie:
„16ab) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 18 sa za slovami „pozemkový fond" vkladá čiarka a za slová „organizácia ochrany prírody a krajiny" a za slovom „fondu" sa vkladá čiarka a slová „organizácie ochrany prírody a krajiny".
Čl. III
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z., zákona č. 217/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 119/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z. a zákona č. 151/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 2 druhej vete sa slová „správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu5a)" nahrádzajú slovami „správcom, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu5a) a organizácia ochrany prírody,5aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5aa znie:
5aa) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 34 ods. 3 druhej vete sa slová „lesnými pozemkami,22c)" nahrádzajú slovami „lesnými pozemkami22c) a pozemkov, s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny,22d)".
3. V § 34 ods. 14 sa na konci vety pripájajú tieto slová „a organizácia ochrany prírody a krajiny vo veciach pozemkov, podľa osobitného predpisu23haa)''.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23haa znie:
"23haa) § 65a ods. 2 písm. s) a § 65b ods. 5 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 219/2000 Z. z., zákona č. 193/2001 Z. z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 218/2005 Z. z., zákona č. 537/2006 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 57/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 34/2014 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 24/2015 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 180/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 3 veta za bodkočiarkou znie: „ak ide o lesný pozemok alebo pozemok nachádzajúci sa v národnom parku, aj správca, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu7aa) a organizácia ochrany prírody a krajiny7ab) (ďalej len „správca")".
Poznámky pod čiarou k odkazu 7aa a 7ab znejú:
"7aa) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
7ab) § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 7 ods. 1 štvrtej vete sa za slovami „lesné pozemky" vkladajú slová „alebo pozemky podľa osobitného predpisu, 13a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
13a) § 65b ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
3. V § 13 veta za bodkočiarkou znie: „obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky alebo pozemky podľa osobitného predpisu, 13a)".
4. V § 16 ods. 1 písm. c) sa za slovami „lesné pozemky" vkladajú slová „a pozemky podľa osobitného predpisu, 13a)''.
5. V § 16 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 3 sa vypúšťa odkaz „30aa)" vrátane poznámky pod čiarou."
3. Čl. II znie:
„Čl. II
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 360/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č 117/2010 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 110/2018, zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 355/2019 Z. z., zákona č. 120/2021 Z. z. a zákona č. 310/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „v § 65 ods. 1 písm. k) devätnásty bod zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny" nahrádza citáciou „§ 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov".
2. V § 16 ods. 4 písm. e) sa slová „organizácia ochrany prírody" nahrádzajú slovami „organizácia ochrany prírody a krajiny25a)" (ďalej len „organizácia ochrany prírody").
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
"25a) § 65 ods.1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov".
3. V § 16a ods. 2 sa nad slovom „prírody" vypúšťa odkaz 27a a poznámka pod čiarou k odkazu 27a.
4. V § 28 ods. 4 a 5 sa vypúšťajú slová „a krajiny".
5. V § 50 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „a lesných pozemkov a iného lesného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorých správa bezodplatne prechádza na organizáciu ochrany prírody".
6. V § 50 ods. 7 sa slová „zriadenej ministerstvom" nahrádzajú slovami „v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva".
7. V § 50 sa za odsek 18 vkladá nový odsek 19, ktorý znie:
„(19) Správca v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky uvádza na trh drevo a výrobky z dreva pochádzajúceho z národného parku prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva v rozsahu, ktorý upravia zmluvou."
Doterajší odsek 19 sa označuje ako odsek 20.
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 2 sa za slová „pozemkový fond" vkladá čiarka a slová „štátna organizácia ochrany prírody a krajiny7a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
"7a) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
5. Čl. III znie:
„Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2022 okrem čl. II až VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2022."
Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.11.2021 16:15 - 16:18 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 873 z 2. júla 2021 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 591), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 374 zo 14. októbra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dňa 19. októbra 2021 rokoval, ale neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný poslanecký návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 159 z 19. októbra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.11.2021 11:25 - 11:40 hod.

Jaroslav Karahuta
Pripomínam členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie bude dnes 12.05 hod. v priestoroch výboru.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.10.2021 17:10 - 17:10 hod.

Jaroslav Karahuta
Ďakujem, pán predseda. Chcem požiadať, aby sa dalo do zápisu, že dnešné hlasovanie č. 108 som sa hlasovania zdržal, a pritom ma vykázalo za.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.10.2021 14:43 - 14:56 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som v svojom príspevku v rozprave chcel v krátkosti informovať o vyhláške, ktorá bude ako všeobecne záväzný predpis súčasťou tohto, tejto novely zákona o veterinárnej starostlivosti, a cieľom tohto môjho vystúpenia je jednoduchou formou povzbudiť všetkých záujemcov, ktorí dnes sú chovateľmi, tí, tí, ktorí majú farmové chovy, a tých farmových chovov na Slovensku máme 680, a aby sa nebáli, aby sa nebáli, lebo dnes je obrovský strach z predpisov, z nariadení, z kontrol. Veterinárna správa veľakrát pôsobí v myšlienkach ľudí ako strašiak. Takže dovoľte, aby som touto jednoduchou formou predstavil, o čom tá vyhláška bude. Rozdelil som to na dve časti.
Prvá časť je žiadosť o povolenie na zabitie zvieraťa z farmového chovu, to znamená zabiť a spracovať zviera, zabiť zviera a spracovať mäso z porážky pod šírym nebom. Bude to jednoduchá žia... jednoduché žia... jednoduchá žiadosť o povolenie o zabitie týchto zvierat z farmového chovu a hovädzieho dobytka, ktorá bude obsahovať iba základné údaje, to znamená obchodné meno, registračné číslo chovu, budú, budú tam informácie o plemene, o maximálnom počte kusov a o dôvode zabitia.
Prílohou k tejto žiadosti bude posudok znalca z odboru strelných zbraní a výbušnín, ktorý túto strelnú zbraň, u ktorého sa táto porážka uskutoční, ktorú musí odborne posúdiť. Následne ešte v tejto prílohe bude aj špecifikovaný, špecifikovaný spôsob prepravy tiel zabitých zvierat a popis, popis výkonu sanácie miesta určeného na zabitie. V prípade, že túto porážku uskutoční, uskutoční chovateľ, ktorý nemá vlastný bitúnok, vlastný farmársky bitúnok, tak musí predložiť veterinárnej správe kópiu zmluvy o tom, že má zabezpečené jatočné spracovanie teľa zvieraťa.
A čo sa týka miesta určeného na zabitie, tak za to je zodpovedný samotný chovateľ. Porážka sa môže uskutočniť schválenou zbraňou zo vzdialenosti maximálne 40 metrov a súčasne je povinný ten, ktorý má oprávnenie na takúto porážku, mať aj náhradnú zbraň.
Čo sa týka samotných požiadaviek na zabíjanie zvierat, zviera je možné zabiť len v chove, ktorý je registrované, ktorý je registrovaný, chov, ktorý je pravidelne veterinárne kontrolovaný, a u zvierat, ktoré sú označené identifikačnými značkami, samozrejme, okrem zvierat, ktoré sú chované vo farmových chovoch, jedná sa o voľne žijúce zvieratá. Táto identifikačná značka po porážke sa musí zo zvieraťa odobrať a upevní sa na jeho ľavú končati... končatinu. Sa... tu už som spomínal, že pri zabíjaní zvieraťa musí byť schválená náhradná funkčná zbraň. Dôležité je to, že zabíjanie zvierat sa môže uskutočniť iba za denného svetla.
Čo sa týka veterinárnej kontroly, lebo tá je dôležitá, a chceme, aby mäso z týchto porážok bolo kontrolované, bolo pod stálym veterinárnym dozorom a zdraviu nezávadné, tak pred porážkou vykoná úradný veterinárny lekár najneskôr 24 hodín pred zabitím zvierat prehliadku a súčasne príslušný veterinár skontroluje aj doklady, či sú v poriadku, aby sa táto porážka mohla realizovať. Po porážke nasleduje vykrvenie a vykolenie. Krv sa zachytáva do zbernej nádoby, tá krv je vedľajším jatočným produktom, to znamená, že sa likviduje v sanačnom zariadení a vykolenie sa vykonáva najneskôr hodinu po vykrvení za prítomnosti veterinárneho lekára, ktorý súčasne posúdi stav vnútorných orgánov, ktorý jednoznačne identifikujú zdravotný stav zvierat. Čo sa týka rizikového materiálu, tak tu asi najviac rizikový materiál je hlava zvieraťa. Čiže ak sa porazí hovädzí dobytok starší ako 12 mesiacov, otvor, ktorým bolo usmrtené sa musí, sa musí uzatvoriť nepriepustne, aby nedošlo ku kontaminácii. V prípade, že dôjde k nejakému závažnejšiemu porušeniu hlavy zvieraťa, tak celá hlava sa zabalí do nepriepustného obalu.
Čo sa týka prepravy zvierat, tak preprava musí byť vykonaná hygienickým spôsobom a musí ísť do prevádzkarne, ktorá je schválená regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Súčasne s telom zvieraťa cestujú aj sprievodné doklady. Čistenie a dezinfekcia toho dopravného prostriedku musí byť vykonaná úradne schváleným zariadením.
Čiže toto je, toto je jednoduchý návod, ako realizovať porážku pod šírym nebom, my to v podstate v zákone v § 41 máme aj dnes, akurát tie zvieratá nebolo možné spracovať a následne mäso z týchto zvierat predávať. Čo sa týka samotného farmárskeho bitúnku, zase hovorím, to všeobecné záväzné nariadenie, tá vyhláška bude presne popisovať, čo tento bitúnok má obsahovať. To znamená, budú tu zosúladené ustanovenia s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 852/2004, čiže je to v súlade s európskymi pravidlami, a aby nemusel prevádzkovateľ takéhoto farmárskeho bitúnku si ťažko dohľadávať tieto európske nariadenia, tak dostane doslova návod na použitie, ako má, ako má pracovať, ako má postupovať v týchto farmárskych bitúnkoch. Čiže farmársky bitúnok - úplne jednoduchá miestnosť, ktorá musí byť, musí byť zabezpečená, primerané čistenie, údržba a dezinfekcia, musí byť konštruované tak, aby sa nehromadili nejaké nečistoty, aby nedošlo ku kontaktu potraviny, čiže mäsa alebo samotného zvieraťa s nejakými toxickými látkami. Steny musia byť konštruované tak, aby boli umývateľné, dezinfikovateľné, musia sa používať správne hygienické praktiky. Čo sa týka, čo sa týka monitorovania, tak mäso, ktoré poputuje do chladiarne, a v podstate chladiareň bude limitujúcim faktorom aj kapacitou tejto porážky, tak tá by mala mať monitorovacie zariadenie na kontrolu teploty a prípadne vlhkosti.
Ďalej, ďalej by tam malo byť a musí byť dostatočný počet umývadiel, toaletných, sociálnych zariadení, musí tam byť nejaká prezliekareň, ľudia musia byť vybavení, vybavení ochrannými pracovnými prostriedkami, čo, samozrejme, kontroluje už regionálny úrad verejného zdravotníctva. Musí tam byť dostatočné vetranie, musí tam byť primerané denné alebo umelé osvetlenie. Musí tam byť kanalizácia, aby, aby, ktorá vyhovuje tomuto účelu, aby sa zabránilo riziku kontaminácie. Musia tam byť, samozrejme, šatne, čistiace a dezinfekčné prostriedky musia byť samostatne skladované, nesmú byť skladované v priestoroch, kde sa potraviny pripravujú, a čo sa týka podláh, stien, stropov a okien, tak ako som spomínal, musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné, rovnako aj dvere.
Čo sa týka potravinárskeho odpadu, tak to platia tie isté pravidlá ako pri veľkých bitúnkoch. To znamená, tie musia byť čo najrýchlejšie odstránené z týchto priestorov, kde sa... prebieha porážka a musia byť následne v... musia byť likvidované v sanačnom zariadení. Čo sa týka pracovníkov, musia mať dostatok pitnej, zabezpečený dostatok pitnej vody, musia nosiť čistý a vhodný odev.
Čo sa týka nejakých špecifických požiadaviek, tak je tam akurát potrebné, aby tam bol priestor na, na, na zvieratá pred samotnou porážkou. Tie zvieratá tam nebudú nejako dlhšie sa zdržiavať, nebudú tam nejako chované a musia byť v samostatne oddelených priestoroch, kde tie zvieratá sa pred porážkou zdržiavať. A čo je dôležité, čo je dôležité, aby vzhľadom k tomu, že sa jedná o jednu miestnosť, aby bolo zabezpečené priestorové alebo časové oddelenie jednotlivých operácií, to znamená omráčenie, vykrvenie, v prípade ošípaných odštetinovanie, manipulácia s vnútornými orgánmi, balenie a expedovanie. Ak sa použijú linky, ktoré môžu aj nemusia byť, tie musia byť ľahko dezinfikovateľné. Chladiarenské zariadenie musí byť dostatočne čisté, pripravené s kontrolu teploty a musí byť uzamknuteľné.
Čo sa týka, na záver, rozrábky a spracovanie mäsa, lebo to je dôležité, dnešní, dnešní chovatelia chcú zhodnocovať svoje mäso s maximálnou pridanou hodnotou, to znamená nepredávať v živom to zviera za 2 eurá alebo neviem za akú cenu za kilogram, ale aby mohli predávať, keď je to rozrábka, povedzme dnes je štandardná cena 6 eur za kilogram, prípadne že to mäso zhodnotia v hotovom výrobku, tak, samozrejme, tá ekonomika je niekde úplne inde. Čiže rozrábkareň musí byť, musí byť stavebnou súčasťou farmárskeho bitúnku a takisto musí byť konštruované tak, aby nedošlo ku kontaminácii mäsa, s tým, že musí tam byť dostatočné zariadenia na to, aby tam bola dodržaná hygiena, musí tam byť teplá voda alebo horúca voda na dezinfekciu s teplotou minimálne 82 stupňov alebo nejaká iná alternatíva.
A na záver, čo sa týka spracovania mäsa a výroba mäsových výrobkov, tak prevádzka na spracovanie mäsa z domácich kopytníkov a zveri z farmových chovov musia byť súčasťou farmárskeho bitúnku ako samostatne vyčlenená prevádzková jednotka a musia, samozrejme, splniť požiadavky podľa tohto predpisu. A tieto výroby sa môžu vyrábať alebo ako súčasť maloobchodnej prevádzkarne, alebo v samostatných priestoroch schvaľovaných na tento účel,
takže toto bol taký jednoduchý návod, takže nie je to, nie je to nič komplikované. Ja si myslím, že všetci chovatelia to ocenia.
A teraz mi dovoľte, aby som predniesol ešte pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý vyplynul z prejednávania tohto návrhu na ústavnoprávnom výbore. Jedná sa viac-menej o legislatívnotechnické, technické veci.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patrika Linharta a Jaroslava Karahutu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 655):
V čl. I bod 1 v § 41a poznámka pod čiarou k odkazu 143d znie:
„143d) Napríklad čl. 10 ods. 3 a ods. 4 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 853/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1099/2009 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.“
Takže toľko asi z mojej strany, pokiaľ budú nejaké otázky, som pripravený reagovať, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.10.2021 14:38 - 14:40 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis

18.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
Navrhovaným zákonom sa vypĺňa legislatívna diera, ktorá bola prekážkou tým, že sa bránilo spracovaniu a predaju mäsa z farmových chovov, a v podstate nebola legislatívna úprava aj na spracovanie mäsa z porážok pod holým nebom. Navrhovaným zákonom sa umožní zavedenie kategórie tzv. farmárskych bitúnkov, ktorý dáva možnosť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov zviera zabiť, získať z nich mäso, či už z domácich kopytníkov a zveri z farmových chovov, ako aj zveri z farmových chovov a hovädzí dobytok zabitého pod šírym nebom. Následne toto mäso vo svojich schválených prevádzkarňach, čiže na farmárskych bitúnkoch a v ich integrovaných rozrábkach spracovať, ktoré však, samozrejme, musia byť schválené po splnení hygienických požiadaviek, a o týchto požiadavkách bude pojednávať všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná, ako aj všeobecnými a ostatnými všeobecnými záväznými predpismi.
Zákon bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na informatizáciu a vplyv na služby verejnej správy a pre občana, rovnako nebude mať negatívny vplyv na oblasť sociálnu, životné prostredie, na manželstvo a na rodinu.
Na záver si vás dovoľujem požiadať pri hlasovaní o podporu tohto zákona. Podrobnosti by som potom v rozprave predniesol ohľadom vyhlášky a do rozpravy sa zároveň hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis