Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1215 z 2. februára 2022 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 840, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 458 z 9. marca 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 202 z 15. marca 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre zdravotníctvo o predmetnom vládnom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 204 zo dňa 15. marca 2022.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v svojej rozprave chcem predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výstavbe, č. parlamentnej tlače 831, v ktorom precizujem niektoré ustanovenia tohto zákona.
Osobitne chcem upozorniť na bod 4 hlavne našich poľnohospodárov, pretože bola o tom diskusia a mali z toho obavy, že zariadenia elektrických ohradníkov a dočasných oplôtkov na poľnohospodárskej a lesnej pôde budú po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu zaradené medzi drobné stavby. To znamená, tieto stavby nebudú podliehať ani ohláseniu, ani žiadnemu povoleniu.
A teraz, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o výstavbe, tlač 831.
1. V § 22 ods. 3 sa vypúšťa táto veta: „Zmluvným dodávateľom generálneho zhotoviteľa stavby môže byť osoba zabezpečujúca činnosť podľa § 8 a len podnikateľ podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4 alebo s oprávnením na vymedzený druh stavebných prác alebo iných odborných činností."
2. V § 36 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) obci, na ktorej území sa majú uskutočniť stavebné práce na účely získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade s územným plánom obce, na území hlavného mesta Bratislava, mestu alebo mestskej časti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov,".
3. V prílohe č. 1 ods. 1 sa vypúšťa písmeno l).
4. V prílohe č. 1 ods. 3 písm. d) bod 2 znie:
„2. Oprava a zriaďovanie elektrických ohradníkov a dočasných oplôtkov na poľnohospodárskej pôde a lesných pozemkoch slúžiacich na ochranu poľnohospodárskych plodín a výsadieb stromov a krov pred škodami spôsobenými zverou alebo na ochranu hospodárskych zvierat, ak nejde o jednoduchú stavbu podľa prílohy č. 3 ods. 1 písm. b) ôsmeho bodu,".
5. V prílohe č. 1 ods. 3 písm. d) bod 10 znie:
„10. Lokálne povrchové opatrenia mimo vodných tokov a mokradí slúžiace na zadržiavanie alebo zdržanie vody v krajine, ak nejde o drobnú stavbu podľa prílohy č. 2 ods. 2 písm. d)."
V nadväznosti na tieto zmeny žiadam vyňať body 48, 91, 200, 206 a 209 spoločnej správy 831a na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, ja iba v krátkosti, iba v krátkosti.
Porovnávame, porovnávame všetky klimatické opatrenia s rokom 1990 a prečo nie s rokom 1980 alebo ´95? A podľa mňa ten rok 1990 je obdobie, ktoré je poznamenané obrovským zásahom globálnej produkcie, obrovským globálnym zásahom do vidieckej krajiny. A dopadom tých globálnych zásahov je práve, práve nárast emisie, produkcie emisných plynov. Ja už som to aj minule, keď sme mali tú petíciu, hovoril, že, a vidím to aj v tejto, v tomto návrhu uznesenia a to ma najviac vyrušuje, že hovoríme stále o produkcii, hovoríme stále o biznise a nehovoríme podľa mňa o tom ďaleko podstatnejšom, a to je spotreba. Stále je vo svete vyvážená produkcia a spotreba, my rozprávame o klíme a ja som dva roky tu v Národnej rade, ale tá spotreba je veľmi silne potláčaná, to znamená, nikto o tom nerozpráva. Momentálne sa nachádzame v období vojny, vojny veľmi blízko nás a my si musíme postaviť na misku váh: Ideme robiť peknú krajinu za každú cenu, čiže aj za cenu ťažkých ekonomických dopadov, alebo ideme produkovať potraviny, zachrániť potravinovú bezpečnosť? Prvý, druhý, tretí deň vojny ešte tie debaty neboli tak silné, ale včera už na Európskej komisii padlo rozhodnutie, že alebo malo by prísť teraz definitívne rozhodnutie, že dokonca bude sa rušiť aj 10-percentný úhor, čo je 4 milióny hektárov. Necháme medonosný úhor, lebo ten je potrebný pre včely, ale úhor padne.
Svet sa začína zaoberať otázkou potravinovej bezpečnosti, hej, utešujeme sa tým, že máme dvojnásobnú produkciu potravín v Európe, čo je pre nás veľmi dobré, ale my žijeme momentálne, bohužiaľ, v globálnom svete a musíme myslieť na to, že tie potraviny nerobíme iba pre občanov alebo obyvateľov Európskej únie, ale od produkcie potravín Európskej únie je závislý tretí svet. A to je Blízky a Stredný východ. Viete všetci dobre, čítame noviny, že v prípade, že ozaj tá vojna sa neukončí a Turecko, Egypt, Líbya a ďalšie štáty nedostanú toľko potravín a hlavne surovín, ako je pšenica a olej a slnečnica a ďalšie z Ruska a Ukrajiny, môžme očakávať vážne sociálne pohyby a tam nebude tri, štyri, päť miliónov ľudí, ale môžme očakávať desiatky miliónov ľudí. Tí ľudia chcú jesť. Takže mali by sme veľmi citlivo zvažovať, či pôjdeme za každú cenu a politicky riešiť klímu, alebo to budeme riešiť pragmaticky.
Mňa osobne mrzí, že z klímy sa stala politická téma. Je to politická téma, ja vôbec tomu nie som rád, nie som rád a skôr by som to riešil pragmaticky. Dnes sme mali, tak ako spomínal poslanec Kuffa, mali sme, mali sme tú petíciu bezzásahu, 10 % Slovenskej republiky bezzásahu vrátane poľnohospodárskej pôdy. Kde chceme tie potraviny vyprodukovať? A predtým, pred rokom 1990, kedy všetci alebo väčšina tu v tomto pléne sa oháňa sebestačnosťou, tak sme tú situáciu takú nemali, čiže produkovali sme potraviny, obrábali sme pôdu, bezzásahy v podstate boli len ozaj na tých špičkových územiach, chránených územiach v národných parkoch. A my ideme robiť bezzásah ešte aj na poľnohospodársku pôdu. Nejak nám to nesedí. Nejak máme to zle zrátané.
Takže, takže ja som za a budem stále za vyrovnanie. To znamená, nemôžem podporiť, nemôžem podporiť aktivitu, ktorá povie, že do konca roka, a to sme na výbore rozprávali s pánom poslancom, do konca roku pripraviť kvalitný klimatický zákon. Nejde to, veď sme tu legislatívci, vieme, ako funguje legislatíva. Legislatívny proces spojený s medzirezortným konaním a tak ďalej zabere dva mesiace minimálne. Máme leto, za chvíľočku sú Vianoce, kedy ho chceme pripraviť? Za dva mesiace? Kvalitný legislatívny zákon? A to si musíme uvedomiť, že pokiaľ takýto zákon chceme pripraviť a ja by som nemal s tým principiálny problém, tak do každého zákona vrátane ministerstva kultúry, školstva by musela byť klimatická doložka. A pokiaľ nechceme byť totálni formalisti, tak mala by byť nejakým spôsobom merateľná alebo kontrolovateľná, nemalo by to byť len politické gesto. Takže pokiaľ by sme pripravili kvalitný klimatický zákon, ja len poviem to, čo som povedal na výbore, nech sa pripravuje, ja si myslím, že väčšina z nás by ho podporila. A je na to potrebné minimálne rok a pol, dva roky, tri roky, ako dlhú dobu, minimálne do konca budúceho roku, aby to malo nejaký zmysel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán predseda výboru, budete ešte dlho alebo...

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Nie, nie, takže ja už končím, ja len chcem povedať to, že...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
V poriadku, nech sa páči, dokončite.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Už iba na záver, k obsahu petície poprosím. Čiže po prvé, Slovenská republika sa prihlásila k tým hodnotám, ktoré vlastne sa prihlásila celá Európa, čiže klimatickej neutralite, produkcii emisií a prihlásime sa k tomu, že znížime teplotu maximálne o jeden a pol stupňa do roku 2050. Ďalšie pritvrdzovanie podmienok, si myslím, že asi to bude ťažko ekonomicky zvládnuteľné. A ja by som navrhoval, aby toto, čo priniesol pán poslanec Valášek, aby sa prinieslo trošku inou formou, možno nejakou legislatívnou, ale určite nie takýmto rýchlym uznesením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 929 z 22. februára 2022 pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vyhláseniu klimatickej núdze (tlač 900) na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň ho určil ako gestora, ako gestorský výbor.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval uvedený návrh na svojej 79. schôdzi dňa 15. marca 2022, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Správa výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 206 zo dňa 15. marca 2022, kde ma výbor poveril informovať o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, tá petícia, tá petícia používa absolútne legislatívne nesprávne termíny. Treba si uvedomiť, že my preberáme niečo, kde hovoríme o území s prísnou ochranou. Nikde v legislatíve nemáme, čo to je prísna ochrana. Mal by sa používať termín vhodný manažment na udržiavanie priaznivého stavu biotopov. Legislatíva nepozná termín bezzásah. Legislatíva pozná nerušený priebeh prírodných procesov. Čiže schvaľujeme niečo, čo nemá legislatívnu oporu.
Ďalšia vec. Ja mám osobne s tým veľký problém už aj preto, lebo dnes sa pán Lukáč chváli tým, že konečne Slovensko je zase na Európskom súdnom dvore, lebo rúbeme drevo a ničíme vtákov. Ja s tým súhlasím, treba to chrániť. Ale prečo ten istý pán Lukáč natočí video, že ako je správne kúriť drevom? Čiže pán Lukáč kúri drevom zo zotnutých stromov, to je správne. A ten istý pán Lukáč hovorí, že nerúbme drevo.
A čo sa týka bezzásahu, pozor, to sa vzťahuje na 10 % územia Slovenskej republiky, bližšie nešpecifikované, či sa jedná o lesnú, alebo poľnohospodársku pôdu. Čítate, čo sa deje vo svete? Viete o tom, že včera Európska komisia dokonca navrhuje zrušiť čierny úhor? To je 10 % územia Európskej únie. To je zhruba rozloha Českej republiky, 4 milióny hektárov. Čiže ideme, ideme podporovať potravinovú bezpečnosť, čiže robiť opatrenia, aby sme prežili. Toto je čiste, má prvky silného populizmu. Ja mám s tým osobne veľký problém. Čiže ešte raz. 10 % je poľnohospodárska lesná pôda.
A na záver, na záver to, čo bolo povedané, ohradníky a tak ďalej. Tak na jednej strane ideme, chceme budovať ohradníky, chceme chrániť poľnohospodársku pôdu. A na druhej strane hovoríme o tom, že budovanie ohradníkov spôsobuje zásah do migrácie lesnej zveri. Jedno odporuje druhému. Čiže kúriť treba, rúbať nie. Ohradníky stavať aj zabezpečiť pohyb zveri. Nesedí to, ľudia. Prepáčte, ale nesúhlasím.

Ja k tomu mám takú krátku poznámku. V podstate tá petícia má dve časti. Prvá časť je 10 % bez zásahu, druhá časť pôvodne pešieho turizmu v chránených oblastiach. Ja si myslím, že vrátiť peší turizmus, to je v poriadku. My tie lesy, predpokladám, že asi rozmýšľame rovnako, že máme kvôli ľuďom a nie kvôli nejakým satelitným snímkam. Ale čo sa týka, čo sa týka 10-percentného bezzásahu, treba si uvedomiť, že to je pol milióna hektárov. Štát nemá toľko pôdy, aby na svojej pôde mohol urobiť bezzásah, čiže obmedzíte, obmedzí nejakú hospodársku činnosť na 10 % na území Slovenskej republiky a nikde nebolo napísané, koľko to bude stáť. Financovať bezzásah z emisných povoleniek považujem za maximálne ekonomicky nesprávne, pretože pokiaľ má to byť bezzásah, ja nechápem, kvôli čomu tam máme dávať peniaze, veď to má stáť len tak voľne prírode a 10 % z emisných povolení, to sú desiatky miliónov. A tie by som skôr investoval na zníženie energetických dopadov, zníženie, ozaj prejsť na zelenú, zelenú energiu, ako financovať nejaké úzke záujmové skupiny, lebo to je takto, je to financovanie úzkych záujmových skupín.
Čo sa týka ťažby, to sa často používa, že lesníci rúbu hore-dole, ale tí, ktorí aspoň trošku máte prehľad, ako to funguje, plán starostlivosti o les sa robí na desať rokov. Neexistuje, aby bol schválený bez súhlasu štátnej ochrany prírody. Nedá sa to. Čiže na jednej strane štátna ochrana prírody podpíše desaťročný nejaký program a hneď nato začne robiť nejaké aktivity, že ľudia, že ľudia likvidujú lesy. Veď to nie je pravda. Treba pozerať na to úplne reálne.
A čo sa týka bezzásahu a klíme a tak ďalej, ja si myslím, že je dostatok štúdií na to, že iba živý les je ten les, ktorý nám udrží environmentálnu a klimatickú stabilitu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Na základe dohody troch poslaneckých klubov, OĽANO, SME RODINA a SaS, navrhujem zaradiť voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu, č. tlače 953 a 954, na zajtra 23. 3. 2022 o 11.00 hod. Rozpravu k týmto bodom navrhujem o 10.30 hod. Ďakujem.

Upozorňujem členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že rokovanie bude o 12.00 hod., a upozorňujem, téma: voľba Rady členov Slovenského pozemkového fondu. Tak poprosím, o účasť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Na základe dohody troch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA a SaS navrhujem vyradiť z programu tejto schôdze číslo parlamentnej tlače 852, zákon 311/2001 Zákonník práce a zaradiť tento bod na rokovanie nasledujúcej schôdze Národnej rady.
Ďakujem pekne.