Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa vo svojom vystúpení nebudem dotýkať potravín ako takých, ale iba vecí, ktoré sa týkajú predkladaného zákona, to znamená zákona o sociálnom poistení.
Je to, je to zákon, o ktorom sme sa rozprávali aj počas rokovania pri okrúhlom stole. Potvrdzujem to, čo bolo povedané niektorými predrečníkmi, že boli tam zástupcovia v podstate producentov, obchodníkov, kontrolných činností, čiže tam boli zástupcovia celej potravinárskej vertikály. A jednu z vecí, ktoré sme riešili ako nástroj na zníženie cien, je nástroj na zníženie nákladov na produkcie potravín, a to je zníženie odvodov.
Ja som avizoval po druhom okrúhlom stole, že požiadam, požiadam tri ministerstvá, a to je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo financií, o stanoviská k predloženým zákonom.
Čo sa týka stanoviska ministerstva financií a pôdohospodárstva, o tom poviem pri nasledujúcom zákone. Teraz by som sa chvíľu venoval stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mám informácie, pán Richter to hovoril aj počas okrúhleho stolu, že bolo to aj v spolupráci s pracovníkmi, nebola to žiadna partizánčina, pripravované. Napriek tomu ministerstvo práce hodnotí predkladaný návrh zákona asi takto: Sú tu niektoré legislatívne rozpory. Prvý rozpor je ten, že pokiaľ chceme kompletne odpustiť odvody, tak ako to je v dôvodovej správe, tak musíme okrem, okrem zákona o sociálnom poistení otvoriť aj zákon, zákon 43/2004, pretože musíme riešiť, musíme riešiť aj tých 14 % odvodov na starobné poistenie od zamestnávateľa, ktoré v tomto návrhu zákona riešené nie sú. Čiže to je jedna dôležitá legislatívna vec, bez ktorej sa ten zámer predkladateľa nemôže naplniť.
Druhá vec je, druhá vec je tá, čo sa týka výšky, výšky poklesu príjmov Sociálnej poisťovne na poistení, tak podľa, podľa spracovania, spracovania tohto zákona na ministerstve práce im to vychádza na úrovni 44,8 milióna, vy ste hovorili 50 miliónov, čiže im to vychádza podstatne viac, ale je to, je to vlastne technická vec, ktorá je otázkou konzultácie, respektíve rokovaní, z akého okruhu sa rátali tie počty zamestnancov, následne odvody. Takže to berem ako technickú vec, ale ministerstvu práce to vychádzalo 15,8 miliónov eur viac, ako to vyšlo na úrovni, ako to vyšlo u predkladateľov.
Tým že, tretia vec, tretia vec, a to je asi tá najpodstatnejšia, je tá, koho sa bude táto odvodová úľava alebo neplatenie týchto odvodov dotýkať. V podstate môžme klasifikovať, klasifikovať tento okruh zamestnancov podľa SK NACE, to môžme. Len to je treba si uvedomiť, že vtedy nebudú odvody platiť ani údržbári, ani tí, ktorí sú, ani upratovačky, ani tí, ktorí sú na dohodu alebo nejaký polovičný úväzok a tak ďalej. Čiže pokiaľ by sme chceli ísť dôsledne, že ideme upraviť odvody iba tým, ktorí sa bezprostredne podieľajú na produkcii, spracovaní a distribúcii potravín, tak mali by sme ísť potom podľa, podľa klasifikácie, štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO, ktoré, samozrejme, Sociálna poisťovňa k dispozícii má a vtedy sa už potom ide na konkrétne klasifikácie v zamestnaní a tam dá sa, pokiaľ by tento zákon mal byť prijatý, vylúčiť presne tie podporné alebo čiastočné úväzky, alebo úväzky, ktoré absolútne nesúvisia s tým, že sa produkujú potraviny, aj keď, samozrejme, sú v rámci globálneho pohľadu na potravinársku prevádzku potrebné. Niekde tam môžu byť aj tí, ktorí umývajú okná. Ale ja si myslím, že, že to je, sú činnosti, ktoré by nemali spadať do tohto, do tohto odvodového, odpustenia z týchto odvodov.
Tretia vec, čo je, si myslím strategická, je to, či náhodou, alebo náhodou, nemáme doriešené, či sa nejedná o štátnu pomoc. A toto je to rozhodujúce, to je to rozhodujúce pri tom posudzovaní tohto zákona, že v prípade, keby sa jednalo o štátnu pomoc, tak tá štátna pomoc musí byť ako iné štátne pomoci notifikovaná v Bruseli a tým pádom celý proces sa môže natiahnuť od niekoľko mesiacov možno do pol roka, do roka, ťažko povedať dokedy. A samozrejme, účinnosť zákona, aj keby účinnosť zákona, tým pádom je riziko schváliť takýto zákon, pretože každá pripomienka Bruselu znamená anulovanie celého zákona. On potom by musel byť v takom znení, v akom to schváli Brusel, respektíve pokiaľ to v takom znení neschváli, ten zákon je neúčinný. Takže toto si myslím, že je taká, taká zásadná vec. A tam by bolo dobré, pokiaľ by ten zákon prešiel do druhého čítania, a vieme, že to je politické rozhodnutie, aby, aby niekto túto otázku mal vyrokovanú a mal jasné písomné stanovisko, že sa o štátnu pomoc nejedná.
A potom je tu oblasť tá, z ktorej má ministerstvo práce trošku nielenže obavy, ale nemá takú istotu, či v skutočnosti takéto odvodové zaťaženie zníži ceny potravín. To ako, ako zabezpečíme prakticky v živote, že tá pomoc, pomoc sa premietne do ceny potravín, to už si myslím, že je taká, taká už vec trošku, trošku praktická, hej? V prípade, že by sa zákon schválil, nevieme dostať od zamestnávateľov prehlásenie alebo podpisy, že to urobia. To bude vyložene na dohode asi so zväzmi a združeniami, že by sa to premietlo, ale tam treba dávať pozor, aby sa nestalo to, že, ako to bolo v reštauráciách, kde sa znížil, znížilo DPH z 20 na 10, schválili sme to, ale s tým vedomím sme to schvaľovali, že nebude to, neznížia sa ceny jedál, ale väčšina z nás vedela, že to asi je pomoc tým reštauráciám a jedálňam. A vo výsledku sa to ukázalo aj štatisticky tak, že pri... podiel inflácie na predávaných potravinách z tých dvadsiatich zhruba ôsmich-deviatich percent majú reštaurácie 20 %. Čiže nie je to, nie je to nižšie, ako sa by sa štatisticky predpokladalo, ale sú na úrovni, sú na úrovni takej, že to zníženie DPH si vyložene použili na kompenzáciu strát minulých období.
Takže toľko asi z toho. Samozrejme, je tu jeden zásadný, zásadný predpoklad naplnenia tohto zákona a to, že ministerstvo financií poskytne alebo odsúhlasí ministerstvu práce, vy to, pán minister, viete, tieto peniaze. Už či je to 15, 20, 40 miliónov, to teraz nie je podstatné, ale musí to byť odsúhlasené ministerstvom financií.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, keď sa bavíme o stavajúcom zákone, že bol dobrý, tak ja sa pýtam, prečo nebol využívaný a tá zásadná moja otázka je, prečo sa nevyužíva v praxi § 9 zákona 543/2002, kde orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom a má právo vydať záväzné stanovisko pri stavebnom konaní, pri územnom konaní, pri terénnych úpravách, pri výrube drevín a tak ďalej a tak ďalej. Ako je možné, že tak, tak dokonalá legislatíva v oblasti ochrany prírody dovolila, aby z Demänovskej doliny sa stala jedna žumpa. To je žumpa, to je niečo strašné, jak to tam vyzerá, ja tam chodím pravidelne, tam je betón za betónom a bez súhlasu ochrany prírody nie je možné dostať stavebné povolenie, neexistuje, lebo je dotknutým orgánom štátnej správy. Ten § 9 sa vôbec nepoužil, to znamená, čo si mám o tom myslieť? Ako, ako, ako dotknutý orgán sa postavil k týmto stavbám, že majú, všetci majú stavebné povolenie? Ja tomu nerozumiem. A to je v rámci všetkých vrátane národných parkov. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, účelom prijatia navrhovanej právnej úpravy je usporiadať niektoré právne vzťahy súvisiace s nájmom majetku štátu, ktoré nie je možné spravodlivo vysporiadať podľa súčasne platnej legislatívy. Predovšetkým ide o situácie, kde má štát, kde štát prenajíma nehnuteľný majetok, ktorého existenciu alebo hmotný substrát zabezpečil nájomca sám a na vlastné náklady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, skúste sa utíšiť, ak chcete diskutovať, choďte vedľa. To platí aj pre pána Vodrášku. Nech sa páči, môžte pokračovať.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Navrhuje sa preto ustanoviť podmienky prevodu takéhoto majetku do vlastníctva nájomcu. Ide predovšetkým o deklarovanie existencie nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, ktorý správca majetku štátu vedie ako dočasne prebytočný majetok, ktorý možno podľa súčasne platnej legislatívnej úpravy prenajať a doterajší nájomca alebo jemu blízke osoby sú nájomcami tejto nehnuteľnosti aspoň 20 rokov, doterajší nájomca a jemu blízke osoby, ktoré boli nájomcami, podstatným spôsobom zhodnotili túto nehnuteľnosť a doterajší nájomca prejaví záujem nehnuteľnosť odkúpiť vo forme žiadosti.
Správca majetku štátu však takýto majetok bude môcť previesť iba ak tvorí nehnuteľnosť, ktorá je využívaná ako vysokohorská chata alebo útulňa s prípravou a predajom nápojov na priamu konzumáciu a poskytovanie služieb maloobchodného predaja. Zároveň ďalšou podmienkou má byť skutočnosť, že v tejto nehnuteľnosti je na základe nájomnej zmluvy vytvorené informačné stredisko Tatranského národného parku.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy.
Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Tieto veci, tak ako boli pomenované pánom poslancom Kuffom, sú vlastne, predstavujú zosúladenie so zostávajúcim už schváleným zákonom, ktorý bude platný od 1. 4. 2024 a, samozrejme, orgán ochrany prírody má právo sa aj k takýmto stavbám vyjadrovať, pretože už nebudú rôzne druhy stavieb, budú stavby, ktoré sú bez tzv. nejakého zjednodušeného konania, ale budú stavby, len ktoré sa budú riadiť riadnym stavebným zákonom a k tým, samozrejme, má právo orgán ochrany prírody sa vyjadrovať, takže platí to aj k tým reklamným plochám.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákonov v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sú vyvolané rekodifikáciou stavebného práva. Rovnako ako predchádzajúci návrh zákona, ktorý uviedol pán poslanec Svrček, aj tento zákon je reakciou na rekodifikáciu stavebného práva po takmer 50 rokoch, ktorá znamenala nastavenie nových pravidiel územného plánovania a výstavby a zavedenie nových inštitútov v týchto oblastiach. Cieľom návrhu zákona je o všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy v oblasti životného prostredia s novými stavebnými kódexami v zásade troch hlavných oblastiach.
Prvou oblasťou sú zákony, ktoré sa navrhuje upraviť len po formálnej stránke. Ide o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou či reakcie na zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie. Táto skupina zmien teda odstraňuje nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu v právnej úprave a prehľadnosť pre jej adresáta sa túto oblasť zmien navrhuje vykonať priamo zmenou predpisov.
Druhú skupinu predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia sa, menia aj samotnú reguláciu. Ide o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická, najmä inštitútov záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb a ich prostredníctvom koncentráciou všetkých výhrad a pripomienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvisiacich právnych predpisov bola táto oblasť upravená rôzne a častokrát tak, že sú rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo tieto predpisy potrebné upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania o výstavbe.
Tretiu skupinu predstavujú vyvolané systémové zmeny v oblasti integrovaného povolenia stavieb a činností. Cieľom úpravy integrovaného konania o povolení stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek medzinárodných predpisov a zároveň odstráni prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi. Jedna, jedna, zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových súčastí v oblasti ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a tak ďalej a všetkých súvisiace stav... súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií. Týmto prístupom bude zabezpečená vyššia kvalita rozhodovania príslušného orgánu konajúceho vo veci jednotného integrovaného povolenia konania, zvýšená prehľadnosť konania a zároveň budú odstránené prvky vytvárajúce priestor pre korupčné a obštrukčné správanie účastníkov konania.
Návrh je v súlade so zákonom o výstavbe, a teda rešpektuje postavenie ministerstva životného prostredia ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby, ktoré sú zároveň predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie. Ten istý orgán, ktorý dohliada na zmenu životného prostredia, bude konať aj po prijatí návrhu zákona, čiže v žiadnom prípade nedochádza k presunu kompetencií. Návrh tiež neobmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov, naopak, napríklad možnosť zapojiť sa do konania na pripomienkovanie hlavné environmentálne dokumentácie sa z dnešných 30 dní predĺžuje na 90 dní. Fyzické aj právnické osoby sa môžu stať účastníkom konania, ak prejavia o to záujem. Účastníkom konania sa môže stať aj obec, samospráva tak posilňuje svoje možnosti zapojiť sa do celého procesu.
Vážené kolegyne, kolegovia, nová stavebná legislatíva bude účinná od 1. 4. 2024 a v súčinnosti, v súčasnosti prebiehajú intenzívne prípravy na jej implementáciu do praxe. Na tento účel je nevyhnutné vykonať aj úpravy, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona. Preto si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a podporu s predloženým návrhom zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, kvalita zákona nie je o tom, kto ho predkladá, kvalita zákona je v obsahu tohoto zákona. A ja uvediem dva príklady, ktoré sú úplne v rozpore s tým, čo, čo ste tvrdil. Včera ste schválili úplne v pohode jednoznačne celým klubom v prvom čítaní zákon o poľovníctve, kde idete zrušiť centrálnu evidenciu a kontrolu nad 200-tisíc zbraňami, kde zásadne nesúhlasí minister obrany a minister spravodlivosti. Zásadne nesúhlasí. Napriek tomu 200-tisíc zbraní, keď máme za rohom vojnu, je všetko v poriadku, však nech si strieľa, kto chce.
A čo sa týka kvality vládnych návrhov zákona, zase uvediem príklad, vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia, kde na 100 stranách som predložil 99 pozmeňovacích bodov. Čo strana, to pozmeňovací bod. Zase to hovorí o kvalite predkladaného zákona. Takže bavme sa o obsahu, o kvalite a nie o forme. Ten obsah je ďaleko dôležitejší ako forma. A určite, určite tento, tento zákon je pripravený veľmi dobre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Čo sa týka pripomienky pani Zemanovej, poslankyne Zemanovej, nestraším, konštatujem a upozorňujem a jednoznačne pokiaľ nebude obec alebo verejná sprá... samospráva súčasťou takéhoto konania, nie je možné takýto dokument podporiť. Veď našou snahou by malo byť decentralizácia, presun tých rôznych kompetencií z centra hlavného mesta na obce, lebo len vďaka tej decentralizácii a účasti samospráv sa rozvíjajú ostatné štáty Európskej únie. V každom rozvinutom štáte Európskej únie je dôraz kladený na samosprávy a na ich kompetencie až po ústredné orgány štátnej správy, vlastne len kontrolujú a potvrdzujú, či to je zosúladené v rámci národného alebo medzinárodného legislatívneho procesu. Takže to určite nie.
A tú vyhlášku mám pred sebou, to je stiahnuté z toho, čo bolo podané, podané v Národnej rade, takže hovorím, nestraším, ale nemôžme, nemôžme preberať, sa vrátim k tomu poľnohospodárstvu, poľnohospodárom niečo, čo im patrí, pretože potom ten chudák poľnohospodár už nielen to, sa nevie zorientovať, že ako má postupovať v tých základných poľnohospodárskych operáciách, ale ešte bude tlačený a ešte bude obmedzovaný nejaký ďalšími zákonmi. To nie je správne, to nie je správne. Poľnohospodár sa má riadiť poľnohospodárskou politikou, toto má byť súčasťou územného konania a stavebného konania a tak ďalej, ale nemôžme donekonečna vyrábať nové a nové monštra papierov, aby sme, aby sme cez zákony regulovali absolútne celý chod, to je v rozpore a nakoniec aj s vašou filozofiou slobody a solidarity ľudí. Buďme solidárni a buďme aspoň trošku slobodní, alebo hlavne zodpovední a myslím, že ten zákon akože môže prejsť, ale musíme ho upraviť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod dovoľte mi povedať, že zákon o krajinnom plánovaní, tak ako to povedala pani poslankyňa Zemanová, je súčasťou tých dokumentov, áno, je to takto, je to náš záväzok, ktorý sme si dali do zákona do územného plánovania, avšak takýto zákon nemá byť nejakým nástrojom kontroly nad krajinou. Toto je moja zásadná pripomienka a mám s tým vo viacerých častiach tohto zákona problém a pokiaľ prejde do druhého čítania, tak ako aj pri iných zákonoch budem trvať, aby tieto disproporcie boli odstránené, veď máme skúsenosti z iných zákonov, kde sme hodiny a desiatky hodín rokovali, nakoniec ten výsledok bol, takže, ak dovolíte, ja by som pár slovami k tým zásadným pripomienkam, ktoré mám k tomuto záklonu.
Prvá vec, v zákone boli úplne vylúčené obce z účasti na krajinnom plánovaní. V tomto zásadne sa nedá súhlasiť, obec je neoddeliteľný celok krajiny a obec má právo, dokonca povinnosť byť účastníkom takéhoto konania. Chcem sa opýtať, tento zákon, tento zákon má byť nástrojom na udržateľnosť krajiny. Lebo takto by to malo byť. Alebo nástrojom na to, aby sme ovládli procesy v tejto krajine? Treba povedať jednu zásadnú vec. Toto tu sa bavíme o vidieku, čo je zhruba 47 % územia Slovenskej republiky. Vidiek funguje na základe nejakých pravidiel vďaka nášmu členstvu v Európskej únii, ktoré sú riadené procesmi z Európskej komisie a z Európskeho parlamentu, a my nemôžme vnútroštátnymi predpismi meniť tieto pravidlá v rámci štátu a v rámci našej krajiny. My sme sa zaviazali tiež v inom dokumente, ktoré prijala vláda v roku 2019, že urobíme pozemkové úpravy. Ak prijmeme v takomto rozsahu ten zákon ako je, tie pozemkové úpravy urobené nebudú nikdy. Pokiaľ bude rozhodujúci súhlas pri územnom plánovaní, súhlas ministerstva životného prostredia, a to je bez ohľadu na to, teraz je tu pán minister Budaj, môže byť, bude, nemusí, môže byť niekto iný, hej, ale je to stále orgán, ktorý bude mať určitý vplyv a významný vplyv na krajinu, tak na pozemkové úpravy môžme zabudnúť a pokiaľ to neurobíme, vieme, že túto krajinu to dopredu neposunie, práve naopak, zostaneme stáť na zemi a zase sa budeme baviť o širokých lánoch repky a že nemáme potraviny a proste všetky tie reči s veľkopodnikateľmi a tak ďalej.
Chcem sa opýtať na tento zákon, či má tento zákon o krajinnom plánovaní podporiť, alebo meniť stávajúce zákony. V priloženej vyhláške sa hovorí, že majú sa stanoviť nejaké, nejaké parametre kvality ovzdušia, veď predsa my máme zákon o ovzduší. To ideme zase meniť ten zákon nejakým iným zákonom alebo nejakou inou vyhláškou? To by sme nemali. Potom hovorí sa vo vyhláške o takých veciach ako je krajina národného významu. Ja som dnes hľadal na internete, ale nenašiel som nikde termín krajina národného významu. Je tam veľa vecí pekne opísaných, ako tie definície, zavádzajú sa nové pojmy do legislatívy, to je správne a takto to má byť, aby každá definícia mala svoje opodstatnenie, zdôvodnenie a vysvetlenie, ale krajina národného významu nikde nie je. Čiže bavíme sa o nejakom nelegislatívnom pojme.
Mám obavy z toho, že pokiaľ pôjdeme len takýmto administratívnym zásahom do krajiny a reálne to budú robiť úradníci tým, že sme vylúčili obec, verejnosť maximálne môže v procese nesúhlasiť a nikde nie je napísané, čo sa stane, ak tá verejnosť, či už je to fyzická alebo právnická osoba, ak nebude súhlasiť, ten ďalší krok bé už tam nikde nie je. V podstate úradník povie, my nesúhlasíme s tou námietkou a tým je proces ukončený. Treba si uvedomiť, že vidiek sa riadi pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pravidlá týkajúce sa degradácie pôd, tie máme v GAIA-koch, GAIA 5, kde sú jasné pravidlá, ako máme narábať s pôdou, ako máme sa starať o udržateľnosť tejto pôdy a nemôžme iným právnym predpisom, ktorý je nižší ako sú tie európske právne predpisy, meniť rozhodnutia, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej poľnohospodárskej politike, lebo tá je záväzná pre vidiek a tou sa riadi poľnohospodárstvo päť rokov. Akonáhle my nebudeme takéto pravidlo rešpektovať, tak zabudnime na to, že nejaké podpory sem prídu. Je to náš záväzok za to, že sme členom európskeho priestoru.
Máme tu zákon 543 o ochrane prírody a krajiny, ktorý je ozaj rozsiahly a myslím, že dostatočne objasňuje alebo vysvetľuje, alebo upravuje, ako máme spravovať krajinu. Preto nerozumiem, že ideme sa chystať v rámci toho zákona vo vyhláške o ďalšie a ďalšie upresnenia a ďalšie a ďalšie šrubovanie, ako narábať napríklad s prírodnými zdrojmi. Prírodný zdroj je aj minerálna voda, aj liečivá voda. Prírodný zdroj sú aj kamene a všetky minerály a minerálne horniny, tak ďalej to bude ťaživé, ale nezabudnime, že ten najpodstatnejší prírodný zdroj je pôda, ktorá je chránená ústavou, a pôda, ochrana pôdy sa riadi inými predpismi ako, ako tým, že zase, hovorím, nejaký úradník, a nechcem nejakého úradníka sa dotknúť, že bude hovoriť, ako ja mám narábať s pôdou. Mám narábať s pôdou tak, ako ma zaväzujú ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky. Mám ozaj vážne obavy z toho, že jednoduchým nesúhlasom zastavíme proces pozemkových úprav alebo, pokiaľ som sa dobre dočítal v tomto zákone, zriadime nejaký nový úrad? Lebo podľa toho, čo som sa dočítal tam, tak tam sú pracovníci v nejakom úrade, čiže predpokladám, že bude zriadený nový, nový orgán, nový úrad, veľká budova s kopou ľuďmi, alebo to budú robiť len pracovníci na úrovni okresov a pokiaľ to bude, pani poslankyňa, na úrovni krajov, za celý kraj nejaký úradník, tak to je brzda, to je konečná pre rozvoj slovenského vidieka. Už sa neposunieme ale absolútne nikde. Toto je o krajinotvorbe krajiny, štátu, Slovenskej republiky, každého potoka, každého kopca, každej lúky. Každá obec musí mať územný plán podľa zákona, ktorý bude účinný od 1. 1. 2024, a súčasťou tohto územného plánu je aj vyjadrenie odborníkov z krajinného plánovania.
Čiže ani jeden územný plán v tých, neviem koľko, tisíc obcí máme, nebude mať schválený územný plán, pokiaľ úradník, keby to schválili takto na úrovni kraja, povie, že nemám čas. Ako sa tie obce budú rozvíjať ďalej? Takže tých otázok je veľa a ja, podobne ako sme to robili pri iných zákonoch, určite po prvom čítaní, pretože záver z koaličnej rady je, že sa posunie do druhého čítania, budeme zase asi sedieť a budeme to nejako upravovať tak, aby to krajine pomohlo, ale v žiadnom prípade, aby to krajinu nebrzdilo. My potrebujeme sa rozvíjať, my si nemôžme dovoliť stagnovať. Pokiaľ chcem napríklad ďalší príklad, opatrenie na protieróznu ochranu. Ja už si neviem predstaviť, aké opatrenia sa príjmu a kto ich bude financovať, kto ich bude vykonávať. Opatrenia manažmentu dažďových vôd, kto to prikáže, kto to bude financovať, kto to bude vykonávať. Charakteristický vzhľad krajiny, krajinné prvky, kto to napíše, kto to bude vykonávať, kto to bude financovať. To je strašne veľa vecí a ja by som bol veľmi nerád, keby výsledkom tejto, tohto parlamentu boli zákony, ktoré sú nevykonateľné, lebo niekoľko takých zákonov sme prijali na základe politickej dohody, lebo tento zákon môže ozaj krajine pomôcť, len musíme urobiť tak, aby pomáhal, aby krajinu nebrzdil a aby občanov Slovenskej republiky a hlavne slovenskému vidieku neškodil.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, hovorila si o medzinárodných dohovoroch, ktoré nás viažu k takémuto zákonu, ja by som sa chcel spýtať, o aký medzinárodný dohovor sa jedná. Podľa mojej informácie sa jedná o európsky dohovor o krajine z roku 2000, podpísaný 20. októbra vo Florencii, kde sa nejedná o medzinárodný záväzok na úrovni smernice alebo nejakého iného záväzného dokumentu, jedná sa o memorandum podpísané na základe dohody na Rade ministrov, nie je to ani rozhodnutie Európskej komisie. A v tom dohovore sa píšu také zaujímavé veci, že mala by do toho, súčasťou krajinného plánovania mala by byť široká verejnosť. V tomto zákone široká verejnosť maximálne môže nesúhlasiť s ničím, ale je tu taká zaujímavá vec, a to je v článku 5, kde sa píše, že integrovať krajinu do svojich regionálnych, územnoplánovacej koncepcii a tak ďalej, poľnohospodárskych, hospodárskych a ďalších koncepcií, ale toto mi tu chýba. Takže trošku, trošku to nesedí s tým medzinárodným dohovorom, o ktorom, na ktorý sa odvolávame.
Po ďalšie, čo sa týka tej širokej diskusie v rámci MPK, podľa mojich informácii až tak súhlasné to nebolo, mám iné informácie z ministerstva pôdohospodárstva, že by boli z toho nadšení, ale čo sa týka tých odborných predpokladov, keď hovoríme, že chýba tam geológia, tak mne tam zásadným spôsobom chýbajú projektanti. Tam vôbec nie sú spomenutí projektanti, čo je, projektanti tí nemôžu byť odborne spôsobilí zúčastňovať sa tohoto krajinného plánovania a si myslím osobne, že tí by tam určite mali byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak tento predložený zákon je potvrdením toho, že idú voľby a že už nefunguje ani a nefungujú ani dohody v rámci klubu, minister pôdohospodárstva je z vášho klubu a ja som mal informáciu od ministra pôdohospodárstva, že tento návrh bude presunutý na ďalšiu schôdzu a bude predložený jedine za podmienky, že ministerstvo nepredloží zákon. Zákon je na, na vláde, je na rozhodnutí premiéra, či ten zákon posunie, alebo neposunie. Tak to malo byť. Čiže ani v rámci vášho klubu už dohody neplatia akože úplne vôbec.
A čo sa týka vystúpenia pána poslanca Kuffu, od mája je v MPK tento zákon, hej. Poslanec nie je oprávnený účastník MPK, ale na druhej strane cez rôzne zväzy, združenia, oprávnené organizácie dá sa do toho vstupovať. To, či sa vyhodnotí, alebo nevyhodnotí, je už otázka toho politického boja v parlamente a v podstate tieto pripomienky budú ďalej, budú prezentovať.
A čo sa týka ochrany zdravia, tak to bola, to bolo jedna lož a klamstvo, pretože na rozdiel od psov, ktoré sa porážajú a vyrábajú sa potravinové výrobky zo zvieraťa, ktoré nie je potravinové zviera, lesnej zveri, platia pravidlá lesnej obhliadky zvierat. Na Slovensku máme momentálne cez 4-tisíc obhliadačov, ktorí sú pravidelne školení. Máme už neviem jaké číslo chladničiek poroznášaných po lesoch, kde tie zvieratá sa môžu uložiť, a ten obhliadač potvrdzuje zdravotný stav zvieraťa, v prípade, že sa nájdu nejaké patologické alebo iné morfologické zmeny na zvierati, vtedy sa volá príslušný veterinárny lekár, aby to zviera obhliadol, takže nie je pravda, že stotožňujeme porážky psov a so zvieratami. Lesná zver je veterinárne kontrolovaná a ručí za to miestny obhliadač.
Ďakujem pekne.