Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.3.2023 o 15:49 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.5.2023 11:38 - 11:58 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa teraz chcel vyjadriť k cenám, k cenám, ktoré sú, alebo k regulácii, alebo k možnosti zásahu do cenotvorby v rámci Slovenskej republiky.
V prvom rade na úvod chcem, chcem oceniť to, že, že sa táto schôdza vôbec otvorila, resp. tieto body že sa otvorili, pretože asi prvýkrát sa bavíme o potravinách na inej úrovni ako často bezduché tlačové konferencie o poschodie nižšie. Tá debata má byť tu v tejto miestnosti, my sme zákonodarci a my o tom máme rozprávať a následne prijímať nejaké zákony alebo opatrenia. Takže to som vyložene rád, že potraviny sa stali konečne témou. Je nás tu stále menej a menej.
Čo sa týka, čo sa týka cien potravín, nerieši, nejdeme riešiť niečo, čo je nejakou veľkou novinkou, pretože ceny potravín boli vždycky na Slovensku vysoké akurát tým, že sme sa dostali trošku do takej nepríjemnej situácie z hľadiska spoločnosti, tak ľudia si začali viac všímať. My sme, čo sa týka cien potravín a podiel nákladov na potraviny v rámci domácností, mali vysoké dlhodobo. V roku 2020 to bolo 20 %, to mala Únia ten priemer nejakých 12 % alebo 10 %, my sme mali 20 %. Čiže tie podiely nákladov na potraviny sme mali stále vysoké s tým, že, s tým, že postupne ako, ako prišla tá covidová pandémia, vojna a celková nervozita spoločnosti a podiel potravín na Slovensku stúpol na neuveriteľných 25 %, tak, samozrejme, sa to stalo dôležitou témou a myslím si, že aj politicky asi je to téma č. 1, a preto si táto téma zaslužuje pozornosť, zaslúži pozornosť, a preto by sme sa jej mali aj na úrovni Národnej rady venovať.
Čo sa týka celkovej, celkovej inflácie, tak Slovensko z hľadiska V4 je práve v celkovej inflácii najlepšie zo štátov V4, pretože máme podstatne nižšiu infláciu ako okolité štáty, okolité štáty a inflácia za mesiac marec bola 14,8 %, kým v Maďarsku 25, Poľsku 16, Česku 15 a je celkom očakávaný trend, že inflácia nám bude padať dole, do konca roka snáď sa ustáli niekde okolo desiatich percent.
Druhá vec je otázka inflácie cien potravín. Tá je u nás vysoká a jedna z najvyšších v Európskej únii a tá dosahuje 29 % a tú infláciu ťahajú práve tie výrobky, tie výrobky, ktoré sú produktami bežnej spotreby, to znamená mäso 30,5 %, čiže takmer 31 mäso, obilie 27, mlieko, syr a vajcia 36, zelenina 32 %. To sú tie rozhodujúce články a, bohužiaľ, sú to články, ktoré sú základnými potravinami na každodennú výživu obyvateľov Slovenskej republiky.
Tých opatrení bolo viac, ja som sám navrhoval minulý rok v januári znížiť DPH na koaličnej rade z, na výbore a následne aj na koaličnej rade z 10 na 5 %. Vtedy toto opatrenie bolo podporené aj tým, že som si robil nejakú vlastnú analýzu a došiel som k sume, že pokiaľ znížime z 10 na 5 % potraviny v tej vybranej skupine, potraviny so zníženou DPH na pol roka, tak štát to bude stáť 60 miliónov. Vtedy mi to bolo povedané, že je to strašne veľa, a o dva mesiace nato to minister, vtedajší minister financií Matovič potvrdil, že na ročnom vyjadrení by to bolo okolo 120 alebo 130 miliónov.
Ja som tento návrh odôvodňoval ani nie tak nárastom cien, ale tým, že o tie peniaze prídeme tak či tak. Pred chvíľočkou pán poslanec Kuriak o tom rozprával a to je aj ešte dodnes bežná prax, že tých 60 miliónov sme vo výsledku stratili v šedej ekonomike vývozom peňazí hlavne do Poľska a do Maďarska. Už teraz do Maďarska asi menej, ale predtým hlavne do Poľska, kde okrem potravín ľudia si nakupovali aj pohonné hmoty, čím sme prichádzali nielen o príjmy z predaja potravín, prichádzali sme o DPH, prichádzali sme o významnú čiastku zo spotrebnej dane. Osobne si myslím, že keby sme boli vtedy toto opatrenie urobili na pol roka, už by sme mali za sebou to obdobie po pol roku navrátenia tejto DPH naspäť na 10 %, plus mali sme pol roka na to, aby sme upratali tie nezmysly, ktoré sa urobili v minulej vláde a to je to, že tie hranice DPH na úroveň 10 % sa robili asi z večera do rána podľa toho, kto ako mal na čo chuť alebo čo mu momentálne v rámci výživy chýbalo, pretože nie je normálne, aby petržlen mal 10 % a mrkva 20 %, aby marhuľa mala 20 % a broskyňa 10 %. Proste úplne chaoticky a nezmyselne pripravený, pripravená novela zákona o DPH.
A druhá vec, čo by som určite navrhoval a budem, pokiaľ budem mať tú možnosť, budem navrhovať upratať aj DPH, upratať, hovorím preto upratať, pretože to, že my máme dnes 20-percentné DPH na mliečne a mäsové náhražky, vlastne znamená to, že si nevážime a znevažujeme ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, dvakrát, prvýkrát tým, že majú intoleranciu, a druhýkrát tým, že ešte majú vyššie ceny ako zdraví ľudia. To by sme takisto mali dať dohromady a tú DPH znížiť. V takomto prípade, bežne je, takto, bežne je DPH ekonomickým nástrojom. Pokiaľ by sme upravili DPH u náhražok mliečnych a mäsových, už by to malo aj ten sociálny rozmer a dnes to percento intolerantných je strašne vysoké a určite každý z vás pozná nejakého človeka, čo má nejakú intoleranciu, a viete, že majú obrovský problém, obrovský problém zvládnuť nákup potravín, pretože normálne potraviny nemôžu, asi nie je príjemné sa pozerať na človeka v kŕčoch, ktorý pol dňa presedí buď na vécku, alebo niekde v spálni a je vlastne spoločensky úplne odpísaný. Takže to je trošku k minulosti.
Čo sa týka cien potravín, keď sme sa dohodli, že sa budeme baviť odborne a nie politicky, tak sa bavme odborne. Ten dopad cien potravín nie je otázkou iba posledných mesiacov, týždňov alebo jedného-dvoch rokov, je to dedičstvo minulosti, pretože tým, že potraviny, potraviny a poľnohospodárstvo bolo rezortom druhej a tretej kategórie, je dodnes finančne poddimenzované a ten výsledok je ten, že sme stále viac závislí na dovoze, stále máme menej potravín. Pokiaľ mi niekto bude vyvracať, tak potom nech mi vysvetlí, prečo nám saldo zahraničného obchodu rastie kontinuálne z roka na rok a za minulý rok to bola 2,1 miliardy eur. V roku 2016 to bola 1,096 miliardy eur. Čiže keď sa chceme baviť o znížení ceny potravín, tak by sme sa museli baviť so všetkými tými, ktorí potraviny produkujú, vrátane tých 60 % potravín z dovozu, kde asi veľký vplyv na cenotvorbu nemáme.
Takže v podstate máme, máme niekoľko možností. Prvá možnosť je tá, že znížime DPH. Dnes asi by, asi by jednostranné zníženie DPH až taký efekt nemalo, ako to bolo pred rokom, preto by sme to mali podporiť niečím, čo vlastne podporí aj tú našu produkciu, domácu produkciu potravín, pretože tá cenotvorba v tých maloobchodoch – a to nie iba v zahraničných reťazcoch, ale aj v domácich obchodoch – je riešená asi takto, že každý, každý jeden predajca má záujem a je doslova tlačený do toho, aby predával maximálne množstvo slovenských potravín. Tým, že slovenské potraviny vplyvom toho investičného deficitu z minulosti sú drahšie od 15 až do 30 %, tak súčasne sa tie dodávky tovaru, a tých potravín je málo, tak ten tovar sa vykrýva dovozom a pokiaľ by boli rovnaké marže alebo obchodná prirážka aj na domáce, aj na zahraničné potraviny, tak tie zahraničné potraviny by boli výrazne lacnejšie ako slovenské. Preto tí obchodníci majú vyššiu maržu na zahraničné obchody a nižšiu maržu na slovenské obchody. Akonáhle by sme mali lacnejšie slovenské potraviny, tým pádom tá marža aj na tie zahraničné obchody by bola nižšia a tak by sme vlastne stlačili prirodzene tú cenu potravín na predaji.
Čo sa týka potravín, predaja potravín v maloobchodnej sieti, tam to až také jednoduché nebude. A teraz sa dotknem toho, toho zákona, ktorý, ktorý teraz riešime a my sme to riešili na tom okrúhlom stole, musíme dávať pozor, komu pomôžeme a komu ublížime. V prípade, že by sme znížili zákonom obchodné prirážky a stanovili by sme maximálny limit, dostaneme sa do rizika takého, že odkryjeme cenotvorbu predajcov, čo by asi pre rozhodujúcich potravinárov nebolo moc príjemné, keby každý videl, asi za aké ceny sa predáva. Na druhej strane pokiaľ znížime maržu základných potravín, a tu je to podstatné, tak možno by sme, určite by sme pomohli bežným občanom tým, že by tie ceny mohli byť nižšie, a na druhej strane musíme si uvedomiť, že zahraničné reťazce majú tú výhodu, že ten sortiment je ďaleko širší. To znamená od bežných potravín až po obuv, kvety a neviem, čo všetko majú v týchto obchodoch, a oblečenie, kým také slovenské, ako napríklad je Jednota, je orientovaná hlavne na predaj slovenských potravín, tým by sme spôsobili vážne ekonomické škody, pretože ony žijú hlavne z predaja domácich potravín a boli by asi nekonkurencieschopné. Takže reakcia Jednoty na takéto opatrenie bola taká, že reálne by mohlo hroziť, že zatvoria aj niekoľko stoviek predajní, čo asi by sme nechceli, pretože ony majú ten najvyšší predaj domácich potravín na úrovni niekde okolo 60 %.
Ak chceme robiť nejaké opatrenia, mali by sme ich robiť na základe nejakých dát a informácií. Preto nesúhlasím, kolega Viskupič je tu, Maroš, nesúhlasím s tebou, že, že zavedenie naspäť tej povinnosti cenovej evidencie je byrokratický nezmysel. Dáva to aj, podobné stanovisko dáva aj ministerstvo financií, ktoré mám pred sebou, to je to ďalšie stanovisko, že, že je to administratívne náročné, ale potvrdzujem slová pána poslanca Takáča, bol som pri tom, keď všetci veľkí obchodníci, ktorí tvoria zhruba, bola tam aj CBA-čka, nejakých 90 % určite, potvrdili, že oni to robia aj dnes. Čiže v podstate oni vôbec nemajú s tým problém, to, čo je dnes v rámci ich nejakej iniciatívy a bolo by to obligatórne zavedené, vôbec s tým nemajú problém, práve naopak, práve naopak, vedeli by preukázať často aj tie útoky, ktoré zažívajú, že nie sú opodstatnené, lebo takto by vedeli to preukázať. Dnes je to zverejňovanie ich interných dokumentov, čo oni nie sú povinní, ani to robiť nebudú. Keby to bolo v zákone, tak by to robili. Čiže toho sa oni vôbec neboja, neboja sa a ja som za to, aby sa to vrátilo naspäť.
A už keď sa bavíme o nejakej odbornosti, tak pokiaľ chceme odborne niečo posudzovať, musíme mať dáta. Ja si neviem predstaviť, že by som riešil niečo bez nejakých dát. Že nemám podklady, nemám informácie, kalkulácie, analýzy a budem emotívne na základe nejakých vnútorných pocitov prijímať riešenia. To asi je to najhoršie, čo môže byť. Takto fungujú nejaké aristokracie, kde kráľ sa zle vyspí a ráno prijme štyri rozhodnutia a ľudia to musia počúvať, či sa im to páči, alebo nie. Takže toto je v poriadku.
Čo sa týka regulácie, tam je to trošku iné, ale na druhej strane myslím, že to bolo tiež všeobecne, všeobecne to bolo prijaté, že pokiaľ štát, a na to má oprávnenie štát v zákone o cenách, tak musí mať k tomu urobenú tú analýzu. A tam sme sa viac-menej dohodli, že pokiaľ chceme robiť nejaké rozhodnutia, tak dajme do zákona nie možnosť, ako je to dnes, ale povinnosť, aby ministerstvo financií tú analýzu robilo. Argument, ktorý dalo ministerstvo financií, že by to zvýšilo, že by to malo, vyžadovalo dodatočné finančné prostriedky na spracovanie prevádzky informačného systému, si myslím, že sú neopodstatnené, a ja si myslím, že takýto argument v ústrednom orgáne štátnej správy, ktorý je hlavný cenový regulátor Slovenskej republiky, asi neobstoja. Tam tých pár tisíc by sa určite malo nájsť.
Takže som za to, aby tam bola povinná analýza a na základe výsledkov analýzy už vie ministerstvo financií prijať a presne tak, ako sa píše v ďalšom stanovisku ministerstva pôdohospodárstva, v prípade mimoriadnych situácií, vojnového stavu, proste v krízových obdobiach aby ministerstvo financií povedalo: Haló, je tu niečo zlé, ideme regulovať.
Ale teraz čo budeme regulovať? Ak budeme regulovať obchodné reťazce, tak sa dostaneme okamžite do rozporu s právom Európskej únie, kde sme všetci alebo tí, čo boli pred nami, súhlasili s pravidlami, že naše záko... zákony európske sú nad našimi zákonmi, tak takto by sme sa dostali asi pod paľbu Súdneho dvoru. A ja si myslím, že aj dnes Orbán, premiér Orbán v Maďarsku asi čaká každý deň, keď Európsky súdny dvor rozhodne, že koná v rozpore so zákonom, aby mohol tie svoje regulácie odstrániť alebo zrušiť, pretože keby to urobil svojvoľne, tak má vážny politický problém, pokiaľ to urobí Európska únia, tak to bude zlá Európa a on je z obliga a vlastne vie sa vyviniť pred svojimi občanmi, pretože tá inflácia je ozaj v Maďarsku šialene vysoká.
Ale pokiaľ by sme chceli regulovať potraviny, tak musíme si uvedomiť skutočnosť, že museli by sme regulovať celý potravinový reťazec. A keď sme sa o tom bavili na tom okrúhlom stole, tak zrazu bol problém už u tých prvovýrobcov. A prečo nás? Prečo nie len, len zahraničné obchody? A Jednota, a my to nechceme. No takto to asi fungovať nemôže. Čiže áno, v krízových situáciách ministerstvo financií mohlo by robiť regulátora, je, je, je oprávneným cenovým regulátorom, avšak za celý potravinový reťazec. Od produkcie až po predaj. A to každé jedno percento, ktoré sa ušetrí, a na to možností je ozaj viac, nie je to iba striktné rezanie cien, sú aj iné možnosti, vo výsledku by mohlo priniesť tých očakávaných 10 %, 15 %, možno 20 % zníženie cien, čo pri inflácii 29 %, pokiaľ by sme znížili o 20 %, sme 5 % dole a sme tam, kde sme boli pred niekoľkými rokmi, ešte pred obdobím, keď bola vojna. Takže toto vidím ako reálne, ale muselo by to byť veľmi zodpovedne uvedené v zákone.
Chcem upozorniť na jednu vec, na ktorú upozorňuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. Kolegovia, my budeme mať na tejto schôdzi, budeme prerokovať tlač 1647 o, dobre hovorím(?), 1647, áno, 1647, to je návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene niektorých doplnkov, tlač 1584, to sú dva predpisy, kde, kde ministerstvo pôdohospodárstva na základe tohto zákona, nerozumiem kvôli čomu, ale nepochopiteľne bolo vyňaté z oblasti cien, vykonávajúci cenové predpisy. Čiže keď tento zákon schválime alebo túto novelu schválime, tak pôsobnosť v oblasti cien budú môcť robiť ministerstvo financií, zdravotníctva, iný orgán štátnej správy, ktorý je v osobitnom predpise, vyšší územný celok, obec, finančná kontrola, Slovenská obchodná inšpekcia, vláda, avšak nie ministerstvo pôdohospodárstva. Čiže tieto snahy, o ktoré teraz sa, o ktorých sa tu bavíme, vlastne sa dostanú úplne mimo zákon. Takže upozorňujem na, upozorňujem na túto tlač, ktorá, ktorá bude predmetom asi najbližších dní, je to vládny návrh zákona, aby sme, aby sme nedovolili túto kompetenciu ministerstva schváliť.
Toto predsa, to predsa asi ani nemôže byť normálne, aby ministerstvu zobrali to, čo vlastne ľudia dávajú 25 % na potraviny, bez potravín neprežijú, hej, a budeme regulovať možno ceny cestovných lístkov alebo poplatkov za odpad, ale nebudeme regulovať – a hlavne v krízových situáciách – potraviny.
Čo sa týka ešte k tomu stanovisku, lebo to je dôležité, ministerstvo pôdohospodárstva nemá problém a súhlasí s opätovným zavedením povinnosti viesť evidenciu o cenách. Čiže toto ministerstvo pôdohospodárstva potvrdilo, vôbec s tým nemajú problém. V oblasti zasahovania do cien upozorňujú, že toto im vypadne. A ak chceme, aby ministerstvo bolo nejakým cenovým regulátorom alebo malo kompetencie v oblasti v zákone o cenách, tento zákon nemôžme, nemôžme schváliť, pre túto úpravu, kde sa vylučuje ministerstvo, by sme nemohli schváliť. Ináč, ináč ministerstvo pôdohospodárstva nejaký zásadný problém nemá, akurát upozorňuje na to, že, že oblasť cenových kalkulácií a nejakých, nejakých obligatórných zásahov do cien asi nebude možné, skôr bude to orientačné. Ale od toho máme ministerstvo financií, aby vydalo usmernenie, ako tie ceny sa majú sledovať. Ja si myslím, že tam nejaký problém by nemal byť.
Ešte, ešte tu som, tu, čo som tu mal. Čiže k tým, ja na záver úplne, úplne k týmto cenám. My sme sa aj rozprávali pri tom okrúhlom stole, že budeme sa baviť o nejakých zásahoch do cien na rok 2023. Čiže od 1. júla do konca roka. Aj hocijaký zásah sa spraví, určite to nezmení život na budúci rok. My keď chceme, aby sme, aby sme nemuseli riešiť takto ceny v bežných, bežných životných situáciách, aby sme skutočne dostali sa v cenách potravín na úroveň priemeru Európskej únie, to je niekde okolo tých 13 – 15 % výdajov domácností na potraviny, nesmieme opakovať chyby tie, ktoré sme urobili v minulosti. To znamená, ozaj musíme maximálne zodpovedne využiť prostriedky, ktoré nám poskytuje, sú nám poskytované v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. My máme teraz na päť rokov štyri miliardy a nesmie sa už stať to, že tie peniaze pôjdu inde, ako mali ísť, a to do poľnohospodárstva a potravinárstva.
Mne osobne je veľmi ľúto, tým, že som prešiel, asi aj celý život som na cestách, a keď som chodil po tých družstvách – a som ich ozaj tisíce prešiel – a poľnohospodárskych podnikoch a všade som videl vybudované z prostriedkov programu rozvoja vidieka 2007 – 2013, že tieto tabule chýbajú. Vieme, je to minulosť. Nemá význam sa k tomu vracať, ale neurobme tú istú chybu a ozaj využime tie možnosti, ktoré nám otvorene trh dáva, pretože nie Únia, ale my sami sme si spôsobili problémy, sami prijímame goldplating, zákony nad rámec a sami zneužívame prostriedky. Keby to takto nebolo, tak by sme sa mali na vidieku trošku ináč.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2023 10:42 - 10:44 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, iba krátka reakcia.
Áno, ja súhlasím s tým, ja som len povedal, ja som chcel tým vystúpením povedať to, že stanoviská tie ministerstvá dali, toto boli výhrady, ja si myslím, že sa asi zhodneme, že to sú praktické výhrady, nie sú to politické, tak ako celá diskusia, okrúhle stoly boli odborné, aj toto je odborný pohľad. Tá poznámka k tým cenám je, samozrejme, otázka vnútorného takého prijatia tohto zákona ako v reštaurácii, ale, ale my sme aj prijali tie reštaurácie tak, že ideme im pomôcť. Tam sa neišlo s tým, že sa znížia ceny.
A to, čo sa, tie prvé otázky – podporujete, nepodporujete, ja som povedal, že musíme mať tie tri stanoviská, je to, hovorím, politická dohoda. Mňa akurát mrzí to, že z ministerstva financií sme dostali nejaké stanovisko, o ktorom budem hovoriť, také stručné, len ministerstvo financií sa nevyjadrilo, či túto sumu, a to už bez ohľadu na to, či je to 25 alebo 40 miliónov, či na túto sumu dá súhlas, alebo nedá. To znamená tým, že bol predradený tento zákon, tie zákony na dnes, tak predpokladám, že v pondelok sa bude rokovať na úrovni u nás v klube, že ako, ako potom, kto bude vlastne komunikovať ďalej s ministerstvom financií, že či na toto ministerstvo stanovisko dá, a podľa toho, samozrejme, budeme sa informovať, sme v kontakte dennom, takže nevidím problém.
Ale hovorím to sú, to sú vecné veci, vecné veci, vecné argumenty a ja osobne podporujem každý návrh, ktorý zníži ceny potravín, pretože je to otázka, ktorú sme dlhodobo zanedbávali. A dnes, keď je priestor dať signál ľuďom, ale aj hlavne tomu rezortu, že konečne v parlamente sa diskutuje o nich a nepočúvame ich výkriky alebo ich prosby iba z ulíc alebo z médií, je dobrá cesta a ja si myslím, že na budúci týždeň v pondelok to bude jasné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.5.2023 10:32 - 10:39 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa vo svojom vystúpení nebudem dotýkať potravín ako takých, ale iba vecí, ktoré sa týkajú predkladaného zákona, to znamená zákona o sociálnom poistení.
Je to, je to zákon, o ktorom sme sa rozprávali aj počas rokovania pri okrúhlom stole. Potvrdzujem to, čo bolo povedané niektorými predrečníkmi, že boli tam zástupcovia v podstate producentov, obchodníkov, kontrolných činností, čiže tam boli zástupcovia celej potravinárskej vertikály. A jednu z vecí, ktoré sme riešili ako nástroj na zníženie cien, je nástroj na zníženie nákladov na produkcie potravín, a to je zníženie odvodov.
Ja som avizoval po druhom okrúhlom stole, že požiadam, požiadam tri ministerstvá, a to je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo financií, o stanoviská k predloženým zákonom.
Čo sa týka stanoviska ministerstva financií a pôdohospodárstva, o tom poviem pri nasledujúcom zákone. Teraz by som sa chvíľu venoval stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mám informácie, pán Richter to hovoril aj počas okrúhleho stolu, že bolo to aj v spolupráci s pracovníkmi, nebola to žiadna partizánčina, pripravované. Napriek tomu ministerstvo práce hodnotí predkladaný návrh zákona asi takto: Sú tu niektoré legislatívne rozpory. Prvý rozpor je ten, že pokiaľ chceme kompletne odpustiť odvody, tak ako to je v dôvodovej správe, tak musíme okrem, okrem zákona o sociálnom poistení otvoriť aj zákon, zákon 43/2004, pretože musíme riešiť, musíme riešiť aj tých 14 % odvodov na starobné poistenie od zamestnávateľa, ktoré v tomto návrhu zákona riešené nie sú. Čiže to je jedna dôležitá legislatívna vec, bez ktorej sa ten zámer predkladateľa nemôže naplniť.
Druhá vec je, druhá vec je tá, čo sa týka výšky, výšky poklesu príjmov Sociálnej poisťovne na poistení, tak podľa, podľa spracovania, spracovania tohto zákona na ministerstve práce im to vychádza na úrovni 44,8 milióna, vy ste hovorili 50 miliónov, čiže im to vychádza podstatne viac, ale je to, je to vlastne technická vec, ktorá je otázkou konzultácie, respektíve rokovaní, z akého okruhu sa rátali tie počty zamestnancov, následne odvody. Takže to berem ako technickú vec, ale ministerstvu práce to vychádzalo 15,8 miliónov eur viac, ako to vyšlo na úrovni, ako to vyšlo u predkladateľov.
Tým že, tretia vec, tretia vec, a to je asi tá najpodstatnejšia, je tá, koho sa bude táto odvodová úľava alebo neplatenie týchto odvodov dotýkať. V podstate môžme klasifikovať, klasifikovať tento okruh zamestnancov podľa SK NACE, to môžme. Len to je treba si uvedomiť, že vtedy nebudú odvody platiť ani údržbári, ani tí, ktorí sú, ani upratovačky, ani tí, ktorí sú na dohodu alebo nejaký polovičný úväzok a tak ďalej. Čiže pokiaľ by sme chceli ísť dôsledne, že ideme upraviť odvody iba tým, ktorí sa bezprostredne podieľajú na produkcii, spracovaní a distribúcii potravín, tak mali by sme ísť potom podľa, podľa klasifikácie, štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO, ktoré, samozrejme, Sociálna poisťovňa k dispozícii má a vtedy sa už potom ide na konkrétne klasifikácie v zamestnaní a tam dá sa, pokiaľ by tento zákon mal byť prijatý, vylúčiť presne tie podporné alebo čiastočné úväzky, alebo úväzky, ktoré absolútne nesúvisia s tým, že sa produkujú potraviny, aj keď, samozrejme, sú v rámci globálneho pohľadu na potravinársku prevádzku potrebné. Niekde tam môžu byť aj tí, ktorí umývajú okná. Ale ja si myslím, že, že to je, sú činnosti, ktoré by nemali spadať do tohto, do tohto odvodového, odpustenia z týchto odvodov.
Tretia vec, čo je, si myslím strategická, je to, či náhodou, alebo náhodou, nemáme doriešené, či sa nejedná o štátnu pomoc. A toto je to rozhodujúce, to je to rozhodujúce pri tom posudzovaní tohto zákona, že v prípade, keby sa jednalo o štátnu pomoc, tak tá štátna pomoc musí byť ako iné štátne pomoci notifikovaná v Bruseli a tým pádom celý proces sa môže natiahnuť od niekoľko mesiacov možno do pol roka, do roka, ťažko povedať dokedy. A samozrejme, účinnosť zákona, aj keby účinnosť zákona, tým pádom je riziko schváliť takýto zákon, pretože každá pripomienka Bruselu znamená anulovanie celého zákona. On potom by musel byť v takom znení, v akom to schváli Brusel, respektíve pokiaľ to v takom znení neschváli, ten zákon je neúčinný. Takže toto si myslím, že je taká, taká zásadná vec. A tam by bolo dobré, pokiaľ by ten zákon prešiel do druhého čítania, a vieme, že to je politické rozhodnutie, aby, aby niekto túto otázku mal vyrokovanú a mal jasné písomné stanovisko, že sa o štátnu pomoc nejedná.
A potom je tu oblasť tá, z ktorej má ministerstvo práce trošku nielenže obavy, ale nemá takú istotu, či v skutočnosti takéto odvodové zaťaženie zníži ceny potravín. To ako, ako zabezpečíme prakticky v živote, že tá pomoc, pomoc sa premietne do ceny potravín, to už si myslím, že je taká, taká už vec trošku, trošku praktická, hej? V prípade, že by sa zákon schválil, nevieme dostať od zamestnávateľov prehlásenie alebo podpisy, že to urobia. To bude vyložene na dohode asi so zväzmi a združeniami, že by sa to premietlo, ale tam treba dávať pozor, aby sa nestalo to, že, ako to bolo v reštauráciách, kde sa znížil, znížilo DPH z 20 na 10, schválili sme to, ale s tým vedomím sme to schvaľovali, že nebude to, neznížia sa ceny jedál, ale väčšina z nás vedela, že to asi je pomoc tým reštauráciám a jedálňam. A vo výsledku sa to ukázalo aj štatisticky tak, že pri... podiel inflácie na predávaných potravinách z tých dvadsiatich zhruba ôsmich-deviatich percent majú reštaurácie 20 %. Čiže nie je to, nie je to nižšie, ako sa by sa štatisticky predpokladalo, ale sú na úrovni, sú na úrovni takej, že to zníženie DPH si vyložene použili na kompenzáciu strát minulých období.
Takže toľko asi z toho. Samozrejme, je tu jeden zásadný, zásadný predpoklad naplnenia tohto zákona a to, že ministerstvo financií poskytne alebo odsúhlasí ministerstvu práce, vy to, pán minister, viete, tieto peniaze. Už či je to 15, 20, 40 miliónov, to teraz nie je podstatné, ale musí to byť odsúhlasené ministerstvom financií.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.5.2023 12:19 - 12:20 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, keď sa bavíme o stavajúcom zákone, že bol dobrý, tak ja sa pýtam, prečo nebol využívaný a tá zásadná moja otázka je, prečo sa nevyužíva v praxi § 9 zákona 543/2002, kde orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom a má právo vydať záväzné stanovisko pri stavebnom konaní, pri územnom konaní, pri terénnych úpravách, pri výrube drevín a tak ďalej a tak ďalej. Ako je možné, že tak, tak dokonalá legislatíva v oblasti ochrany prírody dovolila, aby z Demänovskej doliny sa stala jedna žumpa. To je žumpa, to je niečo strašné, jak to tam vyzerá, ja tam chodím pravidelne, tam je betón za betónom a bez súhlasu ochrany prírody nie je možné dostať stavebné povolenie, neexistuje, lebo je dotknutým orgánom štátnej správy. Ten § 9 sa vôbec nepoužil, to znamená, čo si mám o tom myslieť? Ako, ako, ako dotknutý orgán sa postavil k týmto stavbám, že majú, všetci majú stavebné povolenie? Ja tomu nerozumiem. A to je v rámci všetkých vrátane národných parkov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

4.5.2023 8:55 - 9:10 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, účelom prijatia navrhovanej právnej úpravy je usporiadať niektoré právne vzťahy súvisiace s nájmom majetku štátu, ktoré nie je možné spravodlivo vysporiadať podľa súčasne platnej legislatívy. Predovšetkým ide o situácie, kde má štát, kde štát prenajíma nehnuteľný majetok, ktorého existenciu alebo hmotný substrát zabezpečil nájomca sám a na vlastné náklady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, skúste sa utíšiť, ak chcete diskutovať, choďte vedľa. To platí aj pre pána Vodrášku. Nech sa páči, môžte pokračovať.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Navrhuje sa preto ustanoviť podmienky prevodu takéhoto majetku do vlastníctva nájomcu. Ide predovšetkým o deklarovanie existencie nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, ktorý správca majetku štátu vedie ako dočasne prebytočný majetok, ktorý možno podľa súčasne platnej legislatívnej úpravy prenajať a doterajší nájomca alebo jemu blízke osoby sú nájomcami tejto nehnuteľnosti aspoň 20 rokov, doterajší nájomca a jemu blízke osoby, ktoré boli nájomcami, podstatným spôsobom zhodnotili túto nehnuteľnosť a doterajší nájomca prejaví záujem nehnuteľnosť odkúpiť vo forme žiadosti.
Správca majetku štátu však takýto majetok bude môcť previesť iba ak tvorí nehnuteľnosť, ktorá je využívaná ako vysokohorská chata alebo útulňa s prípravou a predajom nápojov na priamu konzumáciu a poskytovanie služieb maloobchodného predaja. Zároveň ďalšou podmienkou má byť skutočnosť, že v tejto nehnuteľnosti je na základe nájomnej zmluvy vytvorené informačné stredisko Tatranského národného parku.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy.
Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 10:22 - 10:23 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Tieto veci, tak ako boli pomenované pánom poslancom Kuffom, sú vlastne, predstavujú zosúladenie so zostávajúcim už schváleným zákonom, ktorý bude platný od 1. 4. 2024 a, samozrejme, orgán ochrany prírody má právo sa aj k takýmto stavbám vyjadrovať, pretože už nebudú rôzne druhy stavieb, budú stavby, ktoré sú bez tzv. nejakého zjednodušeného konania, ale budú stavby, len ktoré sa budú riadiť riadnym stavebným zákonom a k tým, samozrejme, má právo orgán ochrany prírody sa vyjadrovať, takže platí to aj k tým reklamným plochám.
Skryt prepis
 

22.3.2023 10:12 - 10:18 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákonov v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sú vyvolané rekodifikáciou stavebného práva. Rovnako ako predchádzajúci návrh zákona, ktorý uviedol pán poslanec Svrček, aj tento zákon je reakciou na rekodifikáciu stavebného práva po takmer 50 rokoch, ktorá znamenala nastavenie nových pravidiel územného plánovania a výstavby a zavedenie nových inštitútov v týchto oblastiach. Cieľom návrhu zákona je o všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy v oblasti životného prostredia s novými stavebnými kódexami v zásade troch hlavných oblastiach.
Prvou oblasťou sú zákony, ktoré sa navrhuje upraviť len po formálnej stránke. Ide o nahradenie zmenených pojmov, odkazov na poznámky pod čiarou či reakcie na zrušenie niektorých inštitútov, ako napríklad územné rozhodnutie. Táto skupina zmien teda odstraňuje nesúlad, ktorý by snáď bolo možné odstrániť aj výkladom, avšak pre lepšiu orientáciu v právnej úprave a prehľadnosť pre jej adresáta sa túto oblasť zmien navrhuje vykonať priamo zmenou predpisov.
Druhú skupinu predstavujú zmeny, ktoré nepredstavujú len formálne zosúladenie, ale menia sa, menia aj samotnú reguláciu. Ide o zmeny vyvolané procesnou úpravou konania vo výstavbe, ktorá je v novom zákone typická, najmä inštitútov záväzných stanovísk dotknutých orgánov a osôb a ich prostredníctvom koncentráciou všetkých výhrad a pripomienok výstavby do prvých štádií konania. Keďže v súvisiacich právnych predpisov bola táto oblasť upravená rôzne a častokrát tak, že sú rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou boli vydávané v osobitných typoch konaní, bolo tieto predpisy potrebné upraviť a všetky takéto inštitúty nastaviť na režim záväzných stanovísk podľa konania o výstavbe.
Tretiu skupinu predstavujú vyvolané systémové zmeny v oblasti integrovaného povolenia stavieb a činností. Cieľom úpravy integrovaného konania o povolení stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek medzinárodných predpisov a zároveň odstráni prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi. Jedna, jedna, zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových súčastí v oblasti ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a tak ďalej a všetkých súvisiace stav... súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií. Týmto prístupom bude zabezpečená vyššia kvalita rozhodovania príslušného orgánu konajúceho vo veci jednotného integrovaného povolenia konania, zvýšená prehľadnosť konania a zároveň budú odstránené prvky vytvárajúce priestor pre korupčné a obštrukčné správanie účastníkov konania.
Návrh je v súlade so zákonom o výstavbe, a teda rešpektuje postavenie ministerstva životného prostredia ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby, ktoré sú zároveň predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie. Ten istý orgán, ktorý dohliada na zmenu životného prostredia, bude konať aj po prijatí návrhu zákona, čiže v žiadnom prípade nedochádza k presunu kompetencií. Návrh tiež neobmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov, naopak, napríklad možnosť zapojiť sa do konania na pripomienkovanie hlavné environmentálne dokumentácie sa z dnešných 30 dní predĺžuje na 90 dní. Fyzické aj právnické osoby sa môžu stať účastníkom konania, ak prejavia o to záujem. Účastníkom konania sa môže stať aj obec, samospráva tak posilňuje svoje možnosti zapojiť sa do celého procesu.
Vážené kolegyne, kolegovia, nová stavebná legislatíva bude účinná od 1. 4. 2024 a v súčinnosti, v súčasnosti prebiehajú intenzívne prípravy na jej implementáciu do praxe. Na tento účel je nevyhnutné vykonať aj úpravy, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona. Preto si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a podporu s predloženým návrhom zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2023 9:54 - 9:55 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, kvalita zákona nie je o tom, kto ho predkladá, kvalita zákona je v obsahu tohoto zákona. A ja uvediem dva príklady, ktoré sú úplne v rozpore s tým, čo, čo ste tvrdil. Včera ste schválili úplne v pohode jednoznačne celým klubom v prvom čítaní zákon o poľovníctve, kde idete zrušiť centrálnu evidenciu a kontrolu nad 200-tisíc zbraňami, kde zásadne nesúhlasí minister obrany a minister spravodlivosti. Zásadne nesúhlasí. Napriek tomu 200-tisíc zbraní, keď máme za rohom vojnu, je všetko v poriadku, však nech si strieľa, kto chce.
A čo sa týka kvality vládnych návrhov zákona, zase uvediem príklad, vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia, kde na 100 stranách som predložil 99 pozmeňovacích bodov. Čo strana, to pozmeňovací bod. Zase to hovorí o kvalite predkladaného zákona. Takže bavme sa o obsahu, o kvalite a nie o forme. Ten obsah je ďaleko dôležitejší ako forma. A určite, určite tento, tento zákon je pripravený veľmi dobre.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.3.2023 15:49 - 15:51 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Čo sa týka pripomienky pani Zemanovej, poslankyne Zemanovej, nestraším, konštatujem a upozorňujem a jednoznačne pokiaľ nebude obec alebo verejná sprá... samospráva súčasťou takéhoto konania, nie je možné takýto dokument podporiť. Veď našou snahou by malo byť decentralizácia, presun tých rôznych kompetencií z centra hlavného mesta na obce, lebo len vďaka tej decentralizácii a účasti samospráv sa rozvíjajú ostatné štáty Európskej únie. V každom rozvinutom štáte Európskej únie je dôraz kladený na samosprávy a na ich kompetencie až po ústredné orgány štátnej správy, vlastne len kontrolujú a potvrdzujú, či to je zosúladené v rámci národného alebo medzinárodného legislatívneho procesu. Takže to určite nie.
A tú vyhlášku mám pred sebou, to je stiahnuté z toho, čo bolo podané, podané v Národnej rade, takže hovorím, nestraším, ale nemôžme, nemôžme preberať, sa vrátim k tomu poľnohospodárstvu, poľnohospodárom niečo, čo im patrí, pretože potom ten chudák poľnohospodár už nielen to, sa nevie zorientovať, že ako má postupovať v tých základných poľnohospodárskych operáciách, ale ešte bude tlačený a ešte bude obmedzovaný nejaký ďalšími zákonmi. To nie je správne, to nie je správne. Poľnohospodár sa má riadiť poľnohospodárskou politikou, toto má byť súčasťou územného konania a stavebného konania a tak ďalej, ale nemôžme donekonečna vyrábať nové a nové monštra papierov, aby sme, aby sme cez zákony regulovali absolútne celý chod, to je v rozpore a nakoniec aj s vašou filozofiou slobody a solidarity ľudí. Buďme solidárni a buďme aspoň trošku slobodní, alebo hlavne zodpovední a myslím, že ten zákon akože môže prejsť, ale musíme ho upraviť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.3.2023 15:34 - 15:43 hod.

Jaroslav Karahuta Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod dovoľte mi povedať, že zákon o krajinnom plánovaní, tak ako to povedala pani poslankyňa Zemanová, je súčasťou tých dokumentov, áno, je to takto, je to náš záväzok, ktorý sme si dali do zákona do územného plánovania, avšak takýto zákon nemá byť nejakým nástrojom kontroly nad krajinou. Toto je moja zásadná pripomienka a mám s tým vo viacerých častiach tohto zákona problém a pokiaľ prejde do druhého čítania, tak ako aj pri iných zákonoch budem trvať, aby tieto disproporcie boli odstránené, veď máme skúsenosti z iných zákonov, kde sme hodiny a desiatky hodín rokovali, nakoniec ten výsledok bol, takže, ak dovolíte, ja by som pár slovami k tým zásadným pripomienkam, ktoré mám k tomuto záklonu.
Prvá vec, v zákone boli úplne vylúčené obce z účasti na krajinnom plánovaní. V tomto zásadne sa nedá súhlasiť, obec je neoddeliteľný celok krajiny a obec má právo, dokonca povinnosť byť účastníkom takéhoto konania. Chcem sa opýtať, tento zákon, tento zákon má byť nástrojom na udržateľnosť krajiny. Lebo takto by to malo byť. Alebo nástrojom na to, aby sme ovládli procesy v tejto krajine? Treba povedať jednu zásadnú vec. Toto tu sa bavíme o vidieku, čo je zhruba 47 % územia Slovenskej republiky. Vidiek funguje na základe nejakých pravidiel vďaka nášmu členstvu v Európskej únii, ktoré sú riadené procesmi z Európskej komisie a z Európskeho parlamentu, a my nemôžme vnútroštátnymi predpismi meniť tieto pravidlá v rámci štátu a v rámci našej krajiny. My sme sa zaviazali tiež v inom dokumente, ktoré prijala vláda v roku 2019, že urobíme pozemkové úpravy. Ak prijmeme v takomto rozsahu ten zákon ako je, tie pozemkové úpravy urobené nebudú nikdy. Pokiaľ bude rozhodujúci súhlas pri územnom plánovaní, súhlas ministerstva životného prostredia, a to je bez ohľadu na to, teraz je tu pán minister Budaj, môže byť, bude, nemusí, môže byť niekto iný, hej, ale je to stále orgán, ktorý bude mať určitý vplyv a významný vplyv na krajinu, tak na pozemkové úpravy môžme zabudnúť a pokiaľ to neurobíme, vieme, že túto krajinu to dopredu neposunie, práve naopak, zostaneme stáť na zemi a zase sa budeme baviť o širokých lánoch repky a že nemáme potraviny a proste všetky tie reči s veľkopodnikateľmi a tak ďalej.
Chcem sa opýtať na tento zákon, či má tento zákon o krajinnom plánovaní podporiť, alebo meniť stávajúce zákony. V priloženej vyhláške sa hovorí, že majú sa stanoviť nejaké, nejaké parametre kvality ovzdušia, veď predsa my máme zákon o ovzduší. To ideme zase meniť ten zákon nejakým iným zákonom alebo nejakou inou vyhláškou? To by sme nemali. Potom hovorí sa vo vyhláške o takých veciach ako je krajina národného významu. Ja som dnes hľadal na internete, ale nenašiel som nikde termín krajina národného významu. Je tam veľa vecí pekne opísaných, ako tie definície, zavádzajú sa nové pojmy do legislatívy, to je správne a takto to má byť, aby každá definícia mala svoje opodstatnenie, zdôvodnenie a vysvetlenie, ale krajina národného významu nikde nie je. Čiže bavíme sa o nejakom nelegislatívnom pojme.
Mám obavy z toho, že pokiaľ pôjdeme len takýmto administratívnym zásahom do krajiny a reálne to budú robiť úradníci tým, že sme vylúčili obec, verejnosť maximálne môže v procese nesúhlasiť a nikde nie je napísané, čo sa stane, ak tá verejnosť, či už je to fyzická alebo právnická osoba, ak nebude súhlasiť, ten ďalší krok bé už tam nikde nie je. V podstate úradník povie, my nesúhlasíme s tou námietkou a tým je proces ukončený. Treba si uvedomiť, že vidiek sa riadi pravidlami spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pravidlá týkajúce sa degradácie pôd, tie máme v GAIA-koch, GAIA 5, kde sú jasné pravidlá, ako máme narábať s pôdou, ako máme sa starať o udržateľnosť tejto pôdy a nemôžme iným právnym predpisom, ktorý je nižší ako sú tie európske právne predpisy, meniť rozhodnutia, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej poľnohospodárskej politike, lebo tá je záväzná pre vidiek a tou sa riadi poľnohospodárstvo päť rokov. Akonáhle my nebudeme takéto pravidlo rešpektovať, tak zabudnime na to, že nejaké podpory sem prídu. Je to náš záväzok za to, že sme členom európskeho priestoru.
Máme tu zákon 543 o ochrane prírody a krajiny, ktorý je ozaj rozsiahly a myslím, že dostatočne objasňuje alebo vysvetľuje, alebo upravuje, ako máme spravovať krajinu. Preto nerozumiem, že ideme sa chystať v rámci toho zákona vo vyhláške o ďalšie a ďalšie upresnenia a ďalšie a ďalšie šrubovanie, ako narábať napríklad s prírodnými zdrojmi. Prírodný zdroj je aj minerálna voda, aj liečivá voda. Prírodný zdroj sú aj kamene a všetky minerály a minerálne horniny, tak ďalej to bude ťaživé, ale nezabudnime, že ten najpodstatnejší prírodný zdroj je pôda, ktorá je chránená ústavou, a pôda, ochrana pôdy sa riadi inými predpismi ako, ako tým, že zase, hovorím, nejaký úradník, a nechcem nejakého úradníka sa dotknúť, že bude hovoriť, ako ja mám narábať s pôdou. Mám narábať s pôdou tak, ako ma zaväzujú ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky. Mám ozaj vážne obavy z toho, že jednoduchým nesúhlasom zastavíme proces pozemkových úprav alebo, pokiaľ som sa dobre dočítal v tomto zákone, zriadime nejaký nový úrad? Lebo podľa toho, čo som sa dočítal tam, tak tam sú pracovníci v nejakom úrade, čiže predpokladám, že bude zriadený nový, nový orgán, nový úrad, veľká budova s kopou ľuďmi, alebo to budú robiť len pracovníci na úrovni okresov a pokiaľ to bude, pani poslankyňa, na úrovni krajov, za celý kraj nejaký úradník, tak to je brzda, to je konečná pre rozvoj slovenského vidieka. Už sa neposunieme ale absolútne nikde. Toto je o krajinotvorbe krajiny, štátu, Slovenskej republiky, každého potoka, každého kopca, každej lúky. Každá obec musí mať územný plán podľa zákona, ktorý bude účinný od 1. 1. 2024, a súčasťou tohto územného plánu je aj vyjadrenie odborníkov z krajinného plánovania.
Čiže ani jeden územný plán v tých, neviem koľko, tisíc obcí máme, nebude mať schválený územný plán, pokiaľ úradník, keby to schválili takto na úrovni kraja, povie, že nemám čas. Ako sa tie obce budú rozvíjať ďalej? Takže tých otázok je veľa a ja, podobne ako sme to robili pri iných zákonoch, určite po prvom čítaní, pretože záver z koaličnej rady je, že sa posunie do druhého čítania, budeme zase asi sedieť a budeme to nejako upravovať tak, aby to krajine pomohlo, ale v žiadnom prípade, aby to krajinu nebrzdilo. My potrebujeme sa rozvíjať, my si nemôžme dovoliť stagnovať. Pokiaľ chcem napríklad ďalší príklad, opatrenie na protieróznu ochranu. Ja už si neviem predstaviť, aké opatrenia sa príjmu a kto ich bude financovať, kto ich bude vykonávať. Opatrenia manažmentu dažďových vôd, kto to prikáže, kto to bude financovať, kto to bude vykonávať. Charakteristický vzhľad krajiny, krajinné prvky, kto to napíše, kto to bude vykonávať, kto to bude financovať. To je strašne veľa vecí a ja by som bol veľmi nerád, keby výsledkom tejto, tohto parlamentu boli zákony, ktoré sú nevykonateľné, lebo niekoľko takých zákonov sme prijali na základe politickej dohody, lebo tento zákon môže ozaj krajine pomôcť, len musíme urobiť tak, aby pomáhal, aby krajinu nebrzdil a aby občanov Slovenskej republiky a hlavne slovenskému vidieku neškodil.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis