Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Nemám na poslanca Šíbla, takže ja mám pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vznikol na základe politických dohôd, takže to je celé dve strany, ale poslanec Šíbl má ešte ďalší 32-stranový, takže je to v pohode.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Miloša Svrčeka a Jozefa Lukáča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505). V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Pred čl. I sa vkladá nový článok I, ktorý znie:
„Čl. I
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 339/2015 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 378/2016 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 55/2022 Z. z., zákona č. 137/2022 Z. z., zákona č. 172/2022 Z. z., zákona č. 207/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 334/2022 Z. z., zákona č. 345/2022 Z. z., zákona č. 429/2022 Z. z. a zákona č. 497/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 22 ods. 5 sa čiarka za slovom „h)" čiarka nahrádza slovom „a" a vypúšťajú sa slová „a k)".
2. V § 40am sa vypúšťa odsek 1.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nový čl. I nadobúda účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. IV bod 2 v § 1 ods. 1 písmene d) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „okrem stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiacej s jadrovým zariadením".
3. Za čl. XI sa vkladajú nové články XII a XIII, ktoré znejú:
„Čl. XII
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. a zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 sa vypúšťa odsek 4.
2. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až p), ktoré znejú:
„m) vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce,
n) na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie,
o) vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,
p) nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov¹⁾ (ďalej len „záväzné stanovisko") podľa § 24 ods. 9."
3. V § 9 ods. 2 sa slová „písm. j)" nahrádzajú slovami „písm. d), n) a o)".
4. V § 24 ods. 8, 9 a 10 a v § 31 ods. 14 a 22 sa slovo „ministerstvo" vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „úrad" v príslušnom tvare.
Čl. XIII
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V prílohe č. 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami l) a m), ktoré znejú:
„l) uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí, že stavebná úprava podlieha postupu pri povoľovaní stavby,
m) uskutočnenie revitalizácie vodného toku, ak sa revitalizáciou vodného toku nezriaďuje nová vodná stavba; ďalšie náležitosti ohlásenia a príloh k ohláseniu uskutočnenia revitalizácie vodného toku ustanovuje zákon o vodách."
2. Príloha č. 2 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu, na účely úpravy, zmeny alebo zriadenia koryta vodného toku, ktorý nie je sledovanou vodnou cestou alebo výhľadovo sledovanou vodnou cestou, s cieľom obnovy prirodzeného koryta vodného toku postačuje ohlásenie vlastníka vodnej stavby orgánu štátnej vodnej správy; prílohou ohlásenia je súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného toku. Ak ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby nespĺňa zákonom ustanovené podmienky alebo neobsahuje požadované podklady ani po uplynutí lehoty určenej na ich doplnenie alebo odstránenie, orgán štátnej vodnej správy určí, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe postupu pri povoľovaní stavby."
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nové články XII a XIII nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ja ďakujem pekne za slovo. Ja len krátka poznámka k tomu, čo bolo povedané.
Neviem, či som dobre počul, rozumel, ale tá legislatívna zákonná úprava mala byť urobená do roku 2020. Čiže rok 2019, 2020. To znamená, že mala byť urobená ešte za pôsobnosti predchádzajúcej, predchádzajúcej vlády. Čiže vlastne sa len preniesol dlh a záväzok z minulosti na terajšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1565. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, dnešný piatok má tú výhodu, že pred nami sú tri voľné dni, takže je podstatne viac času, ako sme mali my pred rokom aj pol takmer, keď za dvanásť minút ste vyrobili a predložili zákon o národných parkoch, ktorý bol prečítaný za hodinu a pol a dokázali ste previesť majetok za päť miliárd eur a zastaviť život na vidieku na niekoľko rokov. Toto je úplne niečo iné.
A k tomu ešte o tom, ako sa prideľujú peniaze z plánu obnovy, sa píše už pomaly na každej druhej sociálnej sieti. Polhodina na Muránskej planine. Ten problém je v tom, že ministerstvo životného prostredia zaspalo. Budaj sľúbil, on ozaj sľúbil, kolegovia naši rešpektovali dohody s premiérom, lebo to bola na úrovni premiéra dohoda, v pláne legislatívnych úloh bola novela posudzovania vplyvov o životnom prostredí v novembri 2021, sme v lete 2023 a narýchlo sa predkladá nejaký poslanecký návrh, ktorý nebol s nikým odkonzultovaný. To je ten zásadný rozdiel v porovnaní s tým, čo predkladáme my a čo bolo ozaj odkonzultované a prejednávané so všetkými zástupcami verejnosti, odbornej správy, s komunálom, ozaj že s kým sa len dalo a všetky a všetky pripomienky boli zapracované, zvážené, vlastne boli zvážené a boli zapracované. A prečo a prečo takto? Lebo ako bola spomínaná Demänovská dolina a ďalšie stavby, vy ste mali možnosti na životnom prostredí použiť § 9 zákona 543/2002 Z. z., kde ministerstvo mohlo vydať záväzné stanovisko, ale nevydávalo a účelovo menilo. Presne ako to bolo pri výstavbe deväťposchodového hotela.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som v svojej rozprave chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu. V krátkosti ho odôvodním.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa navrhuje, aby agenda rezortu životného prostredia nielen v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie a integrovaného povolenia, ale aj v oblasti územného plánovania prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a stavebné úrady. Dôvodom je požiadavka podnikateľov nielen v oblasti stavebníctva, ale aj energetiky, telekomunikácií, strojárenstva a iných priemyselných odvetví, vychádzajúca z obavy, že z celkom zjavnej nepripravenosti orgánov v rezorte životného prostredia na integrované konanie a výkon pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu.
Navrhuje sa tiež doplniť príloha č. 2 o drobné stavby, ktoré podliehajú len ohláseniu. Rozsah týchto stavieb sa preberá zo zákona o vodách v režime ohlášok, ako boli ustanovené zákonom č. 74/2023 Z. z.
Teraz, pán predsedajúci, prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Miloša Svrčeka, Jozefa Lukáča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1505).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Pred čl. I sa vkladá nový článok I, ktorý znie:
"Čl. I
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006, Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 339/2015 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 378/2016 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 35/2022 Z. z., zákona č. 137/2022 Z. z., zákona č. 172/2022 Z. z., zákona č. 207/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 334/2022 Z. z., zákona č. 345/2022 Z. z., zákona č. 429/2022 Z. z. a zákona č. 497/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16 písm. f) sa na konci pripájajú slová "okrem integrovaného konania a navrhovanej činnosti alebo jej stavby, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby,".
2. V § 22 ods. 5 sa čiarka za slovom „h)“ čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a k).“.
3. § 34a sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ak ide o integrované konanie alebo o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby.“
4. V § 40am sa vypúšťa odsek 1.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nový čl. I body 1 a 3 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Nový čl. I body 2 a 4 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. IV bod 2 v § 1 ods. 1 písmeno d) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „okrem stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiacej s jadrovým zariadením.“.
3. V čl. IV bod 43 znie:
„43. V § 53 sa odsek 1 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
e) stavebný úrad.“."
V čl. IV bod 43 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. V čl. IV sa za bod 43 vkladajú nové body 44 a 45, ktoré znejú:
„44. V § 54 ods. 2 písm. e) až g), k) a s) sa na konci pripájajú slová „ak nie je príslušným orgánom stavebný úrad,“.
45. V § 55 úvodnej vete a § 56 úvodnej vete sa na konci pripája čiarka a slová „ak nie je príslušným orgánom stavebný úrad,“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
V čl. IV nové body 44 a 45 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. IV bod 44 znie:
„44. Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠56a
Stavebný úrad
(1) Stavebný úrad, v územnom obvode ktorého sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena vykonáva, vrátane posudzovania vplyvov presahujúcich štátne hranice, vykonáva úkony a je príslušným orgánom, ak ide o
a) posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie, ktorých predmetom je navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba alebo činnosť, ktorá podlieha postupu povoľovania stavby,
b) integrované konanie.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o stavbu jadrového zariadenia a stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením.
(3) Stavebný úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa odseku 1 tiež
a) vydáva vyjadrenie podľa § 18 ods. 6,
b) určuje spoločné posudzovanie viacerých navrhovaných činností, ak sú v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti podľa § 20 ods. 2,
c) je správnym orgánom v konaní o pochybnostiach, či niektoré náklady znáša obstarávateľ a navrhovateľ podľa § 59 ods. 2,
d) poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona a zúčastňuje sa konzultácií podľa § 63,
e) zúčastňuje sa konzultácií podľa § 63,
f) plní úlohy kontaktného bodu, ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice,
g) poskytuje informácie o posudzovaní vplyvov do komplexného informačného systému,
h) zabezpečuje uchovávanie dokumentácie z procesu posudzovania po ukončení procesu posudzovania a na požiadanie z nej poskytuje informácie.“.“
V čl. IV bod 44 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
6. V čl. IV sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
„45. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
a) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje stavebný úrad,
b) si môže rozhodnutím vyhradiť výkon činnosti príslušného orgánu v konkrétnej veci, v ktorej by inak bol príslušným orgánom stavebný úrad,
c) určuje, ktorý stavebný úrad je príslušným orgánom, ak sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena umiestňuje v územnom obvode viacerých stavebných úradov,
d) vydáva a zverejňuje metodické usmernenia a poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona v rozsahu, v akom je príslušným orgánom stavebný úrad.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
V čl. IV nový bod 45 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
7. V čl. IV bod 51 znie:
„51. Za § 65h sa vkladajú § 65i a 65j, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠65i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(2) Do 31. marca 2024 je príslušným orgánom vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(3) Pôsobnosť Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(4) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov alebo zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2023 plnili na ministerstve úlohy vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a), prechádzajú od 1. januára 2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Nároky štátnych zamestnancov a zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností uspokojí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(5) Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré boli k 31. decembru 2023 v správe ministerstva a slúžili na plnenie úloh vo veciach podľa § 56a ods. 1 písm. a), prechádzajú od 1. januára 2024 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(6) Podrobnosti o prechode práv a povinností podľa odseku 4 a o prechode správy majetku štátu, pohľadávok a záväzkov podľa odseku 5 sa upravia dohodou medzi ministerstvom a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
§ 65j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1) Ustanovenia o integrovanom konaní sa použijú od 1. januára 2025 a dovtedy sa posudzovanie vplyvov a zisťovacie konanie, ktorých predmetom je navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorou je stavba, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o povolení stavby podľa všeobecného predpisu o výstavbe, vykonávajú samostatne.
(2) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2024.
(3) Na navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorou je stavba, ktorá sa podľa všeobecného predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2024, sa nepoužijú ustanovenia o integrovanom konaní.“
V čl. IV bod 51 § 65i nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IV bod 51 § 65j nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
8. V čl. IX sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 3 odsek 4 znie:
„(4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa § 60 až 74 a § 86 až 88 stavebného zákona, príslušný orgán má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
9. V čl. IX bod 8 § 3 odsek 4 znie:
„(4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie o stavebnom zámere, príslušný orgán je v integrovanom povoľovaní stavebným úradom. Ak je súčasťou integrovaného povoľovania podľa predchádzajúcej vety posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie, príslušný orgán na posudzovanie vplyvu na životné prostredie a povolenia stavby primerane použije postup integrovaného konania;²⁴⁾ súčasťou žiadosti o vydanie povolenia alebo žiadosti o zmenu povolenia je aj správa o hodnotení činnosti.^24a)“
10. V čl. IX sa za bod 18 vkladajú nové body 19 a 20, ktoré znejú:
„19. V § 30 písmeno b) znie:
„b) príslušný orgán, ktorým je
1. stavebný úrad, ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie o stavebnom zámere,
2. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ak ide o iné integrované povoľovanie ako podľa prvého bodu.“
20. Doterajšie znenie § 30 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
a) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje stavebný úrad,
b) si môže rozhodnutím vyhradiť výkon činnosti príslušného orgánu v konkrétnej veci, v ktorej by inak bol príslušným orgánom stavebný úrad,
c) určuje, ktorý stavebný úrad je príslušným orgánom, ak sa predmet integrovaného povoľovania umiestňuje v územnom obvode viacerých stavebných úradov,
d) vydáva a zverejňuje metodické usmernenia a poskytuje odbornú pomoc pri uplatňovaní tohto zákona v rozsahu, v akom je príslušným orgánom stavebný úrad.“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 19 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IX nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
11. V čl. IX sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
„20. Nadpis § 32 znie: „Príslušný orgán“.“
Ostatné novelizačné body v čl. IX sa primerane prečíslujú.
V čl. IX nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
12. V čl. IX bod 21 znie:
„21. Za § 40i sa vkladajú § 40j a § 40k, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠40j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2023, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.
(2) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, do 31. marca 2024 je príslušným orgánom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(3) Pôsobnosť Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(4) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov, z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov štátnych zamestnancov alebo zamestnancov, ktorí k 31. decembru plnili na ministerstve alebo Slovenskej inšpekcii životného prostredia úlohy vo veciach podľa § 30 písm. b) prvého bodu, prechádzajú od 1. januára 2024 na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Nároky štátnych zamestnancov a zamestnancov vyplývajúce z prechodu práv a povinností uspokojí Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(5) Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré boli k 31. decembru 2023 v správe ministerstva alebo Slovenskej inšpekcie životného prostredia a slúžili na plnenie úloh vo veciach podľa § 30 písm. b) prvého bodu, prechádzajú od 1. januára 2024 do správy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
(6) Podrobnosti o prechode práv a povinností podľa odseku 4 a o prechode správy majetku, pohľadávok a záväzkov podľa odseku 4 sa upravia dohodou medzi ministerstvom a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a Slovenskou inšpekciou životného prostredia a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorých sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
§ 40k
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1) Konania podľa tohto zákona, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. marca 2024.
(2) Na integrované povoľovanie prevádzky, ktorou je stavba, ktorá sa podľa všeobecného predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2024, sa v integrovanom povoľovaní prevádzky nepoužijú ustanovenia o integrovanom konaní podľa osobitného predpisu.
(3) Ak je súčasťou integrovaného povoľovania prevádzky posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie, pričom vplyv predmetnej činnosti na životné prostredie už bol posúdený a záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť do 31. marca 2024, posudzovanie vplyvov na životné prostredie ako súčasť integrovaného povoľovania sa v rozsahu tohto záverečného stanoviska považuje za vykonané a súčasťou žiadosti o vydanie povolenia alebo žiadosti o zmenu povolenia je záverečné stanovisko.“.“
V čl. IX bod 21 § 40j nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. IX bod 21 § 40k nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
13. V čl. IX sa dopĺňa bodom 22, ktorý znie:
„22. V celom texte zákona okrem § 30, § 40, § 40h a § 40j sa slovo „inšpekcia“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovami „príslušný orgán“ v príslušnom tvare.“
V čl. IX doplnený bod 22 nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
14. Za čl. XI sa vkladajú nové články XII a XIII, ktoré znejú:
„Čl. XII
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. a zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 sa vypúšťa odsek 4.
2. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) až p), ktoré znejú:
„m) vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu mikroregiónu a územného plánu obce,
n) na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie,
o) vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,
p) nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov¹⁾ (ďalej len „záväzné stanovisko“) podľa § 24 ods. 9.“
3. V § 9 ods. 2 sa slová „písm. j)“ nahrádzajú slovami „písm. d), n) a o)“.
4. V 24 ods. 8, 9 a 10 a v § 31 ods. 14 a 22 sa slovo „ministerstvo“ vo všetkých tvaroch nahrádza slovom „úrad“ v príslušnom tvare.
Čl. XIII
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. .../2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „stavbách, ktoré sú predmetom zisťovacieho konania alebo predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, stavbách v režime integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia a pri“.
2. V prílohe č. 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami l) a m), ktoré znejú:
„l) uskutočňovanie stavebných úprav na vodnej stavbe, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí, že stavebná úprava podlieha postupu pri povoľovaní stavby,
m) uskutočňovanie revitalizácie vodného toku, ak sa revitalizáciou vodného toku nezriaďuje nová vodná stavba; ďalšie náležitosti ohlásenia a príloh k ohláseniu uskutočnenia revitalizácie vodného toku ustanovuje zákon o vodách.“
3. Príloha č. 2 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu, na účely úpravy, zmeny alebo zriadenia koryta vodného toku, ktorý nie je sledovanou vodnou cestou alebo výhľadovo sledovanou vodnou cestou, s cieľom obnovy prirodzeného koryta vodného toku postačuje ohlásenie vlastníka vodnej stavby orgánu štátnej vodnej správy; prílohou ohlásenia je súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného toku. Ak ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby nespĺňa zákonom ustanovené podmienky alebo neobsahuje požadované podklady ani po uplynutí lehoty určenej na ich doplnenie alebo odstránenie, orgán štátnej vodnej správy určí, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe postupu pri povoľovaní stavby.“
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Nové články XII a XIII nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V závere si chcem požiadať, z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi v spoločnej správe výborov navrhujem vyňať bod 24 zo spoločnej správy výborov na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákona vyvolané reformou stavebného práva, ktoré sa týkajú oblasti ochrany životného prostredia. S kolegami predkladáme dva návrhy zákonov reagujúcich na zmeny v stavebnej legislatíve.
Tento návrh zákona patrí do skupiny zákonov v oblasti životného prostredia a jeho cieľom je vo všeobecnosti zosúladiť súvisiace predpisy z oblasti ochrany životného prostredia s novými stavebnými kódexami v dvoch smeroch. Navrhuje sa vykonať úpravy dotknutých zákonov najmä z formálnej stránky, keďže je potrebné najmä nahradenie zmenených pojmov a odkazov na poznámky pod čiarou. Tiež je potrebné reagovať na zrušenie územného konania a územného rozhodnutia, ako aj na zásadné zmeny pri vydávaní záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Preto sa navrhuje zapracovanie nového spôsobu vyjadrovania sa dotknutých orgánov k výstavbe a rôzne súhlasy, vyjadrenia a povolenia súvisiace so stavbou sa menia na režim záväzných stanovísk podľa konania vo výstavbe.
Druhú skupinu zmien predstavujú vyvolané systémové zmeny v oblasti integrovaného povolenia stavieb a činností. Cieľom úpravy integrovaného konania a povolenia stavby a posudzovania vplyvov je v prvom rade zabezpečiť zjednodušenie a optimalizáciu procesov prípravy a povoľovania investičných projektov so zachovaním všetkých environmentálnych štandardov a požiadaviek európskych a medzinárodných predpisov a zároveň odstrániť prvky umožňujúce neodôvodnené prieťahy v konaniach a idúce nad rámec európskych a medzinárodných požiadaviek. Zakladá sa rámec na vytvorenie jednotného integrovaného konania, počas ktorého budú zabezpečené a záväzne zohľadnené požiadavky čiastkových zložiek súčastí a súčastí ako oblasť ochrany vôd, odpadového hospodárstva, ovzdušia, energetiky, sietí a podobne a všetkých súvisiacich stavieb a vyvolaných investícií na princípe hlavná stavba pohltí vedľajšie stavby.
Návrh je v súlade so zákonom o výstavbe, teda rešpektuje postavenie orgánu z rezortu životného prostredia ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby, ktoré sú zároveň predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Návrh tiež neobmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do procesu posudzovania vplyvov, naopak, napríklad možnosť zapojiť sa do konania na pripomienkovanie hlavne environmentálnej dokumentácie sa z dnešných 30 dní predlžuje na 90. Fyzické aj právnické osoby sa môžu stať účastníkmi konania, ak prejavia záujem. Účastníkom konania sa môže stať aj obec. Samospráva si tak posilňuje svoje možnosti zapojenia sa do procesu.
Návrh bol prerokovaný so samosprávami a sociálnymi partnermi, najmä so zástupcami zamestnávateľov, a preto môžme konštatovať, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu vo všetkých otázkach a nemáme žiadne otvorené rozpory.
Ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Maroš, za vecné vystúpenie, ja som ozaj rád, že celá tá diskusia sa vedie v takej vecnej, odbornej polohe, neriešime tu politiku nejakú, nepolitikárčime, ale treba si uvedomiť, že tá regulácia nie je tak jednoduchá, ako si myslíš, že teraz štát stanoví nejaké stropy a marže a Európsky súdny dvor sa na nás bude pozerať. No nebude sa na nás takto pozerať. Tie pravidlá, pokiaľ chceme byť členmi toho voľného európskeho priestoru, tak musíme dodržiavať, ale na druhej strane preto je dobré, že sa o tom bavíme, že hľadanie rieše... hľadáme riešenia nie pre bežný život, ale pre krízové situácie, aby sme mali dopredu nastavené, pretože tie krízové situácie majú spoločné charakteristiky. Raz to môže byť covid, raz to môže byť niečo iné, ale vždycky je tým, jedným zo synonymom je destabilizácia cien na trhu.
Čo sa týka toho, že nejaký reťazec urobí nejakú odbytovku, no nie je to také jednoduché, pretože tí ostatní sú konkurenti. On keby umelo zvýšil cenu a na to si nabalil nejakú tú minimálnu prirážku, keby k tomu došlo, tak tí ostatní, čo nemajú tú odbytovku, tak by ho, z neho podlezú a spravia ho konkurencie neschopným. Nie je to až tak jednoduché.
Ale na druhej strane my máme, my máme aj zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, už aj tam sú stanovené tie pravidlá. Veď napríklad významným nástrojom regulácie cien je to, že nemôže predávajúci predávať pod nákupnú cenu. To je významný nástroj, lebo tým pádom by zlikvidoval konkurenciu silný obchodný reťazec za niekoľko mesiacov. Ale v situáciách, ako je napríklad teraz, čo riešime, alebo obdobie sucha, alebo povedzme vidíme v Anglicku, že sa, že sa na prídel dáva zelenina, môže byť za chvíľočku, že príde veľké sucho a bude na prídel, bude na prídel práve napríklad cukor alebo niečo podobné, štát musí byť nástroj, ako vyhodnotí túto situáciu, a preto by mal mať povinnosť tento nástroj regulačný spustiť.

Ďakujem pekne za slovo.
Asi spoločne obidvom. Som rád, že aj Maroš Viskupič, aj poslanec Susko vedia, že to existuje, nemajú s tým problém, že to robia. Akurát keď sme sa zhodli na tom, že namiesto tej možnosti dáme tam povinnosť, ale v jednotnej forme, aby to nebolo byrokraticky náročné, pretože pokiaľ každá, každý systém obchodný alebo produkčný si bude robiť svoju cenovú evidenciu, ako sám chce, tak ozaj potrebujeme stovky ľudí. Jednoduchý, úplne jednoduchý prehľad. Veď dnes, v dnešnej dobe počítačov urobiť nejaké predtlačené, nejaký materiál, kde naťukám údaje a tie pošlem elektronicky v nejakej chránenej podobe niekde, kde sa vyhodnocujú, to je presne ako doma. Doma nebudete kontrolovať nič, pokiaľ netušíte, že je problém. To je presne tu. My sa bavíme o krízových situáciách. A na druhej strane tá možnosť alebo povinnosť mať uložené dáta niekde, veď všetky dáta dnes sa ukladajú, je veľmi cenným zdrojom na to, aby štát mohol prijímať riešenia. Aby neprijímal, Maroš, aby neprijímal nezmyselné riešenia. Ide o to, aby neprijímal nezmyselné. Že dnes sa niekto ráno rozhodne, že ide regulovať, a nakoniec vo výsledku sa ukáže, že vlastne my nie sme v pozícii takej, že regulovať niečo musíme. Toto, o tú normálnosť tu ide. Aby sme mali, alebo normálni ľudia mali normálne rozhodovať, musia mať normálne dáta. Asi o to sa jedná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa teraz chcel vyjadriť k cenám, k cenám, ktoré sú, alebo k regulácii, alebo k možnosti zásahu do cenotvorby v rámci Slovenskej republiky.
V prvom rade na úvod chcem, chcem oceniť to, že, že sa táto schôdza vôbec otvorila, resp. tieto body že sa otvorili, pretože asi prvýkrát sa bavíme o potravinách na inej úrovni ako často bezduché tlačové konferencie o poschodie nižšie. Tá debata má byť tu v tejto miestnosti, my sme zákonodarci a my o tom máme rozprávať a následne prijímať nejaké zákony alebo opatrenia. Takže to som vyložene rád, že potraviny sa stali konečne témou. Je nás tu stále menej a menej.
Čo sa týka, čo sa týka cien potravín, nerieši, nejdeme riešiť niečo, čo je nejakou veľkou novinkou, pretože ceny potravín boli vždycky na Slovensku vysoké akurát tým, že sme sa dostali trošku do takej nepríjemnej situácie z hľadiska spoločnosti, tak ľudia si začali viac všímať. My sme, čo sa týka cien potravín a podiel nákladov na potraviny v rámci domácností, mali vysoké dlhodobo. V roku 2020 to bolo 20 %, to mala Únia ten priemer nejakých 12 % alebo 10 %, my sme mali 20 %. Čiže tie podiely nákladov na potraviny sme mali stále vysoké s tým, že, s tým, že postupne ako, ako prišla tá covidová pandémia, vojna a celková nervozita spoločnosti a podiel potravín na Slovensku stúpol na neuveriteľných 25 %, tak, samozrejme, sa to stalo dôležitou témou a myslím si, že aj politicky asi je to téma č. 1, a preto si táto téma zaslužuje pozornosť, zaslúži pozornosť, a preto by sme sa jej mali aj na úrovni Národnej rady venovať.
Čo sa týka celkovej, celkovej inflácie, tak Slovensko z hľadiska V4 je práve v celkovej inflácii najlepšie zo štátov V4, pretože máme podstatne nižšiu infláciu ako okolité štáty, okolité štáty a inflácia za mesiac marec bola 14,8 %, kým v Maďarsku 25, Poľsku 16, Česku 15 a je celkom očakávaný trend, že inflácia nám bude padať dole, do konca roka snáď sa ustáli niekde okolo desiatich percent.
Druhá vec je otázka inflácie cien potravín. Tá je u nás vysoká a jedna z najvyšších v Európskej únii a tá dosahuje 29 % a tú infláciu ťahajú práve tie výrobky, tie výrobky, ktoré sú produktami bežnej spotreby, to znamená mäso 30,5 %, čiže takmer 31 mäso, obilie 27, mlieko, syr a vajcia 36, zelenina 32 %. To sú tie rozhodujúce články a, bohužiaľ, sú to články, ktoré sú základnými potravinami na každodennú výživu obyvateľov Slovenskej republiky.
Tých opatrení bolo viac, ja som sám navrhoval minulý rok v januári znížiť DPH na koaličnej rade z, na výbore a následne aj na koaličnej rade z 10 na 5 %. Vtedy toto opatrenie bolo podporené aj tým, že som si robil nejakú vlastnú analýzu a došiel som k sume, že pokiaľ znížime z 10 na 5 % potraviny v tej vybranej skupine, potraviny so zníženou DPH na pol roka, tak štát to bude stáť 60 miliónov. Vtedy mi to bolo povedané, že je to strašne veľa, a o dva mesiace nato to minister, vtedajší minister financií Matovič potvrdil, že na ročnom vyjadrení by to bolo okolo 120 alebo 130 miliónov.
Ja som tento návrh odôvodňoval ani nie tak nárastom cien, ale tým, že o tie peniaze prídeme tak či tak. Pred chvíľočkou pán poslanec Kuriak o tom rozprával a to je aj ešte dodnes bežná prax, že tých 60 miliónov sme vo výsledku stratili v šedej ekonomike vývozom peňazí hlavne do Poľska a do Maďarska. Už teraz do Maďarska asi menej, ale predtým hlavne do Poľska, kde okrem potravín ľudia si nakupovali aj pohonné hmoty, čím sme prichádzali nielen o príjmy z predaja potravín, prichádzali sme o DPH, prichádzali sme o významnú čiastku zo spotrebnej dane. Osobne si myslím, že keby sme boli vtedy toto opatrenie urobili na pol roka, už by sme mali za sebou to obdobie po pol roku navrátenia tejto DPH naspäť na 10 %, plus mali sme pol roka na to, aby sme upratali tie nezmysly, ktoré sa urobili v minulej vláde a to je to, že tie hranice DPH na úroveň 10 % sa robili asi z večera do rána podľa toho, kto ako mal na čo chuť alebo čo mu momentálne v rámci výživy chýbalo, pretože nie je normálne, aby petržlen mal 10 % a mrkva 20 %, aby marhuľa mala 20 % a broskyňa 10 %. Proste úplne chaoticky a nezmyselne pripravený, pripravená novela zákona o DPH.
A druhá vec, čo by som určite navrhoval a budem, pokiaľ budem mať tú možnosť, budem navrhovať upratať aj DPH, upratať, hovorím preto upratať, pretože to, že my máme dnes 20-percentné DPH na mliečne a mäsové náhražky, vlastne znamená to, že si nevážime a znevažujeme ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, dvakrát, prvýkrát tým, že majú intoleranciu, a druhýkrát tým, že ešte majú vyššie ceny ako zdraví ľudia. To by sme takisto mali dať dohromady a tú DPH znížiť. V takomto prípade, bežne je, takto, bežne je DPH ekonomickým nástrojom. Pokiaľ by sme upravili DPH u náhražok mliečnych a mäsových, už by to malo aj ten sociálny rozmer a dnes to percento intolerantných je strašne vysoké a určite každý z vás pozná nejakého človeka, čo má nejakú intoleranciu, a viete, že majú obrovský problém, obrovský problém zvládnuť nákup potravín, pretože normálne potraviny nemôžu, asi nie je príjemné sa pozerať na človeka v kŕčoch, ktorý pol dňa presedí buď na vécku, alebo niekde v spálni a je vlastne spoločensky úplne odpísaný. Takže to je trošku k minulosti.
Čo sa týka cien potravín, keď sme sa dohodli, že sa budeme baviť odborne a nie politicky, tak sa bavme odborne. Ten dopad cien potravín nie je otázkou iba posledných mesiacov, týždňov alebo jedného-dvoch rokov, je to dedičstvo minulosti, pretože tým, že potraviny, potraviny a poľnohospodárstvo bolo rezortom druhej a tretej kategórie, je dodnes finančne poddimenzované a ten výsledok je ten, že sme stále viac závislí na dovoze, stále máme menej potravín. Pokiaľ mi niekto bude vyvracať, tak potom nech mi vysvetlí, prečo nám saldo zahraničného obchodu rastie kontinuálne z roka na rok a za minulý rok to bola 2,1 miliardy eur. V roku 2016 to bola 1,096 miliardy eur. Čiže keď sa chceme baviť o znížení ceny potravín, tak by sme sa museli baviť so všetkými tými, ktorí potraviny produkujú, vrátane tých 60 % potravín z dovozu, kde asi veľký vplyv na cenotvorbu nemáme.
Takže v podstate máme, máme niekoľko možností. Prvá možnosť je tá, že znížime DPH. Dnes asi by, asi by jednostranné zníženie DPH až taký efekt nemalo, ako to bolo pred rokom, preto by sme to mali podporiť niečím, čo vlastne podporí aj tú našu produkciu, domácu produkciu potravín, pretože tá cenotvorba v tých maloobchodoch – a to nie iba v zahraničných reťazcoch, ale aj v domácich obchodoch – je riešená asi takto, že každý, každý jeden predajca má záujem a je doslova tlačený do toho, aby predával maximálne množstvo slovenských potravín. Tým, že slovenské potraviny vplyvom toho investičného deficitu z minulosti sú drahšie od 15 až do 30 %, tak súčasne sa tie dodávky tovaru, a tých potravín je málo, tak ten tovar sa vykrýva dovozom a pokiaľ by boli rovnaké marže alebo obchodná prirážka aj na domáce, aj na zahraničné potraviny, tak tie zahraničné potraviny by boli výrazne lacnejšie ako slovenské. Preto tí obchodníci majú vyššiu maržu na zahraničné obchody a nižšiu maržu na slovenské obchody. Akonáhle by sme mali lacnejšie slovenské potraviny, tým pádom tá marža aj na tie zahraničné obchody by bola nižšia a tak by sme vlastne stlačili prirodzene tú cenu potravín na predaji.
Čo sa týka potravín, predaja potravín v maloobchodnej sieti, tam to až také jednoduché nebude. A teraz sa dotknem toho, toho zákona, ktorý, ktorý teraz riešime a my sme to riešili na tom okrúhlom stole, musíme dávať pozor, komu pomôžeme a komu ublížime. V prípade, že by sme znížili zákonom obchodné prirážky a stanovili by sme maximálny limit, dostaneme sa do rizika takého, že odkryjeme cenotvorbu predajcov, čo by asi pre rozhodujúcich potravinárov nebolo moc príjemné, keby každý videl, asi za aké ceny sa predáva. Na druhej strane pokiaľ znížime maržu základných potravín, a tu je to podstatné, tak možno by sme, určite by sme pomohli bežným občanom tým, že by tie ceny mohli byť nižšie, a na druhej strane musíme si uvedomiť, že zahraničné reťazce majú tú výhodu, že ten sortiment je ďaleko širší. To znamená od bežných potravín až po obuv, kvety a neviem, čo všetko majú v týchto obchodoch, a oblečenie, kým také slovenské, ako napríklad je Jednota, je orientovaná hlavne na predaj slovenských potravín, tým by sme spôsobili vážne ekonomické škody, pretože ony žijú hlavne z predaja domácich potravín a boli by asi nekonkurencieschopné. Takže reakcia Jednoty na takéto opatrenie bola taká, že reálne by mohlo hroziť, že zatvoria aj niekoľko stoviek predajní, čo asi by sme nechceli, pretože ony majú ten najvyšší predaj domácich potravín na úrovni niekde okolo 60 %.
Ak chceme robiť nejaké opatrenia, mali by sme ich robiť na základe nejakých dát a informácií. Preto nesúhlasím, kolega Viskupič je tu, Maroš, nesúhlasím s tebou, že, že zavedenie naspäť tej povinnosti cenovej evidencie je byrokratický nezmysel. Dáva to aj, podobné stanovisko dáva aj ministerstvo financií, ktoré mám pred sebou, to je to ďalšie stanovisko, že, že je to administratívne náročné, ale potvrdzujem slová pána poslanca Takáča, bol som pri tom, keď všetci veľkí obchodníci, ktorí tvoria zhruba, bola tam aj CBA-čka, nejakých 90 % určite, potvrdili, že oni to robia aj dnes. Čiže v podstate oni vôbec nemajú s tým problém, to, čo je dnes v rámci ich nejakej iniciatívy a bolo by to obligatórne zavedené, vôbec s tým nemajú problém, práve naopak, práve naopak, vedeli by preukázať často aj tie útoky, ktoré zažívajú, že nie sú opodstatnené, lebo takto by vedeli to preukázať. Dnes je to zverejňovanie ich interných dokumentov, čo oni nie sú povinní, ani to robiť nebudú. Keby to bolo v zákone, tak by to robili. Čiže toho sa oni vôbec neboja, neboja sa a ja som za to, aby sa to vrátilo naspäť.
A už keď sa bavíme o nejakej odbornosti, tak pokiaľ chceme odborne niečo posudzovať, musíme mať dáta. Ja si neviem predstaviť, že by som riešil niečo bez nejakých dát. Že nemám podklady, nemám informácie, kalkulácie, analýzy a budem emotívne na základe nejakých vnútorných pocitov prijímať riešenia. To asi je to najhoršie, čo môže byť. Takto fungujú nejaké aristokracie, kde kráľ sa zle vyspí a ráno prijme štyri rozhodnutia a ľudia to musia počúvať, či sa im to páči, alebo nie. Takže toto je v poriadku.
Čo sa týka regulácie, tam je to trošku iné, ale na druhej strane myslím, že to bolo tiež všeobecne, všeobecne to bolo prijaté, že pokiaľ štát, a na to má oprávnenie štát v zákone o cenách, tak musí mať k tomu urobenú tú analýzu. A tam sme sa viac-menej dohodli, že pokiaľ chceme robiť nejaké rozhodnutia, tak dajme do zákona nie možnosť, ako je to dnes, ale povinnosť, aby ministerstvo financií tú analýzu robilo. Argument, ktorý dalo ministerstvo financií, že by to zvýšilo, že by to malo, vyžadovalo dodatočné finančné prostriedky na spracovanie prevádzky informačného systému, si myslím, že sú neopodstatnené, a ja si myslím, že takýto argument v ústrednom orgáne štátnej správy, ktorý je hlavný cenový regulátor Slovenskej republiky, asi neobstoja. Tam tých pár tisíc by sa určite malo nájsť.
Takže som za to, aby tam bola povinná analýza a na základe výsledkov analýzy už vie ministerstvo financií prijať a presne tak, ako sa píše v ďalšom stanovisku ministerstva pôdohospodárstva, v prípade mimoriadnych situácií, vojnového stavu, proste v krízových obdobiach aby ministerstvo financií povedalo: Haló, je tu niečo zlé, ideme regulovať.
Ale teraz čo budeme regulovať? Ak budeme regulovať obchodné reťazce, tak sa dostaneme okamžite do rozporu s právom Európskej únie, kde sme všetci alebo tí, čo boli pred nami, súhlasili s pravidlami, že naše záko... zákony európske sú nad našimi zákonmi, tak takto by sme sa dostali asi pod paľbu Súdneho dvoru. A ja si myslím, že aj dnes Orbán, premiér Orbán v Maďarsku asi čaká každý deň, keď Európsky súdny dvor rozhodne, že koná v rozpore so zákonom, aby mohol tie svoje regulácie odstrániť alebo zrušiť, pretože keby to urobil svojvoľne, tak má vážny politický problém, pokiaľ to urobí Európska únia, tak to bude zlá Európa a on je z obliga a vlastne vie sa vyviniť pred svojimi občanmi, pretože tá inflácia je ozaj v Maďarsku šialene vysoká.
Ale pokiaľ by sme chceli regulovať potraviny, tak musíme si uvedomiť skutočnosť, že museli by sme regulovať celý potravinový reťazec. A keď sme sa o tom bavili na tom okrúhlom stole, tak zrazu bol problém už u tých prvovýrobcov. A prečo nás? Prečo nie len, len zahraničné obchody? A Jednota, a my to nechceme. No takto to asi fungovať nemôže. Čiže áno, v krízových situáciách ministerstvo financií mohlo by robiť regulátora, je, je, je oprávneným cenovým regulátorom, avšak za celý potravinový reťazec. Od produkcie až po predaj. A to každé jedno percento, ktoré sa ušetrí, a na to možností je ozaj viac, nie je to iba striktné rezanie cien, sú aj iné možnosti, vo výsledku by mohlo priniesť tých očakávaných 10 %, 15 %, možno 20 % zníženie cien, čo pri inflácii 29 %, pokiaľ by sme znížili o 20 %, sme 5 % dole a sme tam, kde sme boli pred niekoľkými rokmi, ešte pred obdobím, keď bola vojna. Takže toto vidím ako reálne, ale muselo by to byť veľmi zodpovedne uvedené v zákone.
Chcem upozorniť na jednu vec, na ktorú upozorňuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. Kolegovia, my budeme mať na tejto schôdzi, budeme prerokovať tlač 1647 o, dobre hovorím(?), 1647, áno, 1647, to je návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene niektorých doplnkov, tlač 1584, to sú dva predpisy, kde, kde ministerstvo pôdohospodárstva na základe tohto zákona, nerozumiem kvôli čomu, ale nepochopiteľne bolo vyňaté z oblasti cien, vykonávajúci cenové predpisy. Čiže keď tento zákon schválime alebo túto novelu schválime, tak pôsobnosť v oblasti cien budú môcť robiť ministerstvo financií, zdravotníctva, iný orgán štátnej správy, ktorý je v osobitnom predpise, vyšší územný celok, obec, finančná kontrola, Slovenská obchodná inšpekcia, vláda, avšak nie ministerstvo pôdohospodárstva. Čiže tieto snahy, o ktoré teraz sa, o ktorých sa tu bavíme, vlastne sa dostanú úplne mimo zákon. Takže upozorňujem na, upozorňujem na túto tlač, ktorá, ktorá bude predmetom asi najbližších dní, je to vládny návrh zákona, aby sme, aby sme nedovolili túto kompetenciu ministerstva schváliť.
Toto predsa, to predsa asi ani nemôže byť normálne, aby ministerstvu zobrali to, čo vlastne ľudia dávajú 25 % na potraviny, bez potravín neprežijú, hej, a budeme regulovať možno ceny cestovných lístkov alebo poplatkov za odpad, ale nebudeme regulovať – a hlavne v krízových situáciách – potraviny.
Čo sa týka ešte k tomu stanovisku, lebo to je dôležité, ministerstvo pôdohospodárstva nemá problém a súhlasí s opätovným zavedením povinnosti viesť evidenciu o cenách. Čiže toto ministerstvo pôdohospodárstva potvrdilo, vôbec s tým nemajú problém. V oblasti zasahovania do cien upozorňujú, že toto im vypadne. A ak chceme, aby ministerstvo bolo nejakým cenovým regulátorom alebo malo kompetencie v oblasti v zákone o cenách, tento zákon nemôžme, nemôžme schváliť, pre túto úpravu, kde sa vylučuje ministerstvo, by sme nemohli schváliť. Ináč, ináč ministerstvo pôdohospodárstva nejaký zásadný problém nemá, akurát upozorňuje na to, že, že oblasť cenových kalkulácií a nejakých, nejakých obligatórných zásahov do cien asi nebude možné, skôr bude to orientačné. Ale od toho máme ministerstvo financií, aby vydalo usmernenie, ako tie ceny sa majú sledovať. Ja si myslím, že tam nejaký problém by nemal byť.
Ešte, ešte tu som, tu, čo som tu mal. Čiže k tým, ja na záver úplne, úplne k týmto cenám. My sme sa aj rozprávali pri tom okrúhlom stole, že budeme sa baviť o nejakých zásahoch do cien na rok 2023. Čiže od 1. júla do konca roka. Aj hocijaký zásah sa spraví, určite to nezmení život na budúci rok. My keď chceme, aby sme, aby sme nemuseli riešiť takto ceny v bežných, bežných životných situáciách, aby sme skutočne dostali sa v cenách potravín na úroveň priemeru Európskej únie, to je niekde okolo tých 13 – 15 % výdajov domácností na potraviny, nesmieme opakovať chyby tie, ktoré sme urobili v minulosti. To znamená, ozaj musíme maximálne zodpovedne využiť prostriedky, ktoré nám poskytuje, sú nám poskytované v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. My máme teraz na päť rokov štyri miliardy a nesmie sa už stať to, že tie peniaze pôjdu inde, ako mali ísť, a to do poľnohospodárstva a potravinárstva.
Mne osobne je veľmi ľúto, tým, že som prešiel, asi aj celý život som na cestách, a keď som chodil po tých družstvách – a som ich ozaj tisíce prešiel – a poľnohospodárskych podnikoch a všade som videl vybudované z prostriedkov programu rozvoja vidieka 2007 – 2013, že tieto tabule chýbajú. Vieme, je to minulosť. Nemá význam sa k tomu vracať, ale neurobme tú istú chybu a ozaj využime tie možnosti, ktoré nám otvorene trh dáva, pretože nie Únia, ale my sami sme si spôsobili problémy, sami prijímame goldplating, zákony nad rámec a sami zneužívame prostriedky. Keby to takto nebolo, tak by sme sa mali na vidieku trošku ináč.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, iba krátka reakcia.
Áno, ja súhlasím s tým, ja som len povedal, ja som chcel tým vystúpením povedať to, že stanoviská tie ministerstvá dali, toto boli výhrady, ja si myslím, že sa asi zhodneme, že to sú praktické výhrady, nie sú to politické, tak ako celá diskusia, okrúhle stoly boli odborné, aj toto je odborný pohľad. Tá poznámka k tým cenám je, samozrejme, otázka vnútorného takého prijatia tohto zákona ako v reštaurácii, ale, ale my sme aj prijali tie reštaurácie tak, že ideme im pomôcť. Tam sa neišlo s tým, že sa znížia ceny.
A to, čo sa, tie prvé otázky – podporujete, nepodporujete, ja som povedal, že musíme mať tie tri stanoviská, je to, hovorím, politická dohoda. Mňa akurát mrzí to, že z ministerstva financií sme dostali nejaké stanovisko, o ktorom budem hovoriť, také stručné, len ministerstvo financií sa nevyjadrilo, či túto sumu, a to už bez ohľadu na to, či je to 25 alebo 40 miliónov, či na túto sumu dá súhlas, alebo nedá. To znamená tým, že bol predradený tento zákon, tie zákony na dnes, tak predpokladám, že v pondelok sa bude rokovať na úrovni u nás v klube, že ako, ako potom, kto bude vlastne komunikovať ďalej s ministerstvom financií, že či na toto ministerstvo stanovisko dá, a podľa toho, samozrejme, budeme sa informovať, sme v kontakte dennom, takže nevidím problém.
Ale hovorím to sú, to sú vecné veci, vecné veci, vecné argumenty a ja osobne podporujem každý návrh, ktorý zníži ceny potravín, pretože je to otázka, ktorú sme dlhodobo zanedbávali. A dnes, keď je priestor dať signál ľuďom, ale aj hlavne tomu rezortu, že konečne v parlamente sa diskutuje o nich a nepočúvame ich výkriky alebo ich prosby iba z ulíc alebo z médií, je dobrá cesta a ja si myslím, že na budúci týždeň v pondelok to bude jasné.
Ďakujem pekne.