75. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem tiež dobré ránko alebo dobrý deň.
Cieľom tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je v reakcii na aplikačnú prax upraviť podmienky poskytovania dotácií na rozvoj priemyselnej výroby, výskumu, vývoja a služieb. Návrhom zákona sa zavádzajú elektronické žiadosti o poskytnutie dotácie, upravujú sa niektoré podmienky týkajúce sa ostatných účelov dotácie a tiež úpravy reagujúce na stav v oblasti banských činností.
Medzi najvýznamnejšie navrhované zmeny patria:
- úprava dvoch nových účelov použitia dotácie, a to preložka elektronických komunikačných sietí alebo vybraných líniových stavieb a náklady na štúdiu realizovateľnosti projektu súvisiaceho s rozvojom priemyselnej výroby, výskumu, vývoja a služieb,
- ustanovenie pravidiel spolufinancovania účelu dotácie,
- zavedenie novej kategórie úloh, na plnenie ktorých môže obec alebo VÚC, vyšší územný celok, žiadať dotáciu,
- vytvorenie podmienok na podávanie žiadostí, týkajúcich sa mimoriadnych a naliehavých úloh súvisiacich s investíciou investora aj mimo výzvy na predkladanie žiadostí a
- úprava povinnosti prijímateľa a požadovaných príloh k žiadosti v reakcii na uvedené zmeny.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
A ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz udeľujem slovo pánovi spravodajcovi za gestorský výbor pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Vojtechovi Tóthovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1206.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku a odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, vážené pani poslankyne, písomnú prihlášku som neobdržal do rozpravy, preto dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Kto má záujem, môže tak urobiť. Konštatujem, že nikto, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Predpokladám, že ani pán navrhovateľ, ani spravodajca, keďže nebola žiadna rozprava, nemajú záujem o záverečné slovo a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, o ktorom budeme hlasovať o 11. hodine.
Môžeme teraz pristúpiť s oboma, s pánom ministrom aj s pánom spravodajcom, k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to pod parlamentnou tlačou 1215, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1281.
Opäť udeľujem slovo pánovi ministrovi hospodárstva, aby tento návrh uviedol.
Nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1215.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto vládneho návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zaviesť komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku v Slovenskej republike, pričom sa prihliada aj na bezpečnosť a verejný poriadok v Európskej únii.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky, v rámci ktorej je ako jedno zo strategických bezpečnostných záujmov vymedzené práve účinné preverovanie zahraničných investícií z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku a kontrola rizikového kapitálu. Požiadavka na prijatie navrhovanej legislatívy vyplýva taktiež z Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024. Dôležitosť zavedenia účinného mechanizmu zdôraznila situácia spôsobená pandémiou COVID-19 a taktiež situácia súvisiaca s vojenskou agresiou Ruskej federácie na území Ukrajiny. V tejto súvislosti Európska komisia vyslala jasný signál dôležitosti preverovania zahraničných investícií a zároveň opakovane vyzvala členské štáty Európskej únie, ktoré nedisponujú komplexnými mechanizmami na preverovanie zahraničných investícií, aby takéto mechanizmy urýchlene prijali.
Návrh zákona upravuje aj niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie v platnom znení. Mechanizmus preverovania ustanovený návrhom zákona predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami. Jeho implementáciou Slovenská republika bude môcť nielen monitorovať bezpečnostné riziká, ale ich aj eliminovať, a to prijatím konkrétnych opatrení vo forme stanovenia podmienok pre realizáciu zahraničnej investície alebo jej prípadným zakázaním. Osobitne sa pristupuje k tzv. kritickým zahraničným investíciám podľa § 3 návrhu zákona vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky, ako je to napríklad v oblasti obrany, v odvetví biotechnológie a v prípade prvkov kritickej infraštruktúry alebo v oblasti médií a podobne, ktorých uskutočnenie bez predchádzajúceho preverenia podľa návrhu zákona je zakázané.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
A ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister. Teraz prosím pána poslanca Vojtecha Tótha, aby predniesol spravodajskú informáciu, gestorský výbor pre hospodárske záležitosti.
Nech sa páči.

Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1215.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do tejto rozpravy, preto dávam možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi za spoluprácu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Tento návrh je pod parlamentnou tlačou 1209, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1275. Vítam pani ministerku kultúry Natáliu Milanovú a zároveň jej udeľujem slovo, aby mohla tento návrh v pléne uviesť.
Nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov, tlač 1209.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 o umeleckých fondoch.
Cieľom návrhu zákona je od 1. 1. 2023 zrušiť povinnosť uhrádzať príspevky príjemcom autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov umeleckým fondom. Príjemca odmeny tak nebude musieť odvádzať umeleckým fondom príspevok vo výške 2 % z jeho hrubých príjmov. Zrušuje sa odvodová povinnosť do umeleckých fondov pre dedičov autorských práv, za rok 2022 sa môžu tieto odmeny dobrovoľne odviesť aj po 1. 1. 2023. Tento návrh zákona vychádza z uznesenia vlády č. 400 z 24. júna 2020.
Aby som ešte stručne len povedala, že čo je cieľom, podrobnejšie a prečo k tomuto kroku aj pristupujeme. Príspevky, dvojpercentné, sú dlhodobo predmetom kritiky zo strany zástupcov kultúry a kreatívneho priemyslu. Tieto príspevky sú pre tvorcov dodatočným zdanením, ktoré nemá ekvivalent v iných profesiách, a je aj v protiklade s bežnou praxou iných európskych krajín, kde tvorivé profesie majú skôr nižšie daňové zaťaženie. Na podpornú činnosť sa mali skladať - je otázka, do akej miery sa aj skladali - povinným príspevkom všetci tvorcovia a interpreti, vrátane tých, ktorí nikdy neboli beneficientami tejto podpory. Počas pandémie boli príspevky aj vzhľadom na situáciu v kultúre zdobrovoľnené a na finančnú podporu umelcov štát zriaďuje Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a KULTMINOR, kde zo štátneho rozpočtu ide za všetky tieto fondy 40 miliónov eur približne, ktoré nie sú predmetom potom ďalšieho zdaňovania. Rozpočet umeleckých fondov za rok 2019, len pre informáciu, dohromady bol 2,3 milióna eur.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.