78. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný dobrý deň a bohatého a veselého Mikuláša. Pokiaľ ste si vyčistili topánky, tak ste niečo určite ráno dostali.
Tak ako som spomínal už v prvom čítaní, tento návrh zákona predkladám, ktorým sa mení a dopĺňa č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Má takpovediac tri základné okruhy.
Prvý rieši návrh zákona, návrhom zákona sa teda zabezpečuje implementácia nariadenia Rady Európskej únie 2022/1854 zo 6. októbra tohto roka o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energií. Ide o nastavenie pravidiel pre zavedenie a vyberanie odvodu z nadmerných príjmov z výroby elektrickej energie v zariadení na výrobu elektrickej energie na území EÚ, a teda aj Slovenskej republiky, a toto nariadenie je už účinné od 1. decembra. Tým, ktorým môže týmto nariadením, a má sa teda napomôcť zlepšiť finančnú situáciu štátu na jednej strane, na druhej strane nadmerné zisky, ktoré vyplývajú z enormnej situácie na trhoch s elektrickou elektrinou, aby boli spravodlivo prerozdelené medzi výrobcov a teda spoločnosť, medzi štáty a daňových poplatníkov a v konečnom dôsledku odberateľov elektriny.
Druhý okruh je, ktorý návrh zákona zabezpečuje, je vykonávanie povinností ustanovených čl. 3 nariadením Rady EÚ 2022/879 z 3. júna tohto roka, ktorým sa mení nariadenie EÚ č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, a týkajúce sa uvalenia sankcií na ruskú ropu dodanú do Slovenskej republiky ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov alebo do tretích krajín, to znamená sankčný režim, ktorý Slovenská republika musí dodržať ako člen EÚ.
A tretí, veľmi dôležitý, dôležitá problematika je riešená týmto návrhom zákona tak, že sa dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v zaregulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike, teda v dodávkach tepla, určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením.
Návrh zákona taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva v znení neskorších a, neskorších predpisov o poskytovaní dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
Inými slovami, tento zákon umožňuje, aby sme po 1. januári poskytli pomoc všetkým domácnostiam na území Slovenskej republiky, ktoré sú zásobované teplom centrálnymi systémami vykurovania miest a obcí. Jedná sa zhruba o až 2 milióny obyvateľov. Málokto si uvedomuje, že hlavné dodávky tepla alebo sú realizované v našej krajine práve cez centrálne vykurovanie a bez týchto zmien, ktoré sme navrhli, ktoré navrhujeme, tie, pomoc tým domácnostiam po 1. januári nebude možné poskytnúť napriek všetkým opatreniam, ktoré ministerstvo, vláda, ale aj v súčinnosti s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví sme pripravili a, samozrejme, aj s dodávateľmi tepla.
Podčiarkujem, tieto úpravy sú konzultované a v úzkej súčinnosti s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad nevynechávame, neobchádzame, neeliminujeme jeho činnosť, naopak, riešime situáciu, ktorú ani úrad za súčasnej situácie jednoducho nemá na to právne prostriedky, aby tú situáciu riešil, a preto zavádzame krízovú reguláciu, lebo situácia je naozaj v našej krajine, ale teda nielen v našej krajine, čo sa týka dodávok energií, krízová. Máme vyriešenú elektrinu, máme vyriešený plyn, ale nemáme vyriešené teplo. Pokiaľ toto nebude schválené, jednoducho teplo po 1. januári, ako som už zdôraznil, nebude možné dodávať domácnostiam za ceny, ktoré tieto naše domácnosti, naše, vlastne naše spoločné domácnosti znesú.
Mnohí z vás ste starostami alebo primátormi miest, takže táto problematika je vám veľmi blízka, rozumiete tomu a predpokladám a žiadam o podporu tohto zákona bez ohľadu na politické tričko, lebo to nerieši problém vlády, ale rieši náš spoločný, našich občanov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Milanovi Kuriakovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem. Dobrý deň vám prajem. Nebudem dlhšie ako pán minister, aj ja vám prajem bohatého Mikuláša. U nás na Orave bol už včera večer. Deti mi písali, že bol, tak verím tomu, že príde aj dnes tu do Bratislavy a inde.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1328), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1875 z 1. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote uznesením, určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 639 z 1. decembra 2022, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 392 z 5. decembra 2022. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva deväť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 393 z 5. decembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub SaS pán poslanec Karol Galek a písomne prihlásený je aj pán poslanec Peter Kremský.

Dobré ráno všetkým. Pekného Mikuláša aj za mňa a za klub SaS.
Prejdem rovno k zákonu, ktorý sme mali včera na výbore. Asi dve hodiny sme o ňom diskutovali, dovolím si povedať, že vo veľmi konštruktívnom duchu bez nejakého politikárčenia a rád by som v tomto pokračoval aj dnes. Ale tak ako sa včera ukázalo aj na výbore, môj návrh, ktorý som predkladal aj na poslednej schôdzi, na jeho dopracovanie alebo vrátenie na dopracovanie bol opodstatnený, pretože naozaj bolo predložených šesť pozmeňovákov s celkovo dvadsiatimi siedmimi bodmi.
Jeden z tých pozmeňovákov sme dokonca odsunuli tak, že pán Vons ho má predložiť do parlamentu, ale teda nevidel som ho medzi pozmeňovacími návrhmi. Videl som, teraz po deviatej tam pribudol pozmeňovací návrh pána Petra Kremského a Petra Pčolinského, ktorý bol vypracovaný ministerstvom. Včera sme ho ako členovia výboru dostali aj do schránky a rieši aj veci, ktoré sme ešte namietali na výbore, minimálne tie, ktoré sú vypuklé voči výrobcom z plynu a tým, ktorí majú už dneska zastropované ceny. Takže naozaj s týmto, s týmto pozmeňovacím návrhom sa dá súhlasiť.
Petrovia, dobrá robota, ste tu podpísaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Kľudne pokračujte, pán poslanec.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Hovoril som, že teda nebudem politikárčiť, iba jednu poznámku si dovolím. Keď sme tu boli naposledy v tom prvom čítaní, tak po práve rozprave sa mal jeden poslanec za OĽANO vyjadriť, že Sulík mi mal zakázať predložiť pozmeňovací návrh. Toto ale naozaj som nikdy nepovedal ani to neviem, odkiaľ táto informácia vzišla. Ja som svoj pozmeňovací návrh predložil, obsahoval štyri body. Riešili sme to na výbore, prešli sme si všetky štyri body. Nebudem sa k nim vracať, pretože naozaj si myslím, že sú stále opodstatnené. Riešia jednak to zastropovanie, ktoré dneska je v zákone veľmi široké. Hovorí o tom, že to je od tých 50 do 250 eur a že to stanoví vláda. Ja si myslím, že naozaj stále toto tej vláde neprináleží. Navyše, keďže je to tam tých 50, ohrozuje to naozaj aj memorandum podpísané so Slovenskými elektrárňami. Pán minister dal včera prísľub, že osobne sa postará o to, aby žiadnym spôsobom takéto, takéto nariadenie alebo takýto, takéto stropovanie, ktoré príde z vlády, nezasiahlo do tohto memoranda, takže beriem si tento prísľub ako záväzný. Ja verím, že tomu tak naozaj aj bude.
Boli tam však aj iné body, ktoré sa týkali napríklad práve bioplynových staníc, ktoré dnes nemajú, alebo biomasy alebo iných zdrojov, ktoré majú nejakým spôsobom palivové príplatky, ktoré sa im výrazne zvýšili, a dnes platná regulácia a najmä metodika, akým postupuje ÚRSO, im toto nezohľadňuje a hrozí tam aj likvidácia takýchto výrobcov. Chcem veriť tomu, že ÚRSO bude aj k tomuto pristupovať zodpovedne a vyhne sa tomu.
No a potom tam bol riešený aj moment, kedy sa odoberajú niektoré právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán minister už teraz v úvodnom slove povedal, že je to konzultované aj s úradom. Ja s tým súhlasím alebo teda som si toho vedomý, že určite to konzultovali, ale stále mi pripadá, že takéto náležitosti alebo takéto kompetencie vláde nepatria. A najmä to predlžovanie tých cenových rozhodnutí, ktoré končia k tomu 31. 12., a čakanie až dovtedy, kým sa vydajú nové, a nechávanie tých výrobcov v podstate naozaj, v podstate vystavených riziku toho, že im nebudú tieto kompenzácie poskytnuté, je stále veľmi vysoké. Pán minister aj včera sa vyjadril, že toto si on nedovolí, pretože samotná ústava hovorí o tom, že pokiaľ je obmedzené niekomu nejaké právo, tak toto právo je za primeranú náhradu. Len otázka je, že kedy. V zákone sa hovorí behom štyroch rokov alebo keď to štátny rozpočet dovolí. Títo výrobcovia štyri roky, bohužiaľ, nemajú, a ústavné právo, tak ako je dneska nastavené, hovorí, že áno, máte na to právo, ale musíte sa ho domáhať. To znamená, že v podstate ako keby sa títo výrobcovia mali ísť tohto svojho práva domáhať na súd, a toto mi nepríde úplne fér. Budem rád, ak mi pán minister aj k tomuto zaujme stanovisko, lebo ja to aspoň takto čítam.
Počas samotného výboru okrem týchto pripomienok, ktoré boli prezentované, boli aj ďalšie pripomienky, ktoré prišli od odbornej verejnosti, ktorá nemala možnosť sa zapojiť do skráteného legislatívneho konania. Samotný zákon bol predložený minulý pondelok na vládu, následne v utorok sme ho mali už tu v parlamente, potom včera sa k tomu konal výbor, kde sme, dovolím si povedať, takisto nestihli prebrať úplne do detailov všetky veci, a hlavne ja si nemyslím, že výbor bol tým miestom, kde sme mali tieto pripomienky riešiť. Ja som bol síce na tom ministerstve, ale je to hlavne tá odborná verejnosť, ktorej sa toto bytostne týka, a mám takú obavu, že naozaj ich prístup k tomuto zákonu aj vzhľadom k času, aj vzhľadom k tomu, čo sa, ako to bolo prebrané včera na výbore, bol pomerne limitovaný.
Áno, uznávam, zákon rieši energetickú krízu. Má svoje opodstatnenie. Koniec koncov všetky ostatné zákony, ktoré boli predložené aj ministerstvom hospodárstva do parlamentu, do Národnej rady, sme schválili, pretože neboli rozporuplné. Boli naozaj vysporiadané všetky pripomienky, ktoré sme k tomu mali alebo mohli mať, ale toto je zákon, kde sa stále nachádza ešte veľmi veľa nášľapných mín. Tento zákon vychádza z nariadenia Rady, ktoré bolo, ktoré je platné od 1. decembra, pokiaľ si dobre pamätám, ale bolo prijaté už začiatkom októbra. Takže naozaj ten časový priestor tam bol. Ak by bol tento návrh vrátený na dopracovanie predkladateľovi, tak som presvedčený, že dnes sme tu už mohli mať komplexné riešenie a nie iba pozlátané v rámci tých pripomienok, ktoré tu boli z výboru.
Ako aj pán minister včera sám uviedol, v Nemecku takisto toto nariadenie budú preklápať do svojej legislatívy. Má sa to udiať 16. 12., pokiaľ si dobre pamätám. To znamená, že naozaj ten časový priestor tam stále je, pretože týmto zákonom sa naozaj rieši najmä to, ako budú nastavené príjmy z tých technológií, ktoré sú definované aj v nariadení. Vďaka teda pozmeňovacím návrhom boli niektoré zlimitované.
Takisto sa tam rieši práve tá regulácia, a najmä to teplo, ale práve v tom teple sú tie najväčšie nástrahy, ktoré čakajú na tých dodávateľov. Preto si myslím, že naozaj stále je čas sa o tomto zákone baviť. Šijeme to horúcou ihlou, v mnohých ohľadoch je to také ohýbanie cez koleno, preto opätovne prosím a žiadam a navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ten čas, ten časový priestor tu stále je.
Vieme z toho naozaj urobiť zákon, za ktorý bude vedieť zahlasovať, tak ako za všetky ostatné, ktoré riešili energetickú krízu, vie za to zahlasovať komplet celé plénum. Ale momentálne naozaj tak, ako je tento zákon nastavený, a tak ako neboli niektoré návrhy, respektíve pripomienky zohľadnené a najmä, najmä nebola do toho zahrnutá – alebo teda veľmi limitovane – tá odborná verejnosť, tak vidím tam ešte viacero, viacero prekážok a takých neuralgických bodov, ktoré by mohli v budúcnosti byť nášľapnými mínami a to nielen pre dodávateľov, ale napríklad aj pre budúce vlády, pretože je tam napríklad hrozba, keď sa bavíme o tom štvorročnom vyplácaní tých... štvorročnom zohľadnení v regulácii tých kompenzácií alebo teda strát, ktoré budú generovať dodávatelia, tak tuto je riziko naozaj vytvárania akéhosi ďalšieho historického dlhu. Historického dlhu, ktorý sme tu už raz mali. Tento vznikol vtedy na TPS-ke, bol v objeme 360 mil. eur a tiež sme ho museli sanovať zo štátneho rozpočtu.
Ja dúfam, verím, že k tomuto tak v tomto prípade nedôjde, aj preto chcem vrátiť tento zákon na dopracovanie a bol by som rád, aby sme o tomto hlasovali. Napriek tomu ešte raz veľmi pekne ďakujem aj za tú konštruktívnu debatu včera na výbore a za to, že sa nám podarilo aspoň tie najpálčivejšie body odstrániť. Niekoľko ich tam ešte stále ostáva a ak je vôľa, tak ich naozaj odstráňme.
Ďakujem. 9.48 h.

Pán poslanec, klobúk dole. Dodržali ste časový limit, na ktorom sme sa dohodli. Ďakujem pekne. Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, musím súhlasiť s predrečníkom, chýbajú aj mne tam vyjadrenia odbornej verejnosti, ktoré vďaka skrátenému legislatívnemu konaniu nemohli byť. Podľa mňa je to chyba, že rozhodujeme o niekom bez toho, aby sa mohol k tomu vyjadriť, aby sme mali na to trošku viacej času. Takisto nedá sa nesúhlasiť s tým, že to je ušité horúcou ihlou. Prišlo to na poslednú chvíľu. Vidno to aj z toho, že aké sú odozvy medzi odbornou verejnosťou a priamo prevádzkovateľom niektorých týchto zdrojov energie.
A súhlasil by som aj s tým a budem hlasovať aj za to, ak bude takáto možnosť, že aby sa tento návrh stiahol a bol prichystaný na dopracovanie alebo prepracovanie. Ja viacej poviem v rozprave, mám k tomu ešte nejaké výhrady.
Ďakujem.

Ďalší vystupujúci v rozprave je pán poslanec Kremský.