78. schôdza

Vďaka opäť, pán predsedajúci.
Plánoval som pôvodne len predniesť ten pozmeňujúci návrh, ale keďže tu vyvstalo pár dobrých otázok a ja ich rešpektujem a pristúpim k nim s plnou vážnosťou, pretože nechcem ani trochu zľahčovať či obavy ľudí z toho, čo to obnáša papierovo a tak ďalej. Takže myslím si, že sa k týmto obavám treba správať s tou plnou úctou, ktoré si zaslúžia. Než tak poviem, dovoľte mi ale jednu procedurálnu poznámku. Otázka, že kde presne je tá hranica, kto je predstaviteľom a kto bol len možnože ospevovateľom, či sú to teda len tí ministri, či sú to len, či sú to aj spisovatelia a kto určí v prípade nezhody alebo v prípade nejasností, týchto otázok sa novela zákona ani trochu netýka, ani trochu. Tieto otázky boli vyriešené ešte v pôvodnom návrhu, ktoré predložilo OĽANO, kolegyňa Andrejuvová v roku 2020, ten návrh je podľa mňa dobrý, čiže ja vám na tie otázky teraz dám odpoveď, pretože si myslím, že sú to vážne otázky a zaslúžia si poctivú odpoveď aj v tejto verejným diskusným politikám. Nič sa skutkovo na tých riešeniach, ktoré idem popisovať, nemení, to je ešte tie riešenia, ktoré teraz pomenujem, pochádzajú z dielne vládnej koalície a boli schválené v roku 2020. Ja alebo náš návrh na tom absolútne nemení, náš návrh zákona mení len a len to prechodné ustanovenie, že ako presne vchádzajú do platnosti. Dobre? Takže teraz k tým jednotlivým otázkam.
Kto určí tú hranicu a kto všetko teda spadá pod alebo nie. Takže prvá otázka, že kto presne určí tú hranicu a kto teda spadá. Dovoľte mi zacitovať priamo z toho zákona schváleného v roku 2020, táto časť sa nemení, novela sa jej vôbec netýka, tak ten zákon hovorí jasne, že je neprípustné určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľov režimu Slovenskej republiky z rokov 3´9 až ´45 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii, alebo nacistickej ideológii. Čiže nielen slovenský, ale nemôže to byť ani Hitlerova ulica alebo režimu založeného na komunistickej ideológii. To, čo som neprečítal, keď som predkladal, čo prečítam teraz, lebo sa to týka priamo Vladimíra Clementisa, je ďalšia vec, ktorá sa týka, ktorá práve vyníma Vladimíra Clementisa, Dubčeka a iných a teraz hľadám to príslušné ustanovenie, dovoľte mi sekundu, pretože v tom istom zákone sa zároveň hovorí, že pokiaľ títo boli, sekundu, sekundu, chcem prečítať doslova zo zákona, nech nečítam z mojej dôvodovej správy. Tuto je. Pardon. Ďakujem za trpezlivosť. V prípade nezrovnalostí, že či daná alebo v prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov ´39 až ´45 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, alebo režimu založeného na komunistickej ideológii sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa. Čiže ak je akákoľvek nezrovnalosť, obce to nemusia riešiť samé, nikto od nich nečaká, že budú zriaďovať historické komisie, je tu zákonom jasne ustanovené, ustanovená procedúra, obrátia sa na Ústav pamäti národa, mimochodom aj preto to dlhé prechodné ustanovenie medzi vstupom do platnosti a tým termínom, kedy sa tie ulice majú premenovať, lebo chceli sme nechať priestor aj Ústavu pamäti národa, aby mal možnosť sa vyjadriť k prípadným otázkam.
Zároveň, a to sa týka priamo Vladimíra Clementisa, sa k týmto predstaviteľom režimu založeného na komunistickej ideológii sa vzťahuje dôvetok v tom priamo v tom zákone, citujem z neho. Opäť nie naša novela, citujem zákon z roku 2020, ktorý sa nemení alebo teda nie na náš návrh: "V prípade režimu založeného na komunistickej ideológii to neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu." Čiže áno, pán kolega, pani kolegyňa, správne sa pýtate na Vladimíra Clementisa alebo na pána Dubčeka, Alexandra Dubčeka, odpoveďou je, oni sú de facto vyňatí z tohto zákona, pretože sa postavili proti, proti tomuto režimu, a tým pádom, samozrejme, sa ulice pomenované po pánovi Dubčekovi už meniť nebudú. Takisto nebude musieť moja mama ísť na, s občianskym, po nový občiansky preukaz, pretože pokiaľ sa tieto, tento predstaviteľ režimu zapojil do odporu proti režimu, čo platí aj na pána Dubčeka, aj na pána Clementisa, tak potom sú z tohto zákazu pomenovania vyňatí.
Opäť legitímne otázky, ja vám rozumiem, len chcem hovoriť, že naša novela sa ich ani trochu netýka, tieto otázky riešila, sme riešili už pri debate o tom zákone v roku 2020 a boli vyriešené spôsobom, ktorý možno nie je dokonalý, ale mne sa zdá byť dostačujúci a asi najlepší z tých rôznych možných alternatív.
Dovoľte mi pozrieť si ešte rýchle vaše otázka. Aha výborne. Otázka alebo zaznelo tu otázka, či to nie je retroaktívne. Uisťujem vás, že nie je. O tom bola mimochodom debata aj na ústavnoprávnom výbore a ak má v prípade akýchkoľvek pochybností, vrelo odporúčam pozrieť si záznam zo zasadnutia tohto výboru. Tento zákon nie je v ničom odlišný od iných zákonov v tom zmysle, že je tu nejaký skutkový stav, tie ulice sa nejak volajú, zmenou zákona by sa zmenila právna norma, ktorá reguluje, ako sa tie ulice môžu volať a potom by to bolo nejaké prechodné ustanovenie alebo nejaká prechodná, prechodné obdobie, do ktorého by sa museli tie ulice premenovať. Čiže, samozrejme, bavíme sa nie o retroaktivite, nikto nebude tie obce trestať za to, že nejak v minulosti pomenovali tie názvy ulíc, nikto nebude cestovať časom a meniť tie názvy ulíc spätne, to sa, samozrejme, fyzicky nedá, bavíme sa o tom, že je tu nejaký skutkový stav, zákon sa zmení a do budúcna, nie retroaktívne, do budúcna sa budú tie názvy ulíc potom meniť. Súhlasím, toto bola aj poznámka pána predsedu Vetráka, predsedu ústavnoprávneho výboru počas tých rokovaní, že bolo by oveľa lepšie, kebyže to urobíme poriadne na prvýkrát, kebyže sa už toto nové znenie, za ktoré hlasoval, schváli už v tom roku 2020, bolo by lepšie to urobiť na prvýkrát, ale nie je to tradičná retroaktivita. Odporúčam opäť pozrieť si uznesenie alebo zasadnutie toho výboru. Týmto sa ústavnoprávny výbor už zaoberal.
Myslím si, že som, aha, dovoľte ešte posledná otázka pred tým, než prednesiem pozmeňujúci návrh, strážim si aj čas, že prečo obťažovať a tu sa priznám, že tu nie je dobrá jasná odpoveď v tom zmysle, že áno, pre tie obce to vytvorí nejaké ťažkosti, aj pre tých občanov, snažíme sa to urobiť čo najľahšie, občania budú opäť oslobodení od správnych poplatkov. V prípade obcí vzniknú nejaké náklady, nechali sme si to vyčísliť, údaj, ktorý máme z jednej obce, je, že náklady na výmenu jednej tabule sú 81 eur 60 centov. Čiže nebavíme sa tu o, o, o miliónoch a miliardách, bavíme sa tu reálne asi o desať tisícoch eur. V každom prípade, myslím si, že zosúladenie skutkového stavu názvov ulíc a verejných priestranstiev na Slovensku s princípmi, ktorými sme sa prihlásili slovenskou ústavou už v tom roku ´93, ktorá sa jasne vymedzila proti totalitným ideológiám, stojí za tie peniaze obzvlášť, keď sa bavíme o relatívne málo peniazoch alebo malom objeme peňazí.
No a dovoľte mi teraz predtým, než prejdem, dovoľte mi teraz prejsť na ten samotný pozmeňujúci návrh. Spomenul som, že v diskusii o tomto návrhu vyvstalo niekoľko otázok. Jedna z nich bola, že či tých päť mesiacov je dosť, naše pôvodné hodnotenie bolo, že by bolo, ale musím uznať po ďalších konverzáciách aj s Ústavom pamäti národa, boli sme požiadaní tú lehotu trošku natiahnuť, nech nezahltime Ústav pamäti národa prípadnými žiadosťami, preto súhlasíme s kolegami z OĽANO, ktorí navrhli, aby sa tá prechodná doba natiahla, toho sa týka aj môj, môj pozmeňujúci návrh. Je krátky, čiže ani nemusíte zastavovať čas.
Ten pozmeňujúci návrh poslanca Tomáša Valáška k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov znie:
V čl. 1 sa slová "1. júna 2023" nahrádzajú slovami "1. januára 2024".
Opakujem. V čl. 1 sa slová "1. júna 2023" nahrádzajú slovami "1. januára 2024".
Koniec textu pozmeňujúceho návrhu.
V praxi to znamená, že obce by mali nie päť mesiacov, ako sme pôvodne navrhli, ale mali by až dvanásť mesiacov od vstupu zákona do platnosti na to, aby dorovnali ten stav názov ulíc s novým znením zákona.
Dovoľte mi ešte, pán predsedajúci, predtým než to odovzdám, odovzdám slovo, poprosiť takisto, aby bol bol päť spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie.
Úplne posledná poznámka, zaznelo tu od pani spravodajkyne správne, že tu bolo niekoľko pozmeňujúcich návrhov od legislatívneho odboru, boli, boli to skutočne technické poznámky, ktoré sme, samozrejme, ich všetky prijali. Takže podporujem v plnom pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli od legislatívneho odboru, ktoré sú obsahom spoločnej správy.
Toľko za mňa, vďaka pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne.
Tomáš, ďakujem za tvoje vystúpenie. Musím povedať, že si veľkorysý z pohľadu tých, tých možných nejakých výhrad, ktoré tu zazneli. Ja mám na to názor taký, že sú určité oblasti a nie je ich veľa, v ktorých by sme sa nemali pozerať na to, koľko to bude finančne stáť. Rovnako ako by sme sa nemali pozerať na to, či to pre niekoho bude nejakým spôsobom záťaž alebo nebude záťaž a určite jedno z takých oblastí je naše vyrovnávanie sa s našou negatívnou históriou. Tiso bol alebo je teda vojnový zločinec, ktorý za to nakoniec zaplatil životom, je to človek, ktorý bol hlavným predstaviteľom nášho fašistického režim, kolaborantom s nacistickým Nemeckom, je to človek, ktorý poslal desaťtisíce slovenských Židov do nacistických táborov do plynu na istú smrť, ešte k tomu aj za to platil Nemecku peniaze. Ja si predstavujem tú situáciu, kedy by sme sa postavili zoči voči vnučkám, pravnučkám ľudí, ktorým Tiso poslal ich babičky, dedkov do plynu a povedali by sme im, viete čo, pardon akože, bohužiaľ, nevieme nariadiť a nevieme zabezpečiť to, aby v tej a v tej dedine, v tej a v tej obci sa ulica nevolala po Tisovi, lebo bude to stáť 500 eur a sto ľudí si bude musieť ísť meniť občiansky preukaz. No myslím si, že to je veľmi, veľmi necitlivé a veľmi nebezpečné pre našu historickú pamäť. My jednoducho ak sa chceme v nejakej chvíli vyrovnať s tým režimom, musíme ho odsúdiť a musíme ho odsúdiť aj takto symbolicky, lebo tie symboly sú veľmi dôležité a použil som Tisa, samozrejme, ako ten najvypuklejší problém, ale týka sa to aj iných predstaviteľov tohto režimu.

Ďakujem za slovo. V prvom rade by som chcela povedať, že Tiso bol zločinec a veľmi ublížil židovskej komunite. Ja som členka Matice slovenskej a ako matičiarka tento, tento návrh zákona nepodporím. Stanovisko Matice slovenskej je jasné, pomenovanie ulíc po osobnostiach našich dejín, by sa malo diať po individuálnom posúdení príslušných obcí a na základe vôle obyvateľov. A tiež ma trošku šokovalo, že ste, pán Valášek, spomenul, že ak by sa tento návrh zákona schválili, tak vytvorí ťažkosti pre občanov, takže tam nie je o čom.

Ďakujem za slovo.
V prvom rade ďakujem za ten ústupok predkladateľa, že dáva tam väčší časový priestor na to, aby sa mohlo udiať to, čo navrhuje. Väčší časový priestor hlavne pre samosprávy. No a mám ešte predsa len pár otázok.
Zaznelo tu, že musíme sa vysporiadať s tou minulosťou a je jedno, koľko to bude stáť. Proste, áno, ja som ten, ktorý hovorí, že treba sa vysporiadať s minulosťou a bojujem za to takisto. Tu v tomto prípade som mal niektoré alebo mám niektoré veci, s ktorými, s ktorými proste, na ktorými polemizujem.
Dve otázky ešte. Momentálne my tu diskutujeme a v kinosále sa premieta film Slobodný a je tam pán predseda Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš. Aj s ním som teraz pred chvíľočkou hovoril. A chcem sa opýtať, že či Ústav pamäti národa je s tým komfortný, že či je to úplne v pohode za nich, tento návrh.
Na o ďalšia otázka je. Bol tu spomínaný Tiso, však, samozrejme, ja mám tiež naňho vyhranený názor, ale máte vyčíslené koľkých ulíc, koľkých obyvateľov sa to týka aspoň približne alebo môžte povedať príklady, okrem Tisa ďalšie, ktoré do toho spadajú, aby to tu zaznelo.
No a potom už iba taká poznámka. Samozrejme, tabule ste hovorili o tej cene 80 plus eur, tak tie tabule sa budú musieť meniť. To sú náklady samospráv. Ale potom doklady to financuje štát, a to budú, tiež by som chcel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka. Opäť výborné otázky. Cítim, že dnes asi neuzavrieme definitívne, minimálne sa nezhodneme. Ja si myslím, že tú otázku sme uzavreli ako spoločnosť dávanejšie. Ale tu v tejto sále sa asi nezhodneme na tom, či tie obce možno alebo nemožno, použili ste slovo, obťažovať. Ja len podotýkam, že ako spoločnosť sme si túto otázku uzavreli pred rokmi. Dokonca si dovolím povedať dekádami. Veď nie sme tu nikto taký mladý, pozerám sa, možno s výnimkou poslankyne Tabák, aby sme si nepamätali, keď sme ešte mali na hlavných námestiach ulíc sovietske tanky, sochy Vladimíra Lenina, Husák to nestihol, aby mal sochy, ale boli tam sochy Gottwalda a iných. Tie sochy, tie symboly už boli raz odstránené. Boli odstránené buldozérmi, bagrami, ktoré niečo stáli, tie náklady vznikli. My sme si ako spoločnosť vyriešili opäť pred rokmi, že či chceme v tejto otázke nechať úplne voľný priebeh alebo chceme zrovnať skutkový stav našich obcí a našich miest s tými ideológiami, ku ktorými sme sa prihlásili a voči ktorým sme sa vymedzili. Toto je jedna z posledných čerešničiek na torte. Ale ten proces vyrovnania sa s minulosťou už roky prebieha. A dávno sme si vyriešili, že áno, nejaké náklady to bude mať a niečo to bude stáť. Ale celkove to stojí za to, pretože opäť sú určité veci z našej histórie, ku ktorým sa cítime potrebu ale úplne, úplne jasne vymedziť.
Nebudem sa, nechcem sa púšťať do diskusie o tom, čo to bude stáť. Podotýkam, alebo koľko tých ulíc bude. Pripomínam, že nebavíme sa o všeobecných názvoch či ulica Hraničiarov či ulica Mladej gardy. Bavíme sa len a len o uliciach pomenovaných po predstaviteľoch režimu. Toto treba spresniť, lebo často som počul, bohužiaľ, aj od Matice zavádzajúce informácie, že koľko ulíc to bude. Sú to len a len predstavitelia režimu.
Posledná otázka. Je s tým Ústav pamäti národná vyrovnaný. Komunikovali sme s ním. Je to na ich žiadosť, že predlžujeme tú lehotu z 5 na 12 mesiacov. Jediná námietka bola ten objem práce, čo to bude obnášať. A vyšli sme im v ústrety s tým predlžením na dvanásť. A to chcem poďakovať aj kolegyni Andrejuvovej, ktorá v tej konverzácii veľmi pomohla.

Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme v poslednom bloku hlasovania na tejto schôdzi. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ďalej len návrh zákona.
Účelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností.
Cieľom návrhu zákona je umožniť zjednodušeným spôsobom založiť spoločnosť s ručením obmedzeným prostredníctvom štandardizovaného elektronického formulára na vytvorenie spoločenskej zmluvy za splnenia zákonných podmienok. Zároveň sa za splnenia zákonných podmienok umožňuje taktiež zjednodušeným spôsobom zriadenie podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby a ich zápis do obchodného registra. V oboch prípadoch je príslušný Okresný súd Žilina, pričom zápis do obchodného registra bude zahŕňať aj proces získania živnostenského oprávnenia vo vzťahu k vybraným voľným činnostiam.
Ďalším cieľom návrhu zákona je v nadväznosti na požiadavky smernice dopracovanie právnej úpravy súvisiacej s výmenou informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2023, okrem čl. 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2023.
Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu, tlač 1210, k predmetnému návrhu zákona. Stotožňujem sa so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a mám za to, že ich schválenie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o priebehu uvedeného vládneho návrhu zákona, o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský, a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor nerokoval o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru, keďže nebol uznášaniaschopný. Časť III. informácie obsahuje päť pozmeňujúcich návrhov. Ako spravodajca navrhujem o všetkých hlasovať spoločne.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil ako spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim s jedným pozmeňovákom.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister odôvodnil, o čom je uvedená novela, avšak vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu, potreby dodržania ústavnej pätnásťdňovej lehoty pre prezidentku Slovenskej republiky na podpísanie zákona a primeranej lehoty na zverejnenie zákona v Zbierke zákonov, ako aj zabezpečenie dostatočnej legisvakačnej lehoty pre adresátov prijatej normy sa primerane posúva navrhovaná účinnosť zákona. Takže prečítam vám pozmeňovák.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dominika Drdula, Lukáša Kyselicu a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1210.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. VI sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. februára 2023".
V tejto súvislosti sa vykonajú nasledovné zmeny: v čl. IV bod 12 § 15j vrátane nadpisu sa slová „1. januára 2023" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. februára 2023" v príslušnom tvare a slová "31. decembra 2022" v každom tvare nahrádzajú slovami „31. januára 2023" v príslušnom tvare.
Ďakujem, skončil som.

Hlasovanie bude dnes o jedenástej.