78. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Som úprimne rád, že máme tento návrh zákona v Národnej rade. Je za ním veľmi veľa roboty a chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za naozaj dni a týždne prípravy tohto návrhu zákona.
Z môjho pohľadu ide síce nie o to najdôležitejšie, čo v zdravotníctve musíme riešiť, na druhej strane o principiálne veľmi dôležitú vec, ktorú riešime.
V krajinách Európskej únie je súkromné podnikanie vo verejných službách obmedzené, ceny a zisky súkromných firiem sú regulované. Áno, treba si uvedomiť, že poistný systém, ktorý nám tu ešte exminister Zajac nastavil, je z tohto pohľadu európskym unikátom. Žiaľ, v tom negatívnom slova zmysle. Systém, náš poistný systém, ktorý v podstate nie je ani poistením, keďže občania odvádzajú na účty zdravotných poisťovní v podstate daň, ktorá sa im zráža z ich platu vo výške 14 %, je to u aktívnych poistencov alebo teda ľudí, ktorí zarábajú, a potom áno, bol tu donedávna určité percento, ktorým mal prispievať za kvázi poistencov štátu samotný štát, čo sú v podstate peniaze, ktoré vyberá štát z daní. Z toho pohľadu je logické, že naše zdravotné poisťovne nemôžu súťažiť možno v tej najdôležitejšej forme a to ponúkať poistencom rôzne produkty poistenia, ktoré, ktoré by teda vytvárali poistné produkty, za ktoré by si mohli poistenci za rôzne financie nakupovať zdravotnú starostlivosť. Ale je to logické, pretože náš systém je solidárny systém a takýto solidárny systém je v podstate naprieč celou Európskou úniou. Žiaľ, u nás, tak ako je nastavený, bol nastavený tak, že tento systém verejného zdravotného poistenia umožňoval súkromným zdravotným poisťovniam generovať zisk a ten zisk sa generoval veľmi jednoduchou rovnicou, veľmi zjednodušene povedané, to, čo ušetríš na zdravotnej starostlivosti, to si následne môžeš vykázať ako zisk a tento zisk nebol žiadnym spôsobom obmedzený. Teda, samozrejme, zdravotné poisťovne z tohto jednoduchého hľadiska boli motivované ušetriť na zdravotnej starostlivosti čo najviac, pretože čím viac na nej dokázali ušetriť, tým potom väčšie zisky mohli vykázať, ktoré si naše zdravotné poisťovne súkromné aj vyplácajú a vyplácajú ich najmä cez dividendy svojim akcionárom.
Je to zaujímavé, ale v celej Európskej únii je iba Nemecko a Holandsko, ktoré si vpustili do systémov verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, no, samozrejme, za prísnej regulácie a ani v jednej z týchto krajín si súkromníci zisk z verejného zdravotného poistenia, ktorý osciluje okolo jedného percenta, nevyplácajú. Takže ešte raz. Aj tam, kde si krajiny Európskej únie pustili do systému verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, títo súkromní hráči si z verejného zdravotného poistenia zisk nevyplácajú.
A teraz zoberte si, aká je tá situácia u nás. U nás poisťovňa Dôvera podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za roky 2010 až 2020, teda za desať rokov, dosiahla hrubý zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti a teraz tipnite si, v akej výške. Vo výške viac ako 900 mil. eur a vyplatila si čistý zisk po zdanení vo výške 700 mil. eur. Takže za desať rokov si jedna súkromná poisťovňa, ktorá obsahuje zhruba 30, 35 % nášho trhu alebo má zhruba 30, 35 % poistencov, si vyplatila za desať rokov, vyplatila si zisk po zdanení vo výške 700 mil. eur. Z toho bola v rokoch 2011 až 2015 vyplatená aj mimoriadna dividenda vo výške približne 200 mil. eur pre cyperskú schránkovú firmu Prefto, ktorá, ako bolo známe, je spájaná s oligarchom známym z rôznych káuz bývalých vlád Jurajom Širokým.
Treba si uvedomiť, že tieto peniaze nie sú peniaze, ktoré by mali patriť alebo ktoré sú majetkom akcionárov zdravotnej poisťovne Dôvera. Sú to peniaze, ktoré do tejto zdravotnej poisťovni vložili jej poistenci a nie preto, že by sa tak rozhodli urobiť, ale preto, že im to prikazuje zákon, ako som spomenul, pretože u nás zdravotné poistenie v podstate nie je poistenie, ale je to len zdravotné poisťovne spravujú určitým spôsobom daň, ktorú občania odvádzajú nie do štátu, ale na účty zdravotných poisťovní.
A takisto zaujímavosťou je a teraz dobre počúvajte, že hoci ide o verejné zdroje, teda verejné zdravotné poistenie, tieto verejné zdroje sa na účtoch súkromných poisťovní vďaka Zajacovým zákonom de facto stávajú ich vlastníctvom a súkromné poisťovne nemusia pri ich používaní dokonca ani obstarávať svoje tovary a služby. Takže verejné zdroje, ktoré majú na svojich účtoch, tak ich nemusia používať tak, ako Všeobecná zdravotná poisťovňa musí, teda keď ich chce použiť, musí verejne obstarávať, tak ako to musia robiť všetky štátne podniky a všetci, ktorí spravujú verejné zdroje, tak tieto súkromné zdravotné poisťovne nemusia verejne obstarávať svoje tovary a služby. Keď si to zoberiete, tak už len v tomto je ten trh medzi zdravotnými poisťovňami úplne deformovaný, pretože ako môžte súťažiť, keď v súčasnosti dvaja hráči obstarávať nemusia a tretí štátny hráč obstarávať musí. Veľmi dobre vieme, že pri obstarávaní to chce určitý čas, ale, samozrejme, ide aj o to, že aj tie prostriedky sa využívajú transparentne alebo transparentnejšie a samozrejme, keď tu ide o určitú časovú tieseň, tak ten verejný obstarávateľ je vyslovene hendikepovaný voči tým, ktorí obstarávať nemusia.
Teraz otázka je, že či nám vôbec táto súťaž poisťovní o klienta je pre náš zdravotný systém zmysluplná. Ročne nás správa poisťovní z verejného zdravotného poistenia stojí okolo 300 mil. eur. Napríklad minulý rok to bola suma 290 mil. eur, ktorú zdravotné poisťovne minuli na iné výdavky ako zdravotnú starostlivosť a k tomu si ešte súkromné poisťovne vyplatili aj zisk viac ako 20 mil. eur.
Ja som preto rád, že tento návrh zákona nielenže obmedzuje zisk, ale najmä robí jednu veľmi dôležitú regulačnú činnosť, a teda definuje, že každá zdravotná poisťovňa musí aspoň určité percento každoročne odviesť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Doteraz to tak nadefinované nebolo a, samozrejme, je to odstupňované, Všeobecná zdravotná poisťovňa bude musieť odviesť viac ako 95 % svojich tržieb, tu treba, samozrejme, povedať alebo teda tržieb svojho výberu poistného, a treba povedať korektne, že za posledné dva roky Všeobecná zdravotná poisťovňa takmer všetko, čo vybrala od svojich poistencov a od štátu, investovala do zdravotnej starostlivosti, teda viac ako 99 % poistného. Teraz podľa tohto návrhu zákona to bude musieť viac ako 95 %. Menšie poisťovne ako poisťovňa Union aj pozmeňovacím návrhom, ktorý sme na výbore predložili, bude môcť, samozrejme, použiť alebo teda investovať do zdravotnej starostlivosti menšie percento vzhľadom na to, že ide o menšiu poisťovňu, a tým pádom bude môcť použiť viac zdrojov alebo financií percentuálne do správy. Tak ako je to teraz nastavené v tom pozmeňujúcom návrhu, tak jak dobre pozerám, tak malo by to byť, 93,7 % poisťovňa Union by mala investovať do zdravotnej starostlivosti.
Takže vďaka tejto novele prinášame veľmi potrebnú reguláciu do systému verejného zdravotného poistenia, ktorá do veľkej mieri nás robí aspoň v tomto čiastočne európskym. Stále budeme jediná krajina, ktorá umožní si vyplácať zisk z verejného zdravotného poistenia, ale, samozrejme, je tu potom priestor aj v budúcnosti riešiť niečo také ako indikátory kvality, ktoré iste teraz v tom pôvodnom návrhu sú, ale, ale nie sú kvalitne pripravené a trebalo by naozaj investovať minimálne rok času do toho, aby sa indikátory kvality na posudzovanie výšky zisku z verejného zdravotného poistenia boli kvalitnejšie pripravené, aby naozaj tlačili tú poisťovňu do, do, do určitých, by som povedal, kvalitatívne dôležitých výkonov, ktoré potom by mohli byť odmenené povedzme vyšším ziskom. V súčasnosti, žiaľ, to tak pripravené nie je, a preto si myslím, že tak ako je to teraz nastavené, je to nastavené správne a verím, že tento návrh v tejto snemovni získa dostatočnú podporu.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu odznel aj z úst kolegyne Cigánikovej, ktorá opätovne zavádza percento za poistencov štátu. Ja len pre takú historickú súvislosť chcem pripomenúť, že toto percento za poistencov štátu z tej Zajacovej reformy bolo vypustené ešte predchádzajúcou vládou, ten dôvod bol podľa mňa relatívne jednoduchý. Uvedomovali si, že ten systém, ktorý, ktorým my naše peniaze smerujeme k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti cez poisťovne, nie je dostatočne tesný, je deravý. Povedal som, napríklad len koľko vytieklo cez zdravotnú poisťovňu Dôveru von z tohto systému, a preto sa rozhodli, že jednotlivé rozpočty sa budú pripravovať programovo, aby do systému natieklo toľko peňazí, koľko ten systém reálne potrebuje a tak, aby sa nemohol ten systém deformovať spôsobom, že to, čo tá zdravotná poisťovňa na ňom ešte vie ušetriť, tak to si potom môže vykázať ako zisk. Táto záplata je týmto návrhom zákonu čiastočne eliminovaná, čo si myslím, že je dobrá správa a z toho pohľadu aj keby sa do toho systému lialo viac financií a prejde tento návrh zákona, tak môžu byť občania tejto krajiny spokojnejší, že tie peniaze im minimálne už cez súkromné zdravotné poisťovne len tak ľahko neodplávajú preč.
Ďakujem veľmi pekne.

To bol jediný v ústnej rozprave, teda prihlásený v ústnej rozprave. Takže vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem záverečné slovo. Áno.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko.
V prvom rade chcem poďakovať pánovi poslancovi Šefčíkovi za prednesenie návrhu, ktorý teda dúfam, že bude schválený v pléne a umožní nám vyplatenie tých stabilizačných príplatkov pre nelekárske profesie a súčasne aj pracovníkov v sociálnych službách a možno doplnenie na otázku pána poslanca Krajčího. Pri pozmeňováku, ktorý teda predložila pani poslankyňa Cigániková, by to bolo pri štyri a pol percentách štátu nad súčasne plánovaný stav v rozpočte asi o cca 800 mil. eur viac.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Ešte aj, pán spravodajca, poprosím ohlásiť hlasovanie minimálne, nech sa páči.

Áno, hlasovali by sme o tomto návrhu zákona pri najbližšom hlasovaní, ktoré bude tu pléne Národnej rady. Takže zajtra o jedenástej.

To znamená, zajtra o jedenástej hodine. Dobre. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi za spoluprácu.
Pristúpime k ďalším bodom rokovania. Avšak už nemáme tých bodov veľa a na poslaneckom grémiu sme sa dohodli na tom, že budú diskutovať predovšetkým predseda parlamentu a ďalší predsedovia poslaneckých klubov s jednotlivými poslancami, ktorí predkladajú zákony, aby neustále neprepadávali hlasy a zacyklili sa, tak dávam procedurálny návrh, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby sme teraz rokovali o bodoch pána poslanca a predsedu výboru Milana Vetráka o dvoch a je to, je to o konkurze a reštrukturalizácii a potom o Trestnom zákone. Tie ďalšie dva má záujem, aby prepadli, až tri, aby prepadli. Takže je to parlamentná tlač 1184 a potom 1182. Takže dve parlamentné tlače 1184, to je o konkurze a reštrukturalizácii zákon č. 7/2005 a potom je to Trestný zákon č. 300/2005, 1322. Je všeobecný súhlas, aby sme mohli o ňom, o nich rokovať? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
Takže budeme rokovať teraz o bode, uvediem to, programu v druhom čítaní - návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to parlamentná tlač 1184. Informácia výborov je pod parlamentnou tlačou 1184a.
Udeľujem slovo pánovi poslancovi Milanovi Vetrákovi, ktorý za skupinu poslancov tento návrh v pléne uvedie. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1184.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážení páni poslanci, ako som vysvetľoval už v prvom čítaní, keď som predstavoval tento návrh zákona, keď sme v marci tohto roka schvaľovali novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, pomerne rozsiahlu novelu, tak sa stalo, že pri určitých korekciách, ktoré boli vykonané, sa nie všetky podarilo spraviť spôsobom, ktorý by bol adekvátny. A táto novela zákona, ktorú predkladám, jej účelom je opraviť veci, ktoré sa buď v tom marci nejakým spôsobom nepodarilo opraviť, alebo sa tam vyskytli aj určité preklepy v zákone, kedy povedzme namiesto veriteľa je tam uvedený dlžník a podobne. Čiže je to taká skôr technická novela, ktorá má dať na pravú mieru tie ustanovenia, ktoré v marci neboli spravené tak, ako by sme si predstavovali. Samozrejme, výkladom by sa dalo prekonať. To uznávam, ale je lepšie, keď je to naformulované v zákone tak, ako má byť.
Medzi prvým a druhým čítaním ešte došlo k tomu, že sme si spoločne aj s bývalou pani ministerkou a terajšou poslankyňou ten zákone spoločne prebehli a objavili sme tam ešte dve ďalšie veci, ktoré je treba dať na pravú mieru. Ja by som sa chcel aj poďakovať poslaneckému klubu SaS, aj tým poslancom, ktorí sú napísaní na pozmeňujúcom návrhu ako predkladatelia, že sa spolupodieľali na tom, aby bol tento zákon urobený kvalitne a predpokladám, že aj prídu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tento návrh zákona ešte vylepší. A som tomu rád, pretože smeruje to k lepšej vymožiteľnosti práva, keď budú pojmy a vzťahy v zákone upravené jasne a jednoznačne.
A takisto odstraňujeme v jednom z tých bodov novely zákona aj ten tzv. golplating teda prísnejšiu úpravu, ako od nás požaduje Európska únia, ktorá tam v jednej konkrétnej veci boli v marci tohto roka nedopatrením zavedená.
Takže svojím spôsobom aj vychádzame v ústrety programovému vyhláseniu vlády a k tomu, čo, na čom primárne záležalo strane SaS a, samozrejme, aj nám ostatným, ktorí sme sa spolupodieľali na programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Teraz udeľujem slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovaní vo výboroch a rovnako odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán spravodajca Juraj Šeliga, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, avšak o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu zákona nerokoval. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona v druhom čítaní. Obdržal som dve písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Alojz Baránik a po ňom pán poslanec Ondrej Dostál. Takže udeľujem slovo pánovi Baránikovi a po ňom sa pripraví pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec.