78. schôdza

Ďakujem pekne. Mali by sme aj v rodinách učiť deti rozlišovať medzi dobrom aj zlom. To isté by mali robiť učitelia v škole, rozlišovať medzi dobrom a zlom. Na to ale nepotrebujeme takýto nebezpečný zákon. Osobný príklad aj poslancov Národnej rady tiež spraví svoje hej, ale každý jeden človek by sa mal správať slušne a byť vzorom pre tých ostatných, ale potlačiť slobodu zákonom sa mi zdá byť nevhodné. Ja som žil nejaké obdobie, hoci veľmi krátke v detstve, v komunizme, ja si pamätám, čo to bola cenzúra a ako len za názor ľudí odsudzovali, aj mňa osobne na základnej škole v štvrtom ročníku len kvôli tomu, že som mal nejaké presvedčenie a my sa vraciame k tej istej dobe len inými prostriedkami a inou formou. Ďakujem.

Pán poslanec Eduard Kočiš s faktickou poznámkou.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zamieňať si pojem demokracia a cenzúra je také balansovanie na veľmi tenkom ľade. Ak si niekto myslí, že demokraciu ide chrániť tým, že bude zahmlievať, že bude dehonestovať, že bude obmedzovať, bude vypínať alebo bude nejakým zvláštnym spôsobom odsúvať svojich oponentov na vedľajšiu koľaj len z tohto dôvodu, že majú iný názor a svojim názorom presviedčajú alebo oslovujú inú skupinu obyvateľstva ako ten iný dotyčný oponent, tak to nie je vôbec správne a nie je to vôbec dobré.
Argumentačná vojna trvá, stále trvala a bude trvať. To, že geopolitický vplyv, ako je to v tomto zákone zakomponovaný, by mal byť takýmto zákonom odsunutý na vedľajšiu koľaj a nemal by byť priamo úmerný nejakému vplyvu na území Slovenskej republiky. To je tiež akože úplná hlúposť. Jednoducho ako Európska únia si buduje svoj vplyv niekde, tak si ho buduje, ja neviem, Čína, India, Spojené štáty, Brazília. Ktokoľvek. Každá jedna mocnosť, každá jedna veľmoc si buduje ten svoj geopolitický vplyv. Toto absolútne nevyrieši tento váš direktívny a autoritársky zákon. Jednoducho, ak chcem argumentačne bojovať s tým svojím súperom, protivníkom alebo diskutérom, akokoľvek to môžme nazvať, jednoducho mám na to kopec možností, ale je úplne zbabelé a je úplne detinské, ak sa podujmem na základný fakt, ktorý je v tomto zákone na prvom mieste. Jednoducho vypnem toho, kto mi je v danej situácii nepohodlný, vypnem toho, kto mi je v danej situácii nie príliš po vôli a vypnem toho, koho považujem za nejakého konšpirátora, šíriteľa nepravdy, šíriteľa dezinformácie, šíriteľa hoaxov, jednoducho kto ste vy, aby ste určovali nejaké mantinely, čo je pravda, čo je lož, čo hoax, čo je polopravda alebo čo je vlastne v tejto spoločnosti prípustné a prístupné.

Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán predseda Národnej rady. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Veľmi dobre viete, že my máme veľmi taký negatívny postoj k prijímaniu takýchto reštrikčných opatrení. Lebo ja sa pýtam, kto bude strážiť strážcov? A skutočne musím súhlasiť s tým, že vždy ten, kto je pri moci, si môže vysvetľovať pravdu úplne inak a tá pravda môže byť veľmi, veľmi posunutá. Vidíme to tunák dnes a denne v občianskej spoločnosti, že sa dajú zneužívať rôzne veci a nebudem to tuná hovoriť. Včera sa o tom tuším dosť veľa debatovalo. Takže už len toto by nám chýbalo, aby sme si vypínali weby a ja za seba môžem povedať, že keď sa to neopraví alebo nestiahne, tak hnutie SME RODINA za to nebude hlasovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Miloš Svrček s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj za vystúpenie pánovi poslancovi. Ja by som aj nadviazal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Tá jasne hovorí, že celkové zablokovanie prístupu k webovým stránkam je doslova extrémne opatrenie porovnateľné napríklad so zákazom novín alebo zákazom vysielania v televíznych staniciach. Opatrenia, ktoré ignorujú rozdiel medzi zákonnými a nezákonnými informáciami, ktoré môže webová stránka obsahovať a robí neprístupným veľké množstvo informácií a obsahu, ktorý nebol identifikovaný ako nezákonný a zákonný, nie je tam tá hranica, my nevieme stanoviť tú hranicu, že čo je zákonné, čo nezákonné a tým, že zablokujeme celú webovú stránku, tak zablokujeme prístup aj k tým zákonným informáciám.
Chcel by som ešte aj dodať, že Európsky súd pre ľudské práva jasne aj deklaroval to, že postihovanie blokačných, postihovanie blokačnými opatreniami z dôvodu, že sú kritické k vláde alebo k politickému systému, nemožno nikdy považovať za nevyhnutné obmedzenie slobody prejavu a ja by som možno aj tak parafrázoval alebo citoval Benjamina Franklina. Ten sa vyjadril, že tí, čo sa dokážu vzdať základnej slobody, aby získali trochu dočasnej bezpečnosti, si nezaslúžia ani slobodu, ani bezpečnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Peter Pollák s faktickou poznámkou na pána poslanca Štefana Kuffu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Musím oceniť, pán poslanec Kuffa, váš kultivovaný a vecný tón, naozaj ste príkladom toho a ocenil by som, ak by aj kolegovia z bývalej ĽSNS by si zobrali od vás príklad a zachovali tu nejakú úroveň komunikácie, nie na úrovni nejakej krčmovej diskusie.
Vy ste spomínali hneď na začiatku, akú silu má slovo a ja s vami súhlasím. Slovo niekedy zabolí viac ako nejaká facka a vo vás viac zarezonuje a určite si slovo viac zapamätá človek ako nejaký fyzický útok.
Neskôr ste potom spomínali Boha, ja musím uznať, že tento príspevok naozaj mi aj dobre padol, keď ste začali rozprávať o Bohu a takisto vlastne toto chcem nasmerovať k bývalým poslancom ĽSNS, oni si totižto našli takúto skratku cez Boha, kde oni tú slobodu slova vyjadrujú cez nenávisť a vlastne schovávajú ju za Boha. Nie, ak by tu, ak teda toto celé sleduje Boh, tak určite Boh by netoleroval túto nenávisť a takisto by odsúdil a verím tomu, že odsúdite aj vy to, ako sa správajú vlastne bývalí členovia ĽSNS a s akými príspevkami chodia. Verím tomu, že aj vy uznáte, že toto už sloboda slova nie je. Ak niekto podnecuje k nenávisti, ak niekto stále hľadá obete a útočí na nich priamo cez nejaké skratky. Napríklad aj cez Boha a schovávajú sa za Boha. Určite budete súhlasiť so mnou. A ešte raz ďakujem za váš kultivovaný a vecný tón.
Ďakujem.

Pán poslanec Štefan Kuffa, môžete reagovať na všetky faktické poznámky, ktoré zazneli na vaše.