7. schôdza

Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, určite detailne nezodpoviem na všetky dotazy, pretože nemám taký komputer v hlave, aby som všetky detaily pamätal, hlavne v číslach, ale budem sa snažiť aspoň rámcovo odpovedať na dotazy, ktoré som teda písomne tu zachytil.
Chcem na úvod povedať, že až na dvoch ministrov, ktorí teda sú mimoriadne zaťažení, väčšina z nich sa teda zaujímala o činnosť Najvyššieho kontrolného úradu za posledné štyri roky. A také hutné správy, čo sa dialo teda, a zistenia, ktoré sme teda verifikovali na ich inštitúciách, bolo, boli ministrom zaslané. Čiže aj dokonca pán minister Mičovský vo vzťahu k štátnym podnikom bol osobne na úrade a k tejto problematike sme sedeli takmer dve hodiny.
Pán poslanec Cmorej hovoril o tom, o Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Áno, určite, Najvyšší kontrolný úrad, lebo hovoril vo vzťahu teda k posilneniu kapacít, teda že sme urobili dobrú kontrolu, ale že teda bolo by treba ísť ďalej. No, určite Najvyšší kontrolný úrad, to chcem dať do pozornosti pléna, nemôže nahrádzať systémy vnútorných kontrol. Dneska my v portfóliu mimo neziskových organizácií, ktorých ani nevieme presne, že koľko je, lebo ten počet je veľmi menlivý, v našom portfóliu kontroly je asi 18-tisíc subjektov. Čiže my na základe skutočne rizikových analýz a na základe dôkladného skúmania ideme tam na kontrolu, kde teda už vyhodnotíme dopredu, že sú značné riziká, teda že sa tam buď netransparentne koná alebo nehospodári v súlade s pravidlami.
Čiže určite sme naklonení nejakému posilneniu, ale určite, určite bude treba veľmi dôkladne zvažovať posilnenie aj vnútorného kontrolného systému. Je tu pán primátor mesta Kežmarok z nášho regiónu, odkiaľ pochádzam, on dobre vie ako komunálny politik, že kontrola je súčasťou riadenia aj miest a obcí. Ale v tých veľkých mestách ani nevidím taký problém, i keď mesto Bratislava je taký osobitý prípad v istých krokoch, ktoré sa posledné roky urobili, ale najväčší problém je v obciach a mestách. Tam my zisťujeme najviac problémov zo systémov vnútornej kontroly. A tu si myslím, že ak neprejde reforma verejnej správy, nejaké to zlučovanie obcí alebo vytváranie spoločných úradovní, tak s tou masou kontrolórov, ktorých je asi 1 700 v oblasti samosprávy, no nedá ani Najvyšší kontrolný úrad rady, lebo aj keď my sa snažíme edukačne pôsobiť na nich, stretáme sa s nimi, naše legislatívne rady im posielame, všetky mesačne riporty, ktoré my zisťujeme, ktoré zmeny v oblasti legislatívy sú, to je veľmi málo. Čiže tento krok by mal predchádzať, potom je možné hovoriť aj o iných teda súvislostiach vo vzťahu ku kontrole.
Zaujala ma BVS-ka, teda ste priamym aktérom, ste poslancom, je to taký unikátny prípad, ale neni ojedinelý na Slovensku. Vlastne takéto prípady sú v podtatranskej, takéto prípady sú v košickej vodárenskej spoločnosti, ako keby išlo o tichú privatizáciu. Bratislavská je exemplárny prípad, keď bez rozhodnutia, bez potvrdenia mestským zastupiteľstvom bola vytvorená práve táto dcérska spoločnosť, cez ktorú, si dovolíme tvrdiť teda na základe skúmania, že pretieklo množstvo peňazí, ktoré teda určite tejto vodárenskej spoločnosti, tak ako ste spomínali, chýbajú. Pre mňa je ale trošku nepochopiteľné aj súčasný krok, ktorý my naďalej monitorujeme, že by sa mala odkúpiť táto spoločnosť od teda majiteľa. No, toto je taký gól do vlastnej brány, ale to nechám, to si musí vyriešiť samospráva.
Samozrejme, že ten modernizačný dlh v tej Bratislavskej vodárenskej je úžasný, je ohromujúci, ktorý už ona možno ani nemá schopnosť sama vyriešiť. A treba povedať, že v okolitých štátoch, dokonca aj v Českej republike k takýmto prípadom tiež dochádzalo, k takému tichému prevodu vlastníctva samospráv na privátne osoby a český štát všetky tieto vodárenské spoločnosti dokonca vykúpil. A tú ingerenciu nad teda dodávkou pitnej vody, keď ju takto nazvem, zobral do rúk štát; alebo aj naša ústava o tom hovorí.
My v tomto roku sme zahájili a realizujeme kontrolu pod názvom Pitná voda, kvalita, dodávka pitnej vody a monitoring, kde teda skúmame, ako jednotlivé zodpovedné inštitúcie cez meteorologický ústav, Ústav Dionýza Štúra a ďalších, ako teda kompetentne informujú obyvateľstvo o kvalite a čistote pitnej vody, pretože máme 80 % z podzemných zdrojov, čiže tejto vode sa budeme venovať aj naďalej.
Chcem tu povedať, na vládu predkladáme v krátkej budúcnosti materiál práve s touto tematikou, teda ochrana zdrojov pitnej vody a vôbec hospodárenie vodárenských spoločností, aby takýmto procesom, ako bolo vo vodárenskej spoločnosti bratislavskej, bolo zamedzené.
Bolo tu hovorené o katastri. Teda samotný projekt katastra teda hovoril o tom, že za tie tri roky od ´9 do ´12 sa mal inštalovať nový informačný systém, ktorý by bol zabezpečoval všetky dokumenty, ktoré si vytiahnete online, aby boli použiteľné na právne služby. Tak ako aj v správe sa hovorí, ani v roku ´19 to ešte nebolo zabezpečené. My na základe ukončenia kontroly sme podali podnet na OČTK. V súčasnosti sú už kontrolóri zbavení mlčanlivosti a chodia a spolupracujú s políciou, teda s orgánmi, ktoré sú na to kompetentné.
Takým osobitým príkladom, som spomínal, hospodárenia sú štátne podniky. Dva som spomenul, že možná že by bolo treba pouvažovať o inej právnej forme, ale vypichnem taký príklad. Náš národný klenot, žrebčín Topoľčianky ako národný žrebčín, ako rodinné striebro, pretože ako koničkár v minulosti viem, že sme mali na Slovensku päť žrebčínov, štyri išli do privatizácie, dneska už po nich nie je ani stopy a v roku 2002, priznám sa, 2004 to bolo presne, sme zákonom zaviazali teda štát a teda ministerstvo pôdohospodárstva, že to ostane ako národný žrebčín a je neprivatizovateľný. Chcem len dodať to, že v zákone o tomto štátnom podniku je jasne povedané, že koľko dotácií má dostať na jedného chovaného koníka. A treba povedať, že ani táto dotácia, ktorá je tam taxatívne určená do výšky, tento podnik nedostáva a nebyť zapáleniu aktérov priamych, ktorí spravujú tento žrebčín, no tak z predaja mlieka a z chovu ošípaných a z ostatných poľnohospodárskych činností určite nemôžu utiahnuť chov koní.
A je to tak aj v iných podnikoch. Spomeniem podnik Hydromeliorácie, ktorý sme síce nekontrolovali v roku ´19, ale zapadá do portfólia kontroly štátnych podnikov. No tak toto je taký osobitý príklad, kde z dvadsiatich štyroch, tuším, závlahových sústav sú v prevádzke len dva. A tie ostatné v našom protokole a v našej záverečnej správe sme urobili aj fotodokumentáciu, ako v súčasnej dobe vyzerajú tie prečerpávacie stanice. Lebo to neni len o zavlažovaní, ale to je udržanie vody v prírode. To znamená, hlavne tu na západnom Slovensku je to v súčasnej dobe kritické. Veľmi by nám tieto závlahové sústavy, ale aj samotné kanály pomohli a tieto sú v žalostnom stave a nakladanie s majetkom v tejto spoločnosti bolo dokonca také, že administratívnu budovu, kde sedelo vedenie, tak si predali za, priznám sa, netransparentnú čiastku z nášho pohľadu a potom si prenajali a v tejto budove úradujú ďalej. Čiže to je taký absurdný príklad, ktorý, ktorý, s ktorým som sa ja ešte ani vo svojej praxi nestretol.
Bol tu spomínaný Slovenský pozemkový fond, to je pozemkový úrad. Určite máme ho v hľadáčiku a pôjdeme na kontrolu. Jedným dychom chcem dodať a zároveň vás aj vyzvať, keď mám slovo, v okolitých krajinách, napríklad v Poľsku poľský Sejm, ktorý teda je hlavným správcom najvyššieho kontrolného úradu, pretože my slúžime pre vás, pre Národnú radu. Národná rada nás zriadila na to, aby sme zistenia predkladali tuto Národnej rade, ktorá je najvyšším kontrolným úradom, orgánom v tomto štáte. Tridsať percent portfólia kontrolných akcií generuje Sejm. V Čechách je to asi 20 %, v Maďarsku to majú podobne, v Rakúsku je to podobne. Čiže aj my sa, my vás doslova vyzývame, uľahčite nám prácu, vy takisto sebe a my veľmi radi vykonáme kontroly, ktoré vzídu z uznesení Národnej rady a veľmi radi vás budeme informovať o zisteniach alebo teda o príkladoch dobrej praxe, lebo treba povedať, že... (Potlesk.)
Treba povedať, že nie vo všetkých kontrolách sú fatálne zistenia a zlyhania, že máme aj príklady dobrej praxe, o ktorých hovoríme. A ja sám propagujem a preferujem, že aj príklady dobrej praxe, takú edukáciu vo vzťahu k obyvateľstvu treba zverejňovať, aby ľudia teda nepodľahli skepse, tak ako som to hovoril v príklade, v prípade rozpočtu, že teda ak nedodržiavame my sami tú zákonnosť, tak potom ľudia určite obyčajní padajú, padajú do akejsi skepsy.
Keď hovoríme o orgánoch činných v trestnom konaní, hovorilo sa tu aj o Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Ja som osobne v roku 2016 už podal podnet, bol som na rokovaní aj s pani ministerkou a som ju upozornil, že po našej kontrole procesy, ktoré teda boli tam nastavené pre výber uchádzačov pre NFP-čka a pre dotácie, je tak netransparentný, že vytvára výrazné korupčné prostredie. Bolo prisľúbené, že napravia tento stav. Aby som to dokreslil, v roku ´14 bol Najvyšší kontrolný úrad tam na kontrole, procesy nastavili transparentne. My sme boli verifikovať. Potvrdilo sa, že teda zmenili celý systém výberu, ale v roku ´16 sa vrátili k pôvodnému starému systému, ktorý nebudem popisovať, ale bol netransparentne nastavený a vytváral, ja to na rovinu poviem, korupčné prostredie. Dneska žneme výsledky, kde teda pri tej kauze Dobytkár sám som prekvapený, som z poľnohospodárskej brandže a mrzí ma to, že teda práve v tejto oblasti došlo k takýmto vážnym, vážnym pochybeniam.
Pán kolega Kotleba sa pýtal na predaj bytov a že prečo tá štatistika nefunguje ďalej. No jednoducho preto, má to taký prozaický dôvod. My sme tento nešvár, keď ho nazvem nešvárom, veľmi citlivo hovorím, odhalili v roku ´17 pri kontrole ministerstva vnútra programu ESO. Keď sme vyhodnocovali program ESO, ja som rozhodol, že nebudeme teda túto problematiku zverejňovať pri programe ESO, pretože to bola špeciálna výkonnostná kontrola. Túto, toto zistenie, toto riziko sme si dali do portfólia kontrol a sme šli na kontrolu v roku ´19, s tým ale, že sme odporúčali jednak ministerstvu vnútra aj ministerstvu obrany, aby zastavili predaj bytov. Preto v týchto rokoch sa nič nepredávalo, to znamená, že nič sa neporušovalo. Táto situácia dodnes visí. Tu na plné ústa poviem, dali sme podnet na trestné stíhanie, pretože zákon o služobných bytoch jasne hovorí, tuším v roku 2012, keď si dobre pamätám, ešte bol pritvrdený. To znamená, že predaj služobných bytov nie je možný. Či niekto odpracoval 25 rokov, či niekto proste mal akékoľvek zásluhy, taxatívne v zákone je určené, že predaj bytov nie je možný. Preto podľa právnej analýzy, ktorú sme si dali aj externe spracovať, v ktorej sa hovorí, že služobný byt nie je možné prekvalifikovať na nájomný byt. To znamená, že ministerstvo vnútra do vestníka ministerstva vnútra dalo podmienky, že kto odpracoval 25 rokov, kto ešte splnil iné podmienky, proste môže si za znalecký posudok odkúpiť takýto byt, podobne sa konalo aj na ministerstve obrany.
Minulý týždeň mi prišla odpoveď z vyšetrovania, keďže sme dali podnet, keďže nikto túto problematiku na ministerstve vnútra v OČTK nechcel vyšetrovať, pretože cítili sa byť predpojatí teda, tak šéf, generál posunul túto kontrolu alebo toto preverovanie zákonnosti inšpekcii. A inšpekcia minulý týždeň na moje veľké prekvapenie mi odpísala, že teda nevidí žiadne pochybenie zákona, pretože minister konal legitímne podľa pravidiel hry. A toto isté platí aj o ministerstve obrany.
Samozrejme, že my tento podnet znova zdupľujeme a rozošleme ho aj na Generálnu prokuratúru, pretože chcem jedným dychom dodať, že s NAKA a s vyšetrovacími orgánmi máme podpísané memorandum a v súčasnej dobe veľmi dobre spolupracujeme. My už v procese, kedy zachytíme pri kontrole teda pochybenie a vážne porušenie zákonnosti, už vtedy spolupracujeme s policajtmi, aby sme zachytili dokumenty, aby sme procesy vedeli zadokumentovať, až potom dávame trestné oznámenie následne, po ukončení kontroly. Čiže tento fakt ma prekvapil. Samozrejme, že my musíme rešpektovať orgány, ale samozrejme, že budem pokračovať ďalej, pretože sme hlboko presvedčení, že tento proces bol netransparentný a nezákonný.
Na druhej strane treba jedným dychom dodať otázku, čo s tým retroaktívne. No asi nič. Len kto vydal takúto bielu knihu na ministerstve obrany a povedal, že sa môžu predávať byty, alebo kto v takomto vestníku rozhodol o tom, že sa môžu preklasifikovať zo služobných na nájomné, no tak mal by teda zodpovedať, že na základe akých podkladov a na základe akej zákonnosti tak rozhodol. Čiže toto je všetko.
Boli tu spomínané ešte vojenské lesy. Treba povedať, že vojenské lesy, na kontrolu sme išli na veľmi rýchlu na základe podnetu, keďže máme veľmi dobrú spoluprácu s Úradom pre verejné obstarávanie a úrad pre, teda ma oslovil, že teda jednak sankcionujú vojenské lesy a že vojenské lesy nechcú vydať dokumentáciu pre kontrolu verejného obstarávania, no tak sme otvorili my kontrolu, my máme právo exaktne skúmať, vytiahli sme doklady a bolo tam takých viacero zaujímavých vecí, možná skôr amatérskych, musím povedať, ako úmyselných. Keď teda sme otvárali kontrolu, tak v tom čase podpísal minister úpravu zriaďovacej listiny štátneho podniku s tým dovetkom, že je to podnikateľský subjekt a že oni nemusia predkladať tým pádom žiadne podklady Úradu pre verejné obstarávanie. Považujem to za taký amatérsky krok, už keď to vymysleli vojenskí lesníci, tomu by som sa nečudoval, ale keď to minister podpíše, že mu to poradia, že je to všetko v poriadku, tak toto bolo také čudné. Zákon o štátnom podniku taxatívne hovorí, čo je úlohou štátneho podniku, a nikto nemôže svojvoľne a môže síce meniť zriaďovaciu listinu, ale toto je všetko irelevantné, platí zákon a zákon nemožno takto meniť.
Chcem vám povedať, že sme pripravení na spoluprácu, očakávame aktivitu z Národnej rady. V podstate pripomeniem, že v minulom volebnom období na konci, teda tuším to bolo vo februári, bola schválená novela nášho zákona, kde sme dostali úlohu taxatívne predkladať záverečné správy na rokovanie príslušným výborom. Včera som sedel s pánom podpredsedom Šeligom, dneska som oslovil pána predsedu, kde spracovávame manuál, aby to prerokovanie bolo teda každému jasné, aby vo všetkých výboroch sme sa držali nejakých pravidiel hry. My sme pripravení predkladať tieto správy, sme pripravení prísť do parlamentu zdôvodňovať naše zistenia a my očakávame, že parlament a výbory jednotlivé si prizvú zodpovedných aktérov, ktorí budú nám oponovať, že prečo tak konali, ako konali, aby skutočne tu na tejto pôde ako najvyšší kontrolný orgán ste rozhodli, ak sa zistia vážne porušenia, kam teda sa to bude uberať ďalej, s akými konzekvenciami a akými súvislosťami.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenský pozemkový fond v súlade so zákonom č. 330/1991 Z. z. predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky svoju výročnú správu za rok 2019. V tejto súvislosti vás chcem informovať o základných číselných ukazovateľoch činnosti SPF v uplynulom roku uvedených vo výročnej správe, ktorú dnes predkladám.
Chcem však podotknúť, že na jej tvorbe som sa nijako nepodieľala a ani som sa nezúčastnila prípravy materiálov v nej počas môjho predošlého pôsobenia na pozemkovom fonde. Do funkcie generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu som bola vymenovaná 3. apríla 2020, kedy už materiál spracovaný v aktuálnej podobe a schválený poradou vedenia bol. Ide o zhodnotenie činnosti za rok 2019, keď ja som síce určitý čas, to je do začiatku novembra 2019, pôsobila vo funkcii riaditeľky odboru prevodu a nájmu, avšak zo svojej pozície som nemala možnosť ovplyvniť obsahovú či formálnu stránku tohto materiálu, ale ani činnosti fondu. Vzhľadom na zistené menej závažné, ale aj závažné skutočnosti a niektoré nekorektné a neúplné a nekomplexné informácie uvedené vo výročnej správe, všetky podkladové, ako i výstupné materiály súvisiace s výročnou správou momentálne preverujem a analyzujem.
Takže pristúpim teraz ku konkrétnym informáciám, ktoré vám len prečítam, bohužiaľ, ako výber z tejto správy.
Slovenský pozemkový fond ku koncu roka 2019 spravoval a nakladal s výmerou viac ako 685-tisíc hektárov pozemkov a to v zložení: 347-tisíc hektárov predstavuje orná pôda a 153-tisíc hektárov trvalé trávne porasty, ostatné druhy pozemkov je zvyšok výmery. Spolu teda fond spravoval výmeru 254 636 hektárov pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a nakladal so 430 637 hektármi pozemkov nezistených vlastníkov. Celkový hospodársky výsledok fondu bol v roku 2019 kladný a predstavoval objem 8 894 168,22 eur.
Hospodárenie fondu sa riadi podľa príslušných ustanovení zákona č. 330/1991 Z. z. a 523/1994 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Fond nie je zriadený na podnikanie. Rozpočet fondu na rok 2019 bol s plánovaným prebytkom vo výške 8 485 906 eur a skončil s prebytkom vo výške 13 482 940 eur. Nedaňové príjmy SPF predstavovali v roku 2019 objem 32 492 990 eur. Rozpočet bol v tejto položke plnený na 107,2 %.
Rozhodujúcimi príjmami boli príjmy z vlastníctva, to znamená príjmy z prenájmu pozemkov, v celkovom objeme 16 021 562 eur a kapitálové príjmy, príjmy z predaja pozemkov, v objeme 14 061 844 eur. Z tohto hľadiska bol najvýznamnejším partnerom SPF Národná diaľničná spoločnosť, pri ktorom kapitálové príjmy z predaja pozemkov predstavovali sumu 4 424 043 eur. Nie sú započítané, samozrejme, finančné operácie, to sú depozity, ktoré išli do depozitov za neznámych vlastníkov. Čiže od Národnej diaľničnej, len pre informáciu uvádzam, že to bolo 7 174 845 eur a, samozrejme, príjmy z prenájmu pozemkov pre NDS predstavovali 80 408 eur.
Výdavky Slovenského pozemkového fondu v roku 2019 predstavovali bez finančných výdavkových operácií sumu 19 010 050 eur. Táto položka rozpočtu bola plnená na 87,1 %. V rámci bežných transferov bolo v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 295 zo dňa 19. júna 2019 pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky realizovaný finančný objem vo výške 2 milióny na financovanie zabezpečenia projektov pozemkových úprav a 2 mil. 500-tisíc na ekosystémové služby v lesnom hospodárstve.
Slovenský pozemkový fond zamestnával ku konca roka 2019 – 311 zamestnancov, 102 mužov, 209 žien. V uplynulom roku sa uskutočnilo spolu 11 riadnych zasadnutí rady Slovenského pozemkového fondu, na ktorých bolo predložených spolu 2 666 právnych aktov. V konkrétnych číslach: 343 zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva, z tohto bolo 324 odporučených na podpis štatutárov, 19 stiahnutých, následne 1 312 kúpnych zmlúv, z toho bolo 1 292 odporučených na podpis štatutárov a 20 stiahnutých, a 1 011 nájomných zmlúv, z toho bolo 1 003 odporučených na podpis štatutárov a osem stiahnutých.
Vo výročnej správe nemáte informáciu o tom, čo sa prakticky s tými stiahnutými spismi stalo. Prácne, poviem, dva dni sme preverovali, čo sa s danými spismi stalo. Dopracovali sme sa k výsledku, že všetky až na dva spisy, čo sú reštitučné, boli opätovne, znova prerokované radou a schválené.
Čo sa týka prenájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Evidovali sme 5 482 nájomných zmlúv na prenájom pozemkov na poľnohospodárske účely, na základe ktorých sa prenajímalo 401 056 hektárov pozemkov, pričom v Slovenskej republike, vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe SP bolo 142 313 hektárov a vo vlastníctve neznámych vlastníkov v nakladaní SPF bolo 258 742 hektárov. Takže z celkového počtu nájomných zmlúv na poľnohospodárske účely bolo ku konca roka 2 769 uzatvorených zmlúv podľa druhej časti zákona. Podľa prvej časti zákona bolo 2 686.
V roku 2019 bol celkový predpis ročného nájomného zo zmlúv na poľnohospodárske účely 11 739 443 eur, z čoho uhradených bolo 11 164 477 eur. Plnenie nájomného bolo na 94,97 %. Počet nájomných zmlúv uzatvorených na iný ako poľnohospodársky účel ku koncu roka 2019 predstavoval 2 807. Celková výmera prenajímaná na tento účel predstavovala 1 218 hektárov, z toho výmera vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe fondu činila 591 hektárov a výmera vo vlastníctve neznámych vlastníkov v nakladaní fondu činila 627 hektárov. Celkový predpis ročného nájomného za zmluvu na iný ako poľnohospodársky účel bol teda v uplynulom roku vo výške 787 832 eur, pričom uhradených bolo 685 903 eur, čo predstavuje plnenie nájomného vo výške 88,74 %.
Prenájom pozemkov na výkon práva poľovníctva. Ku koncu roka SPF prenajímalo 540 382 hektárov pozemkov, z toho vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe fondu 137 477 hektárov a vo vlastníctve neznámych vlastníkov v nakladaní fondu 402 904 hektárov pozemkov. Predpis ročného nájomného za výkon práva poľovníctva v uplynulom roku predstavoval 579 274 eur, pričom koncom roka bola uhradených 562 677 eur, čo predstavuje plnenie nájomného na 97,51 %.
Prenájom na podieloch spoločných nehnuteľností pozemkovým spoločenstvám. Slovenský pozemkový fond v uplynulom roku evidoval 269 platných nájomných zmlúv uzatvorených s pozemkovými spoločenstvami na prenájom lesných a poľnohospodárskych pozemkov na celkovej výmere 9 159 hektárov za celkove dohodnuté ročné nájomné 203 828 eur. Predpis ročného nájomného bol plnený na 80 %. V zmysle novely zákona 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, účinnej od 1. júla 2018, pozemkové spoločenstvá bez platných nájomných zmlúv s SPF vyplatili fondu v uplynulom roku podiel na zisku alebo nájomnom za rok 2018 vo výške 742 929 eur, a to z výmery 24 010 hektárov. V roku 2019 fond uzatvoril 1 082 zmlúv o prevode práva správy a vlastníctva pozemku na fyzické a právnické osoby v celkovej výmere 344 hektárov a v celkovom finančnom objeme 22 949 542 eur. Fond uzatvoril dve zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, a to s Národnou diaľničnou spoločnosťou, obe pre katastrálne územie Vajnory.
Ku koncu roka Slovenský pozemkový fond evidoval spolu 31 162 právoplatných rozhodnutí o priznaní práva na náhradu. Z toho v zmysle zákona 229/1991 Z. z. bolo 16 938 rozhodnutí a v zmysle zákona 503/2003 Z. z. bolo 14 224 rozhodnutí. K uvedenému dátumu bolo úplne vybavených spolu 22 751 rozhodnutí, čo predstavuje 73,0 % vyriešených reštitučných nárokov od počiatku. Celková hodnota fondom poskytnutých reštitučných náhrad ku koncu roka predstavovala 145 146 741 eur, z toho 116 081 494 eur podľa zákona 229 a 29 065 247 eur podľa zákona 503. Fond evidoval spolu 8 411 nevybavených rozhodnutí ku koncu roka 2019 v celkovej hodnote 15,5 milióna eur.
To som dala taký základný prehľad od počiatku riešenia reštitúcií a teraz, ak sa pozrieme na rok 2019, tak počas roku 2019 bolo zo správnych orgánov doručených 655 nových reštitučných rozhodnutí o priznaní práva na náhradu za nevydané pozemky. Slovenský pozemkový fond v priebehu roka 2019 uzatvoril spolu 306 zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva podľa zákona 229/1991 Z. z. a 503/2003 Z. z., na základe ktorých bola oprávneným osobám poskytnutá náhrada v pozemkoch o výmere 1 059 hektára a v hodnote 2 109 973 eur. V rovnakom období bolo na plnení reštitučných nárokov podľa zákona 229/1991 Z. z. uzatvorených deväť zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k budovám v celkovej hodnote 11 758 eur.
Rovnako bolo realizovaných 275 platobných príkazov na finančné náhrady v celkovej výške 81 405 eur. Z toho deväť platobných príkazov podľa zákona 229 a 266 platobných príkazov podľa zákona 503. V štatistike nie sú zahrnuté finančné náhrady za pozemky, ktoré oprávneným osobám poskytuje ministerstvo pôdohospodárstva podľa zákona 229 do sumy 331,94 eur vrátane.
Za rok 2019 bolo zrealizovaných aj 10 dohôd v zmysle zákona 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam vydať pozemky vo vlastníctve štátu a správy fondu cirkvám, náboženským spoločnostiam, na základe ktorých boli vydané pozemky vo výmere 346,46 hektárov.
Čo sa týka právnej agendy, Slovenský pozemkový fond v uplynulom roku bol účastníkom konania v 3 396 súdnych sporoch, pričom v 62 prípadoch vystupoval na strane žalobcu a v 3 334 prípadoch na strane žalovaného. Najväčšie skupiny tvorili súdne spory o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, to bolo 1 323 konaní, a súdne spory o určenie vlastníckeho práva, to bolo 1 099 konaní. Ostatné súdne spory, to bolo 974, sa týkali napríklad uplatnených nárokov na náhradu škody a na ochranu pred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy. Ďalej určenia neplatnosti zmlúv a neplatnosti jednostranného ukončenia zmlúv zo strany SPF a pracovno-právnej agendy a dedičských konaní.
Slovenský pozemkový fond bol advokátskymi kanceláriami zastúpený v 60 prebiehajúcich súdnych sporoch. Právoplatne bolo v uplynulom roku ukončených 551 súdnych sporov, z toho v 100 súdnych konaniach bol SPF úspešný a v 36 konaniach neúspešný.
Fond ku koncu roka 2019 evidoval v príslušnom informačnom systéme pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 6 102 504,11 eur, z toho najväčší podiel predstavovali pohľadávky z titulu nájomných zmlúv na poľnohospodárske využitie, je vo výške 2 450 920,45 eur, a pohľadávky z titulu tzv. veľkej privatizácie 1 879 501,16 eur. K uvedenému dátumu boli súdne vymáhané pohľadávky v objeme 4 876 975,36 eur, z toho v konkurzoch, vyrovnaniach a v reštrukturalizáciách vrátane likvidácií bolo vymáhaných 4 119 047,60 eur. Suma pohľadávok súdne vymožených v roku 2019 predstavuje 91 366 eur.
Slovenský pozemkový fond v roku 2019 taktiež uzatvoril spolu 361 delimitačných protokolov o prevode správy pozemkov vo vlastníctve štátu a protokolov o prevode nehnuteľností z majetku SR do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov.
Čo sa týka kontrolnej činnosti, bolo v roku 2019 vykonaných spolu 55 kontrol. Tieto kontroly boli vykonávané ako na regionálnych odboroch, tak aj na generálnom riaditeľstve a boli vykonané taktiež mimoriadne kontroly vonkajších kontrolovaných subjektov. V roku 2019 bolo odborom vnútornej kontroly alebo na odbore vnútornej kontroly priradených na vybavenie celkom 317 podaní, z toho 121 podaní, ktoré spĺňalo zákonné podmienky pre vybavenie postupom podľa zákona o sťažnostiach, a 196 ostatných podaní, ktoré mali charakter žiadostí o preskúmanie uplatnených požiadaviek urgencie dopytu a podnetu.
Toto je informácia z výročnej správy, kde sami vidíte, že ide o číselné údaje. To, čo vo výročnej správe sa nedočítate, ale všetci o tom vieme a každý o tom hovorí a už stále viac a viac ľudí sa ozýva, sú v činnosti alebo nečinnosti fondu, sú nedostatky, sú zistenia závažné i menej závažné a ďalšie skutočnosti, ktoré na pozemkovom fonde existujú. Viem, že nemám právo – asi, neviem – hodnotiť rok 2019, pretože som tam nebola ako generálna riaditeľka, ale myslím, že mám právo vyjadriť sa k tomu ako bývalý a súčasný zamestnanec fondu, ako súčasná generálna riaditeľka a asi máte právo vedieť skutočné činnosti za rok 2019. Čo ovplyvnilo fond?
Takže začala by som asi veľmi skrátka, nebudem vás zdržiavať. Začala by som asi tým, že Slovenský pozemkový fond, bohužiaľ, aj v roku 2019, čo vo výročnej správe nie je, bol pod vplyvom negatívnych, pod negatívnym vplyvom istých osôb a istých skupín. Nebudem, samozrejme, menovať. Vo výraznej miere boli na viacerých úrovniach, bolo na viacerých úrovniach bežnou praxou klientelizmus, silné väzby a prednostné vybavovanie istých vecí. Samozrejme, na pozemkovom fonde nie je nič nezvyčajné ako, bohužiaľ, všetci vieme, že dochádza k zdĺhavým prieťahom, k zdĺhavým konaniam, nefunkčným procesom. Nie sú tam jednoznačné a neboli nikdy nastavené jednoznačné zodpovednosti na všetkých úrovniach. Absentovala akokoľvek zodpovednosť na, za rozhodnutia, za pochybenia, nikto neniesol dôsledky alebo následky za to, čo sa konalo alebo čo sa nevykonalo, ale, bohužiaľ, a mohla by som menovať ďalej, ale myslím, že toto všetko viete, mám tu toho spísaného veľa. Ale, bohužiaľ, a dúfam, pevne verím, že prišla zmena a zmena sme my všetci a zmena je o tom, že sa nebudeme hovoriť, nebojíme hovoriť, nebojíme ozvať a nebojíme sa napraviť niektoré krivdy. Nehovorím, že to dokážem ja, nehovorím, že to dokážeme my všetci, ale musíme sa o to pokúsiť.
Takže; nechcem hovoriť len negatívach, samozrejme, musím vyzdvihnúť aj pozitíva fondu. A čo sa týka pozitív, je tam stále ešte veľa ľudí, ktorí sú veľmi šikovní, ktorí sú veľmi odborní, ktorí chcú pracovať, ktorí ak im dáme možnosť, ak ich nastavíme, ak im dáme priestor a ukážeme, že zmena je možná a nebudú sa báť, tak nám pomôžu všetkým tieto zmeny realizovať do nejakého úspešného konca.
A čo prakticky chceme alebo čo by som chcela ako generálna riaditeľka na fonde urobiť? Bez radikálnej zmeny a bez radikálneho rezu to nejde. To znamená, aby som pretrhla všetky negatívne vplyvy, všetky väzby, aby som pretrhla všetky previazania, či tí ľudia na fonde chcú alebo nechcú, bohužiaľ, každý s každým niekoho pozná a tak ďalej a doteraz to bolo tolerované, bude nevyhnutná zmena organizačnej štruktúry. Ja som sľúbila aj na výbore, že predložím do, najneskôr do troch týždňov, teda teraz už do dvoch týždňov presnú víziu a smerovanie Slovenského pozemkového fondu a tak aj vykonám. Takže ja dúfam, že tá zmena, ktorú prinesiem, ktorú budem vyžadovať, ale s vašou podporou a s podporou všetkých čestných, poctivých, pracovitých ľudí, ktorí sa neboja hovoriť, to dokážeme.
Takže to je za mňa, ďakujem pekne. (Potlesk.)