7. schôdza

Ďakujem pekne. No tak opäť tu stojím, nebudem hovoriť to všetko, čo som pred pár minútami povedal. Dovoľte mi reagovať na to, čo tu odznelo. Ako prvé chcem sa pekne poďakovať, že ste prijali tento pragmatický prístup.
No a teraz poradie, najprv pán Faič, ktorý hovorí, že (povedané so smiechom) podľa toho, jak sa vyjadrujeme, nebude to len to najmenej zlé riešenie, ale omnoho horšie. Môžme len zopakovať to, že ideálne riešenie to nie je preto, lebo sa tu bijú práva spotrebiteľa s takým prirodzeným záujmom cestovných kancelárií prežiť. A my sme museli niekde arbitrárne stanoviť taký ten stred, taký ten kompromis, kde to spraviť, a to je tu.
To, čo som v mojom, v mojom predošlom príhovore nespomenul, to sú práve tie skupiny, ktoré sme vyňali. Vyňali sme tri skupiny, tak začnem tou, ktorú spomenul pán Kamenický. On to nemal odkiaľ vedieť, lebo až dnes na vláde sme schválili tento dodatok, vyňali sme osoby staršie ako 70 rokov, lebo chápeme, že v tomto veku jeden rok oddialenia môže, môže už trvať, môže byť teda veľmi dlho, napríklad kvôli horšiemu zdravotnému stavu, že už by teda seniori neboli

reisefähig, ako sa zvykne hovoriť. Čiže to je prvá skupina, kde vidíme naozaj dôvod ponechať dnešné pravidlo, že cestovná kancelária musí vyplatiť dôchodcovi, teda občanovi staršiemu ako 70 rokov, peniaze, keď on povie, že už cestovať nechce, alebo keď cestovná kancelária povie, že ten zájazd neviem zorganizovať.

Ďakujem pekne. Keďže sme len, keďže sme len pri tom, že pán minister uvádza návrh zákona, páni nemôžu reagovať s faktickými poznámkami.
Teraz poprosím pána spravodajcu, aby uviedol tento návrh.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 119/2019 Z. z. (tlač 111). Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré schválila Národná rada uznesením dnešného dňa 20. mája 2020.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ďakujem. Uzatváram, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážená snemovňa, čo sa týka skráteného legislatívneho konania, v krátkosti.
Myslím si, že je opodstatnené z tohto pohľadu a všetkým nám záleží na tom, aby sme zmiernili všetky dopady koronakrízy predovšetkým na bežných ľudí. A tým aj zamestnávateľov, ktorí môžu pomôcť, aby ich neprepúšťali a tak ďalej. A určite ste si všimli, že hlasovanie strany SMER - sociálna demokracia bola vždy, bolo vždy v prospech takýchto opatrení a to určite nám dáte za pravdu, že drvivú väčšinu všetkých zákonov, ktoré tu boli predložené práve v súvislosti s dopadom na, s dopadom COVID-u 19 na ekonomiku a predovšetkým na ľudí, sme podporili. Avšak niektoré sa ujali, niektoré sa ani neujali, dokonca jeden z návrhov, ktorý sa týkal telekomunikačného zákona, tak ten bol jeden z prvých, ale dodnes ani tá aplikácia nie je v platnosti, alebo nefunguje, aj keď už bolo niečo avizované, a medzitým Ústavný súd pozastavil výkon tohoto zákona. Ale chcel som hovoriť o inom.
Nejak sa tu trošku spomenul názor Európskej komisie. Áno, toto je pre nás rovnako dôležité, pretože, ako sme avizovali alebo ako sme argumentovali pri telekomunikačnom zákone, že to má byť dobrovoľné, na základe rozhodnutia každého, ktorý chce byť takýmto spôsobom sledovaný, tak by to malo byť rovnako dobrovoľné aj v tomto prípade, čo Európska komisia napáda. Preto vyzerá, že budú konania voči dvanástim krajinám Európskej únie v tejto oblasti, a preto je tu namieste otázka. (Ruch v sále, odmlčanie sa rečníka a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Páni, teraz aj páni poslanci, aj pán minister...

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Ja len chcem, nechcem vás vyrušovať, pán predseda, ale chcem, aby pán podpredseda počúval, lebo práve na neho chcem smerovať ako predkladateľa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby sme všetci počúvali pána Blanára.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Lebo máme tú jedinečnú možnosť, aby nám pán podpredseda vysvetlil niektoré veci, ktoré sú s tým spojené, a mňa to naozaj zaujíma.
Viete, bol tu zákon a podporili sme to v súvislosti s odkladom napríklad splátok úverov. Či už pre fyzické osoby o 9 mesiacov a pre právnické to bolo 6 mesiacov. Avšak povedzme si otvorene, podľa môjho názoru, aj keď som rozprával s mnohými bankármi, keby vláda vôbec nič vtedy neurobila, nerokovala by s bankami, tie banky by to aj tak urobili, pretože nič iné im neostávalo, v opačnom prípade by sa dostali oni sami do problémov, lebo ak by niekto prišiel o zamestnanie, stal by sa nesolventný, nemohol by splácať, medzitým by klesli ceny nehnuteľností napríklad pri hypotekárnych úveroch tak, že by boli pre banky nezaujímavé, by na tom prerobili. Čiže môj názor je taký, že tam vláda v podstate nič neurobila, iba sa stretla, vypil si kávičku pán Heger a skonštatoval, že niečo dohodol, ale pritom banky by to urobili aj tak. Ale podporili sme to, aj keď v podstate nijakým spôsobom vláda nepomohla, pretože všetci tí, ktorí si tie splátky predĺžia, tak musia všetko to predĺžené obdobie zaplatiť tak či tak.
No a tu sa rovnako pýtam, a, pán podpredseda, čo vlastne vláda okrem toho, že umožnila, aby nemuseli platiť na základe zmlúv, ktoré majú títo objednávatelia nejakých zájazdov u cestovných kancelárií aj kanceláriách objednané, čo ešte viacej urobila pre bežného človeka, ktorý povedzme si objednal v dobrej viere nejaký zájazd, a pritom svojim spôsobom pre neho je každé euro dobré. Každé sto, dvesto eur je pre neho dobrých. Ja tam nevidím nič zo strany vlády okrem týchto administratívnych vecí, ktoré ste urobili, pretože ja by som očakával minimálne, že to bude dobrovoľné, aby sa rozhodli tí klienti, že či si buď zoberiem späť tú zálohu, alebo ju tam ponechám, že chcem podporiť, lebo v budúcnosti chcem naozaj cestovať, a uvidíme, ako sa to vyvinie. A tam mal podľa mňa vstúpiť štát a povedať, tí, čo si to zoberú, tak tam určitou mierou pomôžeme tým cestovným kanceláriám zo štátu, z peňazí z rozpočtu, ktoré jednoducho máte k dispozícii, zobrali ste alebo nakúpili ste, alebo presnejšie predali ste dlhopisy vo výške 4 mld. eur. A myslím si, že toto by bolo férové, lebo dnes je to tak, vážené dámy a páni, že v podstate svojím spôsobom tí ľudia, ktorí si objednali tie zájazdy, budú vlastne podporovať finančne tie cestovné kancelárie. Áno, svojím spôsobom to chápem, že mali by tiež určitý diel zobrať na seba, ak ste to takto mysleli, a pravdepodobne aj v ostatných krajinách, ale ja sa pýtam, čo urobil štát. Naviac ešte hrozí aj to, že tu bude konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike. Napriek tomu, že, že sa odvolávame na ďalšie krajiny, lebo nie vždy všetko, čo sa v iných krajinách Európskej únie urobí, je naozaj aj dobré a použiteľné.
Čiže, pán podpredseda, chcem vedieť, čo vlastne, aká je pridaná hodnota okrem tých administratívnych vecí, že ste uchránili v rámci zmlúv a klientov, čo ste ešte viacej tomu dali, pretože ja sa domnievam, že ste nedali nič a len ste to preniesli na plecia všetkých tých, ktorí majú objednané zájazdy.
Takže skúsme sa nad týmto zamyslieť a možno do toho v druhom čítaní vniesť tú dobrovoľnosť, a aby vláda zobrala určitý ten podiel za tých klientov, ktorí sa rozhodnú, že jednoducho nechcú už ďalej cestovať, že si zoberú tú zálohu späť, aby sme im to umožnili, a štát tým cestovkám pomôže v tej povedzme sume zálohy, ktorú si zoberú ľudia späť. To, si myslím, že je férové. To je férové, tak ako o tom hovoríte aj v programovom vyhlásení vlády, a toto by sme mali robiť, myslieť na tých ľudí, lebo nie všetci sú takí solventní, že jednoducho im nebude chýbať, povedzme 500 alebo 600 eur 15 mesiacov, ale niekomu to veľmi chýba.
Takže toľko z mojej strany v prvom čítaní a ďakujem za odpoveď, pán podpredseda, vopred.

Ďakujem. Štyria, pardon, traja páni poslanci.
Pán predseda Kollár, nech sa páči.

Pán poslanec Blanár, teraz to neberte ako hejt ani, ani teraz nerobíme ani politiku, a nie sme ani v televíznych reláciách, ale chcel by som vás upozorniť na to, že skutočne tento rozpočet, ktorý sme tam našli, nebol vyrovnaný, bola tam sekera 1,3 mld. a teraz vás nenapádam, to bol fakt a tento holý fakt musíte aj vy zohľadniť, že ste nám nechali mínus v pokladni, a musíme v prvom rade pohľadať zdroje na to, aby sme tieto veci vykryli ešte po vás, a potom musíme hľadať ďalšie, aby sme vedeli urobiť pomoc a aby sme vedeli urobiť kurzarbeit, aby sme vedeli pomôcť všetkým možným, a do toho ešte teraz týmto cestovkám. Verte tomu.
A ja tuná dávam vám čestné slovo, že ani, ani ja, ani pán minister hospodárstva, ale ani, ani pán premiér, my tie peniaze nežgrglíme, aby sme si za to kúpili nejakú novú jachtu, ale nie je z čoho rozdávať, keby sme to mali, verte tomu, že dáme cestovkám, dáme ľuďom, dáme tamtým, dáme hentamtým, dáme všetkým, prečo by sme to nedali, však sú to peniaze tých ľudí, oni ich nastrádali a odviedli ich do rozpočtu, takže by sme ich veľmi radi rozdali. Pokiaľ by to bolo, verte tomu, že by sme to spravili.
Aj tuná bola teraz tá námietka, že prečo to neznížiť na 65 rokov. No tak lebo potom štát by musel nejakým spôsobom znova hľadať nejaké cesty, ako ich vydotovať, ako im dať tie finančné zdroje. Keď nám poviete, odkiaľ zobrať tie peniaze, veľmi radi to určite vláda urobí. Pri všetkej úcte, neútočím, konštatujem, že sme vo veľmi ťažkej finančnej situácii, a nielen my, celý svet, takže nie je to také jednoduché len tak povedať, čo urobil štát, daj, zaplať, urob.
No fajn, ale keď nie je z čoho, je to veľmi, veľmi ťažké, pán, pán poslanec.