83. schôdza

Reakcia? Pán poslanec Kučera, chcete? Nech sa páči. Reakcia na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Takže začnem od konca.
Pani Halgašová, vy ste ma asi nepočúvali s tou infraštruktúrou, kde som vysvetľoval, že 85 % detí má prístup k telocvični. A tie, a tie telocvične nám kazí štatistika práve tých malých škôl, kde ani nikdy tá telocvičňa nebude. Čiže tam som sa snažil vyvrátiť ten pohľad na vec s problémom infraštruktúry. Áno, vy ako SaS-ka dávate do popredia náuku o rodičov jedného pohlavia nad zdravím detí. To ste chceli povedať zrejme v tejto vašej (reakcia z pléna), nad zdravím a pohybom dávate to na, pod, pod toto miesto. Čiže pán minister mal, váš exminister mal veľmi dlho čas s tým niečo spraviť a naozaj za jeho pôsobenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Kučera, Karol, poslanec NR SR
... v oblasti zdravia a pohyb neurobil aleže absolútne nič. Absolútne nič.
Pán Suja, áno, aj pán Čepček, v podstate ste sa pýtali na rovnakú vec ako tie úväzky. Naozaj každý dobrý riaditeľ sa s týmto bude vedieť vysporiadať. Navyše tam máme možnosť administratívnych činností. Čiže vedia si to prispôsobiť. A áno, ak má byť teraz z toho kúta, by som povedal, vytiahnutá tá telesná výchova smerom dopredu, tak naozaj by sa mali s tým vysporiadať. Uvidíme teda, či sa nám podarí vôbec tú časovú dotáciu zvýšiť, keď tam nastane teoreticky tento problém. Takže ale naozaj vrátiť naspäť tú dôležitosť vlastne telocvikára ako takého učiteľa telesnej výchovy, si myslím, že je viac než potrebné. A ostatným... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Habánik.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
V návrhu zákona sa upravuje zaraďovanie pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov do vyšších kariérových stupňov pre odborníkov z rôznych oblastí súvisiacich s výchovou a vzdelávaním v základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a základných umeleckých školách. Ako človek, ktorý pôsobí vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, samozrejme, poznám úmysel predkladateľov, pretože sme o ňom veľakrát hovorili. A pán poslanec Kučera to aj uviedol vo svojom úvodnom slove.
A cieľom je vlastne zvýšiť hodinovú dotáciu, nie cieľom tohto návrhu zákona, ale takým tým globálnym cieľom, by som povedal, je zvýšiť hodinovú dotáciu na predmety, ktoré sa venujú pohybu, zdraviu, telovýchovným a športovým aktivitám na primárne základných školách, možno sekundárne na stredných školách.
Vychádza sa pritom zo štátneho vzdelávacieho programu, ale aj školského vzdelávacieho programu, kde naozaj v tom roku 2008 pri tej redukcii učiva došlo k tomu rozdeleniu zhruba 70 % štátny vzdelávací program, 30 % školský vzdelávací program a školy si mohli samy slobodne napísať do tohto školského vzdelávacieho programu, čím sa chcú profilovať a možnože aj odlišovať od iných škôl a školských zariadení. Možnože v tom čase najjednoduchšie bolo škrtnúť tú jednu hodinu telesnej výchovy a dať ako do pozornosti možno iné predmety ako je výchova, ako je výučba v cudzích jazykoch alebo v iných disciplínach, prírodných vedách, a tak zvýšiť atraktivitu vzdelávania a aj záujem o štúdium na danej základnej alebo strednej škole. Samozrejme, v dobe, digitálnej dobe, v dobe informačných a komunikačných technológii a vlastne zmene ako keby toho zdravého životného štýlu sa ukazuje tento krok ako nie úplne správny. A preto som aj ja s veľkým pochopením vlastne prijal tú iniciatívu predkladateľov, ktorá už je tu niekoľko mesiacov, aby sme vyvinuli aktivity, ktoré by smerovali k zvýšeniu počtu alebo dotácií počtu hodín telesnej výchovy, športu, ale aj iných disciplín, vytvárať to prostredie, ako pán poslanec hovorí, na základných a stredných školách.
Čo sa týka samotného predmetu návrhu zákona, tak mňa potešilo v ňom to, že je to pre riaditeľa možnosť, nie povinnosť. To znamená, že on môže zaradiť takého človeka, ktorý je definovaný v samotnom návrhu zákona, do pozície, ktorá preňho vytvára tú kvalifikáciu, ako keby nahradil si svojou predchádzajúcou športovou činnosťou činnosť pedagogickú. To znamená tú atestáciu. Čiže ja som si, keď som študoval samotný návrh zákona, si položil veľmi jednoduchú otázku. Je možné to pedagogické majstrovstvo v edukačnom a výchovnovzdelávacom procese plnohodnotne nahradiť športovým alebo umeleckým majstrovstvom? Áno alebo nie? A začal som sa hlbšie zamýšľať a hľadať odpovede na túto otázku, aby sme teda na jednej strane ako keby smerovali dobrým úmyslom k zvýšeniu dotácie, hodinovej dotácie na športové aktivity, ale na druhej strane nespôsobili to, že znížime latku z hľadiska kvality a kvalifikovanosti a odbornej zdatnosti a zručnosti pedagógov na základných a stredných školách. Preto ma tam v tej prvej etape potešila tá možnosť a aj to, že to bolo diskutované v rámci ministerstva školstva, pretože ministerstvo školstva dnes pripravuje isté kurikulárne zmeny, ktoré sa budú uvádzať do praxe. A je dobré, keď vlastne ako keby školský zákon išiel ruka v ruke so zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch, aby tu nedochádzalo k nejakej disproporcii v týchto dvoch právnych, právnych normách.
Čiže na tieto otázky som hľadal odpovede. Priznám sa, že potom som sa až dostal do stavu, že som sa začal zamýšľať, či vôbec máme dobre nastavené tie atestácie pri zákone o odborných a pedagogických zamestnancoch, pretože som zistil, že áno, na jednej strane ako keby sme bránili istému penzu ľudí sa uchádzať o tieto odborné pozície na základných školách. A máme ich ako keby nedostatok. Ten nedostatok možnože nesúvisí len s tým potenciálnym rozšírením počtu hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách.
Čo sa týka už tých ďalších tém, ktoré tu boli diskutované, tie možnože nechcem úplne otvárať, ako napríklad tá metodika financovania fakúlt na jednotlivých verejných vysokých školách. My sme už to čiastočne na výbore otvorili a keď bude treba, tak ja sa tejto problematike dlhodobo venujem, môžme k tomu viesť ako podrobnejšiu diskusiu, najmä k tomu koeficientu študijného odboru. Pretože naozaj to je len jeden z celého súboru a radu parametrov, ktoré vstupujú do metodiky financovania vlastne študijných odborov na telovýchovných fakultách. Čo sa týka tých špecifík, ktoré tu boli spomínané. Áno, cez tieto špecifiká sú hľadané nejaké podporné nástroje dofinancovania tých nákladov, ktoré sú spojené s výučbou v danom študijnom programe na vysokých školách.
Čo sa týka infraštruktúry, tam ma trošku mrzí, že vysoké školy ako keby boli vyňaté zo schém alebo výziev z fondu na podporu športu. Ja viem, že ten fond na podporu športu disponuje možno 20 miliónmi eur ročne, možnože je to viac. A primárne sú vypisované tie výzvy pre športové kluby alebo zriaďovateľov v regionálnom školstve. A možnože aj tadeto by sme vedeli hľadať dodatočné zdroje na budovanie tej infraštruktúry v tom vysokoškolskom, vysokoškolskom prostredí, najmä tých telovýchovných fakultách. Pretože naozaj, naozaj tá podpora je tam extrémne nízka. To viem aj z vlastných, z vlastných skúseností, aká je tá podpora tých jednotlivých aj športových klubov, ktoré fungujú pri verejných vysokých školách. Úmyselne hovorím verejných vysokých školách, pretože štátne a súkromné idú úplne inou schémou, o akej sme, o akej sme tu hovorili pred, pred malou chvíľou.
No a možnože ešte jedného problému by som sa chcel dotknúť, a to je tá ako keby méta alebo téza tej nedostatkovosti školskej infraštruktúry na to, aby sme mohli posilniť dotáciu, hodinovú dotáciu na výučbu telesnej výchovy alebo iných športových aktivít. Tak naozaj niekde sa to ukazuje akože veľký problém, ale niekde už sa tí zriaďovatelia školy s tým, s tým vysporiadali. A ani tu nezavádzame v tomto zákone, ale ani v tých kurikulárnych zmenách nezavádzame tie zmeny odrazu alebo nejakým skokom. Takže to znamená, že chcem povedať, že aj tie školy sa budú môcť, môcť v čase vysporiadať s týmto podobne, ako tomu bolo na dobudovanie kapacít v prípade v materských školách, tak tu vieme tento systém nastaviť na základných a stredných školách. Áno, treba ale otvorene povedať, čo sa týka škôl, ktoré majú menší alebo nižší počet žiakov, a u škôl, ktoré sú tzv. malotriedky, no tak tam to bude vždy problém a tam to bude ako keby trvalý problém. Ale toto by nemalo byť nejakou zábranou alebo brzdou vlastne posilňovania tej dotácie na tých ostatných základných a stredných školách.
Verím, že ešte v rámci potom aj nášho výboru po prvom čítaní budeme môcť ešte do tohto nejaké, do tohto návrhu zákona vstúpiť, ale chcem na záver oceniť aj to, že vlastne predkladatelia aj so mnou a možnože aj s ďalšími kolegami aj z opozície ako korektne a konštruktívne a dlhodobo diskutovali na túto tému, preto pre mňa tento návrh zákona nie je nejakým prekvapením, že je tu a vidím, že to je vlastne výsledkom nejakých vlastne dlhodobejších, dlhodobejších diskusií. A čo sa týka toho samotného cieľa, ktorý je nastavený, tak ten, samozrejme, my podporiť vieme a chceme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
S prvou pán poslanec Kučera.

Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie korektné, konštruktívne. Ja by som začal tým, lebo viacero otázok si sa dotkol, a keď to stihnem v tej faktickej, keď to nestihnem, tak možnože by som ešte vystúpil, ale v zásade, čo sa týka tej časovej dotácie, vidíme, že tie krajiny od toho, od toho 2008 roku, ostatné krajiny nám naozaj ušli v tomto. Poviem len príklad, samozrejme, Maďarska, ktorý je na tom možno jedna z najlepších krajín, čo sa týka tohto, že tam celková, ten rámcový učebný plán má 30 % až tej časovej dotácie na oblasť zdravie a pohyb a u nás je to 11 %. Takže a naozaj sme na chvoste, to je jedna vec.
Viacerí, viacerí kolegovia sa opýtali práve, si myslím, že trošičku je tu mi... tak možnože ste pomýlení v tom, že naozaj to pedagogické majstrovstvo, jak ste to pomenovali, tak my do toho absolútne, samozrejme, nezasahujeme. Čiže rovnako musí byť ten pedagóg majster vo svojom obore, ale tým, že má za sebou ešte nejakú kariéru, by som ju nazval, a rovnaký je majster a rovnakú prax, vlastne prechádza rovnakou praxou v tom vzdelávacom procese v školách, tak tým, že si nesie so sebou tú jak keby skúsenosť nejakú a tú prácu vlastne, tak mu dávame získať tú atestáciu prvého stupňa alebo teda druhého stupňa. A na to musí mať kvalifikačné predpoklady. Čiže to nemôže byť, to musí byť úplne rovnaký pedagogický zamestnanec ako, ako ten bez tej kariéry za sebou.
Čiže to je asi tak všetko, čo som chcel k tomu, ani viac nestihnem.

Pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, áno, súhlasím, že to, že je tam možnosť a nie povinnosť, to je to najlepšie, čo tam mohlo byť, lebo fakt, ako si spomínal, mám skúsenosti aj s malotriedkou, aj s riadnou školou, tak tie triedy, teda tie základné školy, ktoré majú po jednej triede, alebo malotriedky by s tým mohli mať problém. To znamená, ony tiež budú hľadať, ako, ale budú musieť možno z nejakých iných predmetov v tom školskom vzdelávacom programe buď ukrojiť, alebo nastaviť to iným spôsobom.
Čo sa týka, čo sa týka tej atestácie, áno, tiež, tiež má, tiež som mal ten otáznik, že či sú tie atestácie dobre nastavené, lebo atestácie ako také v súčasnosti majú hlavne, majú hlavne vedúci pedagogickí pracovníci, to znamená riaditeľ, zástupca a tak ďalej a tak ďalej. Takže áno, tak ako bolo povedané, tento úmysel je dobrý. V tom druhom čítaní asi bude možno aj nejaká, nejaký priestor na väčšiu diskusiu, možno aj na nejaké pozmeňovacie návrhy alebo upresnenie a tak ďalej. Takže ja ten zákon vnímam ako pozitívny, alebo návrh zákona vnímam ako pozitívny, len sa obávam z toho praktického hľadiska tú realizovateľnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Nemec.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Habánik, ja sa vás spýtam na takú jednu otázku, spomínali ste to tu, že čo bol motív znižovania telesnej výchovy za tých minul... za tej, keď sa znížila z troch na dve. Chcem sa spýtať, tam ste potom povedali takú, že možno tí riaditelia hľadali to, že chcú sa deti naučiť viac jazykov, alebo niekde, kde majú problém. Ja sa chcem spýtať, máte dosť veľkú prax aj z vysokej školy, akí študenti vám chodia na vysokú školu, či sú naozaj dobre podkutí v tom vzdelaní tých jazykov, lebo sú tu aj štatistiky, že my sme síce pridali z tých disponibilných hodín na jazyky, na rôzne, ale v praxi sa nám ukazuje, že tie deti sú nepripravené v tomto smere. Čiže my sme upustili od telesnej výchovy a nepripravujeme dobre v týchto disponibilných hodinách tých žiakov na, jazykovo alebo vzdelanostne na takú úroveň, aby mohli mať kvalitné školy, stredné, vysoké školy.
Ja sa chcem spýtať na váš názor, že čo si o tomto myslíte? No ja si myslím, že to bolo nešťastné celé, tú telesnú výchovu vtedy takto trošku zdehonestovať.
Ďakujem.